Marcos 10

Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 ‑Nyrɔwɩ gbi bʋ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu ‑hɔn 'lɩ Kapɛnaɔdɩɔ 'kwli nɩ, ɛ kɔ 'a ‑nagbopʋ* 'hʋɛn‑, 'ʋ mu 'lɩ Sudeblʋgba 'kwli, 'kɩ 'lɩ Sudɛn a 'nikɩ. 'Kɩ 'lɩ ‑tɛ a 'mʋ, nyibli ‑hʋɔhʋɩ, nʋ‑ ‑wɛ 'lɩ ti kɩ de, 'ʋ ꞊glaa 'lɩ꞊ɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa 'waa Nyɩsʋa a ‑tɩ a tɔɔlɛ, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ ‑mʋ', ɛ ni꞊e lɛ.
1 Levantando-se Jesus, foi dali para o território da Judeia, além do Jordão. E outra vez as multidões se reuniram junto a ele, e, de novo, ele as ensinava, segundo o seu costume.
2 ‑Ɛ ‑bɩ Falisi꞊tumu* a nyibli, nʋ‑ 'yɩya 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ bʋ, ʋ 'mʋ꞊ʋ lɛ ꞊tɛɛ ‑nɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ɛ 'mʋ ka, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa ye'. Kɛ‑ ʋ pɩ 'kɩ꞊ɩ yɩ, 'ʋ yɩ꞊ɩ 'bɛti ‑nɩ: «꞊Bɩ ɛ kɔ 'ʋ nɩ, ‑tɛ ‑aan tete ni 'a hɩhla, 'kɩ nyɩbɛyu bʋ pʋ 'lɩ 'a nʋgba ‑patʋ'?»
2 E, aproximando-se alguns fariseus, o experimentaram, perguntando-lhe: É lícito ao marido repudiar sua mulher?
3 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: «Tete a 'dɩ ‑bɩ Moise ‑nyi la 'a mʋ 'lɩ?»
3 Ele lhes respondeu: Que vos ordenou Moisés?
4 ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ* Moise hla꞊a nɩ, ‑ɛ mɔ, nyɩbɛyugbe 'bʋ ‑hʋɛ bʋ pʋ 'lɩ 'a nʋgba ‑patʋ', ‑ɛ ‑bɩ bʋ 'crɩ 'crɩɛn, ‑ɛ hlɛ꞊ɛ, ‑ɛ mɔ, ɛ pʋ 'lɩ꞊ɩ ‑patʋ', 'tɩ‑, bʋ ‑nyi꞊e 'crɩɛn a 'mʋ.»
4 Tornaram eles: Moisés permitiu lavrar carta de divórcio e repudiar.
5 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «'Aan ꞊wlɩ a 'gboklolɛ a ‑tɩ, Moise 'ɛ ‑nyi 'a mʋ tetedʋ a 'mʋ.»
5 Mas Jesus lhes disse: Por causa da dureza do vosso coração, ele vos deixou escrito esse mandamento;
6 Kɛ‑ ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ de, ɛ wɛn: «Yɩ‑hɛ‑nyrɛ, ‑tɛ Nyɩsʋa nu la 'klɔ, ɛ nu ‑tonyiblo, ‑tonyiblo a 'mʋ, 'ɛ mɔ nyɩbɛyugbe kɔ nʋgba 'hʋɛn‑.
6 porém, desde o princípio da criação, Deus os fez homem e mulher.
7 Ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ, nyɩbɛyu 'mʋ 'ʋ 'a 'baɩ kɔ 'a 'dii 'hʋɛn‑ bʋ hie, ɛ 'mʋ nʋgba kɔ, ɛ kɔ 'a nʋgba a 'mʋ 'hʋɛn‑, ʋ 'mʋ 'hʋɩ bʋ ‑nɩnɩ ‑nɩ,
7 Por isso, deixará o homem a seu pai e mãe [e unir-se-á a sua mulher],
8 ʋ nɩ 'hʋɛn a 'mʋ, ʋ 'mʋ ‑tonyiblogblo nɩ ‑do ‑hɛ. Ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, ‑ɛ mɔ, ʋ 'yɩ 'kɩ ‑tonyibli nɩ 'hʋɛn 'pa‑, kɛɛ, ʋ mɔ ‑tonyiblo nɩ ‑do ꞊nɩɔ.
