Atos 16
Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs NVI
1 ‑Tɛ Pɔlʋ kɔ Silasɩ 'hʋɛn‑, ʋ yɩ nɩ mi, ʋ nyre 'lɩ Dɛbɩdɩɔ 'kwli. ‑Tɛ ʋ ‑hi, ʋ nyre 'lɩ Lisɩtrɩdɩɔ 'kwli. 'Kɩ ʋ yɛɛ 'ʋ ‑Yusu a nyiblo ꞊dʋ bʋ. 'A 'nyrɛ mɔ Timote. 'A 'dii mɔ ‑Juukʋɛyrɔwlʋ* ꞊nɩɔ, 'ɛ ‑hɛ la ‑Yusu a nyiblo. 'A 'baɩ mɔ Glɛkɩkʋɛyu ꞊nɩɔ.
1 Chegou a Derbe e depois a Listra, onde vivia um discípulo chamado Timóteo. Sua mãe era uma judia convertida e seu pai era grego.
2 ‑Yusu a nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ Lisɩtrɩdɩɔ, kɔ Yikɔnɩdɩɔ 'kwli, ʋ hlɛ Timote a ꞊haan‑tɩ dɩakɩ.
2 Os irmãos de Listra e Icônio davam bom testemunho dele.
3 Pɔlʋ ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ, 'kɩ bʋ ‑hɛ 'a ‑mɔnanyɔ. Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'ɛ gba꞊a, 'ʋ ‑mu. ‑Tɛ ʋ ‑mu 'kɩ, ‑ɛ ‑bɩ Pɔlʋ 'bɛ꞊ɛ* yɩ, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ ‑Juukʋɛ a tete ‑bɩ ni 'a hɩhla. Ɛ nu꞊o nɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ‑Juukʋɛ ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ 'dɩɩ a 'mʋ 'kwli, ɛ 'mʋ 'ʋ ꞊nʋ 'ʋ ꞊tuu ‑nɩ, ‑kɔtɩ 'waa pɛpɛ, ʋ yi꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, 'a 'baɩ mɔ Glɛkɩkʋɛyu ꞊nɩɔ, 'ɛ 'yɩ 'a 'yu yɩ 'bɛ.
3 Paulo, querendo levá-lo na viagem, circuncidou-o por causa dos judeus que viviam naquela região, pois todos sabiam que seu pai era grego.
4 'Dɩɩ a pɛpɛ ‑mʋ', ʋ nɛ 'kwli lɛ, ʋ yɩ ‑Yusu a nyibli 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ‑tɩ ‑mʋ', ‑Yusu a ‑mɔnanyʋ kɔ 'cʋɛ a ye'nanyʋ 'hʋɛn‑, ‑ʋ nɩ 'lɩ Jrusrɛ, ʋ pʋ 'lɩ, 'ʋ yɩ ꞊nʋ ‑lee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, bʋ ꞊tuu 'ʋ꞊ʋ 'ʋ.
4 Nas cidades por onde passavam, transmitiam as decisões tomadas pelos apóstolos e presbíteros em Jerusalém, para que fossem obedecidas.
5 ‑Yusu a nyibli a 'klɩ 'yɛ 'lɩ nɩ, 'kɩ bʋ kuo ‑Yusu ꞊wlʋ yɩ, 'tɩ‑ ‑Yusu a nyibli a 'mʋ, 'ʋ yɩ klɛ ‑bii ‑nɩ 'a ‑nɛ ‑nyrɔwɔ.
5 Assim as igrejas eram fortalecidas na fé e cresciam em número cada dia.
6 Nyɩsʋa a ‑Hihiu* 'yɩ Pɔlʋnʋ mɛ lɛ ‑ha, 'kɩ bʋ hla Nyɩsʋa a ‑tɩ, 'kɩ 'lɩ Asiblʋgba 'kwli. Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'ʋ 'bɛɛ 'lɩ 'blʋgbɩ ‑mʋ' 'kwli ꞊tɩɔ, ‑ʋ mɔ Flisi kɔ Galatɩ.
