Lucas 15
Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs ARA
1 ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ, 'blʋwli'tɩnyʋ, kɔ hɩapʋnyibli, ‑ʋ kɔ 'klɔ 'yɩ 'ʋ yɩ 'sii ‑nɩ, ʋ nʋ‑ mu 'ʋ ‑Yusu 'hʋɩ, ‑ɛ di꞊e nu, 'bʋ yɩ win nɩ pɩ, ʋ 'mʋ 'a win nʋa yɩ bʋ pʋ, kɔ, ʋ 'mʋ 'a tɔɔwin 'wɩn.
1 Aproximavam-se de Jesus todos os publicanos e pecadores para o ouvir.
2 ‑Tɛ Falisi꞊tumu* a nyibli kɔ tetetɔɔnyʋ, ‑ʋ nɩ 'ʋ, ʋ 'ye dɛ a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ bi yrʋ', 'ʋ ‑tʋa wlɔnlɛ'pʋplɛ lɛ, ʋ wɛn: «Nyibli ‑bʋ, ‑ʋ kɔ 'klɔ 'yɩ 'ʋ yɩ 'sii ‑nɩ, nʋ‑ ɛ yɩ 'ʋ 'hʋɩ lɛ ‑wlɛɛn ‑nɩ, ɛ kɔ ꞊nʋ 'hʋɛn‑, 'ʋ yɩ dɛ di ‑wɛ.»
2 E murmuravam os fariseus e os escribas, dizendo: Este recebe pecadores e come com eles.
3 ‑Tɛ ‑Yusu 'wɩn, ‑ɛ ‑bɩ ɛ pʋʋ ꞊nɛ dɛ yɩ, ɛ wɛn:
3 Então, lhes propôs Jesus esta parábola:
4 «'Kɩ 'lɩ 'a mʋ 'nyɩ, nyiblo 'bʋ kɔ blablɩ a (100) ‑wlɩ nɩ ꞊hun, 'bʋ gba ꞊nʋ 'cɛ mɔ, 'tɩ‑ blablɛ nɩ ‑do 'bʋ 'wan, dɛ a 'dɩ ‑bɩ ɛ di nu 'lɩ? Ɛ kɔ bʋ hie 'ʋ blablɩ a (99) ‑wlɩ nɩ ‑hɛn ꞊tu 'ʋ ‑pu ꞊tu 'ʋ ꞊hʋɩan‑do ‑mʋ' bʋ, 'kɩ 'lɩ 'cɛɛlɛ', ɛ 'mʋ blablɛ nɩ ‑do a 'mʋ lɛ ꞊mʋɔ ‑mʋɔmʋɔ, ɛ 'mʋ꞊ʋ kɩ yɛ.
4 Qual, dentre vós, é o homem que, possuindo cem ovelhas e perdendo uma delas, não deixa no deserto as noventa e nove e vai em busca da que se perdeu, até encontrá-la?
5 'Bʋ yɛ꞊ɛ kɩ, 'a plɔ di 'nɩ ble, ɛ 'mʋ꞊ʋ ‑plɩ' bʋ pʋ,
5 Achando-a, põe-na sobre os ombros, cheio de júbilo.
6 ɛ 'mʋ 'lɩ 'kayu bʋ mu, ɛ 'mʋ 'a 'bio da, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ ꞊glaa 'lɩ꞊ɩ 'lɩ, ɛ 'mʋ ꞊nʋ da ‑wɛ, 'tɩ‑ ɛ 'mʋ ꞊nʋ ‑lee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ: Ba bi 'mʋ kɩ, ‑ba nu dɔdʋ, 'na blablɛ, ‑ɛ 'wan wɛn, 'n 'ye꞊e nɩ.»
6 E, indo para casa, reúne os amigos e vizinhos, dizendo-lhes: Alegrai-vos comigo, porque já achei a minha ovelha perdida.
