Mateus 25
Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs ARA
1 «Ma komɛ *Kandɔ te yi kwey ta nje kɛ́, mɛyasi ta kwaŋna nda yi yo kwaŋnama nɔ kɛ kanɔ ɓaŋa ɓeŋgɔndu kamɔ ɓe ɓoŋma mɛlambo man yí kɛ̀ saŋgwa nɛ mbam gwaki.
1 Então, o reino dos céus será semelhante a dez virgens que, tomando as suas lâmpadas, saíram a encontrar-se com o noivo.
2 Kɛ njoka yan, yitan tì ɓɛ nɛ ɗyanɔ na, ma ɓari ɓetan ɓa̧ nɛ ɗyanɔ.
2 Cinco dentre elas eram néscias, e cinco, prudentes.
3 Ɓaka ɓe tì ɓɛ nɛ ɗyanɔ ɓaka ɓoŋma mɛlambo man kinɛ ɓiye yiŋa karasin kwa̧ nɔ na.
3 As néscias, ao tomarem as suas lâmpadas, não levaram azeite consigo;
4 Ma ɓaka ɓe ɓa̧ nɛ ɗyanɔ ɓaka ɓoŋma mɛlambo man tɛlɔ sendi yiŋa karasin kɛ mɛndaki ɓiye kwa̧ nɔ.
4 no entanto, as prudentes, além das lâmpadas, levaram azeite nas vasilhas.
5 Mbam gwaki linjama kinɛ nje nɛdɔ na, ɗete ɛ ɓo hɛnɛ si dɔŋgbɔ kwa̧ nɛ jakɔ.
5 E, tardando o noivo, foram todas tomadas de sono e adormeceram.
6 Nɛ ɓembe tu ɓo wóku kembi: ‹Wunɛ tɛ̂ma dɔ, mbam gwaki ɗyaŋma. Nɛ pûndu kɛ̀ saŋgwa nɛ nyɛ.›
6 Mas, à meia-noite, ouviu-se um grito: Eis o noivo! Saí ao seu encontro!
7 Ndana, ɛ ɓo hɛnɛ jemiyɛ tɛmɛ kombile mɛlambo man.
7 Então, se levantaram todas aquelas virgens e prepararam as suas lâmpadas.
8 Ɓaka ɓe tì ɓɛ nɛ ɗyanɔ ɓaka nja̧ lɛpɔ nyɛ ɓari nde: ‹Nɛ nyɛ̂ki wusɛ yiŋa mɔnɔ karasin yun, kɛto mɛlambo musu kɛ si ɗimɔ.›
8 E as néscias disseram às prudentes: Dai-nos do vosso azeite, porque as nossas lâmpadas estão-se apagando.
9 Ɛ ɓari ɓe ɓa̧ nɛ ɗyanɔ ɓaka yeŋsa nde: ‹Ko na, yite tí yaka wusɛ sinɛ wunɛ hɛnɛ na. Wunɛ kpâl kɛ̀ kɛ mbɛy ɗyaŋgwate kɛ̀ ɓɔmɔ yun mate.›
9 Mas as prudentes responderam: Não, para que não nos falte a nós e a vós outras! Ide, antes, aos que o vendem e comprai-o.
10 Piŋɔ te yi ɓo ɓa̧ kɛ kɛ̀ kɛ ɓɔmnate kɛ́, ɛ mbam gwaki ɗya̧. Ɓari ɓe komsama ɓaka nyiŋma ɓenɛ ɓe mbam gwaki kɛ tu̧ jesɔ gwaki, ɛ ɓo ɗiɓɛ numɛy nɛ kpikip.
10 E, saindo elas para comprar, chegou o noivo, e as que estavam apercebidas entraram com ele para as bodas; e fechou-se a porta.
11 Ɗiyɔ te kɛ kɔŋte kɛ́, ɛ ɓeŋgɔndu te ɓari nje ɗya̧ yɛy kembiɗya lɛpɔ nde: ‹Nyaŋgwɛ mbam, nyaŋgwɛ mbam, ɓuta numɛy nyɛ wusɛ.›
11 Mais tarde, chegaram as virgens néscias, clamando: Senhor, senhor, abre-nos a porta!
12 Ɛ mbam nje ɗiyɔ yeŋsa nyɛ ɓo nde: ‹Gbakasi yi mi lɛpɛ nyɛ wunɛ kɛ́: Mi yeti kɛ duwɛ wunɛ na.›
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo que não vos conheço.
