João 12
Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs ARC
1 ‑Nyrɔwɩ nɩ ꞊hlon‑do ‑hie 'lɩ, ‑Juukʋɛ* a lɛ'mimle ‑mʋ', ‑ɛ mɔ Pakɩ, ɛ 'mʋ 'ʋ nyre, 'kɩ ‑Yusu kɔ 'a ‑nagbopʋ* 'hʋɛn‑, ʋ mu 'lɩ Betanidɩɔ 'kwli. 'Kɩ 'lɩ 'dɩɔ a 'mʋ 'kwli, 'kɩ nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ mɔ Lasa, ɛ 'ti 'lɩ. Lasa a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ‑Yusu ‑ha mɔ 'lɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ, ɛ ‑ha mɔ 'klɔ. Lasa a 'mʋ, ɛ kɔ 'a 'dɩayɩ nyrɔyo nɩ 'hʋɛn, Matɩ kɔ Mari 'hʋɛn‑, ʋ nʋ‑ kɔ ‑mɔ ɛ mu 'lɩ.
1 Foi, pois, Jesus seis dias antes da Páscoa a Betânia, onde estava Lázaro, o que falecera e a quem ressuscitara dos mortos.
2 ‑Tɛ ɛ nyre 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ pie ꞊nɛ nɩ, Matɩ 'ɛ ‑ha 'lɩ ‑Yusu a diidɛ. Lasa kɔ nyibli ‑bɩ, ʋ kɔ ‑Yusu 'hʋɛn‑, nʋ‑ yɩ diidɛ a 'mʋ di.
2 Fizeram-lhe, pois, ali uma ceia, e Marta servia, e Lázaro era um dos que estavam à mesa com ele.
3 Bʋ yɩ 'kɩ dɛ nɩ di, ‑ɛ ‑bɩ Mari 'du ‑dawinniyrɩɛ ye'. ‑Dawinni a 'mʋ, ɛ pɩ ꞊die dɩakɩ. ‑Tɛ ɛ 'du꞊o ye', ‑ɛ ‑bɩ ɛ plʋ꞊ʋ ‑Yusu a bʋɩ lɛ, 'ɛ nu 'a dɩɔnʋ a 'lunyapli, 'ɛ 'hran ‑Yusu a bʋɩ lɛ, ‑dawinni a hɩnhrʋn 'ɛ 'hɛɛn 'lɩ 'kayu bʋ.
3 Então, Maria, tomando uma libra de unguento de nardo puro, de muito preço, ungiu os pés de Jesus e enxugou-lhe os pés com os seus cabelos; e encheu-se a casa do cheiro do unguento.
4 ‑Tɛ Mari nu dɛ a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu a ‑nagbopi ‑bɩ, ‑ɛ kɔ 'nyrɛ mɔ Judɩa Yisikalio, ‑ɛ di ‑Yusu 'a yraanyibli ‑jɩ' pʋ, kɛ‑ ɛ pʋ:
4 Então, um dos seus discípulos, Judas Iscariotes, filho de Simão, o que havia de traí-lo, disse:
5 «'Aa. Dɛ‑ kɔ ‑dawinni a 'mʋ a 'yɩ ‑plo 'lɩ? 'A 'wliyɛ ‑wɛ 'lɩ bʋ mɔ wɛn ‑kʋannunyɔ nɩ ‑do a 'pɛɛwli nɩ, 'kɩ 'lɩ ꞊hɔnpʋɩ nɩ ‑pu 'kwli. 'Bʋ mɔ, 'bʋ plo wɛn꞊ɛ, ‑a ‑wɛ 'lɩ ‑ba ‑nyi wɛn 'a 'wliyɛ ꞊hɩʋɛnnyibli nɩ.»
5 Por que não se vendeu este unguento por trezentos dinheiros, e não se deu aos pobres?
6 Ɛ 'yɩ ꞊bɩɩ bʋ kɔ ꞊hɩʋɛnnyibli a nyaɩ a ‑tɩ, bʋ nu 'pʋplɛ lɛ, kɛɛ ‑tɛ ɛ mɔ 'yiyrinyɔ a ‑tɩ, ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ, 'ɛ ni 'pʋplɛ lɛ. Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, ɛ nɔ‑ ꞊tui 'waa 'wli blɛ, kɛɛ, 'wli a 'mʋ, ɛ ꞊tui blɛ, ɛ kla 'a 'yiyri‑tɩ.