7 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn 'nɩ: «'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, kɛ‑ nɩ ‑do, ɛ di 'mʋ ꞊ti, 'kɩ 'lɩ yakɔ 'kwli. Dɔdʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ bʋ nɩ 'lɩ yakɔ 'kwli, 'kɩ 'ʋ nyibli a (99) ‑wlɩ nɩ ‑hɛn ꞊tu 'ʋ ‑pu ꞊tu 'ʋ ꞊hʋɩan‑do, ‑ʋ pʋ lɛ, ‑ʋ 'sii 'ʋ yɩ, 'tɩ‑ ‑ʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ‑bʋ ‑nyi 'waa 'klɔ Nyɩsʋa a ‑tɩ. Kɛɛ, dɛ'kukununyɔ nɩ ‑do 'bʋ hie 'ʋ 'a dɛ 'kuku bʋ, 'bʋ ‑ha 'lɩ 'a dɩɔnʋ a 'klɔ, 'bʋ ‑nyi꞊e Nyɩsʋa, ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ, ʋ 'mʋ dɔdʋ nu, 'kɩ 'lɩ yakɔ 'kwli.»
7 Digo-vos que, assim, haverá maior júbilo no céu por um pecador que se arrepende do que por noventa e nove justos que não necessitam de arrependimento.
8 Kɛ‑ ‑Yusu pɩ de, ɛ wɛn: «꞊Bʋ pʋʋ ꞊nɛ 'wliyɛ a dɛ yɩ: 'Bʋ mɔ, nʋgba 'bʋ kɔ 'wli a 'yɔ nɩ ‑pu, 'tɩ‑ 'bʋ 'waan nɛ 'a 'yɛ nɩ ‑do, ɛ kɔ bʋ 'bɩa 'napɩ, bʋ ‑ha 'kayu kʋɛtɩ blɛ, 'tɩ‑ ɛ 'mʋ 'wliyɛ a 'mʋ lɛ ꞊mʋɔ.
8 Ou qual é a mulher que, tendo dez dracmas, se perder uma, não acende a candeia, varre a casa e a procura diligentemente até encontrá-la?
9 'Bʋ 'ye꞊e, ɛ kɔ bʋ da 'a 'bio, ɛ kɔ nyibli ‑mʋ', ‑ʋ ꞊glaa 'lɩ꞊ɩ 'lɩ, ɛ 'mʋ ꞊nʋ ‑lee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ: Ba bi 'mʋ kɩ, ‑ba nu dɔdʋ, ‑ɛ nu꞊o, 'na 'wliyɛ, ‑ɛ 'wan wɛn, 'n 'ye꞊e nɩ.»
9 E, tendo-a achado, reúne as amigas e vizinhas, dizendo: Alegrai-vos comigo, porque achei a dracma que eu tinha perdido.
10 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ 'kɩ de: «'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, kɛ‑ ɛ di 'mʋ ꞊ti, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a lɛlenyʋ 'nyɩ, ‑ʋ nɩ 'lɩ yakɔ 'kwli. 'Bʋ mɔ, dɛ'kukununy nɩ ‑do 'bʋ hie 'ʋ 'a dɛ 'kuku bʋ, 'bʋ ‑ha 'lɩ 'a dɩɔnʋ a 'klɔ, 'bʋ ‑nyi꞊e Nyɩsʋa, ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ Nyɩsʋa a lɛlenyʋ 'mʋ dɔdʋ nu, 'kɩ 'lɩ yakɔ 'kwli.»
10 Eu vos afirmo que, de igual modo, há júbilo diante dos anjos de Deus por um pecador que se arrepende.
11 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu pʋ 'ledʋ ‑bɩ de, ɛ wɛn: «Ɛ kɔ la nyɩbɛhɩan ꞊dʋ, 'ɛ kɔ la 'yonʋ nyɩbɛpʋ nɩ 'hʋɛn.
11 Continuou: Certo homem tinha dois filhos;
12 ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ, ‑ɛ ‑bɩ nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ mɔ 'hɩangbe, ɛ lee nɛ 'a 'baɩ nɩ, ɛ wɛn: 'Na 'baɩ o, ꞊nɩ 'kʋ ‑hʋan, 'nɛɛ 'wliyɛ, ‑ɛ blɛɛ 'mʋ yɩ, 'n di ‑hʋan gba, ‑nyi 'mɔ꞊ɔ ‑dodo. ‑Tɛ 'yu a 'mʋ, ɛ hla ‑tɩ a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ 'a 'baɩ ꞊gla la ꞊nʋ 'a 'wliyɛ a 'mʋ lɛ.
