Romanos 4
Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs BKJ
1 Ma hɛ ta lɛpɔ nde ŋge kɛ kasi saŋmbambɔ wusu Abaraham? A kweɗyama ɓa yasi te nda kɛ tɛri te yi mumɔ?
1 O que diremos então que Abraão nosso pai, no que diz respeito a carne, encontrou?
2 Njambiyɛ má pɛsi nde, Abaraham mɛ nɛ ŋgbeŋ kɛ mbɔmbu wenɛ wulɛ kɛ yiŋa mɛkele mɛte yi nyɛ kelma kɛ́, ma nyɛ yakama ɓendiɗye yotu. Ma kɛ mbɔmbu Njambiyɛ, yiŋa yasi te yi nyɛ yakama ɓendiɗye yotu kɛto te yeti na.
2 Porque, se Abraão foi justificado pelas obras, ele tem de que se gloriar, mas não diante de Deus.
3 Mɛkana mɛ Njambiyɛ lɛ́pi nde ŋge? Yo lɛ́pi nde: ‹Abaraham tikima temɔ kɛ yi Njambiyɛ, ɛ Njambiyɛ lɛpɛ kɛ yite nde, a mɛ nɛ ŋgbeŋ kɛ mbɔmbu wenɛ.›
3 Pois, o que diz a escritura? Abraão creu em Deus, e isso lhe foi atribuído como justiça.
4 Yo nde, ŋgɛ mumɔ kelɛ mɛsay, a yâkaŋgwɛ ɓɛ nɛ sol kɛ mɛsay mɛte. Kɛ yite, ɓo ti nyɛ́ki nyɛ yo nyɛkɔ nɛ gbɛlate na. Yo yasi te yi ɓo yâkaŋgwɛ nyɛ nyɛ.
4 Ora, àquele que trabalha não lhe é imputado o salário segundo a graça, mas segundo a dívida.
5 Ma ŋgɛ mumɔ ti kelɛ yiŋa mɛsay ɗete na, ŋgɛ nyɛ kpalɔ tikɔ temɔ kɛ yi Njambiyɛ, nyɛ ɛ pɛsɛ nde, mɔ mɛɓeyɔ yakama ɓɛ nɛ ŋgbeŋ kɛ mbɔmbu wenɛ kɔ, komɛte, Njambiyɛ má lɛpɔ nde, mɔ te mɛ nɛ ŋgbeŋ kɛ mbɔmbu wenɛ kɛto tikina temɔ te yite.
5 Mas, àquele que não trabalha, mas crê naquele que justifica o ímpio, a sua fé é imputada como justiça.
6 Yo ɗete sendi yi Davit kɛ lɛpɔ nde, mɔ te ɛ Njambiyɛ lɛpɛ nde, a mɛ nɛ ŋgbeŋ kɛ mbɔmbu wenɛ kinɛ pa diyɛ nde, a pâŋ pa kelɔ yiŋa kimɔ mɛkele kɔ nɛ mɛsosa.
6 Assim também Davi declara a bem-aventurança do homem a quem Deus atribui justiça sem as obras,
7 Davit kɛ lɛpɔ nde: ‹Ɓotu ɓete ɓe Njambiyɛ tikima mɛjɔsɔ man nɛ ŋgwɛtɛ soŋɛ mɛɓeyɔ man ɓaka nɛ mɛsosa.
7 dizendo: Abençoados são aqueles cujas iniquidades são perdoadas, e cujos pecados são cobertos.
8 Mɔ te ɛ Baba Mbokɔ yeti kɛ lɛpɔ se kasi mɛɓeyɔ mɛnɛ kɔ nɛ mɛsosa.›
8 Abençoado é o homem a quem o Senhor não imputa o pecado.
9 ’Mɛsosa mɛte ɓɛ́ŋa ka ndi ɓotu ɓete ɓe pɛsina ɓaka? ’Ho yo ɓɛ́ŋa sendi ɓotu ɓete ɓe ti pɛ́sinaŋgwɛ ɓaka? Kɛto kɛ yi Abaraham, hɛ kasima nde, Njambiyɛ lɛpima nde, a mɛ nɛ ŋgbeŋ kɛ mbɔmbu wenɛ kɛto tikina temɔ te yi nyɛ tikima kɛ yenɛ kɛ́.
9 Vem, então, esta bem-aventurança só para a circuncisão, ou também sobre a incircuncisão? Pois dizemos que a fé foi imputada a Abraão como justiça.
10 Kɛ yi Njambiyɛ lɛpima nde, Abaraham mɛ nɛ ŋgbeŋ kɛ mbɔmbu wenɛ kɛ́, ’yite a ma pɛsina ho a tì pa pɛsina na? Kɛ ŋgimɔ te yite a ɓa̧ ndi ɗete, ko a tì pa pɛsina na.
10 Como lhe foi, então, imputada? Quando ele estava na circuncisão ou na incircuncisão? Não na circuncisão, mas na incircuncisão.