6 Ora, ele disse isso não pelo cuidado que tivesse dos pobres, mas porque era ladrão, e tinha a bolsa, e tirava o que ali se lançava.
7 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ 'kɩ, 'ɛ ‑hɩhɩɛ꞊ɛ klɛ, ɛ wɛn: «‑Ha꞊a mɛ lɛ. Dɛ ʋ kɔ bʋ nu wɛn ‑nyrɔwɔ ‑mʋ', ‑ɛ kɔ 'kwli 'n di wɛn 'ʋ 'kʋʋ ‑nɩ, ʋ di wɛn 'ʋ 'mʋ 'ʋ ‑haa ‑nɩ, dɛ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ɛ ‑nu ‑dodo.
7 Disse, pois, Jesus: Deixai-a; para o dia da minha sepultura guardou isto.
8 Ba kɔ 'a yiyie, ‑ɛ mɔ, ꞊hɩʋɛnnyibli 'tɩɛ di 'nɛ‑ 'a mʋ 'nyɩ nɩ. Kɛɛ, 'mɔ ‑bɩ, ti 'n di 'nɛ‑ 'a mʋ 'nyɩ ‑hii ‑nɩ, ɛ 'yɩ ‑hʋ.»
8 Porque os pobres, sempre os tendes convosco, mas a mim nem sempre me tendes.
9 Ti nɩ ‑do a 'mʋ 'yri, 'kɩ ‑Juukʋɛ ‑hʋɔhʋɩ 'wɩɩn 'ʋ, ‑ɛ mɔ, 'kɩ ‑Yusu nɩ 'lɩ Betanidɩɔ 'kwli. Ɛ nɔ‑ mɔ bʋ mu 'lɩ. Ɛ 'yɩ ‑Yusu a 'yiye‑tɩ nɩ ‑do a ‑tɩ 'pa‑, ʋ 'yɩ 'lɩ ‑mu. Kɛɛ, ʋ mu 'lɩ nɩ ‑wɛ, ‑ɛ di꞊e nu, Lasa ‑mʋ', ‑Yusu ‑ha mɔ 'lɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ, ɛ ‑ha mɔ 'klɔ, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'ye.
9 E muita gente dos judeus soube que ele estava ali; e foram, não só por causa de Jesus, mas também para ver a Lázaro, a quem ressuscitara dos mortos.
10 ‑Ɛ ‑bɩ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ ‑yra꞊a nɩ, 'kɩ bʋ 'la Lasa ‑wɛ,
10 E os principais dos sacerdotes tomaram deliberação para matar também a Lázaro,
11 ‑ɛ nu꞊o, ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ, ‑Juukʋɛ ‑hʋɔhʋɩ 'ʋ kuo ‑Yusu ꞊wlʋ yɩ, 'ʋ 'kee nyibli gbagbɩ a 'mʋ, 'waa ‑mɔnɩna.
11 porque muitos dos judeus, por causa dele, iam e criam em Jesus.
12 ‑Tɛ ‑nyrɛ ‑nyɛ, ‑ɛ ‑bɩ nyibli ‑mʋ', ‑ʋ di Pakɩ a lɛ'mimle kɩ, ʋ 'wɩn nɩ, ‑ɛ mɔ, ‑Yusu di di Jrusrɛdɩɔ 'kwli.
12 No dia seguinte, ouvindo uma grande multidão que viera à festa que Jesus vinha a Jerusalém,
13 ‑Tɛ ʋ 'wɩn 'kɩ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ 'bɛ yohran, 'ʋ 'ble꞊e kʋa lɛ, 'ʋ ꞊tɩ 'dɩɔ, 'ʋ mu ‑Yusu ye' 'bɛ mɔ. Kɛ‑ ʋ pɩ, 'ʋ 'yɛɛ 'lɩ win, ʋ wɛn: «‑Na 'wio, ‑mɔ ‑mʋ', ‑ɛ yɩ 'lɩ di, 'kɩ 'lɩ Kʋkɔnyɔ a 'nyrɛ 'kwli. Nyɩsʋa bʋ nu ‑mʋ ꞊haandɛ ‑mɔ. Ba 'ye Yisraɛkʋɛ a bodɩɔ, ‑ɛ yɩ 'lɩ di. Ba 'de ‑ba pʋ꞊ʋ 'nyrɛ lɛ.»