12 o mais moço deles disse ao pai: Pai, dá-me a parte dos bens que me cabe. E ele lhes repartiu os haveres.
13 ‑Nyrɔwɩ bʋ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ 'hɩangbe a 'mʋ, ɛ 'du la 'a ‑nɛ 'wliyɛ ye', 'ɛ mu 'lɩ 'blʋgba ‑bɩ 'kwli, ‑ɛ hlɔɔ nɛ 'a 'bli ‑mɔ lɛ dɩakɩ. ‑Tɛ ɛ nyre 'lɩ 'blʋgba a 'mʋ 'kwli, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa 'wliyɛ a 'mʋ, 'a lɛcɩcralɛ. 'Klɔdʋ a 'mʋ, nɔ‑ nu la꞊a, 'a 'wliyɛ a pɛpɛ 'ɛ ‑wɛ la.
13 Passados não muitos dias, o filho mais moço, ajuntando tudo o que era seu, partiu para uma terra distante e lá dissipou todos os seus bens, vivendo dissolutamente.
14 ‑Tɛ ɛ ‑wɛ 'kɩ 'wliyɛ a lɛcɩcralɛ ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ 'kanʋ bi 'lɩ 'blʋgba a 'mʋ 'kwli, 'yu a 'mʋ 'ɛ ‑tʋa ꞊hɩʋɛn a 'yiye, 'kanʋ a ‑tɩ.
14 Depois de ter consumido tudo, sobreveio àquele país uma grande fome, e ele começou a passar necessidade.
15 Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'ɛ mu ‑kʋan lɛ ꞊mʋɔ mɔ, 'kɩ 'lɩ nyɩbɛyu ꞊dʋ ‑mɔ, ‑ɛ kɔ 'lɩ 'blʋgba a 'mʋ 'kwli. Nyɩbɛyu a 'mʋ, ɛ kɔ bʋɩcɩ, 'kɩ 'lɩ 'a ‑yrugba kɩ, 'ʋ nɩ 'lɩ ‑gblo 'kwli. ‑Ɛ ‑bɩ nyɩbɛyu a 'mʋ, ɛ lee 'hɩangbe a 'mʋ nɩ, bʋ ꞊tu ꞊nʋ 'yie.
15 Então, ele foi e se agregou a um dos cidadãos daquela terra, e este o mandou para os seus campos a guardar porcos.
16 ‑Tɛ 'hɩangbe a 'mʋ, ɛ ꞊tui ꞊nʋ 'yie, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ, 'kanʋ a ‑tɩ, bʋ di bʋɩcɩ a 'mʋ, 'waa didi‑tɛblɩ ‑mʋ', ʋ yɛ ꞊nʋ yrɛ, kɛɛ, nyiblo ꞊dʋ 'nɩ ‑nyi꞊e lɩ꞊ɩ 'a dɛ.
16 Ali, desejava ele fartar-se das alfarrobas que os porcos comiam; mas ninguém lhe dava nada.
17 ‑Ɛ ‑bɩ ꞊wlʋ di꞊e ‑mɔ, ɛ wɛn: 'Na 'baɩ a ‑kʋannunyibli a pɛpɛ, ʋ yɩ di dɛ, 'ʋ ꞊mlɛ, didi‑tɛblɩ 'ɛ yɩ blɛ hie, 'mɔ ‑bɩ, 'nɩ nɩ 'nɛ‑ 'kanʋ yɩ bʋ.
17 Então, caindo em si, disse: Quantos trabalhadores de meu pai têm pão com fartura, e eu aqui morro de fome!
18 'N di 'du ye', 'mʋ ‑mɔ ꞊hɩan, 'mʋ 'lɩ 'na 'baɩ ‑mɔ mu, 'mʋ꞊ʋ lee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ: 'Na 'baɩ o, 'n ‑hɛɛ Nyɩsʋa a ‑tɩ lɛ, kɔ, 'n ‑hɛɛ ‑na ‑tɩ lɛ ‑wɛ.
