Lucas 11

Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ 'kwli, 'kɩ ‑Yusu mu 'lɩ ‑tɩtɛ ‑bɩ, 'ɛ mu Nyɩsʋa da mɔ. ‑Tɛ ɛ ‑wɛ ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ 'a ‑nagbopi ‑bɩ 'yɩya 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ bʋ, ɛ wɛn: «Tɔɔnyɔ o, Saan Batisɩ tɔɔ nɛ 'a ‑nagbopʋ nɩ, ‑tɛ ʋ di Nyɩsʋa a dɩda nu. ‑Na 'mumu, tɔɔ nɛ ‑a mʋ ‑tɛ ‑bʋ, ‑a di Nyɩsʋa a dɩda nu.»
1 Estava Jesus em certo lugar orando e, quando acabou, disse-lhe um dos seus discípulos: Senhor, ensina-nos a orar, como também João ensinou aos seus discípulos.
2 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «'Bʋ mɔ, 'ba yɩ Nyɩsʋa nɩ dɛ, kɛ‑ ba pʋ:
2 Ao que ele lhes disse: Quando orardes, dizei: Pai, santificado seja o teu nome; venha o teu reino;
3 ‑Nyi ‑a mʋ 'a ‑nɛ ‑nyrɔwɔ a diidɛ.
3 dá-nos cada dia o nosso pão cotidiano;
4 ‑Aan dɛ 'kuku ‑bʋ, ‑a ‑nu, ‑hru 'a ‑tɩ ‑mɔ,
4 e perdoa-nos os nossos pecados, pois também nós perdoamos a todo aquele que nos deve; e não nos deixes entrar em tentação, {mas livra-nos do mal.}
5 — ausente —
5 Disse-lhes também: Se um de vós tiver um amigo, e se for procurá-lo à meia-noite e lhe disser: Amigo, empresta-me três pães,
6 — ausente —
6 pois que um amigo meu, estando em viagem, chegou a minha casa, e não tenho o que lhe oferecer;
7 ‑Baklɛ, ‑na nɩnatumu 'a mʋ, ‑ɛ nɩ 'lɩ 'a 'kayu bʋ, kɛ‑ ɛ di ‑mʋ yɩ pʋ: ‑Hɛ 'mʋ 'ku. 'N ‑wɛ 'ʋ 'na 'maju a kɩka ‑mɔ. 'N kɔ 'na 'yonʋ 'hʋɛn‑, ‑a pɛ bʋ. 'N yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ꞊bʋ 'du ye', ‑na dididɛ‑nyi‑tɩ.»
7 e se ele, de dentro, responder: Não me incomodes; já está a porta fechada, e os meus filhos estão comigo na cama; não posso levantar-me para te atender;
8 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn 'nɩ de, «'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, 'bʋ mɔ, 'bʋ 'du ye', ɛ 'yɩ ‑tɛ ‑mɔ 'a nɩnatumu a ‑tɩ 'pa‑. Kɛɛ, ‑tɛ ꞊yɩ 'yie ‑pie, ꞊nɛɛ 'ʋ 'a ‑hʋhʋa yɩ bʋ, ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ, 'ɛ 'mʋ ye' 'du, ɛ 'mʋ ‑mʋ ‑tɛblɩ a pɛpɛ ‑mʋ', ‑na ꞊wlʋ ‑hʋɛ ‑nyi.
8 digo-vos que, ainda que se levante para lhos dar por ser seu amigo, todavia, por causa da sua importunação, se levantará e lhe dará quantos pães ele precisar.
9 'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, 'bʋ mɔ, 'ba yɩ dɛ nɩ ‑hʋɛ, ba ‑hʋa꞊a Nyɩsʋa, ɛ 'mʋ 'a mɔ꞊ɔ ‑nyi. 'Ba yɩ dɛ nɩ ‑hʋɛ, ba ꞊mʋɔ꞊ɔ lɛ, a di꞊e 'nɩ 'ye. 'Ba yɩ꞊ɩ nɩ ‑hʋɛ, bʋ paa nɛ 'a mʋ 'kayu bʋ, ba bi gbɔgbɔ, ʋ 'mʋ 'a mʋ ‑lee ‑nɩ: Ba di pa.
9 Pelo que eu vos digo: Pedi, e dar-se-vos-á; buscai e achareis; batei, e abrir-se-vos-á;
10 'Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, 'a ‑nɛ nyiblo 'bʋ ‑hʋa Nyɩsʋa dɛ, ɛ di ꞊nɛ꞊ɛ 'nɩ ‑nyi. Nyiblo 'bʋ yɩ dɛ lɛ nɩ ꞊mʋɛ, ɛ di꞊e 'nɩ 'ye. Nyiblo 'bʋ nyra 'ʋ ꞊hʋan.yɩ' bʋ, 'bʋ bi gbɔgbɔ, ʋ di꞊e 'nɩ ‑lee ‑nɩ, bʋ pa.
