Mateus 26

Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Kɛ kɔŋte, kɛ Yesus ma si lɛpɔ teɗye mɛyasi mɛnɔri hɛnɛ ɗete kɛ́, ɛ nyɛ nje lɛpɔ nyɛ ɓejekɛ ɓenɛ nde:
1 Quando Jesus acabou de proferir estas palavras, disse aos seus discípulos:
2 «Wunɛ duwa̧ nde, ɓukwa̧ ndi mɛtu yiɓa, nɛ́ jesɔ *Paska Ɓeyudɛn kelna. Ɓo ta ɓiye *Mɔnɔ mumɔ kaŋɛ nyɛ ɓomɔ, nɛ́ ɓo ŋgba nyɛ kɛ kroa.»
2 — Vocês sabem que, daqui a dois dias, será celebrada a Páscoa, e o Filho do Homem será entregue para ser crucificado.
3 Ndana, ɛ ɓekum ɓe ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ nɛ̀ ɓetomba ɓe ɗya wesiɗya kɛ mbanjɔ Kayif te nyaŋgwɛ kum ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ.
3 Então os principais sacerdotes e os anciãos do povo se reuniram no palácio do sumo sacerdote, chamado Caifás,
4 Ɓo pɛsima nda yi ɓo yâkaŋgwɛ ɓiye nɛ Yesus nɛ nje likisi yí wo nɛ nyɛ.
4 e deliberaram prender Jesus, à traição, e matá-lo.
5 Yasi wɛtɛ, ɓo lɛpima nde: «Yo tî kelnaŋgwɛ kɛ ɓembe jesɔ na, kambɔ ɓomɔ mɛ nje kelɔ mɛyasi nɛ hoya hoya.»
5 Mas diziam: — Não durante a festa, para que não haja tumulto entre o povo.
6 Yesus ɓa̧ kɛ Betani kɛ tu̧ wɛtɛ mbam nde Simɔn, a ɓa̧ kɛ kɔnɔ nɛ ndoko.
6 Quando Jesus estava em Betânia, na casa de Simão, o leproso,
7 Ɗiyɔ kɛ́, ɛ wɛtɛ nyari nje kɛ kɛki Yesus nɛ wɛtɛ ndaki tondunate nɛ yiŋa lɔbinda te yi ɗye ɓuɗya mɔni. Ɓo sama ndaki te nɛ yiŋa tari nde albatɛrɛ. Piŋɔ te yi Yesus ɓa̧ kɛ ɗyena kɛ́, ɛ nya kɔ nje kumbɛ yo kɛ to nɛ.
7 aproximou-se dele uma mulher, trazendo um frasco feito de alabastro com um perfume precioso, que ela derramou sobre a cabeça de Jesus, estando ele à mesa.
8 Kɛ ɓejekɛ ma ɓɛŋɛ ɗete kɛ́, ɛ ɓo wokɛ ŋgambi lɛpɔ nde: «To ɓekiɗya lɔbinda te yikɛ ɓa nɛ ŋge?
8 Vendo isto, os discípulos ficaram indignados e disseram: — Para que este desperdício?
9 Ma ɓo ɗyaŋgwa lɔbinda kɛ yi yaka ɓuɗya mɔni ɓu̧ yo kamɛ nɛ ɓotu ɓe ŋgwɛtɛ.»
9 Este perfume poderia ter sido vendido por muito dinheiro, para ser dado aos pobres.
10 Yesus wokuma yasi te yi ɓo ɓa̧ kɛ nyiŋgila kɛ́. Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Wunɛ njáŋgwɛ nya kɔ kɛto ŋge? A kelma kimɔ yasi nɛ mi.
10 Mas Jesus, sabendo disto, lhes disse:
11 Nɛ ɓɛ̂ŋa, mɛtu hɛnɛ wúnɛ ɓotu ɓe ŋgwɛtɛ kɛ ɗiyɔ kɛ kiya mbɛy, ma kɛ ɓɛ mi, mi tí ɗiyɔ mbɛ sinɛ wunɛ kɛ kiya mbɛy mɛtu hɛnɛ na.
