Atos 9

Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ti nɩ ‑do a 'mʋ 'yri, Sɔlʋ ‑mɔ ‑bɩ, dɛ, ɛ yɩ 'lu ‑mɔ lɛ ‑hie, nɔ‑ mɔ bʋ ‑wɛ ‑Yusu a nyibli a pɛpɛ bʋ.
1 Enquanto isso, Saulo não parava de ameaçar de morte os seguidores do Senhor Jesus. Ele foi falar com o Grande Sacerdote
2 Nɔ‑ nu꞊o, 'ɛ mu 'lɩ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* a nyiblo gbagbʋ ‑mɔ, ɛ wɛn: «'Crɩ 'crɩɩn, 'mʋ 'lɩ꞊ɩ Nyɩsʋa a 'kayo a nyibli gbagbɩ ‑mɔ gba, ‑ʋ nɩ 'lɩ Damasɩdɩɔ 'kwli, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ 'mʋ ‑hɛɛ ‑nɩ, nyibli ‑mʋ', nyɩbɛpʋ kɔ nʋgbɩ 'hʋɛn‑, ‑ʋ nɩ 'ʋ Kʋkɔnyɔ ‑Yusu a 'hru wlɔn, ‑a 'mʋ ꞊nʋ klɔ, 'mʋ ꞊nʋ Jrusrɛ ya.»
2 e pediu cartas de apresentação para as sinagogas da cidade de Damasco. Com esses documentos Saulo poderia prender e levar para Jerusalém os seguidores do Caminho do Senhor que moravam ali, tanto os homens como as mulheres.
3 Bʋ bi 'kɩ 'hru wlɔn, ɛ kɔ 'a nyibli 'hʋɛn‑, ‑tɛ ɛ yɩ Damasɩ yrɛ nɩ 'mʋɛ ‑nɩ, ‑ɛ ‑bɩ ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑nyrɛ ‑hɔn 'lɩ yakɔ 'kwli, 'ɛ pʋ 'lɩ꞊ɩ ꞊gbɛ,
3 Mas na estrada de Damasco, quando Saulo já estava perto daquela cidade, de repente, uma luz que vinha do céu brilhou em volta dele.
4 Sɔlʋ 'ɛ bi ꞊hlɔn, 'ɛ yɩ win 'wɩn, 'ɛ pɩ lɛ: «Sɔlʋ o, dɛ‑ kɔ 'mɔ ‑ni lɛ ꞊tui ꞊hɩʋɛn 'lɩ?»
4 Ele caiu no chão e ouviu uma voz que dizia:
5 ‑Ɛ ‑bɩ Sɔlʋ 'bɛti꞊e nɩ, ɛ wɛn: «Nyiblo a 'dɩ ‑bɩ ‑mɔ 'lɩ?» ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «'Mɔ ‑Yusu ꞊nɩɔ, 'mɔ ꞊tui ꞊hɩʋɛn.
5 — Quem é o senhor? — perguntou ele. A voz respondeu:
6 'A ‑tɩ, 'du 'kɩ ye', ‑bʋ ya 'dɩɔ. Dɛ, Nyɩsʋa ‑hʋɛ ‑bʋ nu, 'kɩ ʋ di 'lɩ ‑mɔ꞊ɔ 'lɩ ‑lee ‑nɩ.»
6 Mas levante-se, entre na cidade, e ali dirão a você o que deve fazer.
7 Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ kɔ꞊ɔ 'hʋɛn‑ ‑nɛ 'hru, hʋannʋ a ‑tɩ, ʋ nyra blɛ ‑blii. Ʋ 'nɩ ‑pʋ꞊ʋ win. Ʋ 'wɩn win a 'mʋ nɩ, kɛɛ, ʋ 'nɩ 'ye꞊e nyiblo ꞊dʋ.
7 Os homens que estavam viajando com Saulo ficaram parados sem poder dizer nada. Eles ouviram a voz, mas não viram ninguém.
