Lucas 16

Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ, ‑Yusu pʋ la 'ledʋ, 'kɩ 'ʋ 'a ‑nagbopʋ* yɩ, ɛ wɛn: «Ɛ kɔ la dɛkɔnyɔ ꞊dʋ. Nɔ‑ kɔ la 'wli'yie꞊tunyɔ. ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ, ‑ɛ ‑bɩ nyibli ꞊dʋ mu la 'lɩ dɛkɔnyɔ a 'mʋ ‑mɔ, ʋ wɛn: Ta 'ʋ lɛ, ‑na 'wli'yie꞊tunyɔ ‑bʋ, ɛ cɩcrɛ ‑na kʋkɔ‑tɛblɩ lɛ.
1 Jesus disse também a seus discípulos: Havia um homem rico que tinha um administrador. Este lhe foi denunciado de ter dissipado os seus bens.
2 Ɛ nɔ‑ mɔ dɛkɔnyɔ a 'mʋ, bʋ da꞊a, ɛ wɛn: 'N yɩ 'wɩn ‑na 'nyrɛ ‑hʋan. 'A ‑tɩ, lee 'mʋ, ‑tɛ ‑ni 'na kʋkɔ‑tɛblɩ a naalɛ. 'N pʋ꞊ʋ ꞊haan‑tɩ, ‑ɛ mɔ, ꞊yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ‑bʋ mɔ 'kɩ 'na 'wli'yie꞊tunyɔ de.
2 Ele chamou o administrador e lhe disse: Que é que ouço dizer de ti? Presta contas da tua administração, pois já não poderás administrar meus bens.
3 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ 'wli'yie꞊tunyɔ a 'mʋ, ɛ pɩ 'a dɩɔnʋ yɩ, ɛ wɛn: 'Na 'masɛ di ‑ha 'mʋ ‑kʋan kɩ. ‑Bɩ' 'n di nu 'lɩ? 'N 'yɩ 'klɩ ‑kɔ, 'kɩ ꞊bʋ ‑mɛ ‑tʋtʋ yɩ, ɛ kɔ, ‑tʋɩ di 'mʋ 'nɩ nu, 'nɩ kɔ ꞊bʋ ‑hʋa lɛ.
3 O administrador refletiu então consigo: Que farei, visto que meu patrão me tira o emprego? Lavrar a terra? Não o posso. Mendigar? Tenho vergonha.
4 Ɩn'hɩn‑, dɛ 'n di nu, 'n yi꞊e nɩ. 'Nɩ nu dɛ a 'mʋ, 'bʋ ‑ha 'mʋ ‑kʋan kɩ, nyibli ‑bɩ di 'ble 'mʋ kʋa, 'kɩ 'lɩ 'waa 'kayo bʋ.
4 Já sei o que fazer, para que haja quem me receba em sua casa, quando eu for despedido do emprego.
5 Bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ nyibli ‑bʋ, ‑ʋ 'ble 'a 'masɛ a gbɩ kʋa lɛ, ɛ ‑tʋa 'waa dodoyo a dɩda. ‑Tɛ 'a yɩ‑hɛnyiblo nyre 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'bɛti꞊e nɩ, ɛ wɛn: 'Na 'masɛ a gba ‑mʋ', ꞊ble kʋa, ‑tie ɛ ‑mɔ 'lɩ?
5 Chamou, pois, separadamente a cada um dos devedores de seu patrão e perguntou ao primeiro: Quanto deves a meu patrão?
6 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: 'Nyratɛɛ a (100) ‑wlɩ nɩ ꞊hun a 'wliyɛ a gba, nɔ‑ nɩ 'nɛ‑ 'mʋ ‑mɔ. ‑Ɛ ‑bɩ 'wli'yie꞊tunyɔ a 'mʋ, ɛ wɛn: 'Ye ‑na 'crɩɛn, ‑ɛ kɔ kɩ ʋ 'crɩɩ 'ʋ ‑na gba, ɛ nɔ‑ ‑bʋ. 'A ‑tɩ, 'kɩka ‑nɩ, ‑bʋ nɩ bʋ, ‑bʋ 'crɩɩ, ‑ɛ mɔ, 'nyratɛɛ a (50) ‑wlɩ nɩ 'hʋɛn ꞊tu 'ʋ ‑pu a 'wliyɛ a gba, ɛ nɔ‑ nɩ 'nɛ‑ 'mʋ ‑mɔ.