6 Paulo e seus companheiros viajaram pela região da Frígia e da Galácia, tendo sido impedidos pelo Espírito Santo de pregar a palavra na província da Ásia.
7 ‑Tɛ ʋ nyre 'lɩ Misiblʋgba 'hʋɩ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ, bʋ mu 'lɩ Bitiniblʋgba 'kwli, kɛɛ, Nyɩsʋa a ‑Hihiu 'yɩ dɛ a 'mʋ kɩ ‑wɛn.
7 Quando chegaram à fronteira da Mísia, tentaram entrar na Bitínia, mas o Espírito de Jesus os impediu.
8 Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'ʋ 'bɛɛ 'lɩ Misiblʋgba 'kwli ꞊tɩɔ, 'ʋ mu 'lɩ Trʋasɩ a 'wafɩ yɩ.
8 Então, contornaram a Mísia e desceram a Trôade.
9 ‑Tɛ ʋ pa 'lɩ 'tɔlʋwɔ 'kwli, ‑ɛ ‑bɩ Nyɩsʋa nu꞊o nɩ, Pɔlʋ 'ɛ 'ye nyiblo ꞊dʋ, ‑ɛ 'wɩ ‑tɛ nyiblo 'yɛ nɩ 'ya wɛn yanie. Nyiblo a 'mʋ, 'kɩ ɛ kɔ 'lɩ Masedʋanɩblʋgba 'kwli, 'ɛ nyra꞊a yɩ bʋ, 'ɛ nyɛɛ ꞊nɛ lɛ, ɛ wɛn: «Pɔlʋ, di 'nɛ‑ ‑aan ‑nɛ Masedʋanɩblʋgba 'kwli, ꞊mʋ ‑a mʋ ‑hɛɛ nɩ.»
9 Durante a noite Paulo teve uma visão, na qual um homem da Macedônia estava em pé e lhe suplicava: "Passe à Macedônia e ajude-nos".
10 ‑Tɛ Pɔlʋ 'ye nyiblo a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ‑a yru꞊o' lɛ, ‑ɛ mɔ, Kʋkɔnyɔ, nɔ‑ da ‑a mʋ, 'kɩ ‑ba mu 'lɩ 'blʋgba a 'mʋ 'kwli, ‑a 'mʋ 'a ꞊haantitie pʋ, 'kɩ 'ʋ 'blʋgba a 'mʋ a nyibli yɩ.
10 Depois que Paulo teve essa visão, preparamo-nos imediatamente para partir para a Macedônia, concluindo que Deus nos tinha chamado para lhes pregar o evangelho.
11 Nɔ‑ nu꞊o, ꞊a ‑ha 'lɩ 'mɩɩ Trʋasɩ, ꞊a mu 'lɩ Samotrasɩblʋgba 'kwli, 'nie ꞊glaa 'lɩ lɛ. ‑Tɛ ‑nyrɛ ‑nyɛ, ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ ‑a mu 'lɩ Neapolisɩdɩɔ 'kwli. 'Kɩ 'mɩɩ ꞊tu 'ʋ ‑a mʋ bʋ.
11 Partindo de Trôade, navegamos diretamente para Samotrácia e, no dia seguinte, para Neápolis.
12 'Kɩ ‑a ‑ha 'ʋ bʋɩ, ꞊a mu 'lɩ Filipʋdɩɔ 'kwli. Filipʋdɩɔ a 'mʋ, ɛ mɔ Masedʋanɩblʋgba a 'kɩbɩa ‑bɩ a 'dɩɔ gbagbʋ ꞊nɩɔ. 'Kɩ 'lɩ 'dɩɔ a 'mʋ 'kwli, Romakʋɛ ‑hʋʋ 'lɩ nɩ. ‑A ‑hi 'lɩ ‑nyrɔwɩ ‑hʋɔhʋɩ.
12 Dali partimos para Filipos, na Macedônia, que é colônia romana e a principal cidade daquele distrito. Ali ficamos vários dias.
