Mateus 26

Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Kɛ kɔŋte, kɛ Yesus ma si lɛpɔ teɗye mɛyasi mɛnɔri hɛnɛ ɗete kɛ́, ɛ nyɛ nje lɛpɔ nyɛ ɓejekɛ ɓenɛ nde:
1 Quando Jesus acabou de ensinar essas coisas, disse aos discípulos:
2 «Wunɛ duwa̧ nde, ɓukwa̧ ndi mɛtu yiɓa, nɛ́ jesɔ *Paska Ɓeyudɛn kelna. Ɓo ta ɓiye *Mɔnɔ mumɔ kaŋɛ nyɛ ɓomɔ, nɛ́ ɓo ŋgba nyɛ kɛ kroa.»
2 — Vocês sabem que daqui a dois dias vai ser comemorada a
3 Ndana, ɛ ɓekum ɓe ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ nɛ̀ ɓetomba ɓe ɗya wesiɗya kɛ mbanjɔ Kayif te nyaŋgwɛ kum ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ.
3 Os chefes dos sacerdotes e os líderes judeus se reuniram no palácio de Caifás, o Grande Sacerdote ,
4 Ɓo pɛsima nda yi ɓo yâkaŋgwɛ ɓiye nɛ Yesus nɛ nje likisi yí wo nɛ nyɛ.
4 e fizeram um plano para prender Jesus em segredo e matá-lo.
5 Yasi wɛtɛ, ɓo lɛpima nde: «Yo tî kelnaŋgwɛ kɛ ɓembe jesɔ na, kambɔ ɓomɔ mɛ nje kelɔ mɛyasi nɛ hoya hoya.»
5 Eles diziam: — Não vamos fazer isso durante a festa, para não haver uma revolta no meio do povo.
6 Yesus ɓa̧ kɛ Betani kɛ tu̧ wɛtɛ mbam nde Simɔn, a ɓa̧ kɛ kɔnɔ nɛ ndoko.
6 — ausente —
7 Ɗiyɔ kɛ́, ɛ wɛtɛ nyari nje kɛ kɛki Yesus nɛ wɛtɛ ndaki tondunate nɛ yiŋa lɔbinda te yi ɗye ɓuɗya mɔni. Ɓo sama ndaki te nɛ yiŋa tari nde albatɛrɛ. Piŋɔ te yi Yesus ɓa̧ kɛ ɗyena kɛ́, ɛ nya kɔ nje kumbɛ yo kɛ to nɛ.
7 — ausente —
8 Kɛ ɓejekɛ ma ɓɛŋɛ ɗete kɛ́, ɛ ɓo wokɛ ŋgambi lɛpɔ nde: «To ɓekiɗya lɔbinda te yikɛ ɓa nɛ ŋge?
8 Ao verem aquilo, os discípulos ficaram zangados e disseram: — Que desperdício!
9 Ma ɓo ɗyaŋgwa lɔbinda kɛ yi yaka ɓuɗya mɔni ɓu̧ yo kamɛ nɛ ɓotu ɓe ŋgwɛtɛ.»
9 Esse perfume poderia ter sido vendido por uma fortuna, e o dinheiro, dado aos pobres.
10 Yesus wokuma yasi te yi ɓo ɓa̧ kɛ nyiŋgila kɛ́. Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Wunɛ njáŋgwɛ nya kɔ kɛto ŋge? A kelma kimɔ yasi nɛ mi.
10 Mas Jesus, sabendo o que eles diziam, disse:
11 Nɛ ɓɛ̂ŋa, mɛtu hɛnɛ wúnɛ ɓotu ɓe ŋgwɛtɛ kɛ ɗiyɔ kɛ kiya mbɛy, ma kɛ ɓɛ mi, mi tí ɗiyɔ mbɛ sinɛ wunɛ kɛ kiya mbɛy mɛtu hɛnɛ na.
