Atos 9
Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs VC
1 Ti nɩ ‑do a 'mʋ 'yri, Sɔlʋ ‑mɔ ‑bɩ, dɛ, ɛ yɩ 'lu ‑mɔ lɛ ‑hie, nɔ‑ mɔ bʋ ‑wɛ ‑Yusu a nyibli a pɛpɛ bʋ.
1 Enquanto isso, Saulo só respirava ameaças e morte contra os discípulos do Senhor. Apresentou-se ao príncipe dos sacerdotes,
2 Nɔ‑ nu꞊o, 'ɛ mu 'lɩ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* a nyiblo gbagbʋ ‑mɔ, ɛ wɛn: «'Crɩ 'crɩɩn, 'mʋ 'lɩ꞊ɩ Nyɩsʋa a 'kayo a nyibli gbagbɩ ‑mɔ gba, ‑ʋ nɩ 'lɩ Damasɩdɩɔ 'kwli, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ 'mʋ ‑hɛɛ ‑nɩ, nyibli ‑mʋ', nyɩbɛpʋ kɔ nʋgbɩ 'hʋɛn‑, ‑ʋ nɩ 'ʋ Kʋkɔnyɔ ‑Yusu a 'hru wlɔn, ‑a 'mʋ ꞊nʋ klɔ, 'mʋ ꞊nʋ Jrusrɛ ya.»
2 e pediu-lhe cartas para as sinagogas de Damasco, com o fim de levar presos a Jerusalém todos os homens e mulheres que achasse seguindo essa doutrina.
3 Bʋ bi 'kɩ 'hru wlɔn, ɛ kɔ 'a nyibli 'hʋɛn‑, ‑tɛ ɛ yɩ Damasɩ yrɛ nɩ 'mʋɛ ‑nɩ, ‑ɛ ‑bɩ ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑nyrɛ ‑hɔn 'lɩ yakɔ 'kwli, 'ɛ pʋ 'lɩ꞊ɩ ꞊gbɛ,
3 Durante a viagem, estando já perto de Damasco, subitamente o cercou uma luz resplandecente vinda do céu.
4 Sɔlʋ 'ɛ bi ꞊hlɔn, 'ɛ yɩ win 'wɩn, 'ɛ pɩ lɛ: «Sɔlʋ o, dɛ‑ kɔ 'mɔ ‑ni lɛ ꞊tui ꞊hɩʋɛn 'lɩ?»
4 Caindo por terra, ouviu uma voz que lhe dizia: Saulo, Saulo, por que me persegues?
5 ‑Ɛ ‑bɩ Sɔlʋ 'bɛti꞊e nɩ, ɛ wɛn: «Nyiblo a 'dɩ ‑bɩ ‑mɔ 'lɩ?» ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «'Mɔ ‑Yusu ꞊nɩɔ, 'mɔ ꞊tui ꞊hɩʋɛn.
5 Saulo disse: Quem és, Senhor? Respondeu ele: Eu sou Jesus, a quem tu persegues. {Duro te é recalcitrar contra o aguilhão.
6 'A ‑tɩ, 'du 'kɩ ye', ‑bʋ ya 'dɩɔ. Dɛ, Nyɩsʋa ‑hʋɛ ‑bʋ nu, 'kɩ ʋ di 'lɩ ‑mɔ꞊ɔ 'lɩ ‑lee ‑nɩ.»
6 Então, trêmulo e atônito, disse ele: Senhor, que queres que eu faça? Respondeu-lhe o Senhor:} Levanta-te, entra na cidade. Aí te será dito o que deves fazer.
7 Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ kɔ꞊ɔ 'hʋɛn‑ ‑nɛ 'hru, hʋannʋ a ‑tɩ, ʋ nyra blɛ ‑blii. Ʋ 'nɩ ‑pʋ꞊ʋ win. Ʋ 'wɩn win a 'mʋ nɩ, kɛɛ, ʋ 'nɩ 'ye꞊e nyiblo ꞊dʋ.