13 Ɗete, wunɛ pɛ̂m yasi, kɛto wunɛ yeti kɛ duwɛ yesɔ ko hawa te yi *Mɔnɔ mumɔ ta ɗya̧ kɛte kɛ́ na.
13 Vigiai, pois, porque não sabeis o dia nem a hora.
14 «Komɛ *Kandɔ te yi kwey ta nje kɛ́, mɛyasi ta kwaŋna nda yi yo kwaŋnama kɛ kasi wɛtɛ mbam te ɛ kwaɗya kɛ̀ lɔndunate kɛ wɛtɛ mɛnɛti kɔ. Kɛ ŋgimɔ kwaŋge ɛ nyɛ jeɓa ɓotu ɓe mɛsay ɓenɛ kaŋɛ kusuku nɛ nyɛ ɓo.
14 Pois será como um homem que, ausentando-se do país, chamou os seus servos e lhes confiou os seus bens.
15 A kaŋma miliyɔŋ yitan nyɛ bosa mumɔ, kaŋɛ miliyɔŋ yiɓa nyɛ mɔ yiɓa, nje kaŋɛ miliyɔŋ wɛtɛ nyɛ mɔ yitati. A nya mumɔ hɛnɛ ɓeŋgwɛ ɗeti nɛ. Kɛ kɔŋte, ɛ nyɛ tɔkɛ kɛndi kwa̧.
15 A um deu cinco talentos, a outro, dois e a outro, um, a cada um segundo a sua própria capacidade; e, então, partiu.
16 Ndana ndana, mɔ te ɛ ɓoŋma miliyɔŋ yitan kɔ kwaŋma si kɛ̀ ɗɔkwɛ yo, kweɗya sendi miliyɔŋ yitan dokiɗye kɛ to te yiri.
16 O que recebera cinco talentos saiu imediatamente a negociar com eles e ganhou outros cinco.
17 Mɔ yiɓa ɛ ɓoŋma miliyɔŋ yiɓa kɔ kelma ndi sendi ɗete. A dolma miliyɔŋ yiɓa dokiɗye kɛ to te yiri.
17 Do mesmo modo, o que recebera dois ganhou outros dois.
18 Ma mɔ te ɛ ɓoŋma ndi miliyɔŋ wɛtɛ kɔ kwaŋma kɛ̀ ɗokile mɛnɛti sɔɗyɛ mɔni masa wenɛ kɛte.
18 Mas o que recebera um, saindo, abriu uma cova e escondeu o dinheiro do seu senhor.
19 Yo kwaŋma ɓuɗya mɛtu ɛ masa wan nje yɔkwɛ. A jeɓama ɓo, nɛ́ ɓo lɛpi yasi te yi ɓo kelma nɛ mɔni te kɛ́.
19 Depois de muito tempo, voltou o senhor daqueles servos e ajustou contas com eles.
20 Mɔ te yi masa wenɛ nya nyɛ miliyɔŋ yitan kɔ nja̧ nɛ miliyɔŋ yitan te yi nyɛ kweɗyama dokiɗye kɛ to te yiri kɛ́. Ɛ nyɛ lɛpɛ nde: ‹Nyaŋgwɛ mbam, wɛ nya mi miliyɔŋ yitan, ɓɛŋa, miliyɔŋ yitan yi mi kweɗyama dokiɗye kɛ to te kɛ́!›
20 Então, aproximando-se o que recebera cinco talentos, entregou outros cinco, dizendo: Senhor, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco talentos que ganhei.
21 Ɛ masa wenɛ lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: ‹Kimɔ yaŋa! Wɛ mɔ mɛsay te yi ɓo yakama ɓɛ nɛ ɓiɓina temɔ nɛ nyɛ, wɛ nɛ duwɛ ɓakiɗya yasi. Wɛ duwa̧ ɓakiɗye yasi te yi nɛ mbɛt, ɗete mi ta nyɛ wɛ ɓuɗya mɛyasi nde, ɗiyɔ nɔ. Mi masa wɔ, inja kɛ ɗiyɔ kɛ mɔy mɛsosa sinɛ wɛ!›
21 Disse-lhe o senhor: Muito bem, servo bom e fiel; foste fiel no pouco, sobre o muito te colocarei; entra no gozo do teu senhor.