11 Pois os pobres estarão sempre com vocês, mas eu não.
12 A kumbuma mutɔ kɛ yotu mbɛ ndana. A kelma ɗete yí laɗye nɛ pumbuna mbɛ.
12 O que ela fez foi perfumar o meu corpo para o meu sepultamento.
13 Gbakasi yi mi lɛpɛ nyɛ wunɛ kɛ́: Mbɛy hɛnɛ te yi ɓo ta pɛlɛ Kimɔ Tom kɛ to mɛnɛti hɛnɛ, ɓo ta yekiɗye sendi yasi te yi nya kɔ kelma kɛ́, nɛ́ ɓomɔ taki nɛ nyɛ.»
13 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: em qualquer lugar do mundo onde o
14 Ndana kɛ́, ɛ Yudas te Iskariyot, nyɛ ɛ ɓa̧ kɛ njoka ɓejekɛ kamɔ jɔ yiɓa kɔ kwa̧ kɛ̀ kɛ yi ɓekum ɓe ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ
14 Então um dos doze discípulos, chamado Judas Iscariotes, foi falar com os chefes dos sacerdotes.
15 lɛpɔ nyɛ ɓo nde: «Nɛ ta nyɛ mi ŋge, nɛ́ mi ɗyaŋgwɛ Yesus nyɛ wunɛ?» Ɛ ɓo kaŋɛ sule kamɔtati nyɛ nyɛ.
15 Ele disse: — Quanto vocês me pagam para eu lhes entregar Jesus? E eles lhe pagaram trinta moedas de prata.
16 Ndana, ɛ nyɛ kandɛ saŋna kimɔ ŋgimɔ te yi nyɛ yakama ɗyaŋgwɛ nɛ Yesus nyɛ ɓo.
16 E daí em diante Judas ficou procurando uma oportunidade para entregar Jesus.
17 Bosa yesɔ jesɔ ɗyena mɛmampa mɛte yi kinɛ ŋga̧ kɛte kɛ́ ɗyaŋma. Ɛ ɓejekɛ ɓe Yesus nje diyɛ nyɛ nde: «Wɛ kwáɗyikwɛ nde, wusɛ kɛ̂n kombile mbɛy ɗyena jesɔ *Paska te yɔ we?»
17 No primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento , os discípulos chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Onde é que o senhor quer que a gente prepare o jantar da
18 Ɛ nyɛ yeŋsa nde: «Wunɛ kɛ̂n kɛ mɔy ɗya kɛ yi mumɔ nde kaɗyɛ, nɛ́ wunɛ lɛpi nyɛ nyɛ nde: ‹Yekele nde: Ŋgimɔ mbɛ ma ɗya̧. Mi ta kwaŋɗye *Paska sinɛ ɓejekɛ ɓembɛ kɛ yasi yɔ.› »
18 Ele respondeu:
19 Ɓejekɛ kelma nda yi Yesus lɛpima nyɛ ɓo kɛ́. Ɛ ɓo kombile mɛɗye mɛ *Paska.
19 Os discípulos fizeram como Jesus havia mandado e prepararam o jantar da Páscoa.
20 Kɛ ɓekoko ma ɗya̧ kɛ́, ɛ Yesus kwa̧ ɗiyɔ ɓenɛ ɓejekɛ ɓenɛ kamɔ jɔ yiɓa yí ɗyena.
20 Quando anoiteceu, Jesus e os doze discípulos sentaram para comer.
21 Piŋɔ te yi ɓo ɓa̧ kɛ ɗyena kɛ́, ɛ nyɛ lɛpɛ nde: «Gbakasi yi mi lɛpɛ nyɛ wunɛ kɛ́: Mbaŋa mumɔ kɛ njoka yun ta ɗyaŋgwɛ mi.»
21 Durante o jantar Jesus disse:
22 Yo nya ɓo ŋgambi ɓuɗyate kɛ temɔ. Ɛ mumɔ hɛnɛ diyɛ nyɛ wɛtɛ wɛtɛ nde: «Nyaŋgwɛ Kumande, yo ka mi?»
22 Eles ficaram muito tristes e, um por um, começaram a perguntar: — O senhor não está achando que sou eu; está?
23 Ɛ Yesus yeŋsa nde: «Mɔ te yi sinɛ nyɛ ɓetima ɓɔ kɛ kiya katɔ mɛɗye wɛtɛ kɔ, yo nyɛ ta ɗyaŋgwɛ mi.