7 Os homens que o acompanhavam enchiam-se de espanto, pois ouviam perfeitamente a voz, mas não viam ninguém.
8 Sɔlʋ ‑mɔ ‑bɩ, ɛ 'du ye', 'ɛ ꞊wlɛɛ 'yi, kɛɛ, ɛ 'nɩ ‑yru꞊o lɛ, 'ʋ 'ble 'a dabʋ kʋa, 'ʋ gba 'lɩ꞊ɩ Damasɩdɩɔ 'kwli,
8 Saulo levantou-se do chão. Abrindo, porém, os olhos, não via nada. Tomaram-no pela mão e o introduziram em Damasco,
9 'ɛ nu ‑nyrɔwɩ nɩ ta, 'kɩ bʋ 'yɛ nɩ yru lɛ, bʋ 'yɛ nɩ di dɛ, bʋ 'yɛ nɩ 'na ‑wɛ.
9 onde esteve três dias sem ver, sem comer nem beber.
10 'Kɩ 'lɩ Damasɩdɩɔ a 'mʋ 'kwli, ‑Yusu a nyiblo nɩ 'lɩ. 'A 'nyrɛ mɔ Ananiasɩ. Ananiasɩ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ‑Yusu 'hrɩɩ yɩ, 'ɛ lee ꞊nɛ, ɛ wɛn: «Ananiasɩ o.» ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «Kʋkɔnyɔ o, 'mɔ, nɔ‑ ‑bʋ ‑o.»
10 Havia em Damasco um discípulo chamado Ananias. O Senhor, numa visão, lhe disse: Ananias! Eis-me aqui, Senhor, respondeu ele.
11 ‑Ɛ ‑bɩ Kʋkɔnyɔ wɛn: «Mu 'lɩ 'hru ‑mʋ', ʋ dɛɛ Yɩ'siihru wlɔn, ‑bʋ pa 'lɩ Judɩa a ‑tɛ, ‑bʋ 'bɛti nyɩbɛyu ‑mʋ', ʋ dɛɛ Sɔlʋ a ‑tɩ. 'Kɩ ɛ kɔ 'lɩ Tasɩ. ‑Tɛ ti nɛ ‑bʋ, ɛ dɛ Nyɩsʋa.
11 O Senhor lhe ordenou: Levanta-te e vai à rua Direita, e pergunta em casa de Judas por um homem de Tarso, chamado Saulo; ele está orando.
12 'Kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a dɩda 'kwli, ɛ 'yee 'lɩ nyiblo ꞊dʋ, ꞊wɩ yɩ, 'lɩlɛ'yiye 'kwli. Nyiblo a 'mʋ, ‑mɔ ꞊nɩɔ, Ananiasɩ. ‑Mɔ pa 'lɩ Sɔlʋ a 'mʋ ‑mɔ, ꞊nɩ pʋ꞊ʋ dabʋɩ 'lu bʋ, ‑ɛ di꞊e nu, ɛ 'mʋ lɛ yru de.»
12 {Este via numa visão um homem, chamado Ananias, entrar e impor-lhe as mãos para recobrar a vista.}
13 ‑Ɛ ‑bɩ Ananiasɩ ꞊tu꞊o ꞊wɔn, ɛ wɛn: «Kʋkɔnyɔ o, ‑tonyibli ‑hʋɔhʋɩ lee 'mʋ nɩ, 'crɛ a pɛpɛ ‑mʋ', ɛ nu nyibli ‑mɔ, 'kɩ 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli.
13 Ananias respondeu: Senhor, muitos já me falaram deste homem, quantos males fez aos teus fiéis em Jerusalém.
14 'Tɩ‑, didie ‑bʋ, ɛ ‑di, Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ gbagbɩ, nʋ‑ ‑nyi꞊e 'klɩ, 'kɩ bʋ klɔ nyibli a pɛpɛ ‑mʋ', ‑ʋ dɛ ‑mʋ.»