8 e, com sua mulher, serão os dois uma só carne. De modo que já não são dois, mas uma só carne.
9 'A ‑tɩ o, nyɩbɛyugbe kɔ 'a nʋgba 'hʋɛn‑, Nyɩsʋa ‑nu, 'ʋ ‑hɛ ‑tonyiblo nɩ ‑do, nyiblo ꞊dʋ 'yɩ yɩ ‑blɛɛ ‑nɩ, bʋ ‑hɩhɩa ꞊nʋ yrɛ.» Kɛ‑ ‑Yusu ‑pʋ ꞊nʋ yɩ.
9 Portanto, o que Deus ajuntou não separe o homem.
10 ‑Tɛ ʋ ‑hɩhɩɛ yrɛ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu kɔ 'a ‑nagbopʋ 'hʋɛn‑, ʋ mu 'lɩ 'kayu bʋ. ‑Ɛ ‑bɩ 'a ‑nagbopʋ a 'mʋ, ʋ yɩ 'bɛti꞊e lɛ de, nyɩbɛyu kɔ 'a nʋgba bʋ ‑gba 'blɩ lɛ a ‑ta'.
10 Em casa, voltaram os discípulos a interrogá-lo sobre este assunto.
11 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «Nyɩbɛyugbe 'bʋ pʋ 'lɩ 'a nʋgba ‑patʋ', 'tɩ‑ 'bʋ kɔ nʋgba ‑bɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ nu ‑wlawlɩ, 'kɩ 'ʋ 'a yɩ‑hɛnʋgba ye'.
11 E ele lhes disse: Quem repudiar sua mulher e casar com outra comete adultério contra aquela.
12 Kɛ‑ ɛ nɩ 'mʋ, 'kɩ 'ʋ nʋgba ‑mɔ ‑wɛ. Nʋgba 'bʋ hie 'ʋ 'a nyɩbɩʋ bʋ, 'bʋ kɔ nyɩbɩʋ ‑bɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ nu ‑wlawlɩ.»
12 E, se ela repudiar seu marido e casar com outro, comete adultério.
13 Ɛ kɔ la ‑nyrɔwɔ ꞊dʋ, 'ʋ gba ‑Yusu 'yonʋ yɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ɛ 'mʋ ꞊nʋ lɛ ‑hrɛn, ɛ 'mʋ Nyɩsʋa da, Nyɩsʋa 'mʋ 'yonʋ a 'mʋ ꞊haandɛ ‑mɔ nu. Kɛɛ, ‑tɛ ‑nagbopʋ* 'ye dɛ a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑tʋa 'waa ‑mɔ'pʋplɛ, ʋ wɛn: «A 'nɩ 'haa 'lɩ꞊ɩ 'ku.»
13 Então, lhe trouxeram algumas crianças para que as tocasse, mas os discípulos os repreendiam.
14 ‑Tɛ ‑Yusu 'ye dɛ a 'mʋ, 'a ‑nagbopʋ ‑nu, ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'yɩ 'a plɔ ‑blee ‑nɩ, ɛ wɛn: «Ba ‑ha 'yonʋ mɛ lɛ, bʋ di 'nɛ‑ 'mʋ ‑mɔ. A 'nɩ 'kaa 'lɩ ꞊nʋ yɩ, ‑ɛ nu꞊o, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ 'wɩ‑ 'yonʋ ‑bʋ yɩ, ʋ nʋ‑ di 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli pa.
14 Jesus, porém, vendo isto, indignou-se e disse-lhes: Deixai vir a mim os pequeninos, não os embaraceis, porque dos tais é o reino de Deus.
15 'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, nyiblo 'bʋ 'yɛ nɩ ‑ha Nyɩsʋa mɛ lɛ, 'bʋ 'yɛ nɩ kɔɔ ꞊nɛ win kɩ, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ 'hɩangbe ni, 'ɛ ‑hɛ 'a 'baɩ mɛ lɛ, 'a 'baɩ 'ɛ kʋɛ ꞊nɛ win kɩ, ‑ɛ ‑bɩ nyiblo a 'mʋ, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ ‑wɛ, bʋ pa 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli.»