23 Jesus respondeu:
24 *Mɔnɔ mumɔ ta kwa̧ gbate nda yi yo kɛtinate kɛ kasi nɛ kɛ mɛkana mɛ Njambiyɛ kɛ́. Ndi nde, mɛbɔnɛ ta ɓalɔ kɛ to mɔ te ɛ ta ɗyaŋgwɛ nyɛ kɔ. Ɓo má ɗiy kinɛ ja mɔ te, ma yo gba kimɔte ɓuɗyate kɛ yenɛ.»
24 Pois o
25 Yudas mɔ te ɛ kaŋma nyɛ nyɛ ɓomɔ kɔ nja̧ ɓu̧ sendi lɛpi diyɛ nyɛ nde: «Yekele, yo ka mi?» Ɛ Yesus yeŋsa nyɛ nyɛ nde: «Yo gba wɛ!»
25 Então Judas, o traidor, perguntou: — Mestre, o senhor não está achando que sou eu; está? Jesus respondeu:
26 Piŋɔ te yi ɓo ɓa̧ kɛ ɗyena kɛ́, ɛ Yesus ɓu̧ mampa. Kɛ nyɛ ma si nyɛ Njambiyɛ wosoko kɛ́, ɛ nyɛ lekɛ yo kaŋɛ nyɛ ɓejekɛ ɓenɛ lɛpɔ nde: «Wunɛ ɓôŋ, nɛ ɗyâki, yikɛ mɛmbundɔ mɛmbɛ.»
26 Enquanto estavam comendo, Jesus pegou o pão e deu graças a Deus. Depois partiu o pão e o deu aos discípulos, dizendo:
27 Kɛ kɔŋte, ɛ nyɛ ɓu̧ pelɔ nɛ tena mɛnjam kɛ mɔyte. Kɛ nyɛ ma si nyɛ Njambiyɛ wosoko kɛ́, ɛ nyɛ kaŋɛ yo nyɛ ɓo lɛpɔ nde: «Wunɛ hɛnɛ hɔ̂ɓiya yo.
27 Em seguida, pegou o cálice de vinho e agradeceu a Deus. Depois passou o cálice aos discípulos, dizendo:
28 Kɛto yikɛ mɛkiyɔ mɛmbɛ, yo mɛkiyɔ mɛte yi kelɛ mbon. Mɛkiyɔ mɛte yi nyanjama kɛto ɓuɗya ɓomɔ. Yo ta kelɔ nde, Njambiyɛ tîki ɓomɔ nɛ ŋgwɛtɛ kɛ mɛɓeyɔ man.
28 porque isto é o meu sangue, que é derramado em favor de muitos para o perdão dos pecados, o sangue que garante a
29 Mi kɛ kombile lɛpɔ nyɛ wunɛ nde: Ko mi tí hɔɓiye se tena mɛnjam maka na kumɔ kɛ ŋgimɔ te yi mi ta hɔɓiye nɛ wɛtɛ jɔnjate sinɛ wunɛ kɛ *Kandɔ Saŋmbɛ.»
29 Eu afirmo a vocês que nunca mais beberei deste vinho até o dia em que beber com vocês um vinho novo no
30 Kɛ ɓo ma si jembina yí lukse nɛ Njambiyɛ kɛ́, ɛ ɓo kwa̧ kɛ̀ kɛ *Keki mɛoliviye.
30 Então eles cantaram canções de louvor e foram para o monte das Oliveiras.
31 Ndana, ɛ Yesus lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Yasi te yi mi ta saŋgwa nɔ kɛ tu te yɔkɔ muka kɛ́ ta njaŋgwɛ wunɛ hɛnɛ kɛ tikina temɔ te yi wunɛ tikɛ kɛ yembɛ kɛ́ jatiɗye wunɛ kɛ ɓeya nje. Kɛto yo kɛtinate kɛ mɛkana mɛ Njambiyɛ nde: ‹Mi ta mukɔ mɔ ɓakiɗya ɓesam, ɓesam má si wanja.›