22 Mɔ te yi masa wenɛ nya nyɛ miliyɔŋ yiɓa kɔ nja̧ sendi lɛpɔ nde: ‹Nyaŋgwɛ mbam, wɛ nya mi miliyɔŋ yiɓa, ɓɛŋa, miliyɔŋ yiɓa yi mi kweɗyama dokiɗye kɛ to te kɛ́!›
22 E, aproximando-se também o que recebera dois talentos, disse: Senhor, dois talentos me confiaste; aqui tens outros dois que ganhei.
23 Ɛ masa wenɛ lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: ‹Kimɔ yaŋa! Wɛ mɔ mɛsay te yi ɓo yakama ɓɛ nɛ ɓiɓina temɔ nɛ nyɛ. Wɛ duwa̧ ɓakiɗye yasi te yi nɛ mbɛt, ɗete mi ta nyɛ wɛ ɓuɗya mɛyasi nde, ɗiyɔ nɔ. Mi masa wɔ, inja ɗiyɔ kɛ mɔy mɛsosa sinɛ wɛ!›
23 Disse-lhe o senhor: Muito bem, servo bom e fiel; foste fiel no pouco, sobre o muito te colocarei; entra no gozo do teu senhor.
24 Ndana yɛy, ɛ mɔ te yi masa wenɛ nya ndi nyɛ miliyɔŋ wɛtɛ kɔ ɗya̧ nje sendi. Ɛ nyɛ lɛpɛ nde: ‹Nyaŋgwɛ mbam, mi duwa̧ nde, wɛ nɛ nyanɔ ɓuɗyate. Wɛ ndɛ́m mɛɗye kinɛ mbɛki te yi wɛ paŋma ɓɛ na. Wɛ wésiɗya mɛɗye kinɛ kwalɔ te yi wɛ nyanja kɛ mɛnɛti na.
24 Chegando, por fim, o que recebera um talento, disse: Senhor, sabendo que és homem severo, que ceifas onde não semeaste e ajuntas onde não espalhaste,
25 Mi gwa̧ wɔ̧, ɛ mi ɓu̧ miliyɔŋ wɔ kɛ̀ sɔɗyɛ kɛ mɔy mɛnɛti. Ma ɓɛŋa mɔni yɔ kɛ, ɓoŋgɔ yo!›
25 receoso, escondi na terra o teu talento; aqui tens o que é teu.
26 Ɛ masa wenɛ yeŋsa nyɛ nyɛ nde: ‹Wɛ ɓeya mɔ mɛsay, wɛ mɔ ɗyɛm! Wɛ duwa̧ nde, mi ndɛ́m mɛɗye kinɛ mbɛki te yi mi paŋma ɓɛ na. Mi wésiɗya mɛɗye kinɛ kwalɔ te yi mi nyanja na.
26 Respondeu-lhe, porém, o senhor: Servo mau e negligente, sabias que ceifo onde não semeei e ajunto onde não espalhei?
27 Ɗete, ma wɛ ɓoŋma mɔni mbɛ kɛ̀ tikɔ kɛ yi ɓotu ɓe ɓakiɗya mɔni, ma mi ta kɛ̀ ɓu̧ mɔni mbɛ kɛ yɔkwe nɛ liɓa kɛ to te.
27 Cumpria, portanto, que entregasses o meu dinheiro aos banqueiros, e eu, ao voltar, receberia com juros o que é meu.
28 Ma wunɛ sûku miliyɔŋ te ɛ kɛ ɓɔ nɛ kɔ kaŋɛ nyɛ mɔ te ɛ nɛ miliyɔŋ kamɔ kɔ.
28 Tirai-lhe, pois, o talento e dai-o ao que tem dez.
29 Yo nde, ɓo ta dokiɗye yasi nyɛ mɔ te ɛ mɛ nɔ kɔ, a má nje ɓɛ kɛ nyɛŋgwɛ. Yasi wɛtɛ, pɛ yɔkɔ ɛ kinɛ yaŋa kɔ, ɓo ta sukɔ ko mɔnɔ yasi te yi nyɛ nɔ kɛ́.