15 Em verdade vos digo: Quem não receber o reino de Deus como uma criança de maneira nenhuma entrará nele.
16 ‑Yusu bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa 'yonʋ a kʋalɛ'buble, 'ɛ pɩ ꞊nʋ dabʋɩ 'lu blɛ, 'tɩ‑ 'ɛ da Nyɩsʋa, 'kɩ bʋ nu ꞊nʋ ꞊haandɛ ‑mɔ.
16 Então, tomando-as nos braços e impondo-lhes as mãos, as abençoava.
17 ‑Tɛ ‑Yusu ‑wɛ ‑mɔ, 'kɩ bʋ bi 'hru wlɔn, ɛ kɔ nyiblo ꞊dʋ, 'ɛ ya꞊a cigbɛ yɩ, 'ɛ 'gbla kwlɩ, 'kɩ 'ʋ꞊ʋ ye', ɛ wɛn: «Tɔɔnyɔ o, ‑mɔ mɔ ꞊haannyiblo. Dɛ a 'dɩ ‑bɩ 'n di nu, 'tɩ‑ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ 'mʋ꞊ʋ kɔ 'lɩ?»
17 E, pondo-se Jesus a caminho, correu um homem ao seu encontro e, ajoelhando-se, perguntou-lhe: Bom Mestre, que farei para herdar a vida eterna?
18 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «Dɛ‑ kɔ 'mɔ ‑dɛɛ ꞊haannyiblo 'lɩ? Nyiblo ꞊dʋ 'yɩ ꞊haannyiblo 'pa‑, 'bʋ 'yɩ Nyɩsʋa nɩ ‑do.
18 Respondeu-lhe Jesus: Por que me chamas bom? Ninguém é bom senão um, que é Deus.
19 ‑Yi Nyɩsʋa a tete nɩ, ‑ʋ mɔ: ꞊Nɩ 'laa 'lɩ nyiblo, ꞊nɩ 'nuo 'lɩ ‑wlawlɩ, ꞊nɩ 'yrie 'lɩ, ꞊nɩ 'pʋʋ 'lɩ nyiblo hɩ kɩ, ꞊nɩ 'kaa 'lɩ nyiblo, ꞊tuu 'ʋ ‑na 'baɩ kɔ ‑na 'dii 'hʋɛn‑, 'kɩ 'lɩ nʋɛlɛ 'kwli.»
19 Sabes os mandamentos: Não matarás, não adulterarás, não furtarás, não dirás falso testemunho, não defraudarás ninguém, honra a teu pai e tua mãe.
20 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ ꞊tu ‑Yusu ꞊wɔn, ɛ wɛn: «Tɔɔnyɔ o, kʋɛ 'lɩ 'na 'hɩandɛ 'yie bʋ, ‑bʋ yɛ ‑nyrɔwɔ ‑bʋ kɩ, tete a pɛpɛ a 'mʋ, 'n ꞊tuu 'ʋ꞊ʋ nɩ.»
20 Então, ele respondeu: Mestre, tudo isso tenho observado desde a minha juventude.
21 Bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu ta 'lɩ꞊ɩ 'yi lɛ, 'kɩ 'lɩ nʋɛlɛ 'kwli, 'ɛ lee ꞊nɛ, ɛ wɛn: «Ɛ hie 'ʋ ‑mʋ dɛ nɩ ‑do. Ɛ nɔ‑ mɔ, mu ‑bʋ plo ‑na kʋkɔ‑tɛblɩ a pɛpɛ ‑mʋ', ‑kɔ, ‑bʋ ‑nyi 'a 'wliyɛ ꞊hɩʋɛnnyibli, Nyɩsʋa 'mʋ ‑mʋ ꞊haandɛ gbagbʋ ‑mɔ nu, 'kɩ 'lɩ yakɔ 'kwli. ꞊Nɩ nu 'kɩ꞊ɩ, ‑ɛ ‑bɩ kʋɛ 'mʋ ꞊wien lɛ, ꞊mʋ 'na ‑nagbopi* ‑hɛ.»
21 E Jesus, fitando-o, o amou e disse: Só uma coisa te falta: Vai, vende tudo o que tens, dá-o aos pobres e terás um tesouro no céu; então, vem e segue-me.