10 pois todo o que pede, recebe; e quem busca acha; e ao que bate, abrir-se-lhe-á.
11 ‑Mɔ mɔ 'baɩ, ‑na 'yu 'bʋ yɩ ‑mʋ ‑hrin.yɛ nɩ ‑hʋɛ, ꞊bɩ ‑di ‑nyi꞊e hre,
11 E qual o pai dentre vós que, se o filho lhe pedir pão, lhe dará uma pedra? Ou, se lhe pedir peixe, lhe dará por peixe uma serpente?
12 ɛ kɔ, 'bʋ mɔ, 'bʋ yɩ ‑mʋ hapɛ'yi‑ŋɔnʋ nɩ ‑hʋɛ, ꞊bɩ ‑di ‑nyi꞊e ‑ji‑kaya?
12 Ou, se pedir um ovo, lhe dará um escorpião?
13 'Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, 'a mʋ ‑tonyibli, 'kɩ a 'yɩ ꞊haannyibli 'pa‑, kɛɛ, a yi ꞊haan‑tɛblɩ a lɛ'jralɛ, 'a yɩ꞊ɩ 'aan 'yonʋ ‑nyi. 'Bʋ mɔ, 'bʋ nɩ 'mʋ lɛ, 'kɩ 'ʋ 'a mʋ ‑mɔ, ‑ʋ kɔ ꞊wlɩ ‑nyre yɩ, ‑ɛ ‑bɩ 'aan 'Baɩ, ‑ɛ nɩ 'lɩ yakɔ 'kwli, ‑ɛ kɔ ꞊wlʋ ‑nɔ yɩ, nyibli 'bʋ ‑hʋa꞊a 'a ‑Hihiu*, ɛ di ꞊nʋ꞊ʋ 'nɩ ‑nyi.»
13 Se vós, pois, sendo maus, sabeis dar boas dádivas aos vossos filhos, quanto mais dará o Pai celestial o Espírito Santo àqueles que lho pedirem?
14 ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ 'kwli, ‑Yusu bla la 'ku ‑hʋan lɛ, ‑ɛ nɩ la 'ʋ nyiblo ꞊dʋ ke'. 'Ku ‑hʋan a 'mʋ, ɛ nu꞊o nɩ, 'kɩ nyiblo a 'mʋ, 'ɛ 'yɩ win a pʋlɛ ‑yi. ‑Tɛ 'ku ‑hʋan a 'mʋ, ɛ ‑hɔn 'ʋ nyiblo a 'mʋ ke', ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa win a pʋpʋʋ. ‑Ɛ ‑bɩ nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ, 'waa ꞊wlɩ kɛɛ lɛ dɩakɩ.
14 Estava Jesus expulsando um demônio, que era mudo; e aconteceu que, saindo o demônio, o mudo falou; e as multidões se admiraram.
15 Kɛɛ, kɛ‑ ‑ʋ ‑bɩ pɩ, ʋ wɛn: «Bɛsebulɩ*, ‑ɛ mɔ 'kuo ‑hʋɩn a nyiblo gbagbʋ Satan, ɛ nɔ‑ yɩ ‑Yusu 'klɩ ‑nyi, 'kɩ bʋ bla 'kuo ‑hʋɩn, ‑ʋ nɩ 'ʋ nyibli ke' lɛ.»
15 Mas alguns deles disseram: É por Belzebu, o príncipe dos demônios, que ele expulsa os demônios.
16 Nyibli ‑bɩ, ‑ʋ nɩ 'ʋ, ʋ ‑hʋɛ bʋ ꞊tɛɛ 'ʋ꞊ʋ lɛ, 'ʋ lee ꞊nɛ, 'kɩ bʋ nu ꞊wlɩlɛkɛɛ‑tɛblɩ, ɛ 'mʋ ꞊nʋ꞊ʋ ‑tɔɔ ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, Nyɩsʋa, ɛ nɔ‑ yɩ꞊ɩ 'klɩ ‑nyi, 'kɩ bʋ bla 'kuo ‑hʋɩn lɛ.