8 Sɔlʋ ‑mɔ ‑bɩ, ɛ 'du ye', 'ɛ ꞊wlɛɛ 'yi, kɛɛ, ɛ 'nɩ ‑yru꞊o lɛ, 'ʋ 'ble 'a dabʋ kʋa, 'ʋ gba 'lɩ꞊ɩ Damasɩdɩɔ 'kwli,
8 Saulo se levantou do chão e abriu os olhos, mas não podia ver nada. Então eles o pegaram pela mão e o levaram para Damasco.
9 'ɛ nu ‑nyrɔwɩ nɩ ta, 'kɩ bʋ 'yɛ nɩ yru lɛ, bʋ 'yɛ nɩ di dɛ, bʋ 'yɛ nɩ 'na ‑wɛ.
9 Ele ficou três dias sem poder ver e durante esses dias não comeu nem bebeu nada.
10 'Kɩ 'lɩ Damasɩdɩɔ a 'mʋ 'kwli, ‑Yusu a nyiblo nɩ 'lɩ. 'A 'nyrɛ mɔ Ananiasɩ. Ananiasɩ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ‑Yusu 'hrɩɩ yɩ, 'ɛ lee ꞊nɛ, ɛ wɛn: «Ananiasɩ o.» ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «Kʋkɔnyɔ o, 'mɔ, nɔ‑ ‑bʋ ‑o.»
10 Em Damasco morava um seguidor de Jesus chamado Ananias. Ele teve uma visão, e nela apareceu o Senhor, chamando: Ele respondeu: — Aqui estou, Senhor!
11 ‑Ɛ ‑bɩ Kʋkɔnyɔ wɛn: «Mu 'lɩ 'hru ‑mʋ', ʋ dɛɛ Yɩ'siihru wlɔn, ‑bʋ pa 'lɩ Judɩa a ‑tɛ, ‑bʋ 'bɛti nyɩbɛyu ‑mʋ', ʋ dɛɛ Sɔlʋ a ‑tɩ. 'Kɩ ɛ kɔ 'lɩ Tasɩ. ‑Tɛ ti nɛ ‑bʋ, ɛ dɛ Nyɩsʋa.
11 E o Senhor lhe disse:
12 'Kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a dɩda 'kwli, ɛ 'yee 'lɩ nyiblo ꞊dʋ, ꞊wɩ yɩ, 'lɩlɛ'yiye 'kwli. Nyiblo a 'mʋ, ‑mɔ ꞊nɩɔ, Ananiasɩ. ‑Mɔ pa 'lɩ Sɔlʋ a 'mʋ ‑mɔ, ꞊nɩ pʋ꞊ʋ dabʋɩ 'lu bʋ, ‑ɛ di꞊e nu, ɛ 'mʋ lɛ yru de.»
12 e teve uma visão. Nela apareceu um homem chamado Ananias, que entrou e pôs as mãos sobre ele a fim de que ele pudesse ver de novo.
13 ‑Ɛ ‑bɩ Ananiasɩ ꞊tu꞊o ꞊wɔn, ɛ wɛn: «Kʋkɔnyɔ o, ‑tonyibli ‑hʋɔhʋɩ lee 'mʋ nɩ, 'crɛ a pɛpɛ ‑mʋ', ɛ nu nyibli ‑mɔ, 'kɩ 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli.
13 Ananias respondeu: — Senhor, muita gente tem me falado a respeito desse homem e de todas as maldades que ele fez em Jerusalém com os que creem no Senhor.
14 'Tɩ‑, didie ‑bʋ, ɛ ‑di, Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ gbagbɩ, nʋ‑ ‑nyi꞊e 'klɩ, 'kɩ bʋ klɔ nyibli a pɛpɛ ‑mʋ', ‑ʋ dɛ ‑mʋ.»