13 tomaram ramos de palmeiras, e saíram-lhe ao encontro, e clamavam: Hosana! Bendito o Rei de Israel que vem em nome do Senhor!
14 'Kasrayu ꞊dʋ nɩ 'ʋ. Ɛ nɔ‑ kɔ kɩ ‑Yusu 'ya 'ʋ, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ ‑mʋ', Nyɩsʋacrɩɛn nu la 'a hɩhla, ‑ɛ mɔ:
14 E achou Jesus um jumentinho e assentou-se sobre ele, como está escrito:
15 «Sion* (Jrusrɛ) a nyibli,
15 Não temas, ó filha de Sião! Eis que o teu Rei vem assentado sobre o filho de uma jumenta.
16 Ti a 'mʋ 'yri, ‑tɛblɩ ‑mʋ', ‑Yusu kɔ nyibli ‑mʋ' 'hʋɛn‑, ʋ ni, 'a ‑nagbopʋ* 'nɩ ‑yru꞊o la꞊a' lɛ. Kɛɛ, ti ‑mʋ' ‑kɔ 'yri ‑Yusu mu 'lɩ yakɔ 'kwli, 'kɩ 'lɩ ‑tɩ a 'yi'bʋalɛ 'kwli, 'tɩ‑ 'ɛ bi 'lɩ ꞊nʋ 'kwli, ‑ɛ mɔ, ‑tɩ a ‑tɛɛ ꞊nɩɔ, ‑tɛ ‑mʋ', Nyɩsʋacrɩɛn nu la 'a hɩhla, kɛ‑ nyibli ‑mʋ', ʋ ni la 'a nunuo.
16 Os seus discípulos, porém, não entenderam isso no princípio; mas, quando Jesus foi glorificado, então, se lembraram de que isso estava escrito dele e que isso lhe fizeram.
17 ‑Tɛ ‑Yusu lee mɔ Lasa, 'kɩ bʋ 'hrɩ mɔ 'klɔ, bʋ ‑hɔn mɔ 'lɩ 'dabio 'kwli, nyibli ‑hʋɔhʋɩ 'ye mɔ dɛ a 'mʋ nɩ, 'ʋ mu mɔ, 'ʋ lee mɔ nyibli ‑bɩ lɛ dɛ a 'mʋ, ‑Yusu ‑nu.
17 A multidão, pois, que estava com ele quando Lázaro foi chamado da sepultura testificava que ele o ressuscitara dos mortos.
18 Ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ, nyibli ‑nɩ wɛn, 'ʋ di꞊e ye' 'bɛ mɔ, ‑kɔtɩ ʋ 'wɩn mɔ nɩ, ‑ɛ mɔ, ‑Yusu nu mɔ ꞊wlɩlɛkɛɛ‑tɛblɩ a 'mʋ nɩ.
18 Pelo que a multidão lhe saiu ao encontro, porque tinham ouvido que ele fizera este sinal.
19 ‑Ɛ ‑bɩ Falisi꞊tumu* a nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ, ʋ nʋ‑ ‑mɔ ‑bɩ, kɛ‑ ʋ pɩ, 'ʋ yɩ 'lɩ lɛ 'pʋplɛ ‑nɩ, ʋ wɛn: «‑A yɩ꞊ɩ 'nɩ 'ye, ‑ɛ mɔ, nyiblo ‑bʋ, ɛ ‑hi ‑a mʋ wlɔn. Nyibli a pɛpɛ yɩ kʋɛ꞊ɛ ꞊wien.»
19 Disseram, pois, os fariseus entre si: Vedes que nada aproveitais? Eis que todos vão após ele.
20 ‑Juukʋɛ a lɛ'mimle a 'mʋ a ti 'yri, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ mu 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli, ‑ʋ mu Nyɩsʋa da mɔ, 'kɩ 'lɩ ꞊nʋ 'nyɩ, Glɛkɩkʋɛ nɩ 'lɩ.
20 Ora, havia alguns gregos entre os que tinham subido a adorar no dia da festa.
21 Nyibli a 'mʋ, ʋ nʋ‑ mu 'ʋ ‑Yusu a ‑nagbopi* Filipʋ 'hʋɩ. 'Kɩ ɛ kɔ 'lɩ Bɛtɩsaida, ‑ɛ mɔ Galileblʋgba a 'dɩɔ ‑bɩ, ʋ wɛn: «Nyɩbɛyu, ‑a ‑hʋɛ ‑ba yi wɛn ‑Yusu.»