22 Bʋ 'wɩn 'kɩ ‑tɩ a 'mʋ, ‑Yusu ‑hla, ‑ɛ ‑bɩ 'a ꞊wlʋ bi ꞊hlɔn, 'ɛ ‑hɔn 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ, 'kɩ 'lɩ 'kla‑wliye'yɩya 'kwli, ‑ɛ nu꞊o, 'a kʋkɔ‑tɛblɩ ‑hʋ nɩ dɩakɩ.
22 Ele, porém, contrariado com esta palavra, retirou-se triste, porque era dono de muitas propriedades.
23 ‑Tɛ ɛ ‑mu 'kɩ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu naa nɛ 'a ‑nagbopʋ 'yie kɩ, ɛ wɛn: «Ɛ di 'mʋ 'nɩ kla, 'kɩ dɛkɔnyɔ bʋ di 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli pa.»
23 Então, Jesus, olhando ao redor, disse aos seus discípulos: Quão dificilmente entrarão no reino de Deus os que têm riquezas!
24 ‑Yusu a win a 'mʋ, ɛ kɛɛ nɛ 'a ‑nagbopʋ a ꞊wlɩ lɛ. Kɛ‑ ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ de, ɛ wɛn: «'Na 'yonʋ ‑na, dɛkɔnyʋ ‑mʋ', ‑ʋ kuo 'waa kʋkɔ‑tɛblɩ ꞊wlʋ yɩ, ɛ kla 'mʋ nɩ, 'kɩ bʋ pa 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli.
24 Os discípulos estranharam estas palavras; mas Jesus insistiu em dizer-lhes: Filhos, quão difícil é [para os que confiam nas riquezas] entrar no reino de Deus!
25 'Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, ɛ kla 'mʋ nɩ, 'kɩ 'ʋ dɛkɔnyɔ ‑mɔ', ‑ɛ kuo nɛ 'a kʋkɔ‑tɛblɩ ꞊wlʋ yɩ, bʋ kuo Nyɩsʋa ꞊wlʋ yɩ, kɔ, bʋ pa 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli, 'ɛ ‑hi 'ʋ ꞊gbukɩ‑so* bʋ naa 'ʋ 'die a 'hʋɔ 'yri.»
25 É mais fácil passar um camelo pelo fundo de uma agulha do que entrar um rico no reino de Deus.
26 ‑Yusu a pʋpʋwin a 'mʋ, ɛ maa nɛ 'a ‑nagbopʋ wlɔn lɛ dɩakɩ. ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «'Bʋ kɔ bʋ nɩ 'mʋ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ nyiblo ꞊dʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ pa 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli.»
26 Eles ficaram sobremodo maravilhados, dizendo entre si: Então, quem pode ser salvo?
27 ‑Yusu bʋ 'ye ꞊nʋ de, ‑ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «'Kɩ 'lɩ ‑tonyiblo a dɩɔnʋ a 'klɩ 'kwli, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ kuo Nyɩsʋa ꞊wlʋ yɩ, 'tɩ‑ bʋ pa 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli. Kɛɛ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɩ 'kwli, 'a ‑nɛ ꞊dedede ‑wɛ 'lɩ nuelɛ.»
27 Jesus, porém, fitando neles o olhar, disse: Para os homens é impossível; contudo, não para Deus, porque para Deus tudo é possível.
28 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ Piɛlɩ pɩ ‑Yusu yɩ, ɛ wɛn: «‑A mʋ ‑bɩ ‑bʋ 'lɩ? 'Ye kɛ, ‑a ‑hie 'ʋ ‑aan nyibli bʋ, ɛ kɔ ‑aan ‑tɛblɩ a pɛpɛ 'hʋɛn‑, ꞊a yɩ ‑mʋ ꞊wien lɛ kʋɛ.»