31 E Jesus disse aos discípulos:
32 Ndi nde, komɛ mi ta womiyɛ kɛ́, mi ta kandɛ kumɔ Galile nɛ wunɛ.»
32 Mas, depois que eu ressuscitar, irei adiante de vocês para a Galileia.
33 Ɛ Piyɛr ɓu̧ lɛpi lɛpɔ nde: «Ŋgɛ ɓɛ nde, kɛ yi ɓomɔ hɛnɛ, yasi te yi wɛ ta saŋgwa nɔ kɛ́ ta njaŋgwɛ ɓo ɗete kɛ tikina temɔ te yi ɓo tikɛ kɛ yɔ kɛ́ jatiɗye ɓo kɛ ɓeya nje, ma pɛlɛ yembɛ, ko yo tí ɓɛŋna ɗete wɛtɛ yesɔ na.»
33 Então Pedro disse a Jesus: — Eu nunca abandonarei o senhor, mesmo que todos o abandonem.
34 Ɛ Yesus yeŋsa nyɛ nyɛ nde: «Gbakasi yi mi lɛpɛ nyɛ wɛ kɛ́: Kɛ gba tu te yɔkɔ muka piŋɔ te yi mbam kuɓɛ tì pa kɔkɔ, wɛ ta tonɔ kumɔ mɛŋga yitati nde, wɛ yeti kɛ duwɛ mi na.»
34 Mas Jesus lhe disse:
35 Ɛ Piyɛr yeŋsa nyɛ nyɛ nde: «Ko nde, sɔŋ te ɓîya mi sinɛ wɛ, ko mi tí tonɔ nɛ mbɛt nde, mi yeti kɛ duwɛ wɛ na.» Ɓejekɛ hɛnɛ lɛpima ndi sendi ɗete.
35 Pedro respondeu: — Eu nunca vou dizer que não o conheço, mesmo que eu tenha de morrer com o senhor! E todos os outros discípulos disseram a mesma coisa.
36 Kɛ kɔŋte, ɛ Yesus kwa̧ ɓenɛ ɓejekɛ ɓenɛ kɛ̀ kɛ wɛtɛ mbɛy nde Gɛtsemane. Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Wunɛ ɗîy mɛtiɗyɛ waka kumɔ kɛ ŋgimɔ te yi mi ta pa kɛ̀ kaka si kɛ̀ ŋgwɛta nɛ Njambiyɛ kɛ́.»
36 Jesus foi com os discípulos para um lugar chamado Getsêmani e lhes disse:
37 Ɛ nyɛ ɓu̧ Piyɛr nɛ̀ ɓɔnɔ ɓe Seɓede yiɓa kwa̧ nɔ. Ɛ ŋgambi kandɛ nyiŋna nɛ kɛ temɔ, temɔ nɛ ɓa̧ nɛ haɓuɓu.
37 Então Jesus foi, levando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu. Aí ele começou a sentir uma grande tristeza e aflição
38 Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Temɔ mbɛ nɛ ŋgambi nda mi ta gwe. Wunɛ ɗîy waka, wunɛ ɗîy mɛjemsiɗyɛ sinɛ wunɛ.»
38 e disse a eles:
39 Ɛ nyɛ nje kwa̧ kɛ̀ mbɔmbu nɛ mbɛt, ɛ nyɛ ɓalɛ kɛ mɛnɛti kɔtɔ mbɔmbu ŋgwɛta nɛ Njambiyɛ lɛpɔ nde: «Saŋmbɛ, ŋgɛ yo yaka, kelɔ nde, nyaŋgwɛ mapi mɛbɔnɛ mɛte yikɛ ɗûkwɛ kɛ to mbɛ. Ma yo tî kelnaŋgwɛ nda yi mi kwaɗyɛ kɛ́ na, yo kêlnaŋgwɛ nda yi wɛ kwaɗyɛ kɛ́.»
39 Ele foi um pouco mais adiante, ajoelhou-se, encostou o rosto no chão e orou:
40 Ɛ nyɛ kɛ̀ yɔkwɛ nje komɛ ɓejekɛ ɓa̧ kɛ́ dolɔ ɓo kɛ jakɔ. Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ Piyɛr nde: «Ko gbɛla hawa wɛtɛ, wunɛ tì wɛliyɛ ɗiyɔ mɛjemsiɗyɛ sinɛ wunɛ na.