18 Levantar-me-ei, e irei ter com o meu pai, e lhe direi: Pai, pequei contra o céu e diante de ti;
19 'A ‑tɩ, 'n 'yɩ yɩ ‑blɛɛ ‑nɩ, ‑bʋ daa 'kɩ 'mʋ ‑na 'yu de, kɛɛ, daa 'mʋ ‑na ‑kʋannunyiblo.
19 já não sou digno de ser chamado teu filho; trata-me como um dos teus trabalhadores.
20 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ 'du ye', 'ɛ bi 'hru wlɔn, 'ɛ mu 'lɩ 'a 'baɩ ‑mɔ.
20 E, levantando-se, foi para seu pai. Vinha ele ainda longe, quando seu pai o avistou, e, compadecido dele, correndo, o abraçou, e beijou.
21 ‑Ɛ ‑bɩ 'a 'yu wɛn: 'Na 'baɩ o, 'n ‑hɛɛ Nyɩsʋa a ‑tɩ lɛ, kɔ 'n ‑hɛɛ ‑na ‑tɩ lɛ ‑wɛ. 'A ‑tɩ, 'n 'yɩ 'kɩ yɩ ‑blɛɛ ‑nɩ, ‑bʋ daa 'mʋ ‑na 'yu.
21 E o filho lhe disse: Pai, pequei contra o céu e diante de ti; já não sou digno de ser chamado teu filho.
22 ‑Ɛ ‑bɩ 'a 'baɩ lee nɛ 'a ‑kʋannunyibli nɩ, ɛ wɛn: Ba pʋ 'lɩ 'klɩ lɛ, ba ya 'lɩ wlawlʋ ‑mʋ', ‑ɛ nɔ yɩ, 'kɩ 'lɩ wlawlɩ a pɛpɛ 'nyɩ, ‑ʋ nɩ 'nɛ‑ 'kayu bʋ, ba pʋ ꞊nɛ꞊ɛ. Ba pʋ 'lɩ꞊ɩ 'bʋɛyɛ ‑jɩ' (ɛ 'mʋ꞊ʋ yi, ‑ɛ mɔ, 'n dɛɛ ꞊nɛ 'na 'yu). Ba pʋ꞊ʋ 'suin ‑wɛ.
22 O pai, porém, disse aos seus servos: Trazei depressa a melhor roupa, vesti-o, ponde-lhe um anel no dedo e sandálias nos pés;
23 Ba ya 'lɩ bliyu ‑mʋ', ‑a pʋ 'kɩbɩa kɩ, a 'mʋ꞊ʋ 'la, ‑ɛ di꞊e nu, ‑a 'mʋ dɛ di, ‑a 'mʋ lɛ 'mle ‑tɛɛ,
23 trazei também e matai o novilho cevado. Comamos e regozijemo-nos,
24 ‑ɛ nu꞊o, 'na 'yu ‑bʋ, ɛ 'wɩ yɩ, ɛ 'kʋ la nɩ, 'ɛ 'hrɩ 'klɔ. Ɛ 'wan la nɩ, 'nɩ 'ye kɛ꞊ɛ. ‑Ɛ ‑bɩ ʋ ‑tʋa lɛ'mimle a nunuo.
24 porque este meu filho estava morto e reviveu, estava perdido e foi achado. E começaram a regozijar-se.
25 Ti a 'mʋ 'yri, 'a 'yu ‑mʋ', ‑ɛ mɔ nyɩ'ka, 'kɩ ɛ nɩ 'lɩ ‑titi. ‑Tɛ ɛ ‑hɔn ‑titi, bʋ 'mʋɛ 'kɩ 'kayu yrɛ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'wɩn bibi‑tɛblɩ kɔ ‑wla a win,
25 Ora, o filho mais velho estivera no campo; e, quando voltava, ao aproximar-se da casa, ouviu a música e as danças.
26 'ɛ da ‑kʋannunyiblo ‑bɩ, 'ɛ 'bɛti꞊e, ɛ wɛn: Dɛ‑ a 'dɩ ‑bɩ, ‑ɛ mi 'lu ‑mɔ, ‑ɛ kɔ ‑wla nyibli yɩ yi 'lɩ?