6 Ele respondeu: Cem medidas de azeite. Disse-lhe: Toma a tua conta, senta-te depressa e escreve: cinqüenta.
7 Nyiblo ‑bɩ nɩ 'ʋ, kɛ‑ ɛ pɩ꞊ɩ yɩ, ɛ wɛn: ‑Mɔ bɩ, ‑tie ꞊ble kʋa 'lɩ? ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: ‑Kʋbʋblɛ a (500) ‑hɔtrʋwɩ nɩ ꞊hun a 'wliyɛ a gba, ɛ nɔ‑ nɩ 'nɛ‑ 'mʋ ‑mɔ. ‑Ɛ ‑bɩ 'wli'yie꞊tunyɔ wɛn: 'Ye ‑na 'crɩɛn, ‑ɛ kɔ kɩ ʋ 'crɩɩ 'ʋ ‑na gba, ɛ nɔ‑ ‑bʋ. 'A ‑tɩ, 'kɩka ‑nɩ, ‑bʋ nɩ bʋ, ‑bʋ 'crɩ ‑kʋbʋblɛ a (400) ‑hɔtrʋwɩ nɩ ‑hɛn a 'wliyɛ a gba.
7 Depois perguntou ao outro: Tu, quanto deves? Respondeu: Cem medidas de trigo. Disse-lhe o administrador: Toma os teus papéis e escreve: oitenta.
8 'Wli'yie꞊tunyɔ a 'mʋ, ‑ɛ 'yɩ 'ʋ yɩ 'sii ‑nɩ, ‑tɛ 'a 'masɛ 'ye dɛ a 'mʋ, ɛ ‑nu, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa a 'nyrɛ a lɛpʋpʋʋ, ‑tɛ ɛ ‑nu, 'ɛ ‑hie ꞊haandɛ 'lu ‑mɔ lɛ, 'kɩ 'ʋ dɛ, ɛ di ‑hʋan ‑hɛ a ‑ta'. Ɛ mɔ ‑tɛɛ, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ 'yɛ nɩ ꞊tuu 'ʋ Nyɩsʋa 'ʋ, ‑ʋ ꞊mʋɛ 'klɔ ‑bʋ a ‑hʋhʋa‑tɛblɩ lɛ, ʋ kɔ ꞊tɔ, 'kɩ 'ʋ gblagblʋ a nunuo a ‑ta'. 'Waa ꞊tɔ a 'mʋ, ɛ ‑hi 'ʋ Nyɩsʋa a nyibli a ꞊tɔ nɩ, ʋ ‑kɔ, 'kɩ 'ʋ yɩ'siidɛ a nunuo a ‑ta'.»
8 E o proprietário admirou a astúcia do administrador, porque os filhos deste mundo são mais prudentes do que os filhos da luz no trato com seus semelhantes.
9 Kɛ‑ ‑Yusu pɩ de, ɛ wɛn: «꞊Tɔ 'n pɩ 'a mʋ, ɛ nɔ‑ mɔ: 'Klɔ ‑bʋ, 'a kʋkɔ‑tɛblɩ ‑mʋ', ‑ɛ kɛɛ nyibli, ba 'du꞊o ye', ba ‑nyi꞊e nyibli lɛ, nyibli a 'mʋ, ʋ 'mʋ 'aan nɩnatumupʋ ‑hɛ. Ɛ nɔ‑ di꞊e nu, ti ‑mʋ' ‑kɔ 'yri kʋkɔ‑tɛblɩ a 'mʋ, ɛ di 'a mʋ ꞊jrɛ ‑wɛ, ʋ 'mʋ 'a mʋ kʋa 'ble, 'kɩ 'lɩ yakɔ 'kwli.
9 Eu vos digo: fazei-vos amigos com a riqueza injusta, para que, no dia em que ela vos faltar, eles vos recebam nos tabernáculos eternos.