11 Porque os pobres estarão sempre com vocês, mas a mim vocês nem sempre terão.
12 A kumbuma mutɔ kɛ yotu mbɛ ndana. A kelma ɗete yí laɗye nɛ pumbuna mbɛ.
12 Porque, derramando este perfume sobre o meu corpo, ela o fez para o meu sepultamento.
13 Gbakasi yi mi lɛpɛ nyɛ wunɛ kɛ́: Mbɛy hɛnɛ te yi ɓo ta pɛlɛ Kimɔ Tom kɛ to mɛnɛti hɛnɛ, ɓo ta yekiɗye sendi yasi te yi nya kɔ kelma kɛ́, nɛ́ ɓomɔ taki nɛ nyɛ.»
13 Em verdade lhes digo que, onde for pregado em todo o mundo este evangelho, também será contado o que ela fez, para memória dela.
14 Ndana kɛ́, ɛ Yudas te Iskariyot, nyɛ ɛ ɓa̧ kɛ njoka ɓejekɛ kamɔ jɔ yiɓa kɔ kwa̧ kɛ̀ kɛ yi ɓekum ɓe ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ
14 Então um dos doze, chamado Judas Iscariotes, foi falar com os principais sacerdotes.
15 lɛpɔ nyɛ ɓo nde: «Nɛ ta nyɛ mi ŋge, nɛ́ mi ɗyaŋgwɛ Yesus nyɛ wunɛ?» Ɛ ɓo kaŋɛ sule kamɔtati nyɛ nyɛ.
15 Ele disse: — Quanto me darão para que eu o entregue a vocês? E pagaram-lhe trinta moedas de prata.
16 Ndana, ɛ nyɛ kandɛ saŋna kimɔ ŋgimɔ te yi nyɛ yakama ɗyaŋgwɛ nɛ Yesus nyɛ ɓo.
16 E, desse momento em diante, Judas buscava uma boa ocasião para entregar Jesus.
17 Bosa yesɔ jesɔ ɗyena mɛmampa mɛte yi kinɛ ŋga̧ kɛte kɛ́ ɗyaŋma. Ɛ ɓejekɛ ɓe Yesus nje diyɛ nyɛ nde: «Wɛ kwáɗyikwɛ nde, wusɛ kɛ̂n kombile mbɛy ɗyena jesɔ *Paska te yɔ we?»
17 No primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento, os discípulos vieram a Jesus e lhe perguntaram: — Onde quer que façamos os preparativos para que o senhor possa comer a Páscoa?
18 Ɛ nyɛ yeŋsa nde: «Wunɛ kɛ̂n kɛ mɔy ɗya kɛ yi mumɔ nde kaɗyɛ, nɛ́ wunɛ lɛpi nyɛ nyɛ nde: ‹Yekele nde: Ŋgimɔ mbɛ ma ɗya̧. Mi ta kwaŋɗye *Paska sinɛ ɓejekɛ ɓembɛ kɛ yasi yɔ.› »
18 E ele lhes respondeu:
19 Ɓejekɛ kelma nda yi Yesus lɛpima nyɛ ɓo kɛ́. Ɛ ɓo kombile mɛɗye mɛ *Paska.
19 E eles fizeram como Jesus lhes havia ordenado e prepararam a Páscoa.
20 Kɛ ɓekoko ma ɗya̧ kɛ́, ɛ Yesus kwa̧ ɗiyɔ ɓenɛ ɓejekɛ ɓenɛ kamɔ jɔ yiɓa yí ɗyena.
20 Ao cair da tarde, Jesus pôs-se à mesa com os doze discípulos.
21 Piŋɔ te yi ɓo ɓa̧ kɛ ɗyena kɛ́, ɛ nyɛ lɛpɛ nde: «Gbakasi yi mi lɛpɛ nyɛ wunɛ kɛ́: Mbaŋa mumɔ kɛ njoka yun ta ɗyaŋgwɛ mi.»
21 E, enquanto comiam, Jesus disse:
22 Yo nya ɓo ŋgambi ɓuɗyate kɛ temɔ. Ɛ mumɔ hɛnɛ diyɛ nyɛ wɛtɛ wɛtɛ nde: «Nyaŋgwɛ Kumande, yo ka mi?»
22 E eles, muito entristecidos, começaram um por um a perguntar-lhe: — Por acaso seria eu, Senhor?
23 Ɛ Yesus yeŋsa nde: «Mɔ te yi sinɛ nyɛ ɓetima ɓɔ kɛ kiya katɔ mɛɗye wɛtɛ kɔ, yo nyɛ ta ɗyaŋgwɛ mi.