26 Chamou um dos criados e perguntou-lhe que era aquilo.
27 ‑Ɛ ‑bɩ ‑kʋannunyiblo a 'mʋ, ɛ wɛn: ‑Na 'dɩayɩ ‑mʋ', ‑ɛ mu la, nɔ‑ di de. Ɛ mɔ ‑na 'baɩ a dɔdʋ, 'kɩ 'a 'yu, ‑ɛ 'wan la, bʋ di꞊e 'ye, 'a 'hʋɩ bʋ di ‑tɛɛ nu. Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'ɛ 'la bliyu ‑mʋ', ɛ pʋ la 'kɩbɩa kɩ.
27 E ele informou: Veio teu irmão, e teu pai mandou matar o novilho cevado, porque o recuperou com saúde.
28 ‑Tɛ nyɩ'ka a 'mʋ, ɛ 'wɩn ‑tɩ a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ bi yrʋ'. Yrʋ a ‑tɩ, ɛ 'nɩ ‑hʋa꞊a lɩ bʋ pa 'kayu bʋ. Nɔ‑ nu꞊o, 'a 'baɩ 'ɛ 'hrɩ, 'ɛ ‑tʋa 'a lɛnyaalɛ, ɛ wɛn: Pa 'kayu bʋ.
28 Ele se indignou e não queria entrar; saindo, porém, o pai, procurava conciliá-lo.
29 Kɛɛ ‑ɛ ‑bɩ ɛ ꞊tu 'a 'baɩ ꞊wɔn, ɛ wɛn: 'Ye kɛ, 'kɩ 'n nɩ 'nɛ‑ ‑mʋ 'hʋɩ ti a pɛpɛ, 'nɩ yɩ ‑mʋ ‑hɛɛ ‑nɩ. 'N 'yɩ ‑hʋan ‑na ‑tɩ lɛ nɩ ‑hɛɛ ‑nɩ, 'a 'yrɩ 'wʋwlɛ klɛ. Kɛɛ, ꞊yɩ ‑hʋan 'mʋ wliyu nɩ 'lɛɛ ‑nɩ, 'n kɔ 'na 'bio 'hʋɛn‑, ‑a 'mʋ lɛ 'mle.
29 Mas ele respondeu a seu pai: Há tantos anos que te sirvo sem jamais transgredir uma ordem tua, e nunca me deste um cabrito sequer para alegrar-me com os meus amigos;
30 Kɛɛ, ‑na 'yu ‑mʋ', ‑ɛ gba la ‑na 'wliyɛ, ‑ɛ ‑nyi꞊e 'lawlunʋgbɩ lɛ, ‑tɛ ɛ ꞊hɩan ‑mɔ, nɔ‑ ꞊lɛɛ bliyu ‑mʋ', ‑a pʋ la 'kɩbɩa kɩ.
30 vindo, porém, esse teu filho, que desperdiçou os teus bens com meretrizes, tu mandaste matar para ele o novilho cevado.
31 ‑Ɛ ‑bɩ 'a 'baɩ wɛn: 'Na 'yu o, 'kɩ ꞊cibi 'nɛ‑ 'mʋ 'hʋɩ. 'A ‑nɛ ꞊dedede, 'n ‑kɔ, ‑mɔ kɔ꞊ɔ.
31 Então, lhe respondeu o pai: Meu filho, tu sempre estás comigo; tudo o que é meu é teu.
32 Kɛɛ, ɛ blɛɛ yɩ, ‑ba nu lɛ'mimle, ‑ɛ nu꞊o, ‑na 'dɩayɩ ‑bʋ, ɛ 'wɩ yɩ, ɛ 'kʋ la nɩ, 'ɛ 'hrɩ 'klɔ de. Ɛ 'wan la nɩ, 'nɩ 'ye kɛ꞊ɛ.»
32 Entretanto, era preciso que nos regozijássemos e nos alegrássemos, porque esse teu irmão estava morto e reviveu, estava perdido e foi achado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.