14 E agora ele veio aqui a Damasco com autorização dos chefes dos sacerdotes para prender todos os que te adoram.
15 Kɛɛ, Kʋkɔnyɔ wɛn: «꞊Nɩ 'pie 'lɩ hʋannʋ, 'kɩ ‑bʋ mu 'lɩ 'kayu a 'mʋ bʋ, ‑ɛ nu꞊o, 'n ‑ha 'lɩ Sɔlʋ a 'mʋ nɩ, 'kɩ bʋ na 'na ‑tɩ ‑mɔ lɛ, 'kɩ 'ʋ dakɔ ‑hʋɔhʋɩ yɩ, ʋ kɔ 'waa ye'nanyʋ 'hʋɛn‑, ɛ kɔ, ‑bʋ lee Yisraɛkʋɛ ‑wɛ.
15 Mas o Senhor disse a Ananias:
16 'N di ꞊nɛ꞊ɛ 'nɩ ‑tɔɔ ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, ɛ di 'ye ꞊hɩʋɛn dɩakɩ, 'na ‑tɩ.»
16 Eu mesmo vou mostrar a Saulo tudo o que ele terá de sofrer por minha causa.
17 ‑Yusu bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ Ananiasɩ mu 'lɩ 'kayu a 'mʋ bʋ nɩ. ‑Tɛ ɛ nyre 'lɩ, 'ɛ pʋ Sɔlʋ dabʋɩ 'lu bʋ, ɛ wɛn: «Sɔlʋ, 'na 'dɩayɩ, Kʋkɔnyɔ ‑Yusu, ‑ɛ 'hrɩɩ mɔ ‑mʋ yɩ, 'kɩ 'ʋ 'hru ‑bʋ, ‑yɛ mɔ wlɔn, ɛ nɔ‑ lee 'nɛ‑ 'mʋ, ‑ɛ di꞊e nu, ꞊mʋ lɛ yru de, ɛ kɔ, Nyɩsʋa a ‑Hihiu* 'mʋ ‑mʋ win kɩ ‑kɔɔ ‑nɩ pɛpɛ.»
17 Então Ananias foi, entrou na casa de Judas, pôs as mãos sobre Saulo e disse: — Saulo, meu irmão, o Senhor que me mandou aqui é o mesmo Jesus que você viu na estrada de Damasco. Ele me mandou para que você veja de novo e fique cheio do Espírito Santo.
18 Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑tɛblɩ ꞊dʋ, ‑ɛ 'wɩ‑ ‑hrin a 'kʋɩ yɩ, nɔ‑ ble 'lɩ Sɔlʋ 'yi lɛ, 'ɛ ‑tʋa lɛyuyruo de, 'ɛ 'du ye', Ananiasɩ 'ɛ pʋ꞊ʋ 'nie 'lu.
18 No mesmo instante umas coisas parecidas com escamas caíram dos olhos de Saulo, e ele pôde ver de novo. Ele se levantou e foi batizado;
19 ‑Tɛ ɛ pʋ꞊ʋ 'nie 'lu, ‑ɛ ‑bɩ Sɔlʋ di dɛ, 'tɩ‑ 'a 'klɩ 'ɛ 'ya 'lɩ.
19 depois ele comeu alguma coisa e ficou forte como antes. Saulo ficou alguns dias com os seguidores de Jesus em Damasco.
20 Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ɛ ‑tʋa Nyɩsʋa a ‑tɩ a ‑mɔlɛnɩna, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'kayo bʋ, ɛ wɛn: «‑Yusu mɔ Nyɩsʋa a 'Yu ꞊nɩɔ.»
20 E começou imediatamente a anunciar Jesus nas sinagogas , dizendo: — Jesus é o Filho de Deus.
21 Nyibli a pɛpɛ ‑mʋ', ‑ʋ yɩ 'a win 'wɩn, ɛ kɛɛ 'waa ꞊wlɩ lɛ, ʋ wɛn: «Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ dɛ ‑Yusu, nʋ‑ nyiblo ‑bʋ, ɛ ‑hʋɛ bʋ ‑wɛ mɔ bʋ. 'Tɩ‑, ɛ di nɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ɛ 'mʋ ꞊nʋ klɔ, ɛ 'mʋ ꞊nʋ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ ‑jɩ' pʋ.»
21 Todos os que ouviam Saulo ficavam admirados e perguntavam: — Não é este o homem que em Jerusalém estava matando todos os seguidores de Jesus? Não foi ele que veio até aqui para prender e levar essa gente aos chefes dos sacerdotes?