40 Depois voltou e encontrou os três discípulos dormindo. Então disse a Pedro:
41 Wunɛ ɗîy mɛjemsiɗyɛ, nɛ̀ wunɛ ŋgwɛ̂taŋgwɛ nɛ Njambiyɛ, ma mɛɓoɓilan nje laŋsa wunɛ. Temɔ nɛ yɛsiɗyɛ kelna kimɔ yasi, ko ɗete, mɛmbundɔ nɛ tɛkɔ.»
41 Vigiem e orem para que não sejam tentados. É fácil querer resistir à tentação; o difícil mesmo é conseguir.
42 Kɛ mɛŋga yiɓate, ɛ nyɛ jisɛ kwa̧ kɛ̀ nɛ naŋ ŋgwɛta nɛ Njambiyɛ lɛpɔ nde: «Saŋmbɛ, ŋgɛ ti yaka nde, nyaŋgwɛ mapi mɛbɔnɛ mɛte ɗûkwɛ kɛ to mbɛ kinɛ mi nɛ saŋgwa nɔ na, nɔ̀ kêl nda yi wɛ kwaɗyɛ.»
42 Pela segunda vez Jesus foi e orou, dizendo:
43 A ka̧ gbiŋgbɔ mate nje dolɔ sendi ɓo kɛ jakɔ, kɛto jakɔ kwaŋma ɓo kɛ misi.
43 Ele voltou de novo e encontrou os discípulos dormindo. Eles estavam com sono e não conseguiam ficar com os olhos abertos.
44 Ɛ nyɛ tikɛ ɓo kwa̧ kɛ̀ nɛ naŋ nɛ kɔkɔ. Kɛ mɛŋga yitatite ɛ nyɛ ŋgwɛta nɛ Njambiyɛ lɛpɔ ndi kiya yasi te yi nyɛ kandima lɛpɔ kɛ́.
44 Jesus tornou a sair de perto deles e orou pela terceira vez, dizendo as mesmas palavras.
45 A ka̧ yɔkwɛ mate nje dolɔ ɓejekɛ ɓenɛ lɛpɔ nyɛ ɓo nde: «Wunɛ kɛ kombile ya yun ndana, wɛɗya yun lalɛ. Nɛ ɓɛ̂ŋa, ŋgimɔ ɗyaŋma yi ɓo ta ɓu̧ nɛ *Mɔnɔ mumɔ kaŋɛ nyɛ kɛ mɛɓɔ mɛ ɓotu ɓe mɛɓeyɔ.
45 Então voltou até onde os discípulos estavam e perguntou:
46 Nɛ tɛ̂ma, hɛ kwâŋ. Nɛ ɓɛ̂ŋa, mɔ te ɛ ɗyaŋgwɛ mi kɔ yima!»
46 Levantem-se, e vamos embora. Vejam! Aí vem chegando o homem que está me traindo!
47 Piŋɔ te yi nyɛ ɓa̧ ndi kɛ lɛpɔ ɗete kɛ́, ɛ Yudas te ɛ ɓa̧ kɛ njoka ɓejekɛ kamɔ jɔ yiɓa kɔ ɗya̧. A nja̧ nɛ nyaŋgwɛ ŋgil ɓomɔ, ɓo ɓa̧ nɛ mɛkafa nɛ̀ mɛtegbe. Yo ɓekum ɓe ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ nɛ̀ ɓetomba ɓe ɗya tomɛ ɓo.
47 Jesus ainda estava falando, quando chegou Judas, um dos doze discípulos. Vinha com ele uma grande multidão armada com espadas e porretes, que tinha sido mandada pelos chefes dos sacerdotes e pelos líderes judeus.