29 Porque a todo o que tem se lhe dará, e terá em abundância; mas ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
30 Ma pɛ yi ɓeya mɔ mɛsay kɔ ɛ ɗimbiɗye ŋgimɔ nɛ gbɛlate kɔ, wunɛ ɓîya nyɛ ɓetɛ kɛ sɛ̧ kɛ yitil. Yo womɛte komɛ nyɛ ta lelɔ nyambɔ mɛsu̧.› »
30 E o servo inútil, lançai-o para fora, nas trevas. Ali haverá choro e ranger de dentes.
31 «Komɛ *Mɔnɔ mumɔ ta nje kɛ mɔy mɛluksa mɛnɛ ɓenɛ ɓejaki ɓenɛ hɛnɛ kɛ́, a ta kwa̧ ɗiyɔ mɛtiɗyɛ kɛ siya ɓekumande nɛ̀ kɛ ɗiyɔ mɛluksa mɛnɛ.
31 Quando vier o Filho do Homem na sua majestade e todos os anjos com ele, então, se assentará no trono da sua glória;
32 Mɛkandɔ mɛ ɓotu ɓe mɛnɛti maka hɛnɛ ta nje wesiɗya kɛ mbɔmbu wenɛ. A ta ɓakɛ ɓo nda yi mɔ ɓakiɗya ɓetitɛr ɓakɛ njoka ɓesam nɛ̀ ɓegbataɓɔ kɛ́.
32 e todas as nações serão reunidas em sua presença, e ele separará uns dos outros, como o pastor separa dos cabritos as ovelhas;
33 A ta ɓu̧ ɓesam kɛnjɛ pulɔ mbam ɓɔ nɛ, ɓu̧ ɓegbataɓɔ kɛnjɛ pulɔ gare.
33 e porá as ovelhas à sua direita, mas os cabritos, à esquerda;
34 Ndana, nyɛ Kumande má nje lɛpɔ nyɛ ɓotu ɓete ɓe ta ɓɛ kɛ mbam ɓɔ nɛ ɓaka nde: ‹Nɛ njâki, wunɛ ɓotu ɓete ɓe Saŋmbɛ nya wunɛ mɛkombila ɓaka. Wunɛ njâki nje namɔ *Kandɔ te yi nyɛ sima kombile tikɛ wunɛ piŋɔ te yi mbokɔ tì pa kusuna na.
34 então, dirá o Rei aos que estiverem à sua direita: Vinde, benditos de meu Pai! Entrai na posse do reino que vos está preparado desde a fundação do mundo.
35 Kɛto mi gwa̧ nja, ɛ wunɛ nyɛ mi mɛɗye. Mi gwa̧ yɛsiɗyɛ, ɛ wunɛ nyɛ mi mɔrɔku nde, mi hɔ̂ɓiya. Mi ɓa̧ jɛŋgwɛ, ɛ wunɛ ɓu̧ mi kimɔte.
35 Porque tive fome, e me destes de comer; tive sede, e me destes de beber; era forasteiro, e me hospedastes;
36 Mi ɓa̧ sɔkɛrɛ, ɛ wunɛ lɛnje mi lambɔ. Mi ɓa̧ kɛ kɔnɔ, ɛ wunɛ nje ɓɛŋɛ mi. Mi ɓa̧ kɛ jɔɓɔ, ɛ wunɛ nje lɛpiɗye mi.›
36 estava nu, e me vestistes; enfermo, e me visitastes; preso, e fostes ver-me.
37 Ma ndana, ɓotu ɓete ɓe Njambiyɛ pɛsima nde, ɓo mɛ nɛ ŋgbeŋ kɛ mbɔmbu wenɛ ɓaka má nje diyɛ nyɛ nde: ‹Nyaŋgwɛ Kumande, wusɛ ɓɛ́ŋa ɓa wɛ we kɛ gwe nja, ɛ wusɛ nyɛ wɛ mɛɗye? Hɛ ɓɛ́ŋa wɛ we kɛ gwe yɛsiɗyɛ, ɛ wusɛ nyɛ wɛ mɔrɔku nde, hɔɓiya?
37 Então, perguntarão os justos: Senhor, quando foi que te vimos com fome e te demos de comer? Ou com sede e te demos de beber?