14 E aqui ele tem poder dos príncipes dos sacerdotes para prender a todos aqueles que invocam o teu nome.
15 Kɛɛ, Kʋkɔnyɔ wɛn: «꞊Nɩ 'pie 'lɩ hʋannʋ, 'kɩ ‑bʋ mu 'lɩ 'kayu a 'mʋ bʋ, ‑ɛ nu꞊o, 'n ‑ha 'lɩ Sɔlʋ a 'mʋ nɩ, 'kɩ bʋ na 'na ‑tɩ ‑mɔ lɛ, 'kɩ 'ʋ dakɔ ‑hʋɔhʋɩ yɩ, ʋ kɔ 'waa ye'nanyʋ 'hʋɛn‑, ɛ kɔ, ‑bʋ lee Yisraɛkʋɛ ‑wɛ.
15 Mas o Senhor lhe disse: Vai, porque este homem é para mim um instrumento escolhido, que levará o meu nome diante das nações, dos reis e dos filhos de Israel.
16 'N di ꞊nɛ꞊ɛ 'nɩ ‑tɔɔ ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, ɛ di 'ye ꞊hɩʋɛn dɩakɩ, 'na ‑tɩ.»
16 Eu lhe mostrarei tudo o que terá de padecer pelo meu nome.
17 ‑Yusu bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ Ananiasɩ mu 'lɩ 'kayu a 'mʋ bʋ nɩ. ‑Tɛ ɛ nyre 'lɩ, 'ɛ pʋ Sɔlʋ dabʋɩ 'lu bʋ, ɛ wɛn: «Sɔlʋ, 'na 'dɩayɩ, Kʋkɔnyɔ ‑Yusu, ‑ɛ 'hrɩɩ mɔ ‑mʋ yɩ, 'kɩ 'ʋ 'hru ‑bʋ, ‑yɛ mɔ wlɔn, ɛ nɔ‑ lee 'nɛ‑ 'mʋ, ‑ɛ di꞊e nu, ꞊mʋ lɛ yru de, ɛ kɔ, Nyɩsʋa a ‑Hihiu* 'mʋ ‑mʋ win kɩ ‑kɔɔ ‑nɩ pɛpɛ.»
17 Ananias foi. Entrou na casa e, impondo-lhe as mãos, disse: Saulo, meu irmão, o Senhor, esse Jesus que te apareceu no caminho, enviou-me para que recobres a vista e fiques cheio do Espírito Santo.
18 Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑tɛblɩ ꞊dʋ, ‑ɛ 'wɩ‑ ‑hrin a 'kʋɩ yɩ, nɔ‑ ble 'lɩ Sɔlʋ 'yi lɛ, 'ɛ ‑tʋa lɛyuyruo de, 'ɛ 'du ye', Ananiasɩ 'ɛ pʋ꞊ʋ 'nie 'lu.
18 No mesmo instante caíram dos olhos de Saulo umas como escamas, e recuperou a vista. Levantou-se e foi batizado.
19 ‑Tɛ ɛ pʋ꞊ʋ 'nie 'lu, ‑ɛ ‑bɩ Sɔlʋ di dɛ, 'tɩ‑ 'a 'klɩ 'ɛ 'ya 'lɩ.
19 Depois tomou alimento e sentiu-se fortalecido. Demorou-se por alguns dias com os discípulos que se achavam em Damasco.
20 Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ɛ ‑tʋa Nyɩsʋa a ‑tɩ a ‑mɔlɛnɩna, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'kayo bʋ, ɛ wɛn: «‑Yusu mɔ Nyɩsʋa a 'Yu ꞊nɩɔ.»
20 Imediatamente começou a proclamar pelas sinagogas que Jesus é o Filho de Deus.
21 Nyibli a pɛpɛ ‑mʋ', ‑ʋ yɩ 'a win 'wɩn, ɛ kɛɛ 'waa ꞊wlɩ lɛ, ʋ wɛn: «Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ dɛ ‑Yusu, nʋ‑ nyiblo ‑bʋ, ɛ ‑hʋɛ bʋ ‑wɛ mɔ bʋ. 'Tɩ‑, ɛ di nɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ɛ 'mʋ ꞊nʋ klɔ, ɛ 'mʋ ꞊nʋ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ ‑jɩ' pʋ.»