48 Mɔ te ɛ ta ɗyaŋgwɛ nyɛ nyɛ ɓomɔ kɔ nya ɓo kasiya nde: ‹Mɔ te yi mi ta nyɛnɔ nyɛ dulɔ numbu nɛ kɔ, ɛru, nɛ̀ wunɛ ɓîya nyɛ.›
48 O traidor tinha combinado com eles um sinal. Ele tinha dito: “Prendam o homem que eu beijar, pois é ele.”
49 Ndana ndana kɛ́, ɛ Yudas ɗya̧ kwa̧ kɛ̀ kɛ kɛki Yesus lɛpɔ nde: «Yekele, hɛ lɛ̂pi!» Ɛ nyɛ kwa̧ dulɔ numbu nɛ.
49 Judas foi até perto de Jesus e disse: — Mestre, que a paz esteja com o senhor! E o beijou.
50 Ɛ Yesus lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: «Sɔ mbɛ, yasi te yi wɛ nja̧ kelɔ kɛ́, kelɔ yo nɛdɔ!» Ndana, ɛ ɓotu ɓaka ŋgbɔ kɛnjɛ ɓɔ ɓiye nɛ Yesus.
50 Jesus respondeu: Então eles chegaram, prenderam Jesus e o amarraram.
51 Ɛ mbaŋa mɔ te ɛ ɓa̧ ɓenɛ ɓe Yesus kɔ sutɛ kafa kɔtɔ nɛ mɔ mɛsay mɛ nyaŋgwɛ kum ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ, pɛsɔ tɔ nɛ ɓetɛ kɛ mɛnɛti.
51 Mas um dos que estavam ali com Jesus tirou a espada, atacou um empregado do Grande Sacerdote e cortou uma orelha dele.
52 Ɛ Yesus lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: «Yɔkiɗya kafa yɔ sɔmɔ kɛ ɓambi te. Kɛto ɓomɔ hɛnɛ ɓe sutɛ kafa, ɓo ta sɔmbɔ sɔŋ ndi nɛ nje kafa.
52 Aí Jesus disse:
53 ’Wɛ yeti kɛ duwɛ nde, ŋgɛ mi kwaɗyɛ, mi yakama diyɛ Saŋmbɛ ko ndana, a má njesɛ mi nyaŋgwɛ ŋgil njɔŋ ɓejaki laŋsa kamɔ jɔ yiɓa na?
53 Você não sabe que, se eu pedisse ajuda ao meu Pai, ele me mandaria agora mesmo doze exércitos de anjos?
54 Ma ŋgɛ mɛyasi nje kwaŋna ɗete, yite yasi te yi ɗiyɛ kɛtinate kɛ mɛkana mɛ Njambiyɛ kɛ́ má nje tondɔ ɓa nan? Kɛto yo kɛtinate kɛ mɛkana mɛ Njambiyɛ nde, mɛyasi yâkaŋgwɛ kelna ɗete.»
54 Mas, nesse caso, como poderia se cumprir aquilo que as
55 Ndana, ɛ Yesus diyɛ ŋgil ɓotu ɓete ɓe nja̧ ɓiye nyɛ ɓaka nde: «’Mi ka mɔ guɓɔ, nɛ́ wunɛ ɓu̧ mɛkafa nɛ̀ mɛtegbe yí nje ɓiye nɛ mi? Mi ɗikima ɗiyɔ mɛtiɗyɛ mɛtu hɛnɛ kɛ mbanjɔ Njambiyɛ teɗye ɓomɔ mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ, ma wunɛ tì ɓiye mi na.
55 Depois Jesus disse para aquela gente:
56 Yo nde, mɛyasi mɛnɔri hɛnɛ kwaŋnama ɗete, nɛ́ mɛlɛpi mɛte yi ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ lɛpima yi ɗiyɛ kɛtinate kɛ mɛkana mɛnɛ kɛ́ si tôndu.» Ndana, ɛ ɓejekɛ hɛnɛ si posiyɛ li̧ nyɛ.
56 Mas tudo isso está acontecendo para se cumprir o que os Então todos os discípulos abandonaram Jesus e fugiram.
57 Ɓotu ɓete ɓe ɓiyma Yesus ɓaka ɓoŋma nyɛ kɛ̀ nɔ kɛ yi Kayif te nyaŋgwɛ kum ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ. Yite ɓotu ɓe teɗya mɛmboŋga nɛ̀ ɓetomba ɓe ɗya mɛ kɛ mɛwesiɗya mate.
57 Os homens que prenderam Jesus o levaram até a casa do Grande Sacerdote Caifás, onde estavam reunidos alguns mestres da Lei e alguns líderes judeus.