13 ‑Juukʋɛ* a ‑wuwle‑nyrɔwɔ* 'kwli, ‑ɛ ‑bɩ ‑a ꞊tɩ 'dɩɔ, ꞊a mu 'lɩ 'nie wien. ‑A mʋ ‑mɔ ‑bɩ, ‑a wɛn 'nɩ, 'kɩ 'lɩ ‑tɩtɛ a 'mʋ, ‑a di yɛɛ 'lɩ ‑tuo bʋ, ‑ɛ kɔ kɩ ‑Juukʋɛ dɛɛ 'ʋ Nyɩsʋa. ‑Tɛ ‑a 'ye 'kɩ ‑tuo a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ‑a yɛɛ 'ʋ nʋgbɩ bʋ, 'ʋ 'kukue lɛ, ꞊a nɩ bʋ, ꞊a hlee 'lɩ ꞊nʋ ‑mɔ.
13 No sábado saímos da cidade e fomos para a beira do rio, onde esperávamos encontrar um lugar de oração. Sentamo-nos e começamos a conversar com as mulheres que se haviam reunido ali.
14 'Kɩ 'lɩ ꞊nʋ 'nyɩ, nʋgba ꞊dʋ nɩ 'lɩ. 'A 'nyrɛ mɔ Lidi. 'Kɩ ɛ kɔ 'lɩ Tiatilɩ; 'ɛ ple dati 'yaklɩ, ‑ʋ pɩ ꞊die. Lidi a 'mʋ, ɛ 'yɩ la ‑Juukʋɛyrɔwlʋ, kɛɛ, ɛ ‑hɛ ‑Juukʋɛ a nyiblo, 'ɛ dɛ Nyɩsʋa. ‑Tɛ ‑a hlɛ ‑Yusu a ‑tɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ pʋ ‑a mʋ nʋa yɩ bʋ, Kʋkɔnyɔ 'ɛ ‑hrɛn 'a ꞊wlʋ lɛ, ‑tɩ ‑mʋ', Pɔlʋ ‑hla, 'ɛ 'ble꞊e kʋa,
14 Uma das que ouviam era uma mulher temente a Deus chamada Lídia, vendedora de tecido de púrpura, da cidade de Tiatira. O Senhor abriu seu coração para atender à mensagem de Paulo.
15 'ɛ ‑hʋa 'nie a 'lupʋpʋʋ, ɛ kɔ 'a 'kayubʋkʋɛ 'hʋɛn‑, 'ʋ pʋ ꞊nʋ 'nie 'lu lɛ. ‑Tɛ ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ɛ nyɛɛ nɛ ‑a mʋ lɛ, ɛ wɛn: «'Bʋ mɔ, 'ba 'ye꞊e, ‑ɛ mɔ, 'n kuo Kʋkɔnyɔ ‑Yusu ꞊wlʋ yɩ, ‑ɛ ‑bɩ ba di 'lɩ 'na 'kayu bʋ, a 'mʋ 'lɩ bʋ nɩ,» 'ɛ nɩ 'ʋ ‑a mʋ ke', ꞊a ‑wɛn.
15 Tendo sido batizada, bem como os de sua casa, ela nos convidou, dizendo: "Se os senhores me consideram uma crente no Senhor, venham ficar em minha casa". E nos convenceu.
16 ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ, ‑tɛ ‑a mi 'lɩ Nyɩsʋa a daalɛ', ‑ɛ ‑bɩ ‑a kɔ 'yu nyrɔyu ꞊dʋ 'hʋɛn‑, ‑a ꞊ŋmee nɩ. 'Ku ‑hʋan* nɩ 'ʋ꞊ʋ ke'. 'Ku ‑hʋan a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ni꞊e, ‑tɛblɩ, ‑ɛ di 'lu ‑mɔ mu, 'kɩ 'ʋ nyibli ‑mɔ', 'ɛ nɛ꞊ɛ ‑mɔ lɛ. Dɛ a 'mʋ, ɛ ni꞊e nɩ, 'a kʋkɔnyibli 'ʋ yɩ 'wli ‑hʋɔhʋɩ 'ye.