22 Kɛɛ, 'a ‑nɛ ti, Sɔlʋ nɛ Nyɩsʋa a ‑tɩ ‑mɔ lɛ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'mʋ a 'klɩ 'kwli, Sɔlʋ a 'klɩ a 'mʋ 'ɛ yɩ klɛ ‑bii ‑nɩ. ‑Juukʋɛ* ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ Damasɩ, ɛ yɩ ‑hre 'ʋ ꞊nʋ Nyɩsʋacrɩɛn ye', 'ɛ tʋɛ ꞊nʋ, ‑ɛ mɔ, ‑Yusu, nɔ‑ mɔ Wanyɔ ‑mʋ', Nyɩsʋa pʋ la lɛ, ɛ di la ya. ‑Tɩ, nyibli a 'mʋ, bʋ di꞊e klɛ ‑hɩhɩa ‑nɩ, ʋ 'nɩ 'ye꞊e lɩ꞊ɩ.
22 Mas as mensagens de Saulo se tornavam cada vez mais poderosas. E as provas que ele apresentava de que Jesus era o Messias eram tão fortes, que os judeus que moravam em Damasco não sabiam o que dizer.
23 ‑Nyrɔwɩ gbi bʋ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Juukʋɛ a 'mʋ, ʋ ‑yra꞊a nɩ, 'kɩ bʋ 'la Sɔlʋ.
23 Muitos dias depois, os judeus de Damasco se reuniram e resolveram matá-lo,
24 Kɛɛ, ‑tɩ a 'mʋ, ʋ ‑yra, ɛ 'wɩn nɩ, ɛ kɔ, ɛ 'wɩn nɩ ‑wɛ, ‑ɛ mɔ, ʋ ꞊tui 'dɩɔ a paalɛ a pɛpɛ 'yie, 'tɔ kɔ ‑nyrɛ, ‑ɛ di꞊e nu, 'bʋ yɩ nɩ mi, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'la.
24 mas Saulo ficou sabendo do plano deles. Eles vigiavam os portões da cidade dia e noite para o matar.
25 Nɔ‑ nu꞊o, Sɔlʋ a ‑nagbopʋ, 'ʋ 'du꞊o ye', 'ʋ 'yaa 'lɩ꞊ɩ ꞊gbi ‑mʋ' 'lu, ‑ɛ ꞊glaa 'lɩ 'dɩɔ lɛ, 'ʋ pʋ 'lɩ꞊ɩ ‑tʋgbɔ 'kwli, 'ʋ ꞊tɩɔ 'lɩ꞊ɩ ꞊gbi a 'mʋ, 'a 'kɩbɩa ‑bɩ kɩ, 'ɛ mu 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli.
25 Mas certa noite os seguidores de Saulo o puseram dentro de um cesto e o desceram por uma abertura que havia na muralha da cidade.
26 ‑Tɛ Sɔlʋ nyre 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ꞊mʋɛ꞊ɛ lɛ, 'kɩ bʋ bi 'lɩ ‑Yusu a ‑nagbopʋ* 'nyɩ, kɛɛ, 'waa pɛpɛ, ʋ yɩ pie 'a hʋannʋ, ‑ɛ nu꞊o, ʋ 'nɩ ‑pʋ꞊ʋ lɩ꞊ɩ ꞊han‑tɩ, ‑ɛ mɔ, ‑Yusu a sɛyɩ a ‑nagbopi ꞊nɩɔ.
26 Saulo foi para Jerusalém e tentou juntar-se aos seguidores de Jesus. Porém todos tinham medo dele porque não acreditavam que ele também era seguidor de Jesus.