28 Então, Pedro começou a dizer-lhe: Eis que nós tudo deixamos e te seguimos.
29 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, nyiblo 'bʋ nɩ 'ʋ, 'bʋ hie 'ʋ 'a 'kayu, kɔ 'a 'dɩayɩnʋ, kɔ 'a 'dii, kɔ 'a 'baɩ, kɔ 'a 'yonʋ, kɔ 'a ‑cii 'hʋɛn‑ bʋ, 'na nʋɛlɛ a ‑tɩ, kɔ, ɛ 'mʋ 'na ꞊haantitie nyibli pʋ a ‑tɩ,
29 Tornou Jesus: Em verdade vos digo que ninguém há que tenha deixado casa, ou irmãos, ou irmãs, ou mãe, ou pai, ou filhos, ou campos por amor de mim e por amor do evangelho,
30 ‑ɛ ‑bɩ nyiblo a 'mʋ, 'klɔ ‑bʋ, ɛ nɩ 'nɛ‑ ‑mɔ, ‑tɛblɩ, Nyɩsʋa di꞊e ‑nyi, ɛ di 'nɩ ‑hʋ, ɛ mʋ 'ʋ ‑tɛblɩ ‑mʋ', ɛ hie 'ʋ bʋ 'ʋ ‑hi, ‑ɛ mɔ 'kɩ 'kayo, 'dɩayɩnʋ, 'diinʋ, 'yonʋ, kɔ ‑cii 'hʋɛn‑, kɛɛ, ʋ di ꞊tu꞊o ꞊hɩʋɛn ‑wɛ. 'Ya 'ʋ 'lu de, ti ‑kɔ 'yri Nyɩsʋa di 'ʋ 'klɔ yrayrʋ ‑bɩ 'ʋ ‑nuu ‑nɩ, nyiblo a 'mʋ, Nyɩsʋa di ‑nyi꞊e 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ.
30 que não receba, já no presente, o cêntuplo de casas, irmãos, irmãs, mães, filhos e campos, com perseguições; e, no mundo por vir, a vida eterna.
31 Kɛɛ, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ 'waa 'bio 'lu yɩ, 'kɩ 'lɩ ‑tɛ ti nɛ ‑bʋ 'kwli, 'waa ‑hʋɔhʋɩ, ʋ nʋ‑ di 'lɩ 'waa 'bio bʋ nɩ, ‑nyrɔwɔ ꞊dʋ, ɛ kɔ, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ 'waa 'bio bʋ, 'kɩ 'lɩ ‑tɛ ti nɛ bʋ 'kwli, 'waa ‑hʋɔhʋɩ 'mʋ 'ʋ 'waa 'bio 'lu yɩ nɩ, ‑nyrɔwɔ ꞊dʋ.»
31 Porém muitos primeiros serão últimos; e os últimos, primeiros.
32 'Hru ‑mʋ', ‑ɛ mi Jrusrɛdɩɔ 'kwli, ɛ nɔ‑ kɔ wlɔn ʋ nɩ 'ʋ, 'ʋ mi 'kɩ. ‑Yusu, ɛ nɔ‑ 'nyɛɛ 'hru, 'a ‑nagbopʋ* 'ʋ nɩ 'ʋ꞊ʋ ke', hʋannʋ 'ɛ ni ꞊nʋ dɩakɩ. Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑Yusu 'ɛ 'du 'a ‑nagbopʋ nɩ ‑pu ꞊tu 'ʋ 'hʋɛn ye', 'ʋ bii yɩ. Bʋ bii 'kɩ yɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa 'lɩ 'waa ‑mɔhleelɛ, 'kɩ 'ʋ ‑tɛblɩ a pɛpɛ ‑mʋ', ‑ɛ di꞊e yrɛ mu a ‑ta',
32 Estavam de caminho, subindo para Jerusalém, e Jesus ia adiante dos seus discípulos. Estes se admiravam e o seguiam tomados de apreensões. E Jesus, tornando a levar à parte os doze, passou a revelar-lhes as coisas que lhe deviam sobrevir, dizendo:
33 ɛ wɛn: «Ba pʋ 'mʋ nʋa yɩ bʋ. Jrusrɛdɩɔ, ‑a mi 'kwli. 'Mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, 'kɩ ʋ di 'lɩ 'mʋ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ ‑jɩ' pʋ, kɔ tetetɔɔnyʋ 'hʋɛn‑, ʋ 'mʋ 'mʋ ‑bati lɛ ‑pʋʋ ‑nɩ, ʋ 'mʋ lɛ pʋ, 'n blɛɛ 'kʋkʋʋ yɩ. 'Bʋ ‑hi, 'tɩ‑ ʋ 'mʋ 'mʋ nyibli ‑mʋ', ‑ʋ 'yɩ Nyɩsʋa ‑yi ‑jɩ' pʋ,
33 Eis que subimos para Jerusalém, e o Filho do Homem será entregue aos principais sacerdotes e aos escribas; condená-lo-ão à morte e o entregarão aos gentios;
34 nyibli a 'mʋ, ʋ 'mʋ 'mʋ 'caa ‑nɩ, ʋ 'mʋ 'mʋ hɩʋn 'hrin, kɔ, ʋ 'mʋ 'mʋ lɔkɔ ‑bii ‑nɩ, 'tɩ‑ ʋ 'mʋ 'mʋ 'la. ‑Nyrɔwɩ nɩ 'hʋɛn 'bʋ ‑hi, ta a ‑nyrɔwɔ, 'tɩ‑ 'mʋ 'lɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ ‑hɔn, 'mʋ 'klɔ 'hrɩ.»