16 Certo dia, indo nós para o lugar de oração, encontramos uma escrava que tinha um espírito pelo qual predizia o futuro. Ela ganhava muito dinheiro para os seus senhores com adivinhações.
17 'Yu nyrɔyu a 'mʋ, ɛ nɔ‑ nɛ ‑a mʋ ke' lɛ, ‑a kɔ Pɔlʋ 'hʋɛn‑, 'ɛ 'yɛɛ 'lɩ win, ɛ wɛn: «Nyibli ‑bʋ, ʋ mɔ 'Klɩkɩnɩnyɩsʋa a ‑kʋannunyibli ꞊nɩɔ. Nʋ‑ yɩ 'a mʋ ‑lee ‑nɩ, ‑tɛ Nyɩsʋa di 'aan wʋwa nu.»
17 Essa moça seguia a Paulo e a nós, gritando: "Estes homens são servos do Deus Altíssimo e lhes anunciam o caminho da salvação".
18 Nɔ‑ ɛ 'cibi 'ʋ nunuo. ‑Tɛ ɛ gba ‑nyrɔwɩ gbi, ‑ɛ ‑bɩ Pɔlʋ bi yrʋ', 'ɛ ꞊hɩan ‑mɔ, 'ɛ ꞊maa 'ku ‑hʋan a 'mʋ 'yi, ɛ wɛn: «'Kɩ 'lɩ ‑Yusu 'Klɩsʋ a 'nyrɛ 'kwli, 'n yɩ ‑mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ‑bʋ ‑hɔn 'ʋ꞊ʋ ke',» ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑hɔn 'ʋ꞊ʋ ke'.
18 Ela continuou fazendo isso por muitos dias. Finalmente, Paulo ficou indignado, voltou-se e disse ao espírito: "Em nome de Jesus Cristo eu lhe ordeno que saia dela! " No mesmo instante o espírito a deixou.
19 ‑Tɛ 'yu nyrɔyu a 'mʋ, 'a kʋkɔnyibli 'ye꞊e, ‑ɛ mɔ, ʋ di 'kee 'wli a 'yiye, ‑ɛ ‑bɩ ʋ klɔ Pɔlʋ kɔ Silasɩ 'hʋɛn‑ nɩ, 'ʋ gba 'lɩ ꞊nʋ 'dika, 'kɩ 'ʋ ‑batipʋnyɔ ye',
19 Percebendo que a sua esperança de lucro tinha se acabado, os donos da escrava agarraram Paulo e Silas e os arrastaram para a praça principal, diante das autoridades.
20 'ʋ yɛɛ ꞊nʋ ‑tɩ, 'kɩ 'ʋ Romakʋɛ a ye'nanyʋ yɩ, ʋ wɛn: «Nyibli ‑bʋ, ʋ pɩ 'nɛ‑ ‑aan 'dɩɔ ꞊gbugblolɛ 'kwli. Ʋ mɔ ‑Juukʋɛ* ꞊nɩɔ.
20 E, levando-os aos magistrados, disseram: "Estes homens são judeus e estão perturbando a nossa cidade,
21 ‑A mʋ ‑bʋ, ‑ʋ mɔ Romakʋɛ, ʋ tʋɛ nɛ ‑a mʋ 'waa 'bliŋmlɩ, ‑aan tete pʋ lɛ, ‑a 'nɩ 'blee 'lɩ kʋa, kɔ, ‑a 'nɩ 'nuo 'lɩ.»
21 propagando costumes que a nós, romanos, não é permitido aceitar nem praticar".
22 Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ, ʋ pɩɩ ꞊nʋ yrʋ lɛ ‑wɛ, Romakʋɛ a ye'nanyʋ a 'mʋ, 'ʋ lee 'waa 'sɛyo, bʋ ‑hɛ ꞊nʋ wlawlɩ, 'tɩ‑ bʋ bii ꞊nʋ lɔkɔ.