23 Jesus respondeu:
24 *Mɔnɔ mumɔ ta kwa̧ gbate nda yi yo kɛtinate kɛ kasi nɛ kɛ mɛkana mɛ Njambiyɛ kɛ́. Ndi nde, mɛbɔnɛ ta ɓalɔ kɛ to mɔ te ɛ ta ɗyaŋgwɛ nyɛ kɔ. Ɓo má ɗiy kinɛ ja mɔ te, ma yo gba kimɔte ɓuɗyate kɛ yenɛ.»
24 O Filho do Homem vai, como está escrito a seu respeito; mas ai daquele por quem o Filho do Homem está sendo traído! Melhor seria para ele se nunca tivesse nascido!
25 Yudas mɔ te ɛ kaŋma nyɛ nyɛ ɓomɔ kɔ nja̧ ɓu̧ sendi lɛpi diyɛ nyɛ nde: «Yekele, yo ka mi?» Ɛ Yesus yeŋsa nyɛ nyɛ nde: «Yo gba wɛ!»
25 Então Judas, que o traía, perguntou: — Por acaso sou eu, Mestre? Jesus respondeu:
26 Piŋɔ te yi ɓo ɓa̧ kɛ ɗyena kɛ́, ɛ Yesus ɓu̧ mampa. Kɛ nyɛ ma si nyɛ Njambiyɛ wosoko kɛ́, ɛ nyɛ lekɛ yo kaŋɛ nyɛ ɓejekɛ ɓenɛ lɛpɔ nde: «Wunɛ ɓôŋ, nɛ ɗyâki, yikɛ mɛmbundɔ mɛmbɛ.»
26 Enquanto comiam, Jesus pegou um pão, e, abençoando-o, o partiu e deu aos discípulos, dizendo:
27 Kɛ kɔŋte, ɛ nyɛ ɓu̧ pelɔ nɛ tena mɛnjam kɛ mɔyte. Kɛ nyɛ ma si nyɛ Njambiyɛ wosoko kɛ́, ɛ nyɛ kaŋɛ yo nyɛ ɓo lɛpɔ nde: «Wunɛ hɛnɛ hɔ̂ɓiya yo.
27 A seguir, Jesus pegou um cálice e, tendo dado graças, o deu aos seus discípulos, dizendo:
28 Kɛto yikɛ mɛkiyɔ mɛmbɛ, yo mɛkiyɔ mɛte yi kelɛ mbon. Mɛkiyɔ mɛte yi nyanjama kɛto ɓuɗya ɓomɔ. Yo ta kelɔ nde, Njambiyɛ tîki ɓomɔ nɛ ŋgwɛtɛ kɛ mɛɓeyɔ man.
28 porque isto é o meu sangue, o sangue da aliança, derramado em favor de muitos, para remissão de pecados.
29 Mi kɛ kombile lɛpɔ nyɛ wunɛ nde: Ko mi tí hɔɓiye se tena mɛnjam maka na kumɔ kɛ ŋgimɔ te yi mi ta hɔɓiye nɛ wɛtɛ jɔnjate sinɛ wunɛ kɛ *Kandɔ Saŋmbɛ.»
29 E digo a vocês que, desta hora em diante, nunca mais beberei deste fruto da videira, até aquele dia em que beberei com vocês o vinho novo, no Reino de meu Pai.
30 Kɛ ɓo ma si jembina yí lukse nɛ Njambiyɛ kɛ́, ɛ ɓo kwa̧ kɛ̀ kɛ *Keki mɛoliviye.
30 E, tendo cantado um hino, saíram para o monte das Oliveiras.
31 Ndana, ɛ Yesus lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Yasi te yi mi ta saŋgwa nɔ kɛ tu te yɔkɔ muka kɛ́ ta njaŋgwɛ wunɛ hɛnɛ kɛ tikina temɔ te yi wunɛ tikɛ kɛ yembɛ kɛ́ jatiɗye wunɛ kɛ ɓeya nje. Kɛto yo kɛtinate kɛ mɛkana mɛ Njambiyɛ nde: ‹Mi ta mukɔ mɔ ɓakiɗya ɓesam, ɓesam má si wanja.›