10 Nyiblo ‑bʋ, ‑ɛ 'sii 'ʋ yɩ, 'kɩ 'ʋ ‑tɛblɩ 'cɩmɩ a yɩblɛ꞊tutulɛ a ‑ta', ɛ di 'ʋ yɩ 'nɩ 'sii ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ ‑tɛblɩ gbagbɩ a yɩblɛ꞊tutulɛ a ‑ta'. Kɛɛ, nyiblo ‑bʋ, ‑ɛ 'yɩ 'ʋ 'yɩ 'sii ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ ‑tɛblɩ 'cɩmɩ a yɩblɛ꞊tutulɛ a ‑ta', ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ 'sii 'ʋ yɩ, 'kɩ 'ʋ ‑tɛblɩ gbagbɩ a yɩblɛ꞊tutulɛ a ‑ta'.
10 Aquele que é fiel nas coisas pequenas será também fiel nas coisas grandes. E quem é injusto nas coisas pequenas, sê-lo-á também nas grandes.
11 'A ‑tɩ, 'ba 'yɩ 'ʋ yɩ 'sii ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ 'klɔ ‑bʋ a kʋkɔ‑tɛblɩ, ‑ɛ kɛɛ nyibli, a yɩblɛ꞊tutulɛ a ‑ta', Nyɩsʋa 'yɩ 'lɩ꞊ɩ ‑wɛ, bʋ kuo nɛ 'a mʋ ꞊wlʋ yɩ, bʋ ‑nyi 'a mʋ ‑tɛɛ a kʋkɔ‑tɛblɩ.
11 Se, pois, não tiverdes sido fiéis nas riquezas injustas, quem vos confiará as verdadeiras?
12 ꞊Hɩan ‑mɔ de, 'bʋ mɔ, 'ba 'yɩ 'ʋ yɩ 'sii ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ ‑tonyibli ‑bɩ a kʋkɔ‑tɛblɩ a yɩblɛ꞊tutulɛ a ‑ta', Nyɩsʋa 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ ‑nyi 'a mʋ kʋkɔ‑tɛblɩ ‑bʋ, ‑ɛ blɛɛ nɛ 'a mʋ yɩ.
12 E se não fostes fiéis no alheio, quem vos dará o que é vosso?
13 ‑Kʋannunyɔ ꞊dʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ nu 'masɛpʋ nɩ 'hʋɛn a ‑kʋan, ti nɩ ‑do a ti 'yri. Ɛ kɔ bʋ yraa nyiblo nɩ ‑do, ɛ 'mʋ nyiblo ‑bɩ ‑nʋɛ ‑nɩ. Ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ti nɩ ‑do a ti 'yri, Nyɩsʋa bʋ kɔɔ nɛ 'a mʋ win kɩ, 'tɩ‑ 'wliyɛ bʋ di 'a mʋ win kɩ ‑kɔɔ ‑nɩ ‑wɛ.»
13 Nenhum servo pode servir a dois senhores: ou há de odiar a um e amar o outro, ou há de aderir a um e desprezar o outro. Não podeis servir a Deus e ao dinheiro.
14 ‑Tɛ Falisi꞊tumu* a nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ, ʋ 'wɩn ‑Yusu a pʋpʋwin a pɛpɛ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑tʋa 'a 'caalɛ, ‑ɛ nu꞊o, ʋ nʋɛ 'wli dɩakɩ.
14 Ora, ouviam tudo isto os fariseus, que eram avarentos, e zombavam dele.
15 Kɛ‑ ‑Yusu pɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «A ni ‑tɛblɩ, ‑ɛ di꞊e nu, nyibli 'mʋ lɛ pʋ, ‑ɛ mɔ: A 'sii 'ʋ yɩ. Kɛɛ, Nyɩsʋa yi 'aan ꞊wlɩ nɩ. Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, ‑tɛblɩ ‑mʋ', nyibli dɛɛ ‑tɛblɩ gbagbɩ, Nyɩsʋa yraa ꞊nɛ nɩ.
15 Jesus disse-lhes: Vós procurais parecer justos aos olhos dos homens, mas Deus vos conhece os corações; pois o que é elevado aos olhos dos homens é abominável aos olhos de Deus.