22 A multidão ajuntou-se contra Paulo e Silas, e os magistrados ordenaram que se lhes tirassem as roupas e fossem açoitados.
23 ‑Tɛ ʋ ‑wɛ 'waa bibie ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ pʋ ꞊nʋ ꞊jɩ', 'ʋ lee ꞊jɩkayu a 'yie꞊tunyɔ, bʋ ꞊tu ꞊nʋ 'yie ‑tɛɛ.
23 Depois de serem severamente açoitados, foram lançados na prisão. O carcereiro recebeu instrução para vigiá-los com cuidado.
24 ‑Tɛ ꞊jɩkayu a 'yie꞊tunyɔ a 'mʋ, ɛ 'wɩn, ‑ɛ ‑bɩ ꞊jɩkayu a ‑gblo ‑mʋ', ‑ɛ 'bɔɔ 'lɩ lɛ, 'kɩ ʋ pʋ 'lɩ ꞊nʋ 'lɩ, 'ʋ pʋ 'lɩ ꞊nʋ tugbɛkʋtɩɔ, ‑ɛ kɔ 'hʋɩ bʋɩ' lɛ, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ ꞊hɩʋɛn 'ye.
24 Tendo recebido tais ordens, ele os lançou no cárcere interior e lhes prendeu os pés no tronco.
25 Mu 'ʋ 'tɔ ‑hɛyri' 'yie, ‑ɛ ‑bɩ Pɔlʋ kɔ Silasɩ 'hʋɛn‑, ʋ ‑tʋa Nyɩsʋa a dɩda, 'ʋ yɩ ‑wla ble, 'kɩ 'ʋ 'a 'nyrɛ a lɛpʋpʋʋ a ‑ta', ꞊jɩklapʋ ‑bɩ ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ, ʋ pʋ ꞊nʋ nʋa yɩ bʋ.
25 Por volta da meia-noite, Paulo e Silas estavam orando e cantando hinos a Deus; os outros presos os ouviam.
26 Ʋ nɩ 'lɩ Nyɩsʋa a ‑tɩ a 'yi'bʋalɛ 'kwli, ‑ɛ ‑bɩ ‑tʋtʋ ‑tʋa 'hɩhlɛlɛ, ‑tʋtʋ a 'hɩhlɛlɛ a 'mʋ 'ɛ bʋbla ꞊jɩkayu bʋ. Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ 'maji a pɛpɛ, ʋ ꞊gbʋgba lɛ, 'ɛ ꞊ga wlɔn lɛ, ꞊jɩklapʋ a pɛpɛ, 'waa 'cɩɩn ꞊wʋwlɛɛ lɛ.
26 De repente, houve um terremoto tão violento que os alicerces da prisão foram abalados. Imediatamente todas as portas se abriram, e as correntes de todos se soltaram.
27 ‑Ɛ ‑bɩ ꞊jɩkayu a 'yie꞊tunyɔ ꞊wlɛɛ 'yii, 'ɛ 'ye꞊e, ‑ɛ mɔ, ꞊jɩkayu a 'maji a pɛpɛ ꞊ga wlɔn lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑ha 'lɩ 'a 'plɩɛn bɔ 'kwli, ɛ 'mʋ 'a dɩɔnʋ 'la a ‑tɩ, ‑kɔtɩ 'a ꞊wlʋ 'ye꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, ꞊jɩklapʋ a pɛpɛ mumu lɛ.
27 O carcereiro acordou e, vendo abertas as portas da prisão, desembainhou sua espada para se matar, porque pensava que os presos tivessem fugido.