11 Kɛ kɔŋte yɛy, ɛ Njambiyɛ lɛpɛ nyɛ nyɛ nde, a pɛ̂sinaŋgwɛ yí teɗye nde, nyɛ Njambiyɛ pɛsima nde, a mɛ nɛ ŋgbeŋ kɛ mbɔmbu wenɛ. A pɛsima nde, Abaraham mɛ nɛ ŋgbeŋ kɛ mbɔmbu wenɛ kɛto tikina temɔ te yi nyɛ tikima kɛ yenɛ kɛ́, yite a tì pa pɛsina na. Ɗete, Abaraham nja̧ nje ɓɛ saŋgwɛ nɛ ɓomɔ hɛnɛ ɓe tikɛ temɔ kɛ yi Njambiyɛ, ko ɓotu ɓete ɓe ti pɛ́sinaŋgwɛ ɓaka. Ɗete, Njambiyɛ ta lɛpɔ nde, ɓo mɛ nɛ ŋgbeŋ kɛ mbɔmbu wenɛ.
11 E ele recebeu o sinal da circuncisão, um selo da justiça da fé quando ainda estava na incircuncisão, para que ele pudesse ser o pai de todos os que creem, embora eles não sejam circuncidados; para que a justiça lhes seja atribuída também;
12 Abaraham sendi saŋgwɛ nɛ ɓotu ɓete ɓe pɛsina ɓaka, yeti kɛto gbɛla mɛpɛsina mɛte yi ɓɛŋna ndi kɛ yotu kɛ́ na, nyɛ saŋgwɛ nɛ ɓaka ɓe tikɛ sendi temɔ kɛ yi Njambiyɛ kɛ̀ nɔ mbɔmbu nda yi nyɛ kelma kɛ ŋgimɔ te yi nyɛ tì pa pɛsina kɛ́.
12 e fosse o pai da circuncisão, daqueles que não somente são da circuncisão, mas também para os que andam nos passos daquela fé do nosso pai Abraão, que tivera ainda na incircuncisão.
13 Ma Njambiyɛ kpoma nyɛ Abaraham nde, a ta kaŋɛ mɛnɛti maka nyɛ nyɛ ɓenɛ ɓenday ɓenɛ. Yi Njambiyɛ kpoma ɗete kɛ́, yeti kɛto Abaraham kelma yiŋa yasi te yi mɛmboŋga mɛnɛ lɛpɛ kɛ́ na. Yo nde, a lɛpima nde, Abaraham mɛ nɛ ŋgbeŋ kɛ mbɔmbu wenɛ kɛto tikina temɔ te yi nyɛ tikima kɛ yenɛ kɛ́.
13 Porque a promessa de que havia de ser herdeiro do mundo não foi feita pela lei a Abraão, ou à sua semente, mas pela justiça da fé.
14 Má ɓɛki ndi nde, mɛyasi mɛte yi Njambiyɛ ɓakiɗye tikɛ ɓotu ɓenɛ kɛ́ ɓɛ́ŋa ndi ɓotu ɓete ɓe kelɛ yasi te yi mɛmboŋga lɛpɛ kɛ́, ma tikina temɔ te yi ɓomɔ tikɛ kɛ yi Njambiyɛ kɛ́ gbɛlate. Sendi, ma yasi te yi Njambiyɛ kpoma kɛ́ tí kelna se na.
14 Porque, se os que são da lei são herdeiros, logo a fé é vã e anulada a promessa.
15 Ma mɛmboŋga kél nde, Njambiyɛ wôku ŋgambi suŋgwɛ nɛ ɓomɔ, kɛto ɓo yeti kɛ ɓeŋgwɛ yo na. Ŋgɛ ɓɛ nde, mɛmboŋga yeti na, yite kasi yaŋgila te yeti sendi na.
15 Porque a lei opera a ira; pois onde não há lei, não há transgressão.
16 Ɗete, yasi te yi Njambiyɛ ɓakiɗye tikɛ ɓotu ɓenɛ kɛ́, a kpóku yo nyɛ ɓotu ɓete ɓe tikɛ temɔ kɛ yenɛ ɓaka, na nyɛ ɓo yo nɛ gbɛlate, nɛ́ ɓenday ɓe Abaraham hɛnɛ ɓɛ nɔ, yeti ndi kɛto ɓaka yi mɛmboŋga nja̧ ndi kɛto yan ɓepɔ na, yo sendi kɛto ɓaka ɓe tikɛ ndi temɔ kɛ yenɛ nda yi Abaraham te saŋgwɛ wusu hɛnɛ kelma kɛ́.