58 Piyɛr ɓa̧ kɛ ɓeŋgwɛ Yesus nɛ naŋ kumɔ kɛ ndoko nyaŋgwɛ kum ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ, ɛ nyɛ nyiŋɛ kɛ̀ ɗiyɔ mɛtiɗyɛ ɓenɛ ɓotu ɓe mɛsay, na ɓɛŋ nda yi mɛyasi ta siyɔ nɔ kɛ́.
58 Pedro seguiu Jesus de longe até o pátio da casa do Grande Sacerdote. Entrou e sentou-se com os guardas para ver como aquilo ia terminar.
59 Ɓekum ɓe ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ nɛ̀ ɓomɔ hɛnɛ ɓe ɓa̧ kɛ njɔŋ njena nyaŋgwɛ jɔsi Ɓeyudɛn ɓaka saŋma to lɛpi te yi ɓo ta lɛpɔ suŋgwɛ nɛ Yesus yí wo nɛ nyɛ.
59 Os chefes dos sacerdotes e todo o Conselho Superior estavam procurando alguma acusação falsa contra Jesus a fim de o condenar à morte.
60 Ma yasi wɛtɛ, ɓo saŋma deŋgɔ. Ko ɓɛkɔ nde, ɓaŋa ɓomɔ ɓuɗyate ɗikima tɛmɛ nje pɛsɔ lɛpi nyɛ nyɛ kɛ numbu. Ɗiyɔ kɛ́, ɛ ɓaŋa yiɓa pundɛ ɗya̧ lɛpɔ nde:
60 Mas não puderam encontrar nada contra ele, embora muitos se levantassem para dizer mentiras a respeito dele. Afinal dois homens se apresentaram
61 «Mbam kɔ lɛpima nde: ‹Mi yakama si lekɛ mbanjɔ Njambiyɛ te yɔkɔ, nje sumɔ sendi yo ndi kɛ mɛtu yitati.› »
61 e disseram: — Este homem afirmou: “Eu posso destruir o Templo de Deus e construí-lo de novo em três dias.”
62 Ɛ nyaŋgwɛ kum ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ tɛmɛ diyɛ Yesus nde: «Wɛ yeti kɛ yeŋsa ka yaŋa kɛ yasi te yi ɓo lɛpɛ suŋgwɛ nɛ wɛ kɛ́ na?»
62 Aí o Grande Sacerdote se levantou e perguntou a Jesus: — Você não vai se defender desta acusação?
63 Ɛ Yesus ɗiyɛ nɛ sɛm. Ɛ nyaŋgwɛ kum ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: «Mi kɛ diyɛ wɛ kɛ mbɔmbu Njambiyɛ te ɛ nɛ joŋ kɔ, ŋgɛ ɓɛ nde, wɛ gbate *Krist te Mɔnɔ Njambiyɛ, lɛpɔ nyɛ wusɛ.»
63 Mas Jesus ficou calado. Então o Grande Sacerdote tornou a perguntar: — Em nome do Deus vivo, eu exijo que você diga para nós: você é o
64 Ɛ Yesus yeŋsa nyɛ nyɛ nde: «I̧, wɛ tɔsuma lɛpi. Mi kɛ kombile lɛpɔ sendi nyɛ wunɛ nde: Kandɛ ndana wunɛ ta ɓɛŋɛ *Mɔnɔ mumɔ mɛtiɗyɛ kɛ mbam ɓɔ Njambiyɛ te ɛ nɛ ŋguŋguɗyɛ hɛnɛ kɔ. Wunɛ ta ɓɛŋɛ sendi nyɛ kɛ nje kɛ to mɛkulutu kɛ ɗyoɓɔ.»
64 Jesus respondeu:
65 Ndana, ɛ nyaŋgwɛ kum ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ nyalɛ mɛlambɔ kɛ yotu nɛ lɛpɔ nde: «Ŋge yi ɓo ta lɛpɔ sendi nyɛ wusɛ kɛ́? Wunɛ wokuma lɛpi gbutu te yi nyɛ lɛpima ndana ndana suŋgwɛ nɛ Njambiyɛ kɛ́!