31 Então Jesus disse aos discípulos:
32 Ndi nde, komɛ mi ta womiyɛ kɛ́, mi ta kandɛ kumɔ Galile nɛ wunɛ.»
32 Mas, depois da minha ressurreição, irei adiante de vocês para a Galileia.
33 Ɛ Piyɛr ɓu̧ lɛpi lɛpɔ nde: «Ŋgɛ ɓɛ nde, kɛ yi ɓomɔ hɛnɛ, yasi te yi wɛ ta saŋgwa nɔ kɛ́ ta njaŋgwɛ ɓo ɗete kɛ tikina temɔ te yi ɓo tikɛ kɛ yɔ kɛ́ jatiɗye ɓo kɛ ɓeya nje, ma pɛlɛ yembɛ, ko yo tí ɓɛŋna ɗete wɛtɛ yesɔ na.»
33 Mas Pedro, tomando a palavra, disse a Jesus: — Ainda que o senhor venha a ser um tropeço para todos, nunca o será para mim.
34 Ɛ Yesus yeŋsa nyɛ nyɛ nde: «Gbakasi yi mi lɛpɛ nyɛ wɛ kɛ́: Kɛ gba tu te yɔkɔ muka piŋɔ te yi mbam kuɓɛ tì pa kɔkɔ, wɛ ta tonɔ kumɔ mɛŋga yitati nde, wɛ yeti kɛ duwɛ mi na.»
34 Mas Jesus lhe disse:
35 Ɛ Piyɛr yeŋsa nyɛ nyɛ nde: «Ko nde, sɔŋ te ɓîya mi sinɛ wɛ, ko mi tí tonɔ nɛ mbɛt nde, mi yeti kɛ duwɛ wɛ na.» Ɓejekɛ hɛnɛ lɛpima ndi sendi ɗete.
35 Pedro insistiu: — Ainda que me seja necessário morrer com o senhor, de modo nenhum o negarei. E todos os discípulos disseram o mesmo.
36 Kɛ kɔŋte, ɛ Yesus kwa̧ ɓenɛ ɓejekɛ ɓenɛ kɛ̀ kɛ wɛtɛ mbɛy nde Gɛtsemane. Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Wunɛ ɗîy mɛtiɗyɛ waka kumɔ kɛ ŋgimɔ te yi mi ta pa kɛ̀ kaka si kɛ̀ ŋgwɛta nɛ Njambiyɛ kɛ́.»
36 Em seguida, Jesus foi com eles a um lugar chamado Getsêmani. E disse aos discípulos:
37 Ɛ nyɛ ɓu̧ Piyɛr nɛ̀ ɓɔnɔ ɓe Seɓede yiɓa kwa̧ nɔ. Ɛ ŋgambi kandɛ nyiŋna nɛ kɛ temɔ, temɔ nɛ ɓa̧ nɛ haɓuɓu.
37 E, levando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu, começou a sentir-se tomado de tristeza e de angústia.
38 Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Temɔ mbɛ nɛ ŋgambi nda mi ta gwe. Wunɛ ɗîy waka, wunɛ ɗîy mɛjemsiɗyɛ sinɛ wunɛ.»
38 Então lhes disse:
39 Ɛ nyɛ nje kwa̧ kɛ̀ mbɔmbu nɛ mbɛt, ɛ nyɛ ɓalɛ kɛ mɛnɛti kɔtɔ mbɔmbu ŋgwɛta nɛ Njambiyɛ lɛpɔ nde: «Saŋmbɛ, ŋgɛ yo yaka, kelɔ nde, nyaŋgwɛ mapi mɛbɔnɛ mɛte yikɛ ɗûkwɛ kɛ to mbɛ. Ma yo tî kelnaŋgwɛ nda yi mi kwaɗyɛ kɛ́ na, yo kêlnaŋgwɛ nda yi wɛ kwaɗyɛ kɛ́.»