16 E outros, experimentando-o, lhe pediam um sinal do céu.
17 Kɛɛ, ‑Yusu yi 'waa 'lulɛ‑hihie nɩ. Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'ɛ lee ꞊nʋ, ɛ wɛn: «꞊Bʋ pʋʋ ꞊nɛ dɛ yɩ: 'Kɩ 'lɩ 'blʋgba 'kwli, nyibli 'bʋ 'bɛ ꞊tɩɔ lɛ, 'blʋgba a 'mʋ, ɛ di bi ꞊hlɔn, 'waa 'kayo 'mʋ lɛ 'wʋwlɛ ‑nɩ.
17 Ele, porém, conhecendo-lhes os pensamentos, disse-lhes: Todo reino dividido contra si mesmo será assolado, e casa sobre casa cairá.
18 'A ‑tɩ, Satan 'bʋ yɩ 'a dɩɔnʋ yɩ nɩ ‑wɛn, ‑ɛ ‑bɩ 'a 'blʋgba di bi ꞊hlɔn. A wɛn 'nɩ, 'n blɛ 'kuo ‑hʋɩn lɛ, ‑ʋ nɩ 'ʋ nyibli ke', ‑ɛ nu꞊o, Bɛsebulɩ, ɛ nɔ‑ yɩ 'mʋ 'klɩ ‑nyi.
18 Ora, pois, se Satanás está dividido contra si mesmo, como subsistirá o seu reino? Pois dizeis que eu expulso dos demônios por Belzebu.
19 'Bʋ mɔ, ‑tɩ ‑bʋ, a hlɛ, 'bʋ mɔ wɛn ꞊haan‑tɩ, 'aan 'mumu, nyɔ‑ yɩ 'kɩ 'aan ‑nɛ nyibli 'klɩ ‑nyi, 'ʋ blɛ 'kuo ‑hʋɩn lɛ ‑wɛ 'lɩ? Dɛ ‑mʋ', 'aan nyibli ni, ɛ nɔ‑ tʋɛ ꞊nɛ yɩ, ‑ɛ mɔ, ‑tɩ ‑bʋ, a yɩ 'mʋ ‑yɛɛ ‑nɩ, ɛ mɔ hɩ ꞊nɩɔ.
19 E, se eu expulso os demônios por Belzebu, por quem os expulsam os vossos filhos? Por isso eles mesmos serão os vossos juizes.
20 Ɛ 'yɩ Satan 'pa‑, kɛɛ, Nyɩsʋa a ꞊gbɛtʋ, ɛ nɔ‑ yɩ 'mʋ 'klɩ ‑nyi, 'kɩ ꞊bʋ bla 'kuo ‑hʋɩn ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ nyibli ke' lɛ. Dɛ a 'mʋ, ɛ tʋɛ nɛ 'a mɔ꞊ɔ nɩ, ‑ɛ mɔ, Nyɩsʋa ‑tʋa nyibli a win a kɩkɔɔlɛ, 'kɩ 'lɩ 'a mʋ 'nyɩ.
20 Mas, se é pelo dedo de Deus que eu expulso os demônios, logo é chegado a vós o reino de Deus.
21 ꞊Bʋ pʋ꞊ʋ dɛ yɩ: 'Bʋ mɔ, 'klɩnɩnyɔ 'bʋ kɔ ta‑wɔn‑tɛblɩ, 'kɩ lɩ 'a 'kayu bʋ, 'tɩ‑ 'bʋ yɩ 'a 'kayu a 'mʋ 'yie nɩ ꞊tui, ɛ 'yɩ nyiblo ꞊dʋ ‑kɔ, ‑bʋ pa 'lɩ 'kayu a 'mʋ bʋ, ‑bʋ 'yri 'a kʋkɔ‑tɛblɩ.
21 Quando o valente guarda, armado, a sua casa, em segurança estão os seus bens;
22 Kɛɛ, 'klɩnɩnyɔ ‑bɩ, ‑ɛ nɩ 'klɩ, ‑ɛ ‑hi 'ʋ yɩ‑hɛnyiblo 'mʋ 'ʋ, 'bʋ nyre 'ʋ, ɛ di ‑ha 'ʋ꞊ʋ 'hru wlɔn, ɛ 'mʋ꞊ʋ 'a ta‑wɔn‑tɛblɩ ‑jɩ' ‑ha, ɛ kuo ꞊wlʋ yɩ, ɛ 'mʋ 'a kʋkɔ‑tɛblɩ a pɛpɛ gba, ɛ 'mʋ꞊ʋ nyibli lɛ ꞊gla.
22 mas, sobrevindo outro mais valente do que ele, e vencendo-o, tira-lhe toda a armadura em que confiava, e reparte os seus despojos.