21 Estes, pois, dirigiram-se a Filipe, que era de Betsaida da Galileia, e rogaram-lhe, dizendo: Senhor, queríamos ver a Jesus.
22 Ɛ nɔ‑ mɔ Filipʋ a 'mʋ, bʋ mu, bʋ lee nɛ 'a 'bɩ Adre, 'tɩ‑ ʋ nɩ 'hʋɛn a 'mʋ, 'ʋ bibi kɩ, 'ʋ ‑mu, 'ʋ lee ‑Yusu.
22 Filipe foi dizê-lo a André, e, então, André e Filipe o disseram a Jesus.
23 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «Ti nyre 'ʋ nɩ, 'kɩ 'mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, Nyɩsʋa bʋ ‑nyi 'mʋ ‑tɩ a 'yi'bʋalɛ.
23 E Jesus lhes respondeu, dizendo: É chegada a hora em que o Filho do Homem há de ser glorificado.
24 ꞊Bʋ pʋ꞊ʋ ‑kʋbʋyɛ a dɛ yɩ. ‑Kʋbʋyɛ 'bʋ 'yɩ ‑tʋtʋ lɛ ‑hrɛn, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ mɩ, kɔ, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ pʋ blʋ, kɛɛ, ɛ nɩ ‑do di 'ʋ nɩ. Kɛɛ, 'bʋ mɔ, 'bʋ ‑hrɛn ‑tʋtʋ lɛ, ɛ di 'nɩ mɩ, ɛ 'mʋ blʋ pʋ. ‑Kʋbʋ a 'mʋ, 'a mɩmɩɩ 'wɩ‑ 'kʋkʋʋ yɩ. 'Na 'mumu, 'n 'wɩ‑ ‑kʋbʋyɛ yɩ. 'N kɔ ꞊bʋ 'kʋ, ‑ɛ di꞊e nu, nyibli ‑hʋɔhʋɩ 'mʋ 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ kɔ.
24 Na verdade, na verdade vos digo que, se o grão de trigo, caindo na terra, não morrer, fica ele só; mas, se morrer, dá muito fruto.
25 ‑Ɛ ‑bɩ nyiblo 'bʋ 'yɩ ‑mɔ ‑wɛ, bʋ 'kʋ, 'na ꞊wlʋ a yɩkuolɛ a ‑tɩ, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ kɔ 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ. Kɛɛ, nyiblo 'bʋ ‑wɛ ‑mɔ, 'kɩ bʋ 'kʋ, ‑tɛ ɛ mɔ 'na nyiblo a ‑tɩ, ɛ di kɔ 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ.
25 Quem ama a sua vida perdê-la-á, e quem, neste mundo, aborrece a sua vida, guardá-la-á para a vida eterna.
26 'Bʋ mɔ, nyiblo 'bʋ ‑hʋɛ, bʋ nu 'na ‑kʋan, ‑ɛ ‑bɩ ɛ blɛɛ yɩ, bʋ na 'mʋ ‑mɔ, 'a ‑nɛ ‑tɩtɛ, 'n di 'ʋ mu, ɛ kɔ bʋ mu 'ʋ ‑wɛ, 'ye ꞊bɩɩ ɛ mɔ 'lɩ 'kʋʋlɛ'. 'A ‑nɛ nyiblo, 'bʋ yɩ 'na ‑kʋan nɩ ni, 'na 'Baɩ Nyɩsʋa, nɔ‑ di꞊e ‑tɩ a 'yi'bʋalɛ ‑nyi.»
26 Se alguém me serve, siga-me; e, onde eu estiver, ali estará também o meu servo. E, se alguém me servir,
27 «‑Tɛ ti nɛ ‑bʋ, 'na ‑hihiu hlɔɔ 'mʋ ‑mɔ lɛ. ‑Bɩ' 'n di 'kɩ 'na 'Baɩ yɩ pʋ 'lɩ? ꞊Bɩ kɛ‑ ꞊bʋ pʋ: 'Na 'Baɩ Nyɩsʋa o, nu꞊o, ꞊hɩʋɛn'yeti, ‑ɛ di 'lɩ di, bʋ hlɔɔ 'mʋ ‑mɔ lɛ. 'Ʋʋn‑, 'nɩ ‑pʋ꞊ʋ lɛ nɩ, ‑ɛ nu꞊o, ꞊hɩʋɛn'yeti a 'mʋ, nɔ‑ 'mʋ 'lɩ wlɔn ‑naa ‑nɩ, ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ, 'nɩ di 'nɛ‑ 'klɔ ‑bʋ kɩ.