34 hão de escarnecê-lo, cuspir nele, açoitá-lo e matá-lo; mas, depois de três dias, ressuscitará.
35 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu a ‑nagbopʋ* nɩ 'hʋɛn ‑bɩ, ‑ʋ mɔ Sakɩ kɔ Saan 'hʋɛn‑, ‑ʋ mɔ Sebede a 'yonʋ, ʋ nʋ‑ mu 'ʋ ‑Yusu 'hʋɩ, ʋ wɛn: «Tɔɔnyɔ o, dɛ ‑bʋ, ‑a di ‑mʋ ‑hʋa, ‑a ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ, ‑bʋ nu꞊o, 'kɩ 'ʋ ‑a mʋ ‑mɔ.»
35 Então, se aproximaram dele Tiago e João, filhos de Zebedeu, dizendo-lhe: Mestre, queremos que nos concedas o que te vamos pedir.
36 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «Dɛ a 'dɩ ‑bɩ a ‑hʋɛ ꞊bʋ nu 'kɩ 'ʋ 'a mʋ ‑mɔ 'lɩ?»
36 E ele lhes perguntou: Que quereis que vos faça?
37 ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «Ti ‑mʋ', ‑ɛ kɔ 'yri nyibli a pɛpɛ di 'ʋ꞊ʋ 'yee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, ‑kɔɔ nyibli a pɛpɛ win kɩ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a bʋnɩɩlɛ', ‑a ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ, ‑ba nɩ 'ʋ ‑mʋ 'hʋɩ bʋ, nyiblo nɩ ‑do 'kɩ 'lɩ ‑na diidɛkɩbɩa kɩ, ‑do ‑bɩ 'kɩ 'lɩ ‑na kamlakɩbɩa kɩ.»
37 Responderam-lhe: Permite-nos que, na tua glória, nos assentemos um à tua direita e o outro à tua esquerda.
38 Kɛ‑ ‑Yusu pɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «Dɛ ‑bʋ, a ‑hʋɛ, dɛ bʋ di 'nyrɛ ꞊hɛn, a 'yɩ꞊ɩ ‑yi. ꞊Bɩ ꞊hɩʋɛndʋ ‑mʋ', 'n di 'ye, a ‑wɛ 'lɩ ba 'ye꞊e nɩ? Kɔ, ‑tɛ 'n di 'kʋkʋʋ nu, ꞊bɩ a ‑wɛ 'lɩ ba wɛn꞊ɛ kɩ nɩ, ba nu 'kʋkʋʋ lɛ nɩ ‑wɛ?»
38 Mas Jesus lhes disse: Não sabeis o que pedis. Podeis vós beber o cálice que eu bebo ou receber o batismo com que eu sou batizado?
39 ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «‑A ‑wɛ 'lɩ꞊ɩ nɩ.» ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, ꞊hɩʋɛndʋ a 'mʋ, 'n di 'ye, a 'mʋ꞊ʋ 'ye, kɔ, 'kʋkʋʋdʋ, 'n di 'kʋ, a 'mʋ 'kʋkʋʋ lɛ nu ‑wɛ.