21 Todos os seus ouvintes pasmavam e diziam: Este não é aquele que perseguia em Jerusalém os que invocam o nome de Jesus? Não veio cá só para levá-los presos aos sumos sacerdotes?
22 Kɛɛ, 'a ‑nɛ ti, Sɔlʋ nɛ Nyɩsʋa a ‑tɩ ‑mɔ lɛ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'mʋ a 'klɩ 'kwli, Sɔlʋ a 'klɩ a 'mʋ 'ɛ yɩ klɛ ‑bii ‑nɩ. ‑Juukʋɛ* ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ Damasɩ, ɛ yɩ ‑hre 'ʋ ꞊nʋ Nyɩsʋacrɩɛn ye', 'ɛ tʋɛ ꞊nʋ, ‑ɛ mɔ, ‑Yusu, nɔ‑ mɔ Wanyɔ ‑mʋ', Nyɩsʋa pʋ la lɛ, ɛ di la ya. ‑Tɩ, nyibli a 'mʋ, bʋ di꞊e klɛ ‑hɩhɩa ‑nɩ, ʋ 'nɩ 'ye꞊e lɩ꞊ɩ.
22 Saulo, porém, sentia crescer o seu poder e confundia os judeus de Damasco, demonstrando que Jesus é o Cristo.
23 ‑Nyrɔwɩ gbi bʋ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Juukʋɛ a 'mʋ, ʋ ‑yra꞊a nɩ, 'kɩ bʋ 'la Sɔlʋ.
23 Decorridos alguns dias, os judeus deliberaram, em conselho, matá-lo.
24 Kɛɛ, ‑tɩ a 'mʋ, ʋ ‑yra, ɛ 'wɩn nɩ, ɛ kɔ, ɛ 'wɩn nɩ ‑wɛ, ‑ɛ mɔ, ʋ ꞊tui 'dɩɔ a paalɛ a pɛpɛ 'yie, 'tɔ kɔ ‑nyrɛ, ‑ɛ di꞊e nu, 'bʋ yɩ nɩ mi, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'la.
24 Estas intenções chegaram ao conhecimento de Saulo. Guardavam eles as portas de dia e de noite, para matá-lo.
25 Nɔ‑ nu꞊o, Sɔlʋ a ‑nagbopʋ, 'ʋ 'du꞊o ye', 'ʋ 'yaa 'lɩ꞊ɩ ꞊gbi ‑mʋ' 'lu, ‑ɛ ꞊glaa 'lɩ 'dɩɔ lɛ, 'ʋ pʋ 'lɩ꞊ɩ ‑tʋgbɔ 'kwli, 'ʋ ꞊tɩɔ 'lɩ꞊ɩ ꞊gbi a 'mʋ, 'a 'kɩbɩa ‑bɩ kɩ, 'ɛ mu 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli.
25 Mas os discípulos, tomando-o de noite, fizeram-no descer pela muralha dentro de um cesto.
26 ‑Tɛ Sɔlʋ nyre 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ꞊mʋɛ꞊ɛ lɛ, 'kɩ bʋ bi 'lɩ ‑Yusu a ‑nagbopʋ* 'nyɩ, kɛɛ, 'waa pɛpɛ, ʋ yɩ pie 'a hʋannʋ, ‑ɛ nu꞊o, ʋ 'nɩ ‑pʋ꞊ʋ lɩ꞊ɩ ꞊han‑tɩ, ‑ɛ mɔ, ‑Yusu a sɛyɩ a ‑nagbopi ꞊nɩɔ.
26 Chegando a Jerusalém, tentava ajuntar-se aos discípulos, mas todos o temiam, não querendo crer que se tivesse tornado discípulo.