38 Wusɛ ɓɛ́ŋa wɛ we nda jɛŋgwɛ, ɛ wusɛ ɓu̧ wɛ kimɔte? Ho nde sɔkɛrɛ, ɛ wusɛ lɛnje wɛ lambɔ?
38 E quando te vimos forasteiro e te hospedamos? Ou nu e te vestimos?
39 Wusɛ ɓɛ́ŋa wɛ we kɛ kɔnɔ ho nde kɛ jɔɓɔ, ɛ wusɛ kɛ̀ lɛpiɗye wɛ?›
39 E quando te vimos enfermo ou preso e te fomos visitar?
40 Kumande má nje yeŋsa nyɛ ɓo nde: ‹Gbakasi yi mi lɛpɛ nyɛ wunɛ kɛ́: Mɛŋgimɔ hɛnɛ te yi wunɛ kelma yiŋa kimɔ yasi ɗete nɛ wɛtɛ mumɔ kɛ njoka ɓemaŋ ɓembɛ ɓaka, ko nde, ɓo ɓɛ̂ki ɓeŋgbanda, wunɛ kél yo nɛ mi.›
40 O Rei, respondendo, lhes dirá: Em verdade vos afirmo que, sempre que o fizestes a um destes meus pequeninos irmãos, a mim o fizestes.
41 Kɛ kɔŋte, a má nje lɛpɔ nyɛ ɓotu ɓete ɓe kɛ pulɔ gare nɛ ɓaka nde: ‹Wunɛ jîsa lɔndɔ kɛ kɛki mbɛ, wunɛ ɓotu ɓete ɓe Njambiyɛ sima kita nɛ wunɛ ɓaka. Wunɛ kɛ̂n kɛ ɗitɛ te yi ju̧ kpo nɛ kpo. Njambiyɛ kombila yo yi *Kum ɓeya mɛkele ɓenɛ ɓejaki ɓenɛ.
41 Então, o Rei dirá também aos que estiverem à sua esquerda: Apartai-vos de mim, malditos, para o fogo eterno, preparado para o diabo e seus anjos.
42 Yo kɛto mi gwa̧ nja, wunɛ kinɛ nyɛ mi mɛɗye na. Mi gwa̧ yɛsiɗyɛ, wunɛ tì nyɛ mi mɔrɔku nde, mi hɔ̂ɓiya na.
42 Porque tive fome, e não me destes de comer; tive sede, e não me destes de beber;
43 Mi ɓa̧ jɛŋgwɛ, wunɛ kinɛ ɓu̧ mi kimɔte na. Mi ɓa̧ sɔkɛrɛ, wunɛ tì lɛnje mi lambɔ na. Mi ɓa̧ kɛ kɔnɔ, ɓɛ kɛ jɔɓɔ, wunɛ tì nje ɓɛŋɛ mi na.›
43 sendo forasteiro, não me hospedastes; estando nu, não me vestistes; achando-me enfermo e preso, não fostes ver-me.
44 Ma ɓo sendi, ɓo ta diyɛ nde: ‹Nyaŋgwɛ Kumande, wusɛ ɓɛ́ŋa ɓa wɛ we kɛ gwe nja, kɛ gwe yɛsiɗyɛ ho jɛŋgwɛ ho sɔkɛrɛ ho kɛ kɔnɔ ho kɛ jɔɓɔ, ɛ wusɛ ɗiyɛ kinɛ kamɛ wɛ?›
44 E eles lhe perguntarão: Senhor, quando foi que te vimos com fome, com sede, forasteiro, nu, enfermo ou preso e não te assistimos?
45 Ndana, a má nje yeŋsa nyɛ ɓo nde: ‹Gbakasi yi mi lɛpɛ nyɛ wunɛ kɛ́: Mɛŋgimɔ hɛnɛ te yi wunɛ ɗiyma kinɛ kelɔ kimɔ yasi ɗete nɛ wɛtɛ mumɔ kɛ njoka ɓemaŋ ɓembɛ ɓaka, ko nde, ɓo ɓɛ̂ki ɓeŋgbanda, yo mi yi wunɛ ɗiyma kinɛ kelɔ yo.›
45 Então, lhes responderá: Em verdade vos digo que, sempre que o deixastes de fazer a um destes mais pequeninos, a mim o deixastes de fazer.
46 Ɗete, ɓeya ɓotu ɓaka ta kɛ̀ saŋgwa nɛ mɛbɔnɛ kpo nɛ kpo. Ma ɓotu ɓete ɓe nɛ ŋgbeŋ ɓaka ta ɓɛ nɛ joŋgwɛ te yi kpo nɛ kpo.»
46 E irão estes para o castigo eterno, porém os justos, para a vida eterna.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.