39 Disseram-lhe: Podemos. Tornou-lhes Jesus: Bebereis o cálice que eu bebo e recebereis o batismo com que eu sou batizado;
40 Kɛɛ, nyiblo, ‑ɛ kɔ ‑bʋ nɩ 'na diidɛkɩbɩa kɩ bʋ, kɔ, nyiblo, ‑ɛ kɔ ‑bʋ nɩ 'na kamlakɩbɩa kɩ bʋ, ɛ 'yɩ 'mɔ 'pa‑, 'nɩ ‑wa꞊a lɩ꞊ɩ 'nyrɛ nɩ. Nyɩsʋa a ꞊gbɛtʋ, ɛ nɔ‑ di nyibli a 'mʋ 'nyrɛ wa.»
40 quanto, porém, ao assentar-se à minha direita ou à minha esquerda, não me compete concedê-lo; porque é para aqueles a quem está preparado.
41 ‑Tɛ ‑nagbopʋ nɩ ‑pu ‑bɩ ‑mʋ', ʋ 'wɩn ‑tɩ a 'mʋ, Sakɩ kɔ Saan 'hʋɛn‑, ʋ hla ‑Yusu yɩ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑tʋa 'waa yrʋ a lɛpʋʋlɛ.
41 Ouvindo isto, indignaram-se os dez contra Tiago e João.
42 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu da 'waa pɛpɛ nɩ, ɛ wɛn: «A yi꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, 'klɔ ‑bʋ a 'luyɩnɩnyʋ, ‑ʋ nɛɛ 'waa dakɔ, ʋ ꞊tui ꞊nʋ ꞊hɩʋɛn, 'ʋ 'plʋɛ ꞊nʋ. 'Waa 'kɩɩndɛ a 'mʋ, ʋ nii 'lɩ꞊ɩ 'crɛ 'kwli.
42 Mas Jesus, chamando-os para junto de si, disse-lhes: Sabeis que os que são considerados governadores dos povos têm-nos sob seu domínio, e sobre eles os seus maiorais exercem autoridade.
43 'A mʋ ‑mɔ ‑bɩ, ɛ 'yɩ 'mʋ lɛ ‑nɩ, 'kɩ 'lɩ 'a mʋ 'nyɩ. Nyiblo 'bʋ yɩ꞊ɩ nɩ ‑hʋɛ, bʋ mɔ 'aan naanyɔ, nyiblo a 'mʋ, ɛ blɛɛ yɩ bʋ mɔ 'aan ‑hɛɛnyɔ.
43 Mas entre vós não é assim; pelo contrário, quem quiser tornar-se grande entre vós, será esse o que vos sirva;
44 Ɛ kɔ, 'kɩ 'lɩ 'a mʋ 'nyɩ, nyiblo 'bʋ ‑hʋɛ bʋ mɔ 'aan 'luyɩnɩnyɔ, nyiblo a 'mʋ, ɛ blɛɛ yɩ bʋ ‑wɛ ‑mɔ, 'kɩ bʋ ‑hɛɛ nɛ 'aan pɛpɛ.
44 e quem quiser ser o primeiro entre vós será servo de todos.
45 'Na 'mumu ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, 'n 'yɩ ‑di, 'kɩ nyibli bʋ ‑hɛɛ 'mʋ, kɛɛ, 'n di nɩ, 'kɩ ꞊bʋ ‑hɛɛ nyibli, ɛ kɔ, ꞊bʋ ‑ha 'na dɩɔnʋ, 'mʋ 'kʋ, ‑ɛ di꞊e nu, 'na 'kʋkʋʋ a 'mʋ, ɛ 'mʋ꞊ʋ nu, Nyɩsʋa 'mʋ nyibli ‑hʋɔhʋɩ ꞊gblɛ, 'kɩ 'ʋ 'waa dɛ 'kuku ‑mɔ.»