27 Kɛɛ, ‑Yusu a ‑nagbopi ‑bɩ nɩ 'ʋ. 'A 'nyrɛ mɔ Banabasɩ. Nɔ‑ gba꞊a, 'ɛ tɔɔ ꞊nɛ ‑Yusu a ‑nagbopʋ yɩ. ‑Tɛ ‑mʋ', Sɔlʋ nu ‑Yusu a 'yiye, 'kɩ 'lɩ Damasɩ a 'hru wlɔn, ɛ kɔ, ‑tɛ ‑Yusu nu la 'lɩ 'a ‑mɔhleelɛ, ɛ nɔ‑ na꞊a ‑mɔ lɛ. Ɛ lee ꞊nʋ nɩ ‑wɛ, ‑tɛ Sɔlʋ ‑nu, 'kɩ ɛ 'yɩ hʋannʋ ‑pie, 'ɛ na ‑Yusu a ‑tɩ ‑mɔ lɛ, 'kɩ 'lɩ Damasɩdɩɔ 'kwli.
27 Então Barnabé, levando-o consigo, apresentou-o aos apóstolos e contou-lhes como Saulo vira o Senhor no caminho, e que lhe havia falado, e como em Damasco pregara, com desassombro, o nome de Jesus.
28 Kʋɛ 'ʋ ‑nyrɔwɔ a 'mʋ 'yie bʋ, ‑Yusu a nyibli, ʋ 'ble Sɔlʋ kʋa ‑tɛɛ, 'bʋ yɩ Jrusrɛ wlɔn lɛ nɩ nɛ, ɛ 'nɩ ‑pie꞊e lɩ hʋannʋ, 'ɛ nɛ ‑Yusu a ‑tɩ ‑mɔ lɛ.
28 Daí por diante permaneceu com eles, saindo e entrando em Jerusalém, e pregando, destemidamente, o nome do Senhor.
29 ‑Juukʋɛ* ‑mʋ', ‑ʋ pɩ Glɛkɩkʋɛwin, ɛ hlee 'lɩ ꞊nʋ ‑mɔ ‑wɛ, 'ɛ ꞊tu 'ʋ 'klɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ 'a pʋpʋwin ꞊wlʋ yɩ ‑kuo ‑nɩ. Kɛɛ, ‑Juukʋɛ a 'mʋ, ʋ ꞊mʋɛ 'hru lɛ, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'la.
29 Falava também e discutia com os helenistas. Mas estes procuravam matá-lo.
30 ‑Tɛ ‑Yusu a nyibli 'wɩn, ‑ɛ ‑bɩ ʋ gba Sɔlʋ nɩ, 'kɩ 'lɩ Sesalɩdɩɔ 'kwli, 'ʋ nu꞊o, 'ɛ mu 'lɩ Tasɩdɩɔ 'kwli.
30 Os irmãos, informados disso, acompanharam-no até Cesaréia e dali o fizeram partir para Tarso.
31 Ti a 'mʋ 'yri, ʋ 'nɩ ꞊tu꞊o lɩ 'cʋɛ a nyibli ꞊hɩʋɛn, 'kɩ 'lɩ Sudeblʋgba kɔ Galileblʋgba kɔ Samaliblʋgba 'kwli. 'Cʋɛ a nyibli a 'mʋ, ʋ kɔ 'klɩ, kɔ, 'ʋ kɔ Nyɩsʋa a 'ʋ꞊tuulɛ, Nyɩsʋa a ‑Hihiu* 'ɛ yɩ ꞊nʋ ‑hɛɛ ‑nɩ, ‑Yusu a nyibli 'ʋ yɩ klɛ ‑bii ‑nɩ.
31 A Igreja gozava então de paz por toda a Judéia, Galiléia e Samaria. Estabelecia-se ela caminhando no temor do Senhor, e a assistência do Espírito Santo a fazia crescer em número.
32 ‑Yusu a ‑mɔnanyɔ, ‑ɛ mɔ Piɛlɩ, ɛ nɛ 'blʋgba kɩ, 'ɛ yɩ ‑Yusu a nyibli yrɛ ‑mɛ. ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ 'kwli, ɛ mu la 'lɩ ‑Yusu a nyibli ‑mɔ, ‑ʋ nɩ 'lɩ Lidadɩɔ 'kwli.