39 E, adiantando-se um pouco, prostrou-se sobre o seu rosto, orando e dizendo:
40 Ɛ nyɛ kɛ̀ yɔkwɛ nje komɛ ɓejekɛ ɓa̧ kɛ́ dolɔ ɓo kɛ jakɔ. Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ Piyɛr nde: «Ko gbɛla hawa wɛtɛ, wunɛ tì wɛliyɛ ɗiyɔ mɛjemsiɗyɛ sinɛ wunɛ na.
40 E, voltando para os discípulos, achou-os dormindo. E disse a Pedro:
41 Wunɛ ɗîy mɛjemsiɗyɛ, nɛ̀ wunɛ ŋgwɛ̂taŋgwɛ nɛ Njambiyɛ, ma mɛɓoɓilan nje laŋsa wunɛ. Temɔ nɛ yɛsiɗyɛ kelna kimɔ yasi, ko ɗete, mɛmbundɔ nɛ tɛkɔ.»
41 Vigiem e orem, para que não caiam em tentação; o espírito, na verdade, está pronto, mas a carne é fraca.
42 Kɛ mɛŋga yiɓate, ɛ nyɛ jisɛ kwa̧ kɛ̀ nɛ naŋ ŋgwɛta nɛ Njambiyɛ lɛpɔ nde: «Saŋmbɛ, ŋgɛ ti yaka nde, nyaŋgwɛ mapi mɛbɔnɛ mɛte ɗûkwɛ kɛ to mbɛ kinɛ mi nɛ saŋgwa nɔ na, nɔ̀ kêl nda yi wɛ kwaɗyɛ.»
42 Retirando-se pela segunda vez, orou de novo, dizendo:
43 A ka̧ gbiŋgbɔ mate nje dolɔ sendi ɓo kɛ jakɔ, kɛto jakɔ kwaŋma ɓo kɛ misi.
43 E, voltando, achou-os outra vez dormindo; porque os olhos deles estavam pesados.
44 Ɛ nyɛ tikɛ ɓo kwa̧ kɛ̀ nɛ naŋ nɛ kɔkɔ. Kɛ mɛŋga yitatite ɛ nyɛ ŋgwɛta nɛ Njambiyɛ lɛpɔ ndi kiya yasi te yi nyɛ kandima lɛpɔ kɛ́.
44 Deixando-os novamente, foi orar pela terceira vez, repetindo as mesmas palavras.
45 A ka̧ yɔkwɛ mate nje dolɔ ɓejekɛ ɓenɛ lɛpɔ nyɛ ɓo nde: «Wunɛ kɛ kombile ya yun ndana, wɛɗya yun lalɛ. Nɛ ɓɛ̂ŋa, ŋgimɔ ɗyaŋma yi ɓo ta ɓu̧ nɛ *Mɔnɔ mumɔ kaŋɛ nyɛ kɛ mɛɓɔ mɛ ɓotu ɓe mɛɓeyɔ.
45 Então voltou para os discípulos e lhes disse:
46 Nɛ tɛ̂ma, hɛ kwâŋ. Nɛ ɓɛ̂ŋa, mɔ te ɛ ɗyaŋgwɛ mi kɔ yima!»
46 Levantem-se, vamos embora! Eis que o traidor se aproxima.
47 Piŋɔ te yi nyɛ ɓa̧ ndi kɛ lɛpɔ ɗete kɛ́, ɛ Yudas te ɛ ɓa̧ kɛ njoka ɓejekɛ kamɔ jɔ yiɓa kɔ ɗya̧. A nja̧ nɛ nyaŋgwɛ ŋgil ɓomɔ, ɓo ɓa̧ nɛ mɛkafa nɛ̀ mɛtegbe. Yo ɓekum ɓe ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ nɛ̀ ɓetomba ɓe ɗya tomɛ ɓo.
47 E enquanto Jesus ainda falava, eis que chegou Judas, um dos doze, e, com ele, grande multidão com espadas e porretes, vinda da parte dos principais sacerdotes e dos anciãos do povo.