16 ‑Tɛblɩ ‑mʋ', ʋ 'crɩɩ la 'lɩ Moise a tetecrɩɩn 'kwli, kɔ 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyʋ* a 'crɩɩn 'kwli, ɛ nɔ‑ ʋ tɔɔ ‑nɩ ‑tɔɔtɔɔ, Saan Batisɩ 'ɛ ‑di. Kʋɛ 'lɩ ti a 'mʋ 'yie bʋ, Nyɩsʋa a win ‑bʋ, ‑ɛ hlɛ꞊ɛ, ‑ɛ mɔ, Nyɩsʋa kɔɔ nyibli win kɩ, ɛ nɔ‑ 'n nɛ ‑mɔ lɛ, 'a ‑nɛ nyiblo, 'ɛ ꞊tui 'ʋ 'klɩ, ‑ɛ di꞊e nu, Nyɩsʋa 'mʋ꞊ʋ win kɩ ‑kɔɔ ‑nɩ.
16 A lei e os profetas duraram até João. Desde então é anunciado o Reino de Deus, e cada um faz violência para aí entrar.
17 Yakɔ kɔ ‑tʋtʋ 'hʋɛn‑, ʋ di bʋ 'nɩ ‑wɛ, kɛɛ, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, 'kɩ Nyɩsʋa a tetebʋ ꞊dʋ a 'kʋtɩɔ bʋ ‑wɛ bʋ.
17 Mais facilmente, porém, passará o céu e a terra do que se perderá uma só letra da lei.
18 'A ‑nɛ nyɩbɛyugbe, 'bʋ nɩ 'ʋ, 'bʋ pʋ 'lɩ 'a nʋgba ‑patʋ', 'tɩ‑ 'bʋ kɔ nʋgba ‑bɩ, ‑ɛ ‑bɩ nyɩbɛyugbe a 'mʋ, ɛ nu ‑wlawlɩ. Nʋgba a 'mʋ, ɛ di 'lɩ ‑patʋ' pʋ, nyɩbɛyugbe ‑bɩ 'bʋ kɔ꞊ɔ, nyɩbɛyugbe a 'mʋ, ɛ nu ‑wlawlɩ ‑wɛ.»
18 Todo o que abandonar sua mulher e casar com outra, comete adultério; e quem se casar com a mulher rejeitada, comete adultério também.
19 Kɛ‑ ‑Yusu pɩ de: «Ɛ kɔ la dɛkɔnyɔ ꞊dʋ. 'A 'hʋɩlɛpʋ‑tɛblɩ, ɛ pɩ la 'hʋɩ lɛ, ɛ nɔ la yɩ dɩakɩ, 'tɩ‑ 'ɛ pɩ la ꞊die. 'A ‑nɛ ‑nyrɔwɔ, ɛ kɔ bʋ 'mle la lɛ, bʋ pi la ꞊haandii‑tɛblɩ a gblegble, ɛ kɔ 'a 'bio 'hʋɛn‑, 'ʋ yɩ la꞊a di.
19 Havia um homem rico que se vestia de púrpura e linho finíssimo, e que todos os dias se banqueteava e se regalava.
20 Nyiblo ‑bɩ nɩ la 'ʋ. 'A 'nyrɛ mɔ Lasa. ꞊Hɩʋɛn ni la꞊a nɩ. 'A 'hʋɩ a pɛpɛ nu la ꞊ji dadʋ. Ɛ nɔ‑ ‑nyrɔwɔ ꞊dʋ, ‑ɛ pɛ la 'ʋ dɛkɔnyɔ a 'mʋ 'a ꞊hʋan.yɩ bʋ.
20 Havia também um mendigo, por nome Lázaro, todo coberto de chagas, que estava deitado à porta do rico.
21 Ɛ ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ, didi‑tɛblɩ ‑mʋ', ‑ɛ yɩ dɛkɔnyɔ kɔ 'a nɩnatumupʋ 'hʋɛn‑ ꞊jrɛ 'ble, bʋ 'tɩ꞊ɩ lɛ, bʋ di꞊e, kɛɛ, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ. 'Kɩ ɛ yɩ 'ʋ bʋ pɛ, ‑gbo 'ʋ yɩ 'lɩ 'a ꞊ji 'yi lɛ mɛ.