28 Kɛɛ, Pɔlʋ ꞊maa ꞊nɛ 'yi, ɛ wɛn: «꞊Nɩ 'nuo 'lɩ ‑na dɩɔnʋ ꞊dedede ‑mɔ, kɩ mɔ, ‑aan pɛpɛ ‑a nɩ mɔ.»
28 Mas Paulo gritou: "Não faça isso! Estamos todos aqui! "
29 Nɔ‑ mɔ ꞊jɩkayu a 'yie꞊tunyɔ bʋ ‑hʋa 'napɩ. ‑Tɛ ʋ ‑nyi ꞊nɛ꞊ɛ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'gba 'lɩ cigbɛ ‑gblo ‑mʋ', ‑ɛ kɔ 'kwli Pɔlʋ kɔ Silasɩ 'hʋɛn‑, ʋ nɩ 'lɩ, hʋannʋ a ‑tɩ, 'ɛ bla ꞊nʋ kwlɩ yɩ bʋ,
29 O carcereiro pediu luz, entrou correndo e, trêmulo, prostrou-se diante de Paulo e Silas.
30 'tɩ‑ 'ɛ 'hrɔɔ 'lɩ ꞊nʋ ‑gblo a 'mʋ 'kwli, ɛ wɛn: «‑Bɩ' 'n di nu, 'tɩ‑ Nyɩsʋa 'mʋ 'mʋ wa 'lɩ?»
30 Então levou-os para fora e perguntou: "Senhores, que devo fazer para ser salvo? "
31 ‑Ɛ ‑bɩ ʋ ꞊tu꞊o ꞊wɔn, ʋ wɛn: «Kuo Kʋkɔnyɔ ‑Yusu ꞊wlʋ yɩ, 'tɩ‑ Nyɩsʋa 'mʋ ‑mʋ wa, ‑kɔ ‑na 'kayubʋkʋɛ 'hʋɛn‑.»
31 Eles responderam: "Creia no Senhor Jesus, e serão salvos, você e os de sua casa".
32 ꞊Jɩkayu a 'yie꞊tunyɔ a 'mʋ, ɛ kɔ 'a 'kayubʋkʋɛ 'hʋɛn‑, nʋ‑ Pɔlʋ kɔ Silasɩ 'hʋɛn‑, ʋ ‑tʋa Nyɩsʋa a ‑tɩ, ‑ɛ nɛ Kʋkɔnyɔ ‑Yusu a ‑tɩ ‑mɔ lɛ a tɔɔlɛ.
32 E pregaram a palavra de Deus, a ele e a todos os de sua casa.
33 'Tɔlʋwɔ nɩ ‑do a 'mʋ, ꞊jɩkayu a 'yie꞊tunyɔ a 'mʋ, 'ɛ gba ꞊nʋ, 'ɛ ‑ple 'waa ꞊ji, 'tɩ‑ Pɔlʋ kɔ Silasɩ 'hʋɛn‑, 'ʋ pʋ꞊ʋ 'nie 'lu, ɛ kɔ 'a 'kayubʋkʋɛ 'hʋɛn‑.
33 Naquela mesma hora da noite o carcereiro lavou as feridas deles; em seguida, ele e todos os seus foram batizados.
34 ‑Tɛ ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ꞊jɩkayu a 'yie꞊tunyɔ gba 'lɩ ꞊nʋ 'kayu bʋ, 'ɛ ‑nyi ꞊nʋ diidɛ. Ɛ kɔ 'a 'kayubʋkʋɛ 'hʋɛn‑, ʋ ni dɔdʋ dɩakɩ, ‑tɛ ʋ kuo Nyɩsʋa ꞊wlʋ yɩ a ‑tɩ.
34 Então os levou para a sua casa, serviu-lhes uma refeição e com todos os de sua casa alegrou-se muito por haver crido em Deus.
35 ‑Tɛ ‑nyrɛ ‑nyɛ, ‑ɛ ‑bɩ Romakʋɛ a ye'nanyʋ tɛ 'lɩ 'waa ‑kʋannunyibli ꞊jɩkayu a 'yie꞊tunyɔ ‑mɔ, 'kɩ bʋ tɛ Pɔlʋ kɔ Silasɩ 'hʋɛn‑ bʋ,
35 Quando amanheceu, os magistrados mandaram os seus soldados ao carcereiro com esta ordem: "Solte estes homens".
36 'ɛ ‑mu, 'ɛ lee Pɔlʋ, ɛ wɛn: «Romakʋɛ a ye'nanyʋ lee nyibli, 'kɩ ꞊bʋ tɛ 'a mʋ bʋ. 'A ‑tɩ, a ‑wɛ 'lɩ ba 'hrɩ nɩ. Ba mu, 'kɩ 'lɩ plɔ a bleelɛ 'kwli.»