48 Mɔ te ɛ ta ɗyaŋgwɛ nyɛ nyɛ ɓomɔ kɔ nya ɓo kasiya nde: ‹Mɔ te yi mi ta nyɛnɔ nyɛ dulɔ numbu nɛ kɔ, ɛru, nɛ̀ wunɛ ɓîya nyɛ.›
48 Ora, o traidor tinha dado a eles um sinal: “Aquele que eu beijar, é esse; prendam-no.”
49 Ndana ndana kɛ́, ɛ Yudas ɗya̧ kwa̧ kɛ̀ kɛ kɛki Yesus lɛpɔ nde: «Yekele, hɛ lɛ̂pi!» Ɛ nyɛ kwa̧ dulɔ numbu nɛ.
49 E logo, aproximando-se de Jesus, Judas disse: — Salve, Mestre! E o beijou.
50 Ɛ Yesus lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: «Sɔ mbɛ, yasi te yi wɛ nja̧ kelɔ kɛ́, kelɔ yo nɛdɔ!» Ndana, ɛ ɓotu ɓaka ŋgbɔ kɛnjɛ ɓɔ ɓiye nɛ Yesus.
50 Jesus, porém, lhe disse: Nisto, aproximando-se eles, agarraram Jesus e o prenderam.
51 Ɛ mbaŋa mɔ te ɛ ɓa̧ ɓenɛ ɓe Yesus kɔ sutɛ kafa kɔtɔ nɛ mɔ mɛsay mɛ nyaŋgwɛ kum ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ, pɛsɔ tɔ nɛ ɓetɛ kɛ mɛnɛti.
51 E eis que um dos que estavam com Jesus, estendendo a mão, sacou da espada e, golpeando o servo do sumo sacerdote, cortou-lhe a orelha.
52 Ɛ Yesus lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: «Yɔkiɗya kafa yɔ sɔmɔ kɛ ɓambi te. Kɛto ɓomɔ hɛnɛ ɓe sutɛ kafa, ɓo ta sɔmbɔ sɔŋ ndi nɛ nje kafa.
52 Então Jesus lhe disse:
53 ’Wɛ yeti kɛ duwɛ nde, ŋgɛ mi kwaɗyɛ, mi yakama diyɛ Saŋmbɛ ko ndana, a má njesɛ mi nyaŋgwɛ ŋgil njɔŋ ɓejaki laŋsa kamɔ jɔ yiɓa na?
53 Ou você acha que não posso pedir a meu Pai, e ele me mandaria neste momento mais de doze legiões de anjos?
54 Ma ŋgɛ mɛyasi nje kwaŋna ɗete, yite yasi te yi ɗiyɛ kɛtinate kɛ mɛkana mɛ Njambiyɛ kɛ́ má nje tondɔ ɓa nan? Kɛto yo kɛtinate kɛ mɛkana mɛ Njambiyɛ nde, mɛyasi yâkaŋgwɛ kelna ɗete.»
54 Mas como, então, se cumpririam as Escrituras, que dizem que assim deve acontecer?
55 Ndana, ɛ Yesus diyɛ ŋgil ɓotu ɓete ɓe nja̧ ɓiye nyɛ ɓaka nde: «’Mi ka mɔ guɓɔ, nɛ́ wunɛ ɓu̧ mɛkafa nɛ̀ mɛtegbe yí nje ɓiye nɛ mi? Mi ɗikima ɗiyɔ mɛtiɗyɛ mɛtu hɛnɛ kɛ mbanjɔ Njambiyɛ teɗye ɓomɔ mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ, ma wunɛ tì ɓiye mi na.
55 Naquele momento, Jesus disse às multidões:
56 Yo nde, mɛyasi mɛnɔri hɛnɛ kwaŋnama ɗete, nɛ́ mɛlɛpi mɛte yi ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ lɛpima yi ɗiyɛ kɛtinate kɛ mɛkana mɛnɛ kɛ́ si tôndu.» Ndana, ɛ ɓejekɛ hɛnɛ si posiyɛ li̧ nyɛ.
56 Tudo isto, porém, aconteceu para que se cumprissem as Escrituras dos profetas. Então todos os discípulos o deixaram e fugiram.
57 Ɓotu ɓete ɓe ɓiyma Yesus ɓaka ɓoŋma nyɛ kɛ̀ nɔ kɛ yi Kayif te nyaŋgwɛ kum ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ. Yite ɓotu ɓe teɗya mɛmboŋga nɛ̀ ɓetomba ɓe ɗya mɛ kɛ mɛwesiɗya mate.
57 E os que prenderam Jesus o levaram à casa de Caifás, o sumo sacerdote, onde se haviam reunido os escribas e os anciãos.