21 Ele avidamente desejava matar a fome com as migalhas que caíam da mesa do rico... Até os cães iam lamber-lhe as chagas.
22 'Kɩ ʋ nɩ 'ʋ bʋ ‑nɩnɩ, ‑ɛ ‑bɩ ꞊hɩʋɛnnyɔ a 'mʋ, ɛ 'kʋ nɩ, Nyɩsʋa a lɛlenyɔ 'ɛ gba 'lɩ꞊ɩ Nyɩsʋa a bʋnɩɩlɛ', 'kɩ 'ʋ ‑aan ‑nɛ 'baɩ Abrahamʋ 'hʋɩ. ‑Ɛ ‑bɩ dɛkɔnyɔ ‑mɔ ‑bɩ, ɛ 'kʋ nɩ ‑wɛ, 'ʋ ‑ha 'ʋ꞊ʋ.
22 Ora, aconteceu morrer o mendigo e ser levado pelos anjos ao seio de Abraão. Morreu também o rico e foi sepultado.
23 ‑Tɛ ɛ mu 'yi ꞊wlɛ mɔ, 'kɩ ɛ 'hrɩɩ 'lɩ 'kuopʋ a 'bli, 'ɛ yɩ ꞊hɩʋɛn 'ye dɩakɩ. Bʋ 'du 'kɩ 'lu ye', ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ 'lɩ ‑tɩtɛ blɔblʋ, 'kɩ ɛ tɛɛ 'lɩ lɛ, 'ɛ yɩ Abrahamʋ 'ye, Lasa 'ɛ nɩ 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ bʋ.
23 E estando ele nos tormentos do inferno, levantou os olhos e viu, ao longe, Abraão e Lázaro no seu seio.
24 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ 'yaa 'lɩ win, ɛ wɛn: ‑Aan 'baɩ Abrahamʋ, 'n yɩ 'ye ꞊hɩʋɛn dɩakɩ, 'kɩ 'nɛ‑ na ‑bʋ 'nyɩ. 'A ‑tɩ, yru 'na nyaɩ, ‑bʋ lee Lasa, bʋ 'nyra 'a ‑jie 'nie yɩ, ɛ 'mʋ 'ʋ꞊ʋ 'na mɛ kɩ 'tee ‑nɩ, 'na mɛ a 'mʋ, ɛ 'mʋ ‑pʋpɛ ‑nɩ.
24 Gritou, então: - Pai Abraão, compadece-te de mim e manda Lázaro que molhe em água a ponta de seu dedo, a fim de me refrescar a língua, pois sou cruelmente atormentado nestas chamas.
25 ‑Ɛ ‑bɩ Abrahamʋ wɛn: 'Na 'yu o, bʋ bi 'lɩ ‑mʋ 'kwli, ‑ɛ mɔ, ‑tɛ ‑nɩ la 'lɩ ‑tʋtʋ kɩ, 'a ‑nɛ dɛ, ‑na ꞊wlʋ ‑hʋɛ la, ɛ nɔ‑ ‑kɔ la. Kɛɛ, Lasa ‑mɔ ‑bɩ, ɛ 'yɩ la ꞊dedede ‑kɔ. ‑Tɛ ti nɛ ‑bʋ, ɛ kɔ plɔ a bleelɛ, ‑mɔ ‑bɩ, ꞊nɩ yɩ ꞊hɩʋɛn 'ye.
25 Abraão, porém, replicou: - Filho, lembra-te de que recebeste teus bens em vida, mas Lázaro, males; por isso ele agora aqui é consolado, mas tu estás em tormento.