23 Nyiblo 'bʋ nɩ 'ʋ, ɛ kɔ 'mʋ 'hʋɛn‑, ꞊ba 'yɩ ‑pɛ, ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, ɛ ‑wɛn 'mʋ yɩ. 'Tɩ‑ nyiblo 'bʋ 'yɛ nɩ ‑hɛɛ 'mʋ, 'kɩ ‑ba 'kukue nyibli lɛ, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa ‑mɔ', ɛ 'wɩ yɩ, nyiblo a 'mʋ, ɛ ‑gbɛ ꞊nʋ lɛ, 'ʋ hlʋɛ Nyɩsʋa ‑mɔ lɛ.»
23 Quem não é comigo, é contra mim; e quem comigo não ajunta, espalha.
24 Kɛ‑ ‑Yusu pɩ de: «'Bʋ mɔ, 'ku ‑hʋan 'bʋ nɩ 'ʋ nyiblo ke', 'tɩ‑ 'bʋ ‑hɔn 'ʋ꞊ʋ ke', ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ ɛ mi 'lɩ 'wan 'kwli, 'ɛ mi bʋnɩɩlɛ yrayrʋ lɛ ꞊mʋɔ mɔ. ‑Tɛ ɛ 'yɩ 'lɩ bʋnɩɩlɛ 'ye, ‑ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ 'a dɩɔnʋ yɩ: 'N kɔ ꞊bʋ ‑mɛ kle, 'mʋ 'lɩ 'na bʋnɩɩlɛ 'ka, 'n ‑hɔn la 'lɩ 'kwli mu.
24 Ora, havendo o espírito imundo saindo do homem, anda por lugares áridos, buscando repouso; e não o encontrando, diz: Voltarei para minha casa, donde saí.
25 ‑Tɛ ɛ ꞊hɩan ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'ye꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, bʋnɩɩlɛ a 'mʋ, ɛ 'hrɛn klɛ ‑tɛɛ, 'ɛ ꞊hrɛntɩ ‑nɩ. (Ɛ 'wɩ yɩ, Nyɩsʋa a ‑Hihiu 'yɩ 'ʋ nyiblo a 'mʋ ke' ‑nɩ.)
25 E chegando, acha-a varrida e adornada.
26 'Bʋ nɩ 'mʋ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ 'ku ‑hʋan a 'mʋ, ɛ kɔ bʋ bla 'kuo ‑hʋɩn nɩ ꞊hlon'hʋɛn ‑bɩ, ‑ʋ kɔ 'crɛ, ‑ʋ ‑hi 'ʋ 'a 'mumu 'ʋ, 'waa pɛpɛ a 'mʋ, ʋ 'mʋ ‑mɔ ‑bibi ‑nɩ, ʋ 'mʋ 'ʋ nyiblo a 'mʋ ke' bi. ‑Ɛ ‑bɩ nyiblo a 'mʋ, 'a 'klɔ di nyre yɩ pɛpɛ, ɛ 'mʋ 'ʋ 'a yɩ‑hɛklɔ 'ʋ ‑hi.»
26 Então vai, e leva consigo outros sete espíritos piores do que ele e, entrando, habitam ali; e o último estado desse homem vem a ser pior do que o primeiro.
27 ‑Yusu bʋ nɩ 'lɩ win a pʋpʋʋ 'kwli, ‑ɛ ‑bɩ nʋgba ꞊dʋ, ‑ɛ nɩ 'lɩ nyibli ‑hʋɔhʋɩ 'nyɩ, ɛ nɔ‑ 'yaa 'lɩ win, ɛ wɛn: «Plɔ a bleelɛ, 'kɩ 'ʋ nʋgba ‑mʋ', ‑ɛ ꞊gbla ‑mʋ, 'tɩ‑ ‑ɛ 'nya ‑mʋ ‑mɔ'.»
27 Ora, enquanto ele dizia estas coisas, certa mulher dentre a multidão levantou a voz e lhe disse: Bem-aventurado o ventre que te trouxe e os peitos em que te amamentaste.
28 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊tu꞊o ꞊wɔn, ɛ wɛn: «Nyibli ‑bʋ, ‑ʋ pɩ Nyɩsʋa a win nʋa yɩ bʋ, 'tɩ‑ ‑ʋ ꞊tui 'ʋ꞊ʋ 'ʋ, sɛyɩ‑sɛyɩ, ʋ nʋ‑ kɔ plɔ a bleelɛ.»