58 Piyɛr ɓa̧ kɛ ɓeŋgwɛ Yesus nɛ naŋ kumɔ kɛ ndoko nyaŋgwɛ kum ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ, ɛ nyɛ nyiŋɛ kɛ̀ ɗiyɔ mɛtiɗyɛ ɓenɛ ɓotu ɓe mɛsay, na ɓɛŋ nda yi mɛyasi ta siyɔ nɔ kɛ́.
58 Pedro o seguia de longe até o pátio do sumo sacerdote. E, tendo entrado, assentou-se entre os servos, para ver como aquilo ia terminar.
59 Ɓekum ɓe ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ nɛ̀ ɓomɔ hɛnɛ ɓe ɓa̧ kɛ njɔŋ njena nyaŋgwɛ jɔsi Ɓeyudɛn ɓaka saŋma to lɛpi te yi ɓo ta lɛpɔ suŋgwɛ nɛ Yesus yí wo nɛ nyɛ.
59 E os principais sacerdotes e todo o Sinédrio procuravam algum testemunho falso contra Jesus, a fim de o condenarem à morte.
60 Ma yasi wɛtɛ, ɓo saŋma deŋgɔ. Ko ɓɛkɔ nde, ɓaŋa ɓomɔ ɓuɗyate ɗikima tɛmɛ nje pɛsɔ lɛpi nyɛ nyɛ kɛ numbu. Ɗiyɔ kɛ́, ɛ ɓaŋa yiɓa pundɛ ɗya̧ lɛpɔ nde:
60 E não acharam, apesar de terem sido apresentadas muitas testemunhas falsas. Mas, afinal, compareceram duas, afirmando:
61 «Mbam kɔ lɛpima nde: ‹Mi yakama si lekɛ mbanjɔ Njambiyɛ te yɔkɔ, nje sumɔ sendi yo ndi kɛ mɛtu yitati.› »
61 — Este disse: “Posso destruir o santuário de Deus e reconstruí-lo em três dias.”
62 Ɛ nyaŋgwɛ kum ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ tɛmɛ diyɛ Yesus nde: «Wɛ yeti kɛ yeŋsa ka yaŋa kɛ yasi te yi ɓo lɛpɛ suŋgwɛ nɛ wɛ kɛ́ na?»
62 E, levantando-se o sumo sacerdote, perguntou a Jesus: — Você não diz nada em resposta ao que estes depõem contra você?
63 Ɛ Yesus ɗiyɛ nɛ sɛm. Ɛ nyaŋgwɛ kum ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: «Mi kɛ diyɛ wɛ kɛ mbɔmbu Njambiyɛ te ɛ nɛ joŋ kɔ, ŋgɛ ɓɛ nde, wɛ gbate *Krist te Mɔnɔ Njambiyɛ, lɛpɔ nyɛ wusɛ.»
63 Jesus, porém, guardou silêncio. E o sumo sacerdote lhe disse: — Eu exijo que nos diga, tendo o Deus vivo por testemunha, se você é o Cristo, o Filho de Deus.
64 Ɛ Yesus yeŋsa nyɛ nyɛ nde: «I̧, wɛ tɔsuma lɛpi. Mi kɛ kombile lɛpɔ sendi nyɛ wunɛ nde: Kandɛ ndana wunɛ ta ɓɛŋɛ *Mɔnɔ mumɔ mɛtiɗyɛ kɛ mbam ɓɔ Njambiyɛ te ɛ nɛ ŋguŋguɗyɛ hɛnɛ kɔ. Wunɛ ta ɓɛŋɛ sendi nyɛ kɛ nje kɛ to mɛkulutu kɛ ɗyoɓɔ.»
64 Jesus respondeu:
65 Ndana, ɛ nyaŋgwɛ kum ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ nyalɛ mɛlambɔ kɛ yotu nɛ lɛpɔ nde: «Ŋge yi ɓo ta lɛpɔ sendi nyɛ wusɛ kɛ́? Wunɛ wokuma lɛpi gbutu te yi nyɛ lɛpima ndana ndana suŋgwɛ nɛ Njambiyɛ kɛ́!
65 Então o sumo sacerdote rasgou as suas vestes e disse: — Blasfemou! Por que ainda precisamos de testemunhas? Eis que agora mesmo vocês ouviram a blasfêmia!