26 Dɛ 'n kɔ ꞊bʋ lee ‑mʋ, ɛ nɔ‑ ‑mɔ, a kɔ ‑a mʋ 'hʋɛn‑ ‑gbati, 'butɩɔ nɩ 'ʋ, ‑ɛ hlɔ 'kwli bʋ. 'A ‑tɩ, nyiblo ꞊dʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ ‑hɔn 'nɛ‑ ‑a mʋ ‑mɔ, bʋ mu 'lɩ 'a mʋ ‑mɔ, mɔ, nyiblo ꞊dʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ ‑hɔn 'lɩ 'a mʋ ‑mɔ, bʋ di 'nɛ‑ ‑a mʋ ‑mɔ ‑wɛ.
26 Além de tudo, há entre nós e vós um grande abismo, de maneira que, os que querem passar daqui para vós, não o podem, nem os de lá passar para cá.
27 ‑Ɛ ‑bɩ dɛkɔnyɔ wɛn: ‑Aan 'baɩ Abrahamʋ, 'n nyɛɛ ‑mʋ lɛ, lee Lasa, bʋ mu 'lɩ 'na 'baɩ a 'kayu bʋ,
27 O rico disse: - Rogo-te então, pai, que mandes Lázaro à casa de meu pai, pois tenho cinco irmãos,
28 ‑tɛ 'na 'dɩayɩnʋ nɩ ꞊hun nɩ 'lɩ, ɛ 'mʋ ꞊nʋ ‑lee ‑nɩ, ‑tɛ 'n nu naalɛ, ʋ 'nɩ ꞊ha naalɛ lɛ nu, ‑ɛ di꞊e nu, 'bʋ 'kʋ, ʋ 'nɩ ꞊ha 'nɛ‑ ꞊hɩʋɛn'yeelɛ' ‑bʋ di.
28 para lhes testemunhar, que não aconteça virem também eles parar neste lugar de tormentos.
29 ‑Ɛ ‑bɩ Abrahamʋ ꞊tu꞊o ꞊wɔn de, ɛ wɛn: ‑Na 'dɩayɩnʋ, Nyɩsʋa a tete, Moise 'crɩ la, 'kɩ ɛ nɩ 'lɩ ꞊nʋ ‑mɔ, 'tɩ‑ 'ʋ kɔ Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyʋ* a 'crɩɩn. Nyɩsʋa a nyibli a 'mʋ, ʋ nʋ‑ bʋ pʋ nʋa yɩ bʋ, ʋ 'mʋ Nyɩsʋa a 'hru a nalɛ yi.
29 Abraão respondeu: - Eles lá têm Moisés e os profetas; ouçam-nos!
30 ‑Ɛ ‑bɩ dɛkɔnyɔ wɛn: 'Ʋʋn‑, ‑aan 'baɩ Abrahamʋ o, ɛ 'yɛ nɩ ꞊cɛ. Kɛɛ, nyiblo 'bʋ ‑hɔn 'nɛ‑ 'kʋkʋnyibli ‑mɔ, 'bʋ yɩ 'lɩ ꞊nʋ ‑mɔ nɩ ‑hlee ‑nɩ, ʋ di 'waa dɛ 'kuku 'nɩ yru, ʋ 'mʋ 'ʋ꞊ʋ bʋ hie, ʋ 'mʋ 'waa 'klɔ Nyɩsʋa ‑nyi.
30 O rico replicou: - Não, pai Abraão; mas se for a eles algum dos mortos, arrepender-se-ão.
31 ‑Ɛ ‑bɩ Abrahamʋ ꞊tu꞊o ꞊wɔn de, ɛ wɛn: 'Bʋ mɔ, 'bʋ 'yɩ Moise kɔ Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyʋ nʋa yɩ bʋ ‑pʋ, ʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ pʋ nyiblo ꞊dʋ nʋa yɩ bʋ de, kɔ, ʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ kuo Nyɩsʋa ꞊wlʋ yɩ, 'ye ꞊bɩɩ nyiblo ꞊dʋ ‑hɔn 'nɛ‑ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ, ɛ 'hrɩ 'klɔ, ɛ hlee 'lɩ ꞊nʋ ‑mɔ.» Kɛ‑ ‑Yusu pʋ nyibli a 'mʋ yɩ.
31 Abraão respondeu-lhe: - Se não ouvirem a Moisés e aos profetas, tampouco se deixarão convencer, ainda que ressuscite algum dos mortos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.