27 Agora, a minha alma está perturbada; e que direi eu? Pai, salva-me desta hora; mas para isso vim a esta hora.
28 Kɛ‑ 'n di pʋ: 'Na 'Baɩ o, nu꞊o, ‑na ‑tɩ bʋ 'bʋa 'yi.» Bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ Nyɩsʋa a win ‑hɔn 'lɩ yakɔ 'kwli, 'ɛ pɩ lɛ: «'N ‑wɛ 'a nunuo ‑mɔ, 'na ‑tɩ 'ɛ 'bʋa 'yi, kɛɛ, 'n kɔ ꞊bʋ nu꞊o de.»
28 Pai, glorifica o teu nome. Então, veio uma voz do céu que dizia: Já o tenho glorificado e outra vez o glorificarei.
29 Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ, ʋ 'wɩn win a 'mʋ nɩ, ʋ wɛn: «Yakɔ, ‑ɛ ꞊ma.» ‑Ʋ ‑bɩ wɛn: «Nyɩsʋa a lɛlenyɔ ‑bɩ, ‑ɛ yɩ 'plɛ.»
29 Ora, a multidão que ali estava e que a tinha ouvido dizia que havia sido um trovão. Outros diziam: Um anjo lhe falou.
30 Kɛɛ, ‑Yusu wɛn: «Ɛ 'yɩ 'na ‑tɩ 'pa‑, win a 'mʋ, ɛ 'yɩ ‑pɩɩ ‑nɩ, 'a mʋ kɔ ‑tɩ ꞊nɩɔ.
30 Respondeu Jesus e disse: Não veio esta voz por amor de mim, mas por amor de vós.
31 Ti ‑bʋ, ‑ɛ kɔ 'yri Nyɩsʋa di 'ʋ 'klɔ a nyibli ‑bati lɛ ‑pʋʋ ‑nɩ, ɛ nyre 'ʋ nɩ. ‑Tɛ ti nɛ ‑bʋ, Nyɩsʋa di 'klɔ ‑bʋ, 'a nyiblo gbagbʋ Satan lɛ 'nɩ bla.
31 Agora, é o juízo deste mundo; agora, será expulso o príncipe deste mundo.
32 'Mɔ ‑bɩ, ti ‑mʋ' ‑kɔ 'yri ʋ di 'ʋ 'mʋ ye' 'duu ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ tugbɛ 'yie, 'mʋ ‑tʋtʋ ‑mɔ lɛ ‑hlɔɔ ‑nɩ, ti a 'mʋ 'yri, 'n di꞊e 'nɩ nu, nyibli a pɛpɛ 'mʋ 'mʋ lɛ 'mʋɛ ‑nɩ.»
32 E eu, quando for levantado da terra, todos atrairei a mim.
33 'Kʋkʋʋdʋ ‑mʋ', ɛ di la 'kʋ, ɛ nɔ‑ ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ. Ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ, 'ɛ nu 'pʋplɛ lɛ.
33 E dizia isso significando de que morte havia de morrer.
34 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ nyibli ‑mʋ', ʋ pɩ꞊ɩ yɩ, ʋ wɛn: «'Kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a tetecrɩɛn 'kwli, ʋ 'crɩ la 'lɩ꞊ɩ nɩ, ‑ɛ mɔ, Wanyɔ ‑mʋ', Nyɩsʋa pʋ la lɛ, ɛ di la ‑a mʋ yɩ ya, ɛ di hie 'klɔ. Dɛ‑ kɔ ‑tɩ, ‑mɔ ‑bɩ, ꞊nɩ pɩ lɛ, ‑ɛ mɔ, nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, ʋ di 'du꞊o ye', 'kɩ 'ʋ tugbɛ 'yie, ɛ 'mʋ ‑tʋtʋ ‑mɔ lɛ ‑hlɔɔ ‑nɩ? Nyiblo a 'dɩ ‑bɩ, ‑ɛ mɔ 'kɩ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo 'lɩ?»
34 Respondeu-lhe a multidão: Nós temos ouvido da lei que o Cristo permanece para sempre, e como dizes tu que convém que o Filho do Homem seja levantado? Quem é esse Filho do Homem?