28 Mas ele respondeu: Antes bem-aventurados os que ouvem a palavra de Deus, e a observam.
29 Nyibli ‑hʋɔhʋɩ, ʋ nʋ‑ yɩ lɛ 'kukue ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ ‑Yusu 'hʋɩ. Kɛ‑ ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «Ti ‑bʋ 'yri a nyibli ‑bʋ, 'waa nunuklɔ nyre yɩ. Ʋ ‑hʋɛ ꞊wlɩlɛkɛɛdɛ, ‑ɛ di ꞊nʋ꞊ʋ ‑tɔɔ ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, Nyɩsʋa, ɛ nɔ‑ lee 'nɛ‑ 'mʋ ‑tʋtʋ kɩ. Kɛɛ, Nyɩsʋa 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ wɛn, 'kɩ bʋ 'ye ꞊wlɩlɛkɛɛdɛ ꞊dʋ. ꞊Wlɩlɛkɛɛdɛ nɩ ‑do, Nyɩsʋa di nu, 'kɩ 'ʋ ꞊nʋ ‑mɔ, ɛ di 'wɩ‑ 'a dɛ ‑bɩ ‑mʋ', ɛ nu la, 'kɩ 'ʋ winwlɔn‑hanyɔ Jona a ‑ta'.
29 Como afluíssem as multidões, começou ele a dizer: Geração perversa é esta; ela pede um sinal; e nenhum sinal se lhe dará, senão o de Jonas;
30 ꞊Wlɩlɛkɛɛdɛ ‑mʋ', Nyɩsʋa nu la 'lɩ Jona a 'klɔ 'kwli, 'tɩ‑ Ninifʋdɩɔ a nyibli 'ye la, kɛ‑ ɛ di 'mʋ ꞊ti, 'kɩ 'ʋ 'mɔ ‑bʋ ‑mɔ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo. Nyɩsʋa di nu ꞊wlɩlɛkɛɛdɛ, 'kɩ 'lɩ 'na 'klɔ 'kwli ‑wɛ, ‑ɛ di꞊e nu, ti ‑bʋ 'yri a nyibli 'mʋ꞊ʋ 'ye.
30 porquanto, assim como Jonas foi sinal para os ninivitas, também o Filho do homem o será para esta geração.
31 — ausente —
31 A rainha do sul se levantará no juízo com os homens desta geração, e os condenará; porque veio dos confins da terra para ouvir a sabedoria de Salomão; e eis, aqui quem é maior do que Salomão.
32 — ausente —
32 Os homens de Nínive se levantarão no juízo com esta geração, e a condenarão; porque se arrependeram com a pregação de Jonas; e eis aqui quem é maior do que Jonas.
33 Nyiblo 'bʋ 'bɩa 'napɩ, ɛ 'nɩ ‑hli꞊e lɩ꞊ɩ, mɔ ɛ 'nɩ ꞊jri꞊e lɩ꞊ɩ kɩka 'lu bʋ, kɛɛ, ɛ ꞊tui 'ʋ꞊ʋ dɛ 'lu bʋ, ‑ɛ di꞊e nu, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ di 'lɩ 'kayu bʋ pa, ʋ 'mʋ lɛ yru.
33 Ninguém, depois de acender uma candeia, a põe em lugar oculto, nem debaixo do alqueire, mas no velador, para que os que entram vejam a luz.
34 ‑Tonyiblo a ꞊wlʋ, ɛ 'wɩ‑ 'a 'yii yɩ, ‑ɛ yɩ꞊ɩ ‑nyrɛ ‑nyi. ‑Na 'yii 'bʋ nu ‑tɛɛ, ‑ɛ ‑bɩ ‑yrui lɛ ‑tɛɛ. Kɛɛ, ‑na 'yii 'bʋ yɩ nɩ klɛ, ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ ‑nɩ 'lɩ halɔ 'nyɩ.
34 A candeia do corpo são os olhos. Quando, pois, os teus olhos forem bons, todo o teu corpo será luminoso; mas, quando forem maus, o teu corpo será tenebroso.
35 'A ‑tɩ, ꞊tu ‑dɩɔnʋ 'yie, ‑ɛ di꞊e nu, ‑nyrɛ ‑mʋ', ‑ɛ nɩ 'lɩ ‑mʋ 'lɩ, ɛ 'nɩ ꞊ha halɔ ‑hɛ.
35 Vê, então, que a luz que há em ti não sejam trevas.
36 'Bʋ mɔ, ‑na ꞊wlʋ 'bʋ nɩ 'lɩ ‑nyrɛ 'kwli, halɔ a dɛ ꞊dʋ 'bʋ 'yɩ 'lɩ ‑na ꞊wlʋ kɩ ‑nɩ, ‑ɛ ‑bɩ ‑na ꞊wlʋ a pɛpɛ a 'mʋ, 'kɩ ɛ di 'lɩ ‑nyrɛ 'kwli nɩ, ꞊wɩ 'napɩ yɩ, ‑ɛ ni꞊e, ꞊nɩ yrui lɛ.»