32 Pedro, que caminhava por toda parte, de cidade em cidade, desceu também aos fiéis que habitavam em Lida.
33 'Kɩ ɛ yɛɛ 'lɩ nyiblo ꞊dʋ bʋ. 'A 'nyrɛ mɔ Ene. Ɛ ‑yɩyrɛ lɛ. ‑Tɛ ɛ ‑yɩyrɛ lɛ, 'a 'yrɩ nɩ ꞊blɩɛn꞊blɩɛn a 'yrʋ, nɔ‑ ‑bʋ. Ɛ yɩ pɛ bʋ nɩ ‑do.
33 Ali achou um homem chamado Enéias, que havia oito anos jazia paralítico num leito.
34 Kɛ‑ Piɛlɩ pɩ꞊ɩ yɩ, ɛ wɛn: «Ene, ‑Yusu 'Klɩsʋ, ɛ yɩ ‑na 'kʋɛ 'nɩ ‑wɛɛ ‑nɩ ‑wɛ. 'Du ye', bʋ ꞊hrɛntɩ ‑na kɩbʋpɛɛdɛ,» Ene a ꞊gbɛtʋ 'ɛ 'du ye'. ‑Ɛ ‑bɩ 'a 'kʋɛ ‑wɛ nɩ.
34 Disse-lhe Pedro: Enéias, Jesus Cristo te cura: levanta-te e faze tua cama. E levantou-se imediatamente.
35 Nyibli a pɛpɛ ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ Lidadɩɔ 'kwli, ɛ kɔ 'waa dɛ ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ 'blʋgbakʋtɩɔ ‑mʋ' 'kwli, ʋ dɛɛ Sano, ‑tɛ ʋ 'ye꞊e, ‑ɛ mɔ, 'a 'kʋɛ ‑wɛ nɩ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ kuo Nyɩsʋa ꞊wlʋ yɩ.
35 Viram-no todos os que habitavam em Lida e em Sarona, e converteram-se ao Senhor.
36 Ɛ kɔ nʋgba ꞊dʋ, 'ɛ nɩ 'lɩ ‑Yusu a nyibli ‑mʋ' 'nyɩ, ‑ʋ nɩ 'lɩ Sopedɩɔ 'kwli. 'A 'nyrɛ mɔ Tabita. 'Nyrɛ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mɔ Dɔlʋkasɩ, 'kɩ 'lɩ Glɛkɩkʋɛwin 'kwli, ‑ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ ‑Gbele. 'A ‑nɛ ti, ɛ ni la nyibli ꞊haan‑tɛblɩ 'yi ꞊hlɔn lɛ, 'tɩ‑ 'ɛ yɩ la ꞊hɩʋɛnnyibli ‑hɛɛ ‑nɩ.
36 Em Jope havia uma discípula chamada Tabita - em grego, Dorcas. Esta era rica em boas obras e esmolas que dava.
37 Ti nɩ ‑do a 'mʋ 'yri, 'kʋɛ klɔ꞊ɔ nɩ, 'ɛ 'kʋ. ‑Tɛ ʋ ‑ple꞊e, ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ 'lɩ yɔ'kayu a ‑gblo ‑bɩ 'kwli, 'kɩ ʋ pʋ 'lɩ꞊ɩ bʋ.
37 Aconteceu que adoecera naqueles dias e veio a falecer. Depois de a terem lavado, levaram-na para o quarto de cima.
38 ‑Yusu a ‑nagbopʋ* ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ Sopedɩɔ 'kwli, ʋ 'wɩn nɩ, ‑ɛ mɔ, 'kɩ Piɛlɩ nɩ 'lɩ Lidadɩɔ 'kwli, ‑ɛ 'mʋɛ Sope yrɛ. ‑Tɛ ʋ 'wɩn 'kɩ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ lee 'lɩ꞊ɩ nyibli nɩ 'hʋɛn ‑mɔ, bʋ nyaa ꞊nɛ lɛ, bʋ 'kɩka ‑nɩ, bʋ di.