35 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «‑Nyrɛ 'tɩɛ di 'nɛ‑ 'a mʋ 'nyɩ nɩ, 'kɩ 'lɩ ti gbi 'kwli. ‑Tɛ ‑nyrɛ a 'mʋ, ɛ 'tɩɛ nɩ 'nɛ‑ 'a mʋ 'nyɩ, 'kɩ ba na꞊a 'mʋ, ‑ɛ di꞊e nu, halɔ 'nɩ ꞊ha 'a mʋ bʋ ꞊hu, ‑kɔtɩ nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ nɛɛ halɔ 'nyɩ, ‑tɩtɛ ‑mʋ', ɛ mi 'ʋ, ɛ 'yɩ 'ʋ ‑yi.
35 Disse-lhes, pois, Jesus: A luz ainda está convosco por um pouco de tempo; andai enquanto tendes luz, para que as trevas vos não apanhem, pois quem anda nas trevas não sabe para onde vai.
36 'A ‑tɩ, ‑tɛ ‑nyrɛ 'tɩɛ nɩ 'nɛ‑ 'a mʋ 'nyɩ, ba kuo ꞊nɛ ꞊wlʋ yɩ, ‑ɛ di꞊e nu, a 'mʋ nyibli ‑mʋ' pa, ‑ʋ nɛɛ ‑nyrɛ'.»
36 Enquanto tendes luz, crede na luz, para que sejais filhos da luz. Essas coisas disse Jesus; e, retirando-se, escondeu-se deles.
37 Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, 'ɛ nu ꞊wlɩlɛkɛɛ‑tɛblɩ, 'ʋ ‑hʋ, kɛɛ, nyibli 'yɩ꞊ɩ ꞊wlʋ yɩ ‑kuo ‑nɩ.
37 E, ainda que tivesse feito tantos sinais diante deles, não criam nele,
38 Dɛ a 'mʋ, ɛ mu 'lu ‑mɔ, ‑ɛ di꞊e nu, ‑tɩ ‑mʋ', Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ Esai hla la, ɛ 'mʋ ‑nue ‑nɩ. ‑Tɩ a 'mʋ, Esai hla la, ɛ nɔ‑ ‑bʋ:
38 para que se cumprisse a palavra do profeta Isaías, que diz: Senhor, quem creu na nossa pregação? E a quem foi revelado o braço do Senhor?
39 ‑Tɩ ‑bʋ, ‑kɔtɩ 'kɩ ʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ kuo ‑Yusu ꞊wlʋ yɩ, Esai a 'mʋ, ɛ hla꞊a nɩ. Kɛ‑ ɛ pʋ:
39 Por isso, não podiam crer, pelo que Isaías disse outra vez:
40 «Nyɩsʋa nu꞊o nɩ, 'waa 'yii 'ɛ 'dɔ,
40 Cegou-lhes os olhos e endureceu-lhes o coração, a fim de que não vejam com os olhos, e compreendam no coração, e se convertam, e eu os cure.
41 Esai a 'mʋ, ɛ hla ‑tɩ a 'mʋ nɩ, ‑kɔtɩ ɛ 'ye la ‑Yusu a ‑tɩ a 'yi'bʋalɛ nɩ, 'ɛ hla la ‑Yusu a 'mʋ, 'a ‑tɩ.
41 Isaías disse isso quando viu a sua glória e falou dele.
42 Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ Esai 'ɛ nu hihle lɛ, kɛɛ ‑Juukʋɛ a ye'nanyʋ ‑hʋɔhʋɩ, ʋ kuo ‑Yusu ꞊wlʋ yɩ ‑wɛ. Kɛɛ, ʋ 'yɩ꞊ɩ ‑hla, 'kɩ 'ʋ nyibli ye', ‑ɛ nu꞊o, ʋ yɩ pie Falisi꞊tumu* a nyibli a hʋannʋ, ‑kɔtɩ 'bʋ 'wɩn, ʋ di bla ꞊nʋ lɛ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'kayo a pɛpɛ blɛ.
42 Apesar de tudo, até muitos dos principais creram nele; mas não o confessavam por causa dos fariseus, para não serem expulsos da sinagoga.
43 Ʋ ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ, nyibli bʋ 'yaa 'lɩ 'waa 'nyrɛ, 'ɛ ‑hi 'ʋ Nyɩsʋa bʋ 'yaa 'lɩ 'waa 'nyrɛ.