36 Se, pois, todo o teu corpo estiver iluminado, sem ter parte alguma em trevas, será inteiramente luminoso, como quando a candeia te alumia com o seu resplendor.
37 ‑Tɛ ‑Yusu ‑wɛ 'pʋplɛ ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ Falisi꞊tumu a nyiblo ‑bɩ, nɔ‑ daa diidɛ ‑mɔ. ‑Tɛ ‑Yusu pa 'lɩ 'a ‑tɛ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ mu 'ʋ dɛdihu kɩ.
37 Acabando Jesus de falar, um fariseu o convidou para almoçar com ele; e havendo Jesus entrado, reclinou-se à mesa.
38 ‑Tɛ ‑Juukʋɛ* a tete pɩ, ‑ɛ mɔ, nyiblo bʋ yra ꞊jrɛ, 'tɩ‑ ɛ 'mʋ dɛ di, ‑Yusu 'yɩ꞊ɩ ‑nu. ‑Tɛ Falisi꞊tumu a nyiblo a 'mʋ, ɛ 'ye꞊e, ‑ɛ mɔ, ‑Yusu 'yɩ ꞊jrɛ ‑yra, ɛ maa ꞊nɛ wlɔn lɛ.
38 O fariseu admirou-se, vendo que ele não se lavara antes de almoçar.
39 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ Kʋkɔnyɔ pɩ꞊ɩ yɩ, ɛ wɛn: «'A mʋ Falisi꞊tumu a nyibli, 'aan 'kwli'naapʋɛlɩ kɔ 'aan 'kwlitaapʋɛlɩ 'hʋɛn‑, nʋ‑ a yrɛ lɛ. Kɛɛ, 'yiyrie kɔ 'crɛ 'hʋɛn‑, nʋ‑ 'yii 'lɩ 'aan ꞊wlɩ kɩ.
39 Ao que o Senhor lhe disse: Ora vós, os fariseus, limpais o exterior do corpo e do prato; mas o vosso interior do copo e do prato; mas o vosso interior está cheio de rapina e maldade.
40 A ba nɩ ‑tɛɛ. 'Bɩ a yi꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, Nyɩsʋa, nɔ‑ nu ‑tɛblɩ ‑mʋ', ‑tonyibli a 'yie yɩ 'ye, 'ɛ nu ‑tɛblɩ ‑mʋ', ‑tonyibli a 'yie 'yɛ nɩ 'ye ‑wɛ. ꞊Bɩ a pʋ꞊ʋ ꞊haan‑tɩ, ‑tɛblɩ nɩ ‑tie ‑mʋ', ‑ɛ nɩ 'lɩ ‑tonyiblo a ꞊wlʋ kɩ, 'yie 'yɛ nɩ 'ye, Nyɩsʋa 'nɩ 'ye꞊e lɩ꞊ɩ ‑wɛ?
40 Loucos! quem fez o exterior, não fez também o inferior?
41 Dɛ a kɔ ba nu, ɛ nɔ‑ mɔ, ‑tɛblɩ ‑mʋ', ‑ɛ nɩ 'lɩ 'aan 'kwlitaapʋɛlɩ kɔ 'aan 'kwli'naapʋɛlɩ 'kwli, ba ‑ha 'lɩ꞊ɩ 'lɩ, ba ‑nyi꞊e ꞊hɩʋɛnnyibli. 'Bʋ mɔ, 'ba yɩ꞊ɩ lɛ nɩ ni, ‑ɛ ‑bɩ ‑tɛblɩ a pɛpɛ di 'ʋ yɩ 'nɩ 'sii ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa ye', a 'mʋ꞊ʋ ‑kʋan 'yri ‑nuu ‑nɩ.
41 Dai, porém, de esmola o que está dentro do copo e do prato, e eis que todas as coisas vos serão limpas.
42 'A mʋ Falisi꞊tumu a nyibli, 'jrɔ 'kɩ 'ʋ 'a mʋ ‑mɔ! 'Bʋ mɔ, 'ba kɔ hawi ‑mʋ', a pɩ 'lɩ dididɛ ‑mɔ, kɔ 'a ‑nɛ 'dʋdɔdɛ ꞊dʋ, a ‑hɛ 'lɩ 'aan ‑sadɛ 'kwli, nɔ‑ kɔ ‑pu a dɛ a ‑hɛ 'lɩ, 'a yɩ꞊ɩ Nyɩsʋa ‑nyi. Kɛɛ, a 'nɩ ‑hie lɩ꞊ɩ 'lu ‑mɔ lɛ, ‑ɛ mɔ, 'aan 'klɔ bʋ 'sii 'ʋ yɩ, kɔ, ba nʋɛ Nyɩsʋa. Kɛɛ, dɛ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ a kɔ ba nu wɛn, 'tɩ‑ a 'mʋ wɛn 'lɩ 'aan 'dʋdɔ‑tɛblɩ a ‑pu a dɛ 'lɩ ‑ha, a 'mʋ wɛn꞊ɛ Nyɩsʋa ‑nyi.