38 Ora, como Lida fica perto de Jope, os discípulos, ouvindo dizer que Pedro aí se encontrava, enviaram-lhe dois homens, rogando-lhe: Não te demores em vir ter conosco.
39 ‑Tɛ ʋ nyre 'lɩ, ‑ɛ ‑bɩ Piɛlɩ 'du ye', 'ɛ kʋɛ ꞊nʋ ꞊wien. ‑Tɛ ɛ nyre 'lɩ Sope, 'kɩ ʋ gba 'lɩ꞊ɩ yɔ'kayu ‑nɩ wɛn a ‑gblo a 'mʋ 'kwli, ‑tɛ ‑mʋ', nʋgba a 'mʋ, ɛ pɛ 'ʋ bʋ, ‑tʋgbanʋgbɩ 'ʋ ꞊glaa 'lɩ꞊ɩ lɛ, 'ʋ yɩ we, 'ʋ tɔɔ ꞊nɛ 'hʋɩlɛpʋ‑tɛblɩ ‑mʋ', Dɔlʋkasɩ nii la ꞊nʋ lɛ, ‑tɛ ɛ nɩ la 'klɔ.
39 Pedro levantou-se imediatamente e foi com eles. Logo que chegou, conduziram-no ao quarto de cima. Cercavam-no todas as viúvas, chorando e mostrando-lhe as túnicas e os vestidos que Dorcas lhes fazia quando viva.
40 ‑Ɛ ‑bɩ Piɛlɩ 'hrɔɔ nyibli a pɛpɛ nɩ, 'ɛ bla kwlɩ bʋ, 'ɛ da Nyɩsʋa, 'tɩ‑ 'ɛ ꞊hɩan ‑mɔ, 'ɛ ‑mɛ 'kʋkʋku yɩ, ɛ wɛn: «Tabita, 'du ye',» ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ Tabita ꞊wlɛɛ 'yii. ‑Tɛ ɛ 'ye Piɛlɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ nɩ bʋ,
40 Pedro então, tendo feito todos sair, pôs-se de joelhos e orou. Voltando-se para o corpo, disse: Tabita, levanta-te! Ela abriu os olhos e, vendo Pedro, sentou-se.
41 Piɛlɩ 'ɛ pʋ꞊ʋ dabʋ yɩ bʋ, 'ɛ 'du꞊o ye', 'ɛ da ‑tʋgbanʋgbɩ kɔ ‑Yusu a nyibli a pɛpɛ, 'ɛ tɔɔ ꞊nʋ Dɔlʋkasɩ yɩ, Dɔlʋkasɩ a 'mʋ, 'ɛ pɩ ‑hʋnhlʋn.
41 Ele a fez levantar-se, estendendo-lhe a mão. Chamando os irmãos e as viúvas, entregou-lha viva.
42 Dɛ a 'mʋ, ‑ɛ mu 'lu ‑mɔ, nyibli a pɛpɛ ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ Sope, ʋ 'wɩn nɩ, 'waa ‑hʋɔhʋɩ 'ʋ kuo Kʋkɔnyɔ ‑Yusu ꞊wlʋ yɩ.
42 Este fato espalhou-se por toda Jope e muitos creram no Senhor.
43 ‑Tɛ ɛ ‑hi, Piɛlɩ ‑wlɛn 'lɩ Sope nɩ. 'Kɩ 'lɩ nyiblo ꞊dʋ a ‑tɛ, 'kɩ ɛ 'ti 'lɩ. Nyiblo a 'mʋ, 'a 'nyrɛ mɔ Simɔ. Simɔ a 'mʋ, ɛ nii mamʋɩkʋɛ ‑kʋan 'yri.
43 Pedro permaneceu ainda muitos dias em Jope, em casa dum curtidor, chamado Simão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.