36 O carcereiro disse a Paulo: "Os magistrados deram ordens para que você e Silas sejam libertados. Agora podem sair. Vão em paz".
37 Kɛ‑ Pɔlʋ pɩ ‑kʋannunyibli a 'mʋ yɩ, ɛ wɛn: «Ʋ 'yɩ ‑a mʋ ‑bati lɛ ‑pʋʋ ‑nɩ, 'ʋ bi ‑a mʋ, 'kɩ 'ʋ nyibli ye', 'tɩ‑ 'ʋ pʋ ‑a mʋ ꞊jɩ', ‑a mʋ ‑bʋ, ‑ʋ mɔ Romakʋɛ. ‑Tɛ ʋ ni Romakʋɛ a 'yiye, kɛ‑ ʋ blɛɛ yɩ, bʋ nu ‑aan 'yiye. ‑Ɛ ‑bɩ ‑tɛ ti nɛ ‑bʋ, ʋ ‑hʋɛ bʋ tɛ ‑a mʋ bʋ, 'kɩ 'lɩ ‑huhlike 'kwli. 'Bʋ nɩ 'mʋ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ‑a hɩa nɩ. 'Waa ꞊gbɛtʋ bʋ di 'lɩ, ʋ 'mʋ ‑a mʋ bʋ tɛ.»
37 Mas Paulo disse aos soldados: "Sendo nós cidadãos romanos, eles nos açoitaram publicamente sem processo formal e nos lançaram na prisão. E agora querem livrar-se de nós secretamente? Não! Venham eles mesmos e nos libertem".
38 ‑Tɩ a 'mʋ, Pɔlʋ lee ‑kʋannunyibli a 'mʋ, ʋ gba꞊a 'waa nyibli gbagbɩ yɩ. ‑Tɛ ʋ 'wɩn, ‑ɛ mɔ, Pɔlʋ kɔ Silasɩ 'hʋɛn‑, ʋ mɔ Romakʋɛ ꞊nɩɔ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ 'ta 'ʋ blɛ dɩakɩ,
38 Os soldados relataram isso aos magistrados, os quais, ouvindo que Paulo e Silas eram romanos, ficaram atemorizados.
39 'waa ꞊gbɛtʋ 'ʋ mu 'lɩ ꞊jɩkayu bʋ, ʋ wɛn: «A kɔ 'ʋ ꞊wɔn,» 'tɩ‑ 'ʋ ‑ha 'lɩ ꞊nʋ ꞊jɩ', 'ʋ nyaa ꞊nʋ lɛ, 'kɩ bʋ ꞊tɩ 'dɩɔ.
39 Vieram para se desculpar diante deles e, conduzindo-os para fora da prisão, pediram-lhes que saíssem da cidade.
40 ‑Tɛ Pɔlʋ kɔ Silasɩ 'hʋɛn‑, ʋ ‑hɔn 'lɩ ꞊jɩkayu bʋ, ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ ʋ mu 'lɩ Lidi ‑mɔ. 'Kɩ ‑Yusu a nyibli 'kukue 'lɩ lɛ, Pɔlʋ kɔ Silasɩ 'hʋɛn‑ 'ʋ pʋ ꞊nʋ 'klɩ yra lɛ, 'kɩ bʋ 'cibi 'ʋ ‑Yusu a ꞊wlʋ a yɩkuolɛ, 'tɩ‑ 'ʋ ꞊tɩ 'dɩɔ, 'ʋ ‑mu.
40 Depois de saírem da prisão, Paulo e Silas foram à casa de Lídia, onde se encontraram com os irmãos e os encorajaram. E então partiram.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.