42 Mas ai de vós, fariseus! porque dais o dízimo da hortelã, e da arruda, e de toda hortaliça, e desprezais a justiça e o amor de Deus. Ora, estas coisas importava fazer, sem deixar aquelas.
43 'A mʋ Falisi꞊tumu a nyibli, 'jrɔ 'kɩ 'ʋ 'a mʋ ‑mɔ, ‑kɔtɩ 'ba mu 'lɩ Nyɩsʋa a 'kayo blɛ, a nʋɛ ba nɩ 'lɩ ye' blɛ, ‑ɛ di꞊e nu, nyibli 'mʋ 'a mʋ 'ye ‑tɛɛ. Kɔ, 'bʋ mɔ, 'ba mu 'lɩ 'dika, a nʋɛ 'kɩ nyibli bʋ pʋ 'a mʋ 'wio blɛ, 'kɩ 'ʋ 'aan 'ʋ꞊tuulɛ a ‑ta'.
43 Ai de vós, fariseus! porque gostais dos primeiros assentos nas sinagogas, e das saudações nas praças.
44 'Jrɔ 'kɩ 'ʋ 'a mʋ ‑bʋ ‑mɔ, ‑ʋ 'yɩ 'ʋ yɩ 'sii ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa ye'. A 'wɩ‑ 'dabi yɩ, ‑ʋ 'yɩ 'ʋ yɩ 'sii ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa ye'. ‑Tonyibli 'bʋ 'yɛ nɩ yru 'dabi a 'mʋ lɛ, 'bʋ yɩ ꞊nʋ klɛ nɩ nɛ, ‑ɛ ‑bɩ 'dabi a 'mʋ, ʋ ni꞊e nɩ, 'kɩ ʋ 'yɩ 'ʋ yɩ 'sii ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa ye'.»
44 Ai de vós! porque sois como as sepulturas que não aparecem, sobre as quais andam os homens sem o saberem.
45 Tetetɔɔnyʋ ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ, kɛ‑ 'waa nyiblo ‑bɩ pɩ ‑Yusu yɩ, ɛ wɛn: «Tɔɔnyɔ o, 'bʋ mɔ, ꞊nɩ yɩ 'pʋplɛ lɛ nɩ ni, ɛ 'wɩ yɩ, ‑a mʋ ‑hɛ 'yri lɛ.»
45 Disse-lhe, então, um dos doutores da lei: Mestre, quando dizes isso, também nos afrontas a nós.
46 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊tu꞊o ‑wɔn, ‑ɛ wɛn: «'A mʋ tetetɔɔnyʋ, 'jrɔ 'kɩ 'ʋ 'a mʋ ‑mɔ ‑wɛ, ‑ɛ nu꞊o, a yɩ hlɛ nyibli tete a gblegble a 'bɛnʋ, ʋ 'yɩ 'lɩ 'buble 'lɩ ‑wɛ, ɛ kɔ, a 'nɩ ‑hɛɛ lɩ ꞊nʋ, 'kɩ bʋ ꞊tuu 'ʋ tete a 'mʋ 'ʋ.
46 Ele, porém, respondeu: Ai de vós também, doutores da lei! porque carregais os homens com fardos difíceis de suportar, e vós mesmos nem ainda com um dos vossos dedos tocais nesses fardos.
47 'Jrɔ 'kɩ 'ʋ 'a mʋ ‑mɔ, ‑tɛ a nu Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyʋ* ‑bʋ, 'aan 'baɩnʋ 'lɩla lɛ, 'a yɩ 'waa 'dabi ꞊hrɛntɩ ‑nɩ ‑tɛɛ.
47 Ai de vós! porque edificais os túmulos dos profetas, e vossos pais os mataram.
48 ‑Tɛ a ni 'a nunuo lɛ, ɛ tʋɛ ꞊nɛ nyibli yɩ, ‑ɛ mɔ, ‑tɛblɩ a 'mʋ, 'aan 'baɩnʋ nu la, a wɛn꞊ɛ kɩ, ‑ɛ nu꞊o, ʋ nʋ‑ ‑mɔ ‑bɩ, ʋ 'la Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyʋ nɩ, 'a mʋ ‑mɔ ‑bɩ, 'a yɩ 'waa 'dabi ꞊hrɛntɩ ‑nɩ.