66 Kɛ yun, nɛ ɓɛ́ŋa nan?» Ɛ ɓo yeŋsa nde: «Yakama nde, ɓo wôku nyɛ!»
66 O que vocês acham? E eles responderam: — É réu de morte.
67 Ndana, ɛ ɓo kandɛ sana mɛsɛri kɛ misi mɛnɛ sɔmɔ nyɛ. Ɛ ɓaŋa kpakɛ nyɛ kɛ pokɔ
67 Então alguns cuspiram no rosto de Jesus e bateram nele. E outros o esbofeteavam, dizendo:
68 lɛpɔ nde: «Krist, tuɓɔ mɔ te ɛ kpakima wɛ kɔ.»
68 — Profetize para nós, ó Cristo! Quem foi que bateu em você?
69 Yinɔri Piyɛr ɓa̧ mɛtiɗyɛ kɛ mɔy ndoko kɛ sɛ̧. Ɛ wɛtɛ nya te ɛ ɗikima kelɔ mɛsay womɛte kɔ nje kɛ kɛki nɛ lɛpɔ nyɛ nyɛ nde: «Wɛ sendi, wɛ ɓa̧ wúnɛ Yesus te mɔ Nasarɛt.»
69 Pedro estava sentado fora no pátio. Uma empregada se aproximou e lhe disse: — Você também estava com Jesus, o galileu.
70 Yasi wɛtɛ, ɛ Piyɛr tonɛ kɛ mbɔmbu ɓomɔ hɛnɛ lɛpɔ nde: «Mi yeti kɛ duwɛ yasi te yi wɛ kwaɗyɛ lɛpɔ kɛ́ na.»
70 Mas ele negou diante de todos e disse: — Não sei o que você está dizendo.
71 Ɛ nyɛ tɛmɛ, na kɛ̀ pulɔ numɛy ndoko. Ɛ wɛtɛ nya te ɛ ɗikima kelɔ sendi mɛsay womɛte kɔ ɓɛŋɛ nyɛ lɛpɔ nyɛ ɓotu ɓete ɓe ɓa̧ womɛte ɓaka nde: «Mbam kɔ ɓa̧ ɓenɛ ɓe Yesus te mɔ Nasarɛt.»
71 Quando se dirigia para a porta, Pedro foi visto por outra empregada, que disse aos que estavam ali: — Este também estava com Jesus, o Nazareno.
72 Ɛ Piyɛr tonɛ wolo kinja lɛpɔ nde: «Mi yeti kɛ duwɛ mbam te na.»
72 E ele negou outra vez, com juramento: — Não conheço esse homem.
73 Ɗiyɔ nɛ mbɛt kɛ kɔŋte kɛ́, ɛ ɓotu ɓete ɓe ɓa̧ womɛte ɓaka nje kɛ kɛki Piyɛr lɛpɔ nyɛ nyɛ nde: «Gbate, wɛ sendi kɛ njoka ɓotu ɓete, kɛto ndapi yɔ kɛ teɗye ɗete.»
73 Pouco depois, aproximando-se os que estavam ali, disseram a Pedro: — Com certeza você também é um deles, porque o seu modo de falar o denuncia.
74 Ndana, ɛ nyɛ kandɛ mɛkinja mɛ yotu ɓiye kwey ɓiye nji̧ lɛpɔ nde: «Ko mi yeti kɛ duwɛ mbam te na!» Yaka nɛ mbam kuɓɛ kɛ kɔkɔ.
74 Então ele começou a praguejar e a jurar: — Não conheço esse homem! E no mesmo instante o galo cantou.
75 Ɗete, ɛ Piyɛr takɛ lɛpi te yi Yesus ma lɛ́pi nde: ‹Wɛ ta tonɔ kumɔ mɛŋga yitati nde, wɛ yeti kɛ duwɛ mi na piŋɔ te yi kuɓɛ tì pa kɔkɔ kɛ́.› Ɛ Piyɛr pundɛ kwa̧ kɛ̀ lelɔ ɓeyate.
75 Então Pedro se lembrou da palavra que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante, você me negará três vezes.” E Pedro, saindo dali, chorou amargamente.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.