27 Kɛɛ, ‑Yusu a ‑nagbopi ‑bɩ nɩ 'ʋ. 'A 'nyrɛ mɔ Banabasɩ. Nɔ‑ gba꞊a, 'ɛ tɔɔ ꞊nɛ ‑Yusu a ‑nagbopʋ yɩ. ‑Tɛ ‑mʋ', Sɔlʋ nu ‑Yusu a 'yiye, 'kɩ 'lɩ Damasɩ a 'hru wlɔn, ɛ kɔ, ‑tɛ ‑Yusu nu la 'lɩ 'a ‑mɔhleelɛ, ɛ nɔ‑ na꞊a ‑mɔ lɛ. Ɛ lee ꞊nʋ nɩ ‑wɛ, ‑tɛ Sɔlʋ ‑nu, 'kɩ ɛ 'yɩ hʋannʋ ‑pie, 'ɛ na ‑Yusu a ‑tɩ ‑mɔ lɛ, 'kɩ 'lɩ Damasɩdɩɔ 'kwli.
27 Então Barnabé veio ajudá-lo e o apresentou aos apóstolos . E lhes contou como Saulo tinha visto o Senhor no caminho e como o Senhor havia falado com ele. Barnabé também contou como, em Damasco, Saulo, pelo poder do nome de Jesus, havia anunciado corajosamente o evangelho .
28 Kʋɛ 'ʋ ‑nyrɔwɔ a 'mʋ 'yie bʋ, ‑Yusu a nyibli, ʋ 'ble Sɔlʋ kʋa ‑tɛɛ, 'bʋ yɩ Jrusrɛ wlɔn lɛ nɩ nɛ, ɛ 'nɩ ‑pie꞊e lɩ hʋannʋ, 'ɛ nɛ ‑Yusu a ‑tɩ ‑mɔ lɛ.
28 Depois disso Saulo ficou com eles, andando por toda parte em Jerusalém; e, pelo poder do nome do Senhor, ele anunciava corajosamente o evangelho.
29 ‑Juukʋɛ* ‑mʋ', ‑ʋ pɩ Glɛkɩkʋɛwin, ɛ hlee 'lɩ ꞊nʋ ‑mɔ ‑wɛ, 'ɛ ꞊tu 'ʋ 'klɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ 'a pʋpʋwin ꞊wlʋ yɩ ‑kuo ‑nɩ. Kɛɛ, ‑Juukʋɛ a 'mʋ, ʋ ꞊mʋɛ 'hru lɛ, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'la.
29 Ele também conversava e discutia com os judeus que tinham sido criados fora da terra de Israel, mas eles procuravam um jeito de matá-lo.
30 ‑Tɛ ‑Yusu a nyibli 'wɩn, ‑ɛ ‑bɩ ʋ gba Sɔlʋ nɩ, 'kɩ 'lɩ Sesalɩdɩɔ 'kwli, 'ʋ nu꞊o, 'ɛ mu 'lɩ Tasɩdɩɔ 'kwli.
30 Quando os irmãos souberam disso, levaram Saulo até a cidade de Cesareia e depois o mandaram para a cidade de Tarso.
31 Ti a 'mʋ 'yri, ʋ 'nɩ ꞊tu꞊o lɩ 'cʋɛ a nyibli ꞊hɩʋɛn, 'kɩ 'lɩ Sudeblʋgba kɔ Galileblʋgba kɔ Samaliblʋgba 'kwli. 'Cʋɛ a nyibli a 'mʋ, ʋ kɔ 'klɩ, kɔ, 'ʋ kɔ Nyɩsʋa a 'ʋ꞊tuulɛ, Nyɩsʋa a ‑Hihiu* 'ɛ yɩ ꞊nʋ ‑hɛɛ ‑nɩ, ‑Yusu a nyibli 'ʋ yɩ klɛ ‑bii ‑nɩ.
31 Em toda a região da Judeia, Galileia e Samaria, a Igreja estava em paz. Ela ficava cada vez mais forte, crescia em número de pessoas com a ajuda do Espírito Santo e mostrava grande respeito pelo Senhor Jesus.
32 ‑Yusu a ‑mɔnanyɔ, ‑ɛ mɔ Piɛlɩ, ɛ nɛ 'blʋgba kɩ, 'ɛ yɩ ‑Yusu a nyibli yrɛ ‑mɛ. ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ 'kwli, ɛ mu la 'lɩ ‑Yusu a nyibli ‑mɔ, ‑ʋ nɩ 'lɩ Lidadɩɔ 'kwli.