48 Assim sois testemunhas e aprovais as obras de vossos pais; porquanto eles os mataram, e vós lhes edificais os túmulos.
49 Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ ꞊nɩɔ, Nyɩsʋa ‑mʋ', ‑ɛ kɔ ꞊tɔ, kɛ‑ ɛ pʋ la, 'kɩ 'ʋ 'aan dɛ kɩ, ‑ɛ mɔ: 'N di ya ꞊nʋ winwlɔn‑hanyʋ, kɔ titiepʋnyʋ 'hʋɛn‑ yɩ, kɛɛ, ʋ di ‑ʋ ‑bɩ 'nɩ 'la, ʋ 'mʋ ‑ʋ ‑bɩ ꞊hɩʋɛn ꞊tu.
49 Por isso diz também a sabedoria de Deus: Profetas e apóstolos lhes mandarei; e eles matarão uns, e perseguirão outros;
50 'A mʋ ‑bʋ, Nyɩsʋa a yrʋ di 'a mʋ 'nɩ klɔ, 'kɩ 'ʋ winwlɔn‑hanyʋ a pɛpɛ a 'mʋ a ‑ta', ‑ɛ kɔ ‑hlʋ ‑mʋ', ʋ 'wʋwla blɛ, kʋɛ 'lɩ ti ‑mʋ' 'yie bʋ, ‑ɛ kɔ 'yri Nyɩsʋa nu la 'klɔ, ‑bʋ yɛ ti ‑bʋ kɩ,
50 para que a esta geração se peçam contas do sangue de todos os profetas que, desde a fundação do mundo, foi derramado;
51 ‑ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, kʋɛ la 'lɩ Abɛlɩ a 'lɩlati 'yie bʋ, ‑bʋ yɛ Sakali a ti kɩ, ‑ɛ mɔ Sakali ‑mʋ', ʋ 'la la, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpiilɛ* kɔ 'a 'kayu a ‑gbati. 'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, ti ‑bʋ 'yri a nyibli, nʋ‑ Nyɩsʋa a yrʋ di klɔ, 'kɩ 'ʋ ‑tɛblɩ a 'mʋ a ‑ta'.
51 desde o sangue de Abel, até o sangue de Zacarias, que foi morto entre o altar e o santuário; sim, eu vos digo, a esta geração se pedirão contas.
52 'Jrɔ 'kɩ 'ʋ 'a mʋ Nyɩsʋa a tetetɔɔnyʋ ‑mɔ, ‑kɔtɩ 'aan tɔɔlɛ kɛ 'hru ‑mʋ', ‑tonyibli di wɛn na, ʋ 'mʋ wɛn꞊ɛ yi, ‑tɛ Nyɩsʋa ni ‑tonyibli a wʋwa. 'Aan 'mumu, a 'nɩ ‑gba꞊a lɩ 'hru a 'mʋ, 'tɩ‑ 'a ka nyibli ‑bɩ ‑mʋ' yɩ, ‑ʋ ‑hʋɛ ‑bʋ ‑gba wɛn 'hru a 'mʋ.»
52 Ai de vós, doutores da lei! porque tirastes a chave da ciência; vós mesmos não entrastes, e impedistes aos que entravam.
53 ‑Tɛ ‑Yusu ‑wɛ 'pʋplɛ ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑hɔn 'ʋ ‑tɩtɛ a 'mʋ nɩ. Kʋɛ la 'lɩ ti a 'mʋ 'yie bʋ, Nyɩsʋa a tetetɔɔnyʋ, kɔ Falisi꞊tumu a nyibli 'hʋɛn‑, ʋ ‑tʋa la 'a yrʋ a lɛpʋʋlɛ, 'ʋ yɩ꞊ɩ lɛ 'bɛti ‑nɩ 'a ‑nɛ ti, 'kɩ 'ʋ ‑tɛblɩ ‑hʋɔhʋɩ kɩ.
53 Ao sair ele dali, começaram os escribas e os fariseus a apertá-lo fortemente, e a interrogá-lo acerca de muitas coisas,
54 'Kɩ 'lɩ lɛ'bɛtilɛ a 'mʋ 'kwli, 'kɩ ʋ nɛɛ 'lɩ, 'ʋ yɩ 'ʋ꞊ʋ lɛ ꞊tɛɛ ‑nɩ, ‑ɛ di꞊e nu, 'bʋ ‑ka, ʋ 'mʋ꞊ʋ ‑tɩ ‑yɛɛ ‑nɩ.
54 armando-lhe ciladas, a fim de o apanharem em alguma coisa que dissesse.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.