16 Portanto, é pela fé, para que seja por graça, a fim de que a promessa seja assegurada a toda a semente, não só à que é da lei, mas também à que é da fé de Abraão, que é o pai de todos nós,
17 Yo nda yi yo kɛtinate kɛ mɛkana mɛ Njambiyɛ nde: ‹Mi tɛmbiɗya wɛ, nɛ́ wɛ ɓɛ saŋgwɛ nɛ ɓuɗya mɛkandɔ.› Abaraham, nyɛ saŋgwɛ wusu kɛ mbɔmbu Njambiyɛ te yi nyɛ tikima temɔ kɛ yenɛ kɔ. Njambiyɛ te, nyɛ Njambiyɛ te ɛ kelɛ nde, ɓemuŋ yɔkwɛ ɓɛ nɛ joŋ kɔ. Yo nyɛ kusɛ sendi mɛyasi mɛte yi ti ɓɛ kwey kɛte kɛ́.
17 (como está escrito: Eu tenho feito de ti um pai de muitas nações) diante de Deus, em quem creu, que vivifica os mortos, e chama as coisas que não são como se elas fossem.
18 Abaraham tikima temɔ kɛ yi Njambiyɛ, ɓɛ nɛ ɓiɓina temɔ kɛ yasi te yi mumɔ ti yaka ɓɛ se nɛ ɓiɓina temɔ nde, yo yakama kelna kɛ́. Ɗete, ɛ nyɛ nje ɓɛ saŋgwɛ nɛ ɓuɗya mɛkandɔ nda yi Njambiyɛ ma lɛ́pi nyɛ nyɛ kɛ́. Njambiyɛ lɛpima nyɛ nyɛ nde: ‹Ɓenday ɓɔ ta ɓɛ ɓuɗyate nda ɓesisɔ̧ ɓe ɗyoɓɔ.›
18 O qual contra a esperança, creu em esperança, para que pudesse se tornar o pai de muitas nações, conforme o que lhe fora dito: Assim será a tua semente.
19 Kɛ ŋgimɔ te yite mɛsew mɛ Abaraham mɛ kɛ̀ nda gɔmay. A ɓɛŋma nde, yotu nɛ ma dugbɔ, ɓɛŋɛ sendi ɗete kɛ yi Sara nde, ŋgimɔ jariki sima kwa̧. Ma ko ɗete, Abaraham tì tɛkɛ kɛ tikina temɔ te yi nyɛ tikima kɛ yi Njambiyɛ kɛ́ na.
19 E não enfraquecendo na fé, ele não considerou seu próprio corpo praticamente morto quando tinha já quase cem anos, nem ainda a morte do ventre de Sara.
20 Yasi wɛtɛ, a ka̧ mbɔmbu yí tikɔ temɔ kɛ yi Njambiyɛ kinɛ nyɛ mɛso kɛ yasi te yi Njambiyɛ kpoma nyɛ nyɛ kɛ́ na. Njambiyɛ nya nyɛ ɗeti kɛ tikina temɔ te yi nyɛ tikima kɛ yenɛ kɛ́, ɛ nyɛ lukse Njambiyɛ.
20 E não vacilou da promessa de Deus por incredulidade, mas foi forte na fé, dando glória a Deus.
21 A duwa̧ gbate nde, Njambiyɛ nɛ ɗeti te yi tonjɛ yasi te yi nyɛ si kpo kɛ́.
21 E, estando plenamente convencido de que o que ele tinha prometido também era capaz de cumprir.
22 Yo kɛto Abaraham tikima temɔ ɗete, ɛ Njambiyɛ lɛpɛ nde, a mɛ nɛ ŋgbeŋ kɛ mbɔmbu wenɛ.
22 E assim isso lhe foi imputado como justiça.
23 Yo kɛtinate kɛ mɛkana mɛ Njambiyɛ nde: ‹Njambiyɛ lɛpima nde, a mɛ nɛ ŋgbeŋ kɛ mbɔmbu wenɛ.› Yi ɓo kɛtima ɗete kɛ́, yo yeti ndi kɛto Abaraham nyɛpɔ na,
23 Ora, foi escrito não somente por causa dele, que isso lhe foi imputado,
24 yo sendi kɛto su, wusɛ ɓotu ɓete ɓe tikɛ temɔ kɛ yi Njambiyɛ te ɛ womiya Nyaŋgwɛ Kumande wusu Yesus soŋɛ kɛ njoka ɓemuŋ kɔ. Njambiyɛ ta lɛpɔ sendi nde, wusɛ mɛ nɛ ŋgbeŋ kɛ mbɔmbu wenɛ.
24 mas também por nós, a quem será atribuída, aos que creem naquele que ressuscitou a Jesus nosso Senhor dentre os mortos.
25 A kaŋma nyɛ nyɛ ɓomɔ nde, ɓo wôku nyɛ kɛto ɓeya mɛkele musu. Ɛ nyɛ nje womiyɛ nyɛ, nɛ́ wusɛ nje ɓɛ nɛ ŋgbeŋ kɛ mbɔmbu wenɛ.
25 O qual foi entregue por nossas ofensas, e foi ressuscitado para nossa justificação.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.