45 Pois o próprio Filho do Homem não veio para ser servido, mas para servir e dar a sua vida em resgate por muitos.
46 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu kɔ 'a ‑nagbopʋ* 'hʋɛn‑, ʋ nyre 'lɩ 'dɩɔ ‑mʋ', ‑ɛ mɔ Seliko 'kwli nɩ. ‑Tɛ ʋ yɩ 'dɩɔ a 'mʋ 'kwli nɩ ꞊tɩ, ʋ kɔ nyibli ‑hʋɔhʋɩ 'hʋɛn‑, ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ 'ʋ 'hrunyɩa 'yri, 'kɩ 'yii'dɔnyɔ ꞊dʋ nɩ 'ʋ bʋ, 'ɛ ‑hʋɛ nyibli 'wli lɛ, ‑ɛ di꞊e nu, ɛ 'mʋ dɛ di. 'Yii'dɔnyɔ a 'mʋ, 'a 'nyrɛ mɔ Batime. 'A 'baɩ a 'nyrɛ mɔ Time.
46 E foram para Jericó. Quando ele saía de Jericó, juntamente com os discípulos e numerosa multidão, Bartimeu, cego mendigo, filho de Timeu, estava assentado à beira do caminho
47 ‑Tɛ ɛ 'wɩn, ‑ɛ mɔ, Nasalɛtɩ a ‑Yusu, ɛ nɔ‑ yɩ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa 'lɩ win a 'lɩ'yaalɛ, ɛ wɛn: «‑Yusu o, Dafidɩ a 'Yu, yru 'na nyaɩ mɔ!»
47 e, ouvindo que era Jesus, o Nazareno, pôs-se a clamar: Jesus, Filho de Davi, tem compaixão de mim!
48 Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ, 'ʋ ‑tʋa 'a ‑mɔ'pʋplɛ, ʋ wɛn: «Ma wien mɔ!» Kɛɛ, ɛ hɩa nɩ, 'ɛ 'yaa 'lɩ win dɩakɩ de, ɛ wɛn: «‑Yusu o, Dafidɩ a 'Yu, yru 'na nyaɩ mɔ!»
48 E muitos o repreendiam, para que se calasse; mas ele cada vez gritava mais: Filho de Davi, tem misericórdia de mim!
49 ‑Tɛ ‑Yusu 'wɩn 'a win, ‑ɛ ‑bɩ ɛ nyra bʋ, ɛ wɛn: «Ba da꞊a, bʋ 'de,» 'ʋ da꞊a, ʋ wɛn: «‑Mɔ ɛ dɛ. Pʋ 'lɩ 'klɩ lɛ, ‑bʋ 'du ye', ‑bʋ mu 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ.»
49 Parou Jesus e disse: Chamai-o. Chamaram, então, o cego, dizendo-lhe: Tem bom ânimo; levanta-te, ele te chama.
50 ‑Ɛ ‑bɩ Batime a 'mʋ, ɛ ꞊hɩnhɩan 'ʋ 'a kʋɛtɩ bʋ, ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ ‑gbisa, ɛ nyra bʋ, 'ɛ mu 'ʋ ‑Yusu 'hʋɩ.
50 Lançando de si a capa, levantou-se de um salto e foi ter com Jesus.
51 ‑Tɛ ɛ nyre 'kɩ 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu 'bɛti꞊e nɩ, ɛ wɛn: «Dɛ a 'dɩ ‑bɩ ‑hʋɛ ꞊bʋ nu, 'kɩ 'ʋ ‑mʋ ‑mɔ 'lɩ?» ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «Tɔɔnyɔ o, 'n ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ, ‑bʋ nu꞊o, 'na 'yii ‑bʋ, ‑ɛ klɛ, bʋ klɛ yɩ.»
51 Perguntou-lhe Jesus: Que queres que eu te faça? Respondeu o cego: Mestre, que eu torne a ver.
52 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu lee ꞊nɛ nɩ, ɛ wɛn: «‑Tɛ ‑kuo 'mʋ ꞊wlʋ yɩ, ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'nɩ nu꞊o, ‑na 'yii 'ɛ klɛ yɩ. 'A ‑tɩ, ‑wɛ 'lɩ ‑bʋ mu 'lɩ 'kayu bʋ nɩ.» Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa lɛyuyruo, 'ɛ bi 'ʋ ‑Yusu ke', 'ɛ ‑tʋa 'a ꞊wienlɛkʋkʋɛ.
52 Então, Jesus lhe disse: Vai, a tua fé te salvou. E imediatamente tornou a ver e seguia a Jesus estrada fora.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.