32 Pedro viajava por toda parte. Um dia foi visitar o povo de Deus que morava na cidade de Lida.
33 'Kɩ ɛ yɛɛ 'lɩ nyiblo ꞊dʋ bʋ. 'A 'nyrɛ mɔ Ene. Ɛ ‑yɩyrɛ lɛ. ‑Tɛ ɛ ‑yɩyrɛ lɛ, 'a 'yrɩ nɩ ꞊blɩɛn꞊blɩɛn a 'yrʋ, nɔ‑ ‑bʋ. Ɛ yɩ pɛ bʋ nɩ ‑do.
33 Encontrou ali um homem chamado Eneias, que era paralítico e fazia oito anos que não saía da cama.
34 Kɛ‑ Piɛlɩ pɩ꞊ɩ yɩ, ɛ wɛn: «Ene, ‑Yusu 'Klɩsʋ, ɛ yɩ ‑na 'kʋɛ 'nɩ ‑wɛɛ ‑nɩ ‑wɛ. 'Du ye', bʋ ꞊hrɛntɩ ‑na kɩbʋpɛɛdɛ,» Ene a ꞊gbɛtʋ 'ɛ 'du ye'. ‑Ɛ ‑bɩ 'a 'kʋɛ ‑wɛ nɩ.
34 Pedro lhe disse: — Eneias, Jesus Cristo já curou você. Levante-se e arrume a sua cama. Na mesma hora Eneias se levantou.
35 Nyibli a pɛpɛ ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ Lidadɩɔ 'kwli, ɛ kɔ 'waa dɛ ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ 'blʋgbakʋtɩɔ ‑mʋ' 'kwli, ʋ dɛɛ Sano, ‑tɛ ʋ 'ye꞊e, ‑ɛ mɔ, 'a 'kʋɛ ‑wɛ nɩ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ kuo Nyɩsʋa ꞊wlʋ yɩ.
35 Então todos os moradores da cidade de Lida e da região de Sarom viram isso e se converteram ao Senhor.
36 Ɛ kɔ nʋgba ꞊dʋ, 'ɛ nɩ 'lɩ ‑Yusu a nyibli ‑mʋ' 'nyɩ, ‑ʋ nɩ 'lɩ Sopedɩɔ 'kwli. 'A 'nyrɛ mɔ Tabita. 'Nyrɛ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mɔ Dɔlʋkasɩ, 'kɩ 'lɩ Glɛkɩkʋɛwin 'kwli, ‑ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ ‑Gbele. 'A ‑nɛ ti, ɛ ni la nyibli ꞊haan‑tɛblɩ 'yi ꞊hlɔn lɛ, 'tɩ‑ 'ɛ yɩ la ꞊hɩʋɛnnyibli ‑hɛɛ ‑nɩ.
36 Na cidade de Jope havia uma seguidora de Jesus chamada Tabita. (Este nome em grego é Dorcas .) Ela usava todo o seu tempo fazendo o bem e ajudando os pobres.
37 Ti nɩ ‑do a 'mʋ 'yri, 'kʋɛ klɔ꞊ɔ nɩ, 'ɛ 'kʋ. ‑Tɛ ʋ ‑ple꞊e, ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ 'lɩ yɔ'kayu a ‑gblo ‑bɩ 'kwli, 'kɩ ʋ pʋ 'lɩ꞊ɩ bʋ.
37 Naqueles dias Dorcas ficou doente e morreu. Lavaram o corpo dela e depois o puseram num quarto do andar de cima.
38 ‑Yusu a ‑nagbopʋ* ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ Sopedɩɔ 'kwli, ʋ 'wɩn nɩ, ‑ɛ mɔ, 'kɩ Piɛlɩ nɩ 'lɩ Lidadɩɔ 'kwli, ‑ɛ 'mʋɛ Sope yrɛ. ‑Tɛ ʋ 'wɩn 'kɩ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ lee 'lɩ꞊ɩ nyibli nɩ 'hʋɛn ‑mɔ, bʋ nyaa ꞊nɛ lɛ, bʋ 'kɩka ‑nɩ, bʋ di.
