Mateus 23

Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ndana, ɛ Yesus lɛpɛ nyɛ ŋgil ɓomɔ nɛ̀ ɓejekɛ ɓenɛ nde:
1 Então Jesus falou à multidão e aos seus discípulos.
2 «Ɓotu ɓe kɛtina mɛyasi nɛ̀ *Ɓefarisɛ̧ ndana kɛ mbɛy Mɔyisi yí teɗye mɛmboŋga mɛ Njambiyɛ yi Mɔyisi kɛtima kɛ́ nyɛ ɓomɔ.
2 Ele disse:
3 Ɗete, wunɛ kêl ɓakiɗye mɛyasi hɛnɛ te yi ɓo ta lɛpɔ nyɛ wunɛ kɛ́, ma yasi wɛtɛ, nɛ tî joŋnaŋgwɛ nda ɓo na, kɛto ɓo lɛ́pi ndi yasi lɛpɔ kɛ numbu kinɛ nje kelɔ nda yi ɓo lɛpima kɛ́ na.
3 Por isso vocês devem obedecer e seguir tudo o que eles dizem. Porém não imitem as suas ações, pois eles não fazem o que ensinam.
4 Ɓo kánja ɗitina mɛmapi soɓiɗye ɓomɔ kɛ ɓɛkɔ. Ma yasi wɛtɛ, ɓo nɛ ŋguru wan yeti kɛ sambile nyɛy ɓɔ wɛtɛ kpokɛ nɛ yo na.
4 Amarram fardos pesados e os põem nas costas dos outros, mas eles mesmos não os ajudam, nem ao menos com um dedo, a carregar esses fardos.
5 Ɓo kél mɛkele man hɛnɛ nde, nɛ́ ɓomɔ ɓɛŋ ɓo. Ɗete, ɓo kɛ ɗɔkwɛ mɔnɔ mɛyasi mɛte yi ɓo ɗiki lɛŋɛ yi nɛ mɛmboŋga mɛ Mɔyisi kɛ mɔyte kɛ́ kwa̧ yi ɓɛsɔ, sɛwɗye sendi mɛyasi mɛte yi ɓo nyɛ kɛ numbu mɛlambɔ man kɛ́ nɛ ndulɛŋ ndulɛŋ.
5 Tudo o que eles fazem é para serem vistos pelos outros. Vejam como são grandes os trechos das das suas
6 Ɓo sáŋ kpasa mɛmbɛy kɛ mɛtu̧ mɛdina, kwaɗyɛ ɗiyɔ kɛ bosa mɛmbɛy kɛ mɛmbanjɔ mɛwesiɗya mɛ Ɓeyudɛn. Ɓo kwáɗyikwɛ nde, ɓomɔ kɛ̂ nyɛnɔ ɓo kɛ mɛmbɛy komɛ ɓomɔ ɗiki wesiɗya kɛ́,
6 Eles preferem os melhores lugares nos banquetes e os lugares de honra nas
7 kwaɗyɛ sendi nde, ɓomɔ kɛ̂ jeɓaŋgwɛ ɓo nde yekele.
7 Gostam de ser cumprimentados com respeito nas praças e de ser chamados de “mestre”.
8 Ma ŋgɛ ɓɛ wunɛ, wunɛ tî saŋ nde, mumɔ jêɓaŋgwɛ wunɛ nde yekele na, kɛto wunɛ ndi nɛ Yekele wɛtɛ nɛ wɛtɛ. Ma wunɛ hɛnɛ ɓemaŋ nɛ ɓemaŋ.
8 Porém vocês não devem ser chamados de “mestre”, pois todos vocês são membros de uma mesma família e têm somente um Mestre.
9 Wunɛ tî jeɓaŋgwɛ wɛtɛ mumɔ kɛ to mɛnɛti nde da na, kɛto wunɛ ndi nɛ Da wɛtɛ nɛ wɛtɛ, yo yɔkