João 6
Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs BKJ
1 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu kɔ 'a ‑nagbopʋ* 'hʋɛn‑, ʋ ꞊ta nɩ, 'kɩ 'lɩ Galileblʋgba a 'yru a 'kɩbɩa ‑bɩ kɩ. 'Yru a 'mʋ, ʋ dɛɛ ꞊nɛ Tibeliadɩ a 'yru;
1 Após estas coisas Jesus partiu para o outro lado do mar da Galileia, que é o mar de Tiberíades.
2 nyibli ‑hʋɔhʋɩ, nʋ‑ yɩ ‑Yusu ꞊wien kʋɛ, ‑ɛ nu꞊o, ꞊wlɩlɛkɛɛ‑tɛblɩ ‑mʋ', ɛ ni mɔ, 'ɛ ni mɔ꞊ɔ, nyibli a 'kʋɛ 'ɛ yɩ mɔ ‑wɛ, ʋ 'ye mɔ꞊ɔ nɩ.
2 E uma grande multidão o seguia, porque eles viam seus milagres que operava sobre os enfermos.
3 ‑Tɛ ‑Yusu kɔ 'a ‑nagbopʋ 'hʋɛn‑, ʋ nyre 'lɩ, ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ ʋ 'ya 'lɩ dʋgba 'lu, 'ʋ nɩ bʋ.
3 E Jesus subiu ao monte, e assentou-se ali com os seus discípulos.
4 Ti a 'mʋ 'yri, ‑Juukʋɛ* a lɛ'mimle ‑mʋ', ʋ dɛɛ Pakɩ, ɛ 'mʋɛ yrɛ. Ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ, nyibli ‑hʋɔhʋɩ 'ʋ nɩ ‑tuo kɩ.
4 E a páscoa, a festa dos judeus, estava próxima.
5 ‑Yusu bʋ 'du 'lu ye', ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'ye nyibli ‑hʋɔhʋɩ, 'ʋ yɩ 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ di. ‑Tɛ ɛ 'ye ꞊nʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'bɛti 'a ‑nagbopi Filipʋ nɩ, ɛ wɛn: «‑Bɩ' ‑a di 'kɩ diidɛ yɩ 'yee ‑nɩ, ‑a 'mʋ꞊ʋ ‑tɔ, nyibli a pɛpɛ ‑bʋ, ‑ʋ ‑di, ʋ 'mʋ dɛ di 'lɩ?»
5 Então Jesus levantando os seus olhos e vendo que uma grande multidão vinha até ele, disse a Filipe: Onde nós compraremos pão, para que estes possam comer?
6 Ɛ 'bɛti nɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ɛ 'mʋ꞊ʋ yi, 'bʋ mɔ, Filipʋ 'bʋ kuo ꞊nɛ ꞊wlʋ yɩ, ‑ɛ nu꞊o, 'tɩ‑ ɛ 'mʋ꞊ʋ 'bɛti mɔ mu, dɛ ɛ di nu, ɛ ‑wɛ 'a yiyie ‑mɔ.
6 Mas dizia isso para pôr à prova; porque ele bem sabia o que ia fazer.
7 ‑Ɛ ‑bɩ Filipʋ wɛn: «Mɔ 'ye ꞊bɩɩ ‑a kɔ wɛn 'wliblɔ, ‑a 'yɩ wɛn 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ‑ba ‑tɔ wɛn 'flɔɔ, 'a 'kʋtɩɔgbe bʋ di wɛn 'a ‑nɛ nyiblo kɩ yɛ.»
7 Filipe respondeu-lhe: Duzentos denários de pão não são o suficiente, para que cada um deles tome um pouco.
8 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu a ‑nagbopi Adre, ‑ɛ mɔ Simɔ Piɛlɩ a 'dɩayɩ, kɛ‑ ɛ pɩ 'kɩ ‑Yusu yɩ, ɛ wɛn:
8 Um dos seus discípulos, André, irmão de Simão Pedro, disse-lhe:
9 «'Yu nyɩbɛhɩan ꞊dʋ nɩ mɔ, 'ɛ kɔ 'flɔɔkui nɩ ꞊hun kɔ ‑hrin.yɔ nɩ 'hʋɛn. Kɛɛ, ɛ 'yɩ 'lɩ ꞊dedede 'lɩ ‑wɛ, 'kɩ 'ʋ nyibli ‑hʋɔhʋɩ ‑bʋ ‑mɔ.»
9 Está aqui um rapaz que tem cinco pães de cevada e dois pequenos peixes; mas o que é isso para tantos?
10 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «Ba lee nyibli a pɛpɛ ‑bʋ, bʋ 'plaa blɛ.» 'Kɩ 'ʋ ‑tɩtɛ a 'mʋ, ‑piti ‑hʋɔhʋɩ nɩ 'ʋ. 'Kɩ 'lɩ nyibli a pɛpɛ a 'mʋ 'nyɩ, nyɩbɛpʋ ‑nɩ ‑tuo kɩ, ʋ ‑wɛ 'lɩ 'miliwɩ nɩ ꞊hun nɩ.
10 E disse Jesus: Fazei os homens se assentarem. E havia muita grama naquele lugar. Assim os homens se sentaram, em número de aproximadamente cinco mil.
11 ‑Tɛ ʋ 'plaa 'kɩ 'ʋ ‑piti kɩ blɛ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu 'du 'flɔɔ a 'mʋ ye', 'ɛ ‑nyi Nyɩsʋa 'wio, 'ɛ ꞊gla 'flɔɔ a 'mʋ nyibli lɛ, 'ɛ 'du ‑hrin ye' ‑wɛ, 'ɛ ꞊gla ꞊nʋ꞊ʋ lɛ, nyibli a pɛpɛ a 'mʋ, 'ʋ di 'waa ꞊wlʋ a diidɛ, 'ʋ ꞊mla.
11 E Jesus tomou os pães, e havendo dado graças, ele distribuiu para os discípulos, e os discípulos, para os que estavam assentados; e do mesmo modo os peixes, quanto eles queriam.
12 ‑Tɛ ʋ ꞊mla 'kɩ, ‑ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ 'a ‑nagbopʋ yɩ: «Ba 'tɩ 'flɔɔkɛtɩ a pɛpɛ ‑mʋ' lɛ, ‑ɛ hie bʋ, 'a ꞊dedede 'nɩ ꞊ha 'wan.»
12 E, quando estavam saciados, ele disse aos seus discípulos: Recolhei os pedaços que sobraram, para que nada se perca.
13 'Flɔɔkui nɩ ꞊hun ‑mʋ', ‑Yusu ‑nu, ɛ ‑wlo, nyibli ‑di, 'a dɛ ‑hie bʋ, ʋ 'tɩ lɛ, ɛ 'yii 'lɩ ‑tʋgbɩ nɩ ‑pu ꞊tu 'ʋ 'hʋɛn.
13 Recolheram, pois, e encheram doze cestos de pedaços dos cinco pães de cevada, que sobejaram aos que haviam comido.
14 ꞊Wlɩlɛkɛɛdɛ ‑mʋ', ‑Yusu ‑nu, ‑tɛ nyibli 'ye꞊e, ‑ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, nyiblo ‑bʋ, ɛ nɔ‑ mɔ Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ* ‑mʋ', Nyɩsʋa pʋ la lɛ, ‑ɛ di la 'nɛ‑ 'klɔ kɩ di.»
14 Então, vendo aqueles homens o milagre que Jesus tinha feito, diziam: Este é verdadeiramente o profeta que devia vir ao mundo.
15 Kɛɛ, ‑Yusu yru꞊o nɩ, ‑ɛ mɔ, ʋ di꞊e 'nɩ klɔ, 'kɩ 'lɩ 'klɩke 'kwli, ʋ 'mʋ꞊ʋ bodɩɔdɛ ‑nyi. Dɛ a 'mʋ, ɛ 'yɩ ‑Yusu a kɩwɛɛnlɛ 'pa‑. Ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ, 'ɛ hlɔɔ ꞊nʋ ‑mɔ lɛ, ɛ nɩ ‑do, 'ɛ mu 'lɩ dʋgba 'lu de.
15 Percebendo, pois, Jesus que estavam prestes a vir e levá-lo à força para o fazerem rei, ele partiu novamente sozinho para o monte.
16 'Yrʋ bʋ mu bʋ pɛ a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu a ‑nagbopʋ* mu 'lɩ 'yru wien.
16 E, chegando à tarde, os seus discípulos desceram para o mar.
17 'Tɔ yɩ 'nɩ ‑wɔn, ‑Yusu 'yɛ 'lɩ ꞊nʋ 'nyɩ nɩ mi. Ɛ nɔ‑ mɔ bʋ 'ya 'lɩ 'blagbɩ 'kwli, bʋ bli, 'ʋ ꞊tɛ 'yru kɩ, 'ʋ mi 'lɩ 'dɩɔ ‑mʋ', ‑ɛ mɔ Kapɛnaɔ 'kwli.
17 E, entrando no barco, foram para o mar em direção a Cafarnaum. E já era escuro, e Jesus ainda não tinha vindo até eles.
18 Bʋ nɩ 'kɩ 'lɩ 'yru kɩ, ‑ɛ ‑bɩ pepe gbagbʋ yɩ 'nɩ ‑hi, 'yru 'ɛ pɩ 'dʋɩ gbagbɩ,
18 E o mar se levantou, porque um grande vento assoprava.
19 'ʋ bli ‑blibli, 'ʋ nyre 'lɩ ‑kilowɩ nɩ ꞊hun ‑ʋ'ʋ‑ ꞊hlon‑do 'yri. ‑Ɛ ‑bɩ ti nɩ ‑do a ti 'yri, ʋ 'ye ‑Yusu nɩ, 'ɛ nɛ 'yru kɩ, 'ɛ yɩ 'blagbɩ lɛ 'mʋɛ ‑nɩ. Bʋ 'ye 'kɩ꞊ɩ, ‑ɛ ‑bɩ hʋannʋ bi 'lɩ ꞊nʋ 'kwli.
19 Tendo, pois, remado uns vinte e cinco ou trinta estádios, eles viram Jesus andando sobre o mar, e aproximando-se do barco, e eles ficaram com medo.
20 Kɛɛ, ‑Yusu wɛn: «'Mɔ ꞊nɩɔ, a 'nɩ 'pie 'lɩ hʋannʋ.»
20 Mas ele lhes disse: Sou eu; não temais.
21 Ʋ ‑hʋɛ ‑Yusu bʋ 'ya 'lɩ ꞊nʋ ‑mɔ. ‑Ɛ ‑bɩ ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑tɩtɛ ‑mʋ', ʋ mi 'lɩ, 'blagbɩ nyre 'ʋ nɩ, 'ʋ ‑kwlɛ.
21 Então eles de boa vontade o receberam no barco; e imediatamente o barco chegou à terra para onde iam.
22 ‑Tɛ ‑nyrɛ ‑nyɛ, nyibli ‑hʋɔhʋɩ ‑mʋ', ‑ʋ hie 'lɩ 'yru a 'kɩbɩa ‑mʋ' kɩ, ‑tɩtɛ nɩ ‑do ‑mʋ', ‑Yusu wloo 'tʋ 'ʋ 'flɔɔ, nyibli a 'mʋ, nʋ‑ ꞊mʋɛ ‑Yusu lɛ. Ʋ yi꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, 'blagbɩ nɩ ‑do, ɛ nɔ‑ pɛ 'tʋ 'ʋ 'nʋwɔn 'yri bʋ, 'ʋ yi꞊e ‑wɛ, ‑ɛ mɔ, ‑Yusu 'yɩ 'tʋ 'lɩ 'blagbɩ a 'mʋ 'kwli 'ya. 'A ‑nagbopʋ* nɩ ‑do, nʋ‑ 'ya 'tʋ 'lɩ, ‑ʋ mu 'tʋ.
22 No dia seguinte, quando a multidão que ficara no outro lado do mar viu que não havia ali nenhum outro barco, exceto aquele no qual seus discípulos haviam entrado, e que Jesus não entrara com seus discípulos naquele barco, mas que os seus discípulos tinham ido sós;
23 'Kɩ 'lɩ 'dɩɔ ‑mʋ', ‑ɛ mɔ Tibeliadɩ 'kwli, nyibli ‑bɩ ya 'blagbɩ, 'ʋ di 'ʋ ‑tɩtɛ ‑mʋ', ‑Yusu ‑nyii 'tʋ 'ʋ Nyɩsʋa 'wio, 'ɛ wloo 'tʋ 'flɔɔ, 'ʋ di 'tʋ꞊ʋ.
23 (contudo, outros barcos haviam chegado de Tiberíades para perto do lugar onde comeram o pão, após o Senhor ter dado graças);
24 ‑Tɛ nyibli a 'mʋ, ʋ 'ye꞊e, ‑ɛ mɔ, ‑Yusu kɔ 'a ‑nagbopʋ 'hʋɛn‑, ʋ 'yɩ 'ʋ ‑nɩ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ 'ya 'lɩ 'waa 'blagbɩ 'kwli lɛ, 'ʋ mu 'lɩ Kapɛnaɔ, 'ʋ mu ‑Yusu lɛ ꞊mʋɔ mɔ.
24 portanto, vendo a multidão que Jesus não estava ali, nem os seus discípulos, eles também embarcaram, e foram a Cafarnaum, em busca de Jesus.
25 'Kɩ ʋ yɛɛ 'lɩ꞊ɩ 'yru a 'kɩbɩa ‑bɩ ‑mʋ' kɩ bʋ, ʋ wɛn: «Tɔɔnyɔ, ti a 'dɩ ‑bɩ ‑kɔ 'yri ‑nyre 'nɛ‑ 'lɩ?»
25 E, achando-o no outro lado do mar, disseram-lhe: Rabi, quando tu chegaste aqui?
26 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: «'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ ‑tɛɛ: ꞊Wlɩlɛkɛɛ‑tɛblɩ ‑bʋ, 'n ni, Nyɩsʋa, nɔ‑ ‑nyi 'mʋ 'klɩ, 'nɩ ni꞊e. Kɛɛ, ɛ 'yɩ ꞊bɩɩ ba yru dɛ a 'mʋ lɛ a ‑tɩ 'pa‑, a 'nɩ ꞊mʋɔ꞊ɔ 'mʋ lɛ. Ɛ 'wɩ yɩ, diidɛ ‑mʋ', a di 'tʋ, 'a ꞊mla 'tʋ, ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ, 'a ꞊mʋɛ 'mʋ lɛ.
26 Jesus respondeu e disse-lhes: Na verdade, na verdade eu vos digo que me buscais, não porque vistes milagres, mas porque comestes do pão, e vos saciastes.
27 A 'nɩ 'hie 'lɩ diidɛ a ‑tɩ nɩ ‑do 'lu ‑mɔ lɛ, ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wlɛn 'ʋ, ‑ɛ pʋɛ, kɛɛ, diidɛ ‑mʋ', ‑ɛ ni꞊e, 'a kʋɛ 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ, ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ ba ‑hie 'lu ‑mɔ lɛ. 'Mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, 'mɔ ‑di 'a mʋ diidɛ a 'mʋ ‑nyi, ‑ɛ nu꞊o, 'na 'Baɩ Nyɩsʋa, nɔ‑ lee 'nɛ‑ 'mʋ 'klɔ ‑bʋ kɩ, 'kɩ ꞊bʋ ‑nyi 'a mʋ diidɛ a 'mʋ.»
27 Trabalhai, não pela comida que perece, mas pela comida que dura para a vida eterna, a qual o Filho do homem vos dará; porque a ele Deus o Pai, o selou.
28 ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «Dɛ a 'dɩ ‑bɩ ‑a di nu, 'tɩ‑ Nyɩsʋa 'mʋ ‑aan dɛ kɩ wɛn 'lɩ?»
28 Então, lhe disseram: O que devemos fazer, para realizar as obras de Deus?
29 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: «Dɛ Nyɩsʋa ‑hʋɛ ba nu, ɛ nɔ‑ mɔ, 'mɔ ‑bʋ, ɛ tɛ 'nɛ‑ 'klɔ ‑bʋ kɩ, ba kuo 'mʋ ꞊wlʋ yɩ.»
29 Jesus respondeu e disse-lhes: Esta é a obra de Deus: que creiais naquele que ele enviou.
30 — ausente —
30 Disseram-lhe, pois: Que sinal, pois, fazes tu, para que o vejamos e creiamos em ti? O que tu operas?
31 — ausente —
31 Nossos pais comeram o maná no deserto, como está escrito: Deu-lhes a comer o pão do céu.
32 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: «'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ ‑tɛɛ: ‑Tɛɛ a diidɛ ‑mʋ', ‑kɔtɩ 'n hla wɛn, ɛ 'yɩ Moise 'pa‑, ɛ 'yɩ 'a mɔ꞊ɔ ‑nyi. Kɛɛ, ‑tɛɛ a diidɛ a 'mʋ, ‑ɛ ‑hʋɛn 'lɩ yakɔ 'kwli, 'na 'Baɩ Nyɩsʋa, nɔ‑ yɩ 'a mɔ꞊ɔ ‑nyi.
32 Então Jesus disse: Na verdade, na verdade eu vos digo: Moisés não vos deu o pão do céu, mas meu Pai vos dá o verdadeiro pão do céu.
33 ‑Tɛɛ a diidɛ ‑mʋ', Nyɩsʋa yɩ nyibli ‑nyi, ɛ nɔ‑ mɔ diidɛdʋ ‑mʋ', ‑ɛ ‑hɔn 'lɩ yakɔ 'kwli, 'tɩ‑ ‑ɛ ni꞊e, 'klɔ ‑bʋ 'kwli a nyibli, 'ʋ kʋɛ 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ.»
33 Porque o pão de Deus é aquele que desce do céu, e dá vida ao mundo.
34 ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «Tɔɔnyɔ, ‑nyi ‑a mʋ diidɛ a 'mʋ 'a ‑nɛ ti.»
34 Então disseram-lhe: Senhor, dá-nos sempre desse pão.
35 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ yɩ 'kɩ ꞊nʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ɛ wɛn: «'N 'wɩ‑ diidɛdʋ ‑mʋ' yɩ, ‑ɛ yɩ nyibli 'klɔ yrayrʋ ‑nyi. Nyiblo 'bʋ kuo 'mʋ ꞊wlʋ yɩ, 'bʋ ‑hɛ 'na ‑nagbopi, ɛ 'wɩ‑ nyiblo ‑mʋ' yɩ, 'kanʋ kɔ 'nie'natʋ 'yɛ nɩ nu.
35 E Jesus lhes disse: Eu sou o pão da vida; aquele que vem a mim nunca terá fome, e quem crê em mim nunca terá sede.
36 'N lee nɛ 'a mʋ nɩ, ‑ɛ mɔ, a 'ye 'mʋ nɩ, kɛɛ, a 'yɩ 'mʋ ꞊wlʋ yɩ ‑kuo ‑nɩ.
36 Mas eu vos digo: Que vós também me tendes visto, mas não credes.
37 Nyibli a pɛpɛ ‑mʋ', 'na 'Baɩ yɩ 'mʋ ‑nyi, ʋ di ‑hɛ 'na ‑nagbopʋ. 'Klɔ ‑mɔ 'klɔ, 'n 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ꞊bʋ bla 'waa nyiblo nɩ ‑do lɛ.
37 Todo aquele que meu Pai me dá, virá a mim; e o que vem a mim, de modo algum o lançarei fora.
38 'N 'yɩ 'lɩ yakɔ 'kwli ‑hɔn, ‑ɛ di꞊e nu, 'mʋ 'na dɩɔnʋ a kɩwɛɛnlɛ nu, kɛɛ, Nyɩsʋa ‑bʋ, ‑ɛ lee 'nɛ‑ 'mʋ ‑tʋtʋ kɩ, ɛ nɔ‑ kɔ kɩwɛɛnlɛ 'n kɔ ꞊bʋ nu.
38 Porque eu desci do céu, não para fazer a minha própria vontade, mas a vontade daquele que me enviou.
39 Dɛ Nyɩsʋa ‑hʋɛ, ɛ nɔ‑ mɔ, nyibli a pɛpɛ ‑bʋ, ɛ ‑nyi 'mʋ, 'nɩ 'waan 'lɩ 'waa 'yɛɛ nɩ ‑do, kɛɛ, lɛ'bɔɔ‑nyrɔwɔ a ti 'yri, 'n kɔ ꞊bʋ ‑ha 'lɩ ꞊nʋ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ, ꞊bʋ ‑ha ꞊nʋ 'klɔ.
39 E esta é a vontade do Pai que me enviou: que nenhum de todos aqueles que me deu se perca, mas que o ressuscite no último dia.
40 Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, dɛ 'na 'Baɩ ‑hʋɛ, ɛ nɔ‑ mɔ, 'a ‑nɛ nyiblo, ‑ɛ yru꞊o, ‑ɛ mɔ, 'mɔ ‑mɔ Nyɩsʋa a 'Yu, kɔ, ‑ɛ kuo 'mʋ ꞊wlʋ yɩ, nyiblo a 'mʋ, bʋ kɔ 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ, 'tɩ‑ lɛ'bɔɔ‑nyrɔwɔ 'kwli, 'n kɔ ꞊bʋ ‑ha 'lɩ꞊ɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ, 'mʋ꞊ʋ 'klɔ ‑ha.»
40 E esta é a vontade daquele que me enviou: que todo aquele que vê o Filho e crê nele, possa ter a vida eterna, e eu o ressuscitarei no último dia.
41 ‑Tɛ ‑Juukʋɛ* a nyibli gbagbɩ 'wɩn dɛ a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑tʋa ‑Yusu a yrʋ a lɛpʋʋlɛ, ‑tɛ ɛ pʋ lɛ, ‑ɛ mɔ, ɛ nɔ‑ mɔ diidɛdʋ ‑mʋ', ‑ɛ ‑hɔn 'lɩ yakɔ 'kwli.
41 Então os Judeus murmuravam dele, porque ele dissera: Eu sou o pão que desceu do céu.
42 Kɛ‑ ʋ pɩ: «꞊Bɩ nyiblo ‑bʋ, ɛ 'yɩ Sosɛfʋ a 'yu ‑Yusu 'pa‑? ‑A yi 'a 'baɩ kɔ 'a dii 'hʋɛn‑ nɩ. ‑Bɩ' ɛ ni 'kɩ, 'ɛ pɩ lɛ, ‑ɛ mɔ, 'kɩ ɛ ‑hɔn 'lɩ yakɔ 'kwli 'lɩ?»
42 E eles diziam: Não é este Jesus, o filho de José, cujo pai e mãe nós conhecemos? Como, então, ele diz: Eu desci do céu?
43 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: «Dɛ‑ kɔ 'mɔ a pɩɩ yrʋ lɛ 'lɩ?
43 Portanto, Jesus respondendo, disse-lhes: Não murmureis entre vós.
44 Nyiblo ꞊dʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ kuo 'mʋ ꞊wlʋ yɩ, bʋ ‑hɛ 'na ‑nagbopi, 'bʋ mɔ, 'na 'Baɩ ‑bʋ, ‑ɛ le 'mʋ, 'bʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑jrii ‑nɩ. 'Na 'mumu ‑bʋ, lɛ'bɔɔ‑nyrɔwɔ 'kwli, 'a ‑nɛ nyiblo, ‑ɛ kuo 'mʋ ꞊wlʋ yɩ, 'mɔ ‑di 'lɩ꞊ɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ ‑ha, 'mʋ꞊ʋ 'klɔ ‑ha.
44 Ninguém pode vir a mim, se o Pai, que me enviou, não o trouxer; e eu o ressuscitarei no último dia.
45 Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyʋ 'crɩ la꞊a nɩ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋacrɩɛn 'kwli, ‑ɛ mɔ: Nyɩsʋa, nɔ‑ di nyibli a pɛpɛ ‑tɔɔ ‑nɩ. 'A ‑nɛ nyiblo 'bʋ yɩ 'na 'Baɩ Nyɩsʋa nʋa yɩ bʋ nɩ pɩ, 'tɩ‑ 'bʋ yɩ 'a tɔɔwin kʋa nɩ 'ble, ɛ nɔ‑ di 'na ‑nagbopi ‑hɛ.
45 Está escrito nos profetas: E eles serão todos ensinados por Deus. Portanto, cada homem que ouviu e aprendeu do pai, vem a mim.
46 Ɛ 'yɩ 'nyrɛ ꞊hɛn, ‑ɛ mɔ, nyiblo ꞊dʋ 'ye 'na 'Baɩ Nyɩsʋa nɩ, 'bʋ 'yɩ 'mɔ nɩ ‑do ‑bʋ 'pa‑, ‑ɛ ‑hɔn 'lɩ꞊ɩ ‑mɔ.
46 Não que algum homem tenha visto ao Pai, senão aquele que é de Deus, este tem visto ao Pai.
47 'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ ‑tɛɛ, nyiblo 'bʋ kuo 'mʋ ꞊wlʋ yɩ, nɔ‑ kɔ 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ.
47 Na verdade, na verdade eu vos digo: Aquele que crê em mim tem a vida eterna.
48 'Mɔ ‑mɔ diidɛdʋ ‑mʋ', ‑ɛ ni꞊e, nyiblo 'ɛ kʋɛ 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ.
48 Eu sou o pão da vida.
49 'Aan 'baɩnʋ, ‑ʋ nɩ la 'lɩ 'pʋwɔnblʋgba kɩ, ꞊han‑tɩ, 'ʋ yɩ la diidɛ ‑mʋ', ʋ dɛɛ manɩ, ‑ɛ ‑hʋɛ la 'lɩ yakɔ 'kwli di, kɛɛ, ʋ 'kʋkʋɩ la lɛ.
49 Vossos pais comeram o maná no deserto e morreram.
50 Kɛɛ, ‑tɛɛ a diidɛ ‑mʋ', ‑ɛ ‑hʋɛ 'lɩ yakɔ 'kwli, nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ di꞊e di, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ bʋ 'kʋ, ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, ɛ di kɔ 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ.
50 Este é o pão que desce do céu, para que o homem que dele comer não morra.
51 'Mɔ ‑mɔ diidɛ ‑mʋ', ‑ɛ ‑hɔn 'lɩ yakɔ 'kwli, ‑ɛ ni꞊e, 'tɩ‑ ‑tonyibli 'ʋ kʋɛ 'klɔ yrayrʋ, ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ. 'A ‑nɛ nyiblo, ‑ɛ di diidɛ a 'mʋ di, 'a 'klɔ yrayrʋ, ɛ di kɔ, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ kɔ 'lu‑yrɛɛlɛ. Diidɛ a 'mʋ, 'n di ‑ha, ɛ nɔ‑ mɔ 'na dɩɔnʋ a 'hʋɩ. 'N ‑hɛ 'na 'hʋɩ a 'mʋ nɩ, ‑ɛ di꞊e nu, 'klɔ kɩ a nyibli 'mʋ 'klɔ yrayrʋ kɔ.»
51 Eu sou o pão vivo que desceu do céu; se algum homem comer desse pão, ele viverá para sempre; e o pão que eu darei é a minha carne, a qual eu darei pela vida do mundo.
52 ‑Tɩ a 'mʋ, ‑Yusu ‑hla, ɛ pʋ ‑Juukʋɛ a ye'nanyʋ 'yrʋ dɩakɩ, 'ʋ yɩ 'waa dɩɔnʋ lɛ 'bɛti ‑nɩ, ʋ wɛn: «‑Bɩ' nyiblo ‑bʋ, ɛ ‑wɛ 'lɩ bʋ nu ‑a mʋ 'a dɩɔnʋ a 'hʋɩ a ‑nyinyie, ‑a 'mʋ꞊ʋ di lɩ?»
52 Portanto, os judeus discutiram entre si, dizendo: Como poderia nos dar este homem a sua carne para comer?
53 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: «'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ ‑tɛɛ, 'mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, 'bʋ mɔ, 'ba 'yɛ nɩ di 'na 'hʋɩ, ɛ kɔ, 'ba 'yɛ nɩ 'na 'na ‑hlʋ, a 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ba kɔ 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ 'klɔ ‑mɔ 'klɔ.
53 Então Jesus lhes disse: Na verdade, na verdade eu vos digo: Se não comerdes a carne do Filho do homem, e não beberdes o seu sangue, não tereis vida em vós mesmos.
54 Nyiblo 'bʋ nɩ 'ʋ, 'bʋ yɩ 'na 'hʋɩ nɩ di, kɔ, 'bʋ yɩ 'na ‑hlʋ nɩ 'nɛ, nyiblo a 'mʋ, ɛ kɔ 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ, 'tɩ‑ lɛ'bɔɔ‑nyrɔwɔ 'kwli, 'n di 'lɩ꞊ɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ 'nɩ ‑ha, 'mʋ꞊ʋ 'klɔ ‑ha.
54 Quem come a minha carne, e bebe o meu sangue, tem a vida eterna, e eu o ressuscitarei no último dia.
55 'Na 'hʋɩ mɔ ‑tɛɛ a diidɛ ꞊nɩɔ, 'na ‑hlʋ 'ɛ mɔ ‑tɛɛ a 'nɩnadɛ.
55 Porque a minha carne verdadeiramente é comida, e o meu sangue verdadeiramente é bebida.
56 Nyiblo, ‑ɛ yɩ 'na 'hʋɩ di, kɔ, ‑ɛ 'nɛ 'na ‑hlʋ, ɛ kɔ 'mʋ 'hʋɛn‑, ‑a ‑mʋɛ nɩ.
56 Quem come a minha carne, e bebe o meu sangue, permanece em mim, e eu nele.
57 'Na 'Baɩ ‑mʋ', ‑ɛ lee 'nɛ‑ 'mʋ 'klɔ ‑bʋ kɩ, ɛ nɔ‑ ni꞊e, nyibli 'ʋ yɩ 'klɔ nɩ. Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'tɩ‑ 'na 'mumu ‑bʋ, 'nɩ nɩ 'klɔ. Kɛ‑ ɛ ꞊ti 'mʋ, 'kɩ 'ʋ nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ yɩ 'na 'hʋɩ di ‑mɔ'. 'Mɔ ‑ni꞊e, nyiblo a 'mʋ, 'ɛ yɩ 'klɔ nɩ.
57 Assim como o Pai, que vive, me enviou, e eu vivo pelo Pai; assim quem de mim se alimenta também viverá por mim.
58 'Mɔ ‑mɔ ‑tɛɛ a diidɛ, ‑ɛ ‑hɔn 'lɩ yakɔ 'kwli. Ɛ 'yɩ diidɛ ‑mʋ' yɩ 'wɩ, ‑ɛ ‑hʋɛn la 'lɩ yakɔ 'kwli, ʋ dɛɛ manɩ, 'aan 'baɩnʋ yɩ la di, 'kɩ 'lɩ 'pʋwɔnblʋgba kɩ. ꞊Han‑tɩ, 'ʋ yɩ la diidɛdʋ a 'mʋ di, kɛɛ, kɛ‑ ɛ nɩ 'mʋ, 'ʋ 'kʋkʋɩ la lɛ. Nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ di ‑tɛɛ a diidɛ ‑mʋ', 'n pa 'mʋ di, ɛ di kɔ 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ.»
58 Este é o pão que desceu do céu; não é o caso de vossos pais, que comeram o maná e morreram; quem comer este pão viverá para sempre.
59 Tɔɔwin a pɛpɛ ‑bʋ, ‑Yusu ‑tɔɔ ‑nɩ, 'kɩ ɛ tɔɔ 'lɩ꞊ɩ Nyɩsʋa a 'kayu ‑mʋ' bʋ, ‑ɛ nɩ 'lɩ Kapɛnaɔdɩɔ 'kwli.
59 Estas coisas ele disse ensinando na sinagoga em Cafarnaum.
60 Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ yɩ ‑Yusu ꞊wien lɛ kʋɛ, 'waa ‑hʋɔhʋɩ, 'tɩ‑ ʋ 'mʋ 'a tɔɔwin a 'mʋ 'wɩn, ʋ wɛn: «Tɔɔwin ‑bʋ, ɛ nɩ 'klɩ kɩ. Nyiblo ꞊dʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ wɛn꞊ɛ kɩ.»
60 Portanto, muitos dos seus discípulos, ouvindo isso, disseram: Este é um discurso duro, quem o pode ouvir?
61 ‑Yusu bʋ yru꞊o, ‑ɛ mɔ, nyibli a 'mʋ, ʋ ye' lɛ 'nɩ 'pʋplɛ ‑nɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa 'waa leelɛ, ɛ wɛn: «꞊Bɩ ‑tɩ ‑bʋ, 'n ‑hla, ɛ yɩ 'a mʋ 'nɩ 'hran?
61 Sabendo, pois, Jesus em si mesmo que os seus discípulos murmuravam sobre isto, ele disse-lhes: Isto vos ofende?
62 'Mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, 'bʋ mɔ, 'ba 'ye 'mʋ, 'nɩ yɩ 'lɩ yakɔ 'kwli nɩ mi, ‑tɩtɛ ‑mʋ', 'n ‑hɔn 'lɩ, ‑bɩ' a di 'kɩ pʋ lɩ?
62 O que seria, se vós vísseis o Filho do homem subir para onde estava antes?
63 Nyɩsʋa a ‑Hihiu* nɩ ‑do, nɔ‑ yɩ nyiblo 'klɔ yrayrʋ ‑nyi. ‑Tonyibli a 'klɩ 'yɩ 'lɩ ꞊dedede 'lɩ ‑wɛ. Win ‑bʋ, 'n tɔɔ nɛ 'a mʋ, ɛ nɔ‑ ni꞊e, Nyɩsʋa 'ɛ yɩ 'a mʋ 'a ‑Hihiu ‑nyi, ‑Hihiu a 'mʋ, ɛ 'mʋ 'a mʋ 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ ‑nyi.
63 O espírito é o que vivifica, a carne para nada aproveita; as palavras que eu vos falo, elas são espírito, e elas são vida.
64 Kɛɛ, 'kɩ 'lɩ 'a mʋ 'nyɩ, nyibli nɩ 'lɩ, 'ʋ 'yɩ 'mʋ ꞊wlʋ yɩ ‑kuo ‑nɩ.» Kʋɛ la 'lɩ bʋ, ‑Yusu yi nyibli ‑mʋ' nɩ, ‑ʋ 'yɩ꞊ɩ ꞊wlʋ yɩ ‑kuo ‑nɩ, kɔ, 'ɛ yi nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ di꞊e 'a yraanyibli ‑jɩ' pʋ.
64 Mas há alguns de vós que não creem. Porque Jesus conhecia desde o princípio aqueles que não criam, e quem deveria o trair.
65 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ de, ɛ wɛn: «Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'nɩ lee nɛ 'a mʋ, ‑ɛ mɔ, nyiblo ꞊dʋ 'yɩ 'lɩ 'na ꞊wlʋ a yɩkuolɛ 'lɩ ‑wɛ, 'kɩ bʋ ‑hɛ 'na ‑nagbopi*, 'bʋ mɔ, Nyɩsʋa 'bʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑jrii ‑nɩ.»
65 E ele dizia: Por isso, eu vos disse que nenhum homem pode vir a mim, a não ser que lhe fosse dado por meu Pai.
66 Nyibli ‑hʋɔhʋɩ ‑mʋ', ‑ʋ yɩ la꞊a ꞊wien lɛ kʋɛ, kʋɛ 'ʋ ti a 'mʋ 'yie bʋ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ 'kee nɛ 'a ꞊wienlɛkʋkʋɛ nɩ.
66 Desde daquele momento, muitos dos seus discípulos retrocederam, e não andavam mais com ele.
67 'A ‑nagbopʋ nɩ ‑pu ꞊tu 'ʋ 'hʋɛn ‑mʋ', kɛ‑ ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «'Aan 'mumu ‑bʋ, ꞊bɩ a ‑hʋɛ ba hie 'ʋ 'mʋ bʋ, ba 'kee 'na ꞊wienlɛkʋkʋɛ ‑wɛ?»
67 Então, disse Jesus aos doze: Quereis vós também ir embora?
68 ‑Ɛ ‑bɩ Simɔ Piɛlɩ ꞊tu꞊o ꞊wɔn, ɛ wɛn: «Kʋkɔnyɔ, nyiblo a 'dɩ ‑bɩ kɔ ‑mɔ ‑a di 'lɩ mu de 'lɩ? ‑Mɔ nɩ ‑do, ‑mɔ kɔ win ‑ni꞊e, nyiblo 'ɛ kʋɛ 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ.
68 Então, Simão Pedro respondeu-lhe: Senhor, para quem iremos nós? Tu tens as palavras da vida eterna.
69 ‑Tɛ ti nɛ ‑bʋ, ‑a kuo ‑mʋ ꞊wlʋ yɩ, 'tɩ‑ ꞊a yi꞊e, ‑ɛ mɔ, ‑mɔ mɔ Nyɩsʋa a 'Yu ‑Yusu 'Klɩsʋ, ɛ lee 'nɛ‑ 'klɔ kɩ.»
69 E nós cremos e estamos certos de que tu és o Cristo, o Filho do Deus vivo.
70 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: «'A mʋ nɩ ‑pu ꞊tu 'ʋ 'hʋɛn ‑bʋ, 'mɔ ‑ha 'lɩ 'a mʋ 'lɩ, ‑ɛ di꞊e nu, a 'mʋ 'na ‑nagbopʋ ‑hɛ. Kɛɛ, 'kɩ 'lɩ 'a mʋ 'nyɩ nyiblo nɩ 'lɩ, 'ɛ mɔ 'ku ‑hʋan*.»
70 Respondeu-lhe Jesus: Não escolhi os doze de vós? E um de vós é um diabo.
71 Judɩa, ‑ɛ mɔ Simɔ Yisikalio a 'yu, nɔ‑ ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ. Ɛ mɔ ‑Yusu a ‑nagbopʋ nɩ ‑pu ꞊tu 'ʋ 'hʋɛn a nyiblo ‑bɩ ꞊nɩɔ. Kɛɛ, ɛ nɔ‑ di ‑Yusu 'a yraanyibli ‑jɩ' pʋ.
71 Ele falava de Judas Iscariotes, filho de Simão, porque este deveria traí-lo, sendo um dos doze.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.