43 Porque amavam mais a glória dos homens do que a glória de Deus.
44 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu 'yɛɛ 'lɩ win, 'ɛ yɩ nyibli ‑lee ‑nɩ, ɛ wɛn: «Nyiblo 'bʋ nɩ 'ʋ, 'bʋ kuo 'mʋ ꞊wlʋ yɩ, ɛ 'yɩ 'mɔ nɩ ‑do 'pa‑, ɛ 'yɩ 'mʋ ꞊wlʋ yɩ ‑kuo ‑nɩ, kɛɛ, 'na 'Baɩ ‑mʋ', ‑ɛ lee 'nɛ‑ 'mʋ 'klɔ ‑bʋ kɩ, ɛ nɔ‑ ɛ kuo ꞊wlʋ yɩ ‑wɛ.
44 E Jesus clamou e disse: Quem crê em mim crê não em mim, mas naquele que me enviou.
45 Nyiblo 'bʋ 'ye 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'ye 'na 'Baɩ ‑mʋ' nɩ ‑wɛ, ‑ɛ lee 'nɛ‑ 'mʋ 'klɔ kɩ.
45 E quem me vê a mim vê aquele que me enviou.
46 'N di 'nɛ‑ 'klɔ ‑bʋ kɩ nɩ, ꞊wɩ yɩ ‑nyrɛ, ‑ɛ di꞊e nu, 'a ‑nɛ nyiblo 'bʋ kuo 'mʋ ꞊wlʋ yɩ, ɛ 'nɩ ꞊ha 'lɩ halɔ 'nyɩ nɩ.
46 Eu sou a luz que vim ao mundo, para que todo aquele que crê em mim não permaneça nas trevas.
47 Nyiblo 'bʋ yɩ 'na win nɩ 'wɩn, 'tɩ‑ bʋ 'yɛ nɩ ꞊tuu 'ʋ win a 'mʋ, ɛ 'yɩ 'mɔ 'pa‑, 'nɩ ‑pʋʋ꞊ʋ lɩ꞊ɩ ‑bati lɛ nɩ, ‑kɔtɩ 'mɔ ‑bɩ, 'n di nɩ, 'kɩ ꞊bʋ wa nyibli. 'N 'yɩ ‑di, 'kɩ ꞊bʋ pʋʋ nyibli ‑bati lɛ.
47 E, se alguém ouvir as minhas palavras e não crer, eu não o julgo, porque eu vim não para julgar o mundo, mas para salvar o mundo.
48 Nyiblo 'bʋ hɩa 'mʋ yɩ, kɔ, 'bʋ 'yɛ nɩ pʋ 'mʋ nʋa yɩ bʋ, ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ 'lɩ lɛ'bɔɔ‑nyrɔwɔ 'kwli, ‑bati di꞊e 'nɩ klɔ, ‑tɛ ɛ 'yɩ 'na win nʋa yɩ bʋ ‑pʋ a ‑tɩ.
48 Quem me rejeitar a mim e não receber as minhas palavras a palavra que tenho pregado, essa o há de julgar no último Dia.
49 Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, ɛ 'yɩ 'lɩ 'mɔ nɩ ‑do a 'klɩ 'kwli 'pa‑, 'n 'yɩ 'lɩ ‑tɔɔ ‑nɩ, kɛɛ, 'na 'Baɩ ‑mʋ', ‑ɛ lee 'nɛ‑ 'mʋ 'klɔ kɩ, nɔ‑ lee 'mʋ ‑tɩ ‑mʋ', 'n kɔ ꞊bʋ tɔɔ ‑nɩ.
49 Porque eu não tenho falado de mim mesmo, mas o Pai, que me enviou, ele me deu mandamento sobre o que hei de dizer e sobre o que hei de falar.
50 'N yi꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, ‑tɩ ‑mʋ', ɛ ‑hʋɛ ꞊bʋ tɔɔ nyibli, nɔ‑ ni꞊e, nyibli 'ʋ kʋɛ 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ. Ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ, ‑tɩ nɩ ‑do ‑mʋ', 'na 'Baɩ lee 'mʋ ꞊bʋ tɔɔ nyibli, ɛ nɩ ‑do, nɔ‑ 'n tʋɛ ꞊nʋ.»
50 E sei que o seu mandamento é a vida eterna. Portanto, o que eu falo, falo-o como o Pai mo tem dito.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.