38 Jope ficava perto de Lida. Quando os seguidores de Jesus em Jope souberam que Pedro estava em Lida, enviaram dois homens para levar-lhe o seguinte recado: — Por favor, venha depressa até Jope!
39 ‑Tɛ ʋ nyre 'lɩ, ‑ɛ ‑bɩ Piɛlɩ 'du ye', 'ɛ kʋɛ ꞊nʋ ꞊wien. ‑Tɛ ɛ nyre 'lɩ Sope, 'kɩ ʋ gba 'lɩ꞊ɩ yɔ'kayu ‑nɩ wɛn a ‑gblo a 'mʋ 'kwli, ‑tɛ ‑mʋ', nʋgba a 'mʋ, ɛ pɛ 'ʋ bʋ, ‑tʋgbanʋgbɩ 'ʋ ꞊glaa 'lɩ꞊ɩ lɛ, 'ʋ yɩ we, 'ʋ tɔɔ ꞊nɛ 'hʋɩlɛpʋ‑tɛblɩ ‑mʋ', Dɔlʋkasɩ nii la ꞊nʋ lɛ, ‑tɛ ɛ nɩ la 'klɔ.
39 Então Pedro se aprontou e foi com eles. Quando chegou lá, eles o levaram para o quarto de cima. Todas as viúvas ficaram em volta dele, chorando e mostrando os vestidos e as outras roupas que Dorcas havia feito quando ainda vivia.
40 ‑Ɛ ‑bɩ Piɛlɩ 'hrɔɔ nyibli a pɛpɛ nɩ, 'ɛ bla kwlɩ bʋ, 'ɛ da Nyɩsʋa, 'tɩ‑ 'ɛ ꞊hɩan ‑mɔ, 'ɛ ‑mɛ 'kʋkʋku yɩ, ɛ wɛn: «Tabita, 'du ye',» ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ Tabita ꞊wlɛɛ 'yii. ‑Tɛ ɛ 'ye Piɛlɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ nɩ bʋ,
40 Então Pedro mandou que todos saíssem do quarto e em seguida se ajoelhou e orou. Depois virou-se para o corpo de Dorcas e disse: — Tabita, levante-se! Ela abriu os olhos e, quando viu Pedro, sentou-se.
41 Piɛlɩ 'ɛ pʋ꞊ʋ dabʋ yɩ bʋ, 'ɛ 'du꞊o ye', 'ɛ da ‑tʋgbanʋgbɩ kɔ ‑Yusu a nyibli a pɛpɛ, 'ɛ tɔɔ ꞊nʋ Dɔlʋkasɩ yɩ, Dɔlʋkasɩ a 'mʋ, 'ɛ pɩ ‑hʋnhlʋn.
41 Pedro pegou-a pela mão e ajudou-a a ficar de pé. Em seguida chamou toda a gente da igreja, inclusive as viúvas, e a entregou a eles viva.
42 Dɛ a 'mʋ, ‑ɛ mu 'lu ‑mɔ, nyibli a pɛpɛ ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ Sope, ʋ 'wɩn nɩ, 'waa ‑hʋɔhʋɩ 'ʋ kuo Kʋkɔnyɔ ‑Yusu ꞊wlʋ yɩ.
42 As notícias a respeito disso se espalharam por toda a cidade de Jope, e muitos creram no Senhor.
43 ‑Tɛ ɛ ‑hi, Piɛlɩ ‑wlɛn 'lɩ Sope nɩ. 'Kɩ 'lɩ nyiblo ꞊dʋ a ‑tɛ, 'kɩ ɛ 'ti 'lɩ. Nyiblo a 'mʋ, 'a 'nyrɛ mɔ Simɔ. Simɔ a 'mʋ, ɛ nii mamʋɩkʋɛ ‑kʋan 'yri.
43 E Pedro ficou lá muitos dias, na casa de um curtidor de couros chamado Simão.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.