65 Aí o Grande Sacerdote rasgou as suas próprias roupas e disse: — Ele
66 Kɛ yun, nɛ ɓɛ́ŋa nan?» Ɛ ɓo yeŋsa nde: «Yakama nde, ɓo wôku nyɛ!»
66 Então, o que resolvem? Eles responderam: — Ele é culpado e deve morrer!
67 Ndana, ɛ ɓo kandɛ sana mɛsɛri kɛ misi mɛnɛ sɔmɔ nyɛ. Ɛ ɓaŋa kpakɛ nyɛ kɛ pokɔ
67 Em seguida cuspiram no rosto de Jesus e deram bofetadas nele. E os que batiam nele
68 lɛpɔ nde: «Krist, tuɓɔ mɔ te ɛ kpakima wɛ kɔ.»
68 diziam: — Ei, Messias, adivinhe para nós quem foi que bateu em você!
69 Yinɔri Piyɛr ɓa̧ mɛtiɗyɛ kɛ mɔy ndoko kɛ sɛ̧. Ɛ wɛtɛ nya te ɛ ɗikima kelɔ mɛsay womɛte kɔ nje kɛ kɛki nɛ lɛpɔ nyɛ nyɛ nde: «Wɛ sendi, wɛ ɓa̧ wúnɛ Yesus te mɔ Nasarɛt.»
69 Pedro estava sentado lá fora no pátio, quando uma das empregadas chegou perto dele e disse: — Você também estava com Jesus da Galileia.
70 Yasi wɛtɛ, ɛ Piyɛr tonɛ kɛ mbɔmbu ɓomɔ hɛnɛ lɛpɔ nde: «Mi yeti kɛ duwɛ yasi te yi wɛ kwaɗyɛ lɛpɔ kɛ́ na.»
70 Mas ele negou diante de todos, dizendo: — Eu não sei do que é que você está falando.
71 Ɛ nyɛ tɛmɛ, na kɛ̀ pulɔ numɛy ndoko. Ɛ wɛtɛ nya te ɛ ɗikima kelɔ sendi mɛsay womɛte kɔ ɓɛŋɛ nyɛ lɛpɔ nyɛ ɓotu ɓete ɓe ɓa̧ womɛte ɓaka nde: «Mbam kɔ ɓa̧ ɓenɛ ɓe Yesus te mɔ Nasarɛt.»
71 Depois foi para a entrada do pátio. Outra empregada o viu e disse às pessoas que estavam ali: — Ele estava com Jesus de Nazaré.
72 Ɛ Piyɛr tonɛ wolo kinja lɛpɔ nde: «Mi yeti kɛ duwɛ mbam te na.»
72 Pedro negou outra vez, respondendo: — Juro que não conheço esse homem!
73 Ɗiyɔ nɛ mbɛt kɛ kɔŋte kɛ́, ɛ ɓotu ɓete ɓe ɓa̧ womɛte ɓaka nje kɛ kɛki Piyɛr lɛpɔ nyɛ nyɛ nde: «Gbate, wɛ sendi kɛ njoka ɓotu ɓete, kɛto ndapi yɔ kɛ teɗye ɗete.»
73 Pouco depois, os que estavam ali chegaram perto de Pedro e disseram: — O seu modo de falar mostra que, de fato, você também é um deles.
74 Ndana, ɛ nyɛ kandɛ mɛkinja mɛ yotu ɓiye kwey ɓiye nji̧ lɛpɔ nde: «Ko mi yeti kɛ duwɛ mbam te na!» Yaka nɛ mbam kuɓɛ kɛ kɔkɔ.
74 Então Pedro disse: — Juro que não conheço esse homem! Que Deus me castigue se não estou dizendo a verdade! Naquele instante o galo cantou,
75 Ɗete, ɛ Piyɛr takɛ lɛpi te yi Yesus ma lɛ́pi nde: ‹Wɛ ta tonɔ kumɔ mɛŋga yitati nde, wɛ yeti kɛ duwɛ mi na piŋɔ te yi kuɓɛ tì pa kɔkɔ kɛ́.› Ɛ Piyɛr pundɛ kwa̧ kɛ̀ lelɔ ɓeyate.
75 e Pedro lembrou que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.” Então Pedro saiu dali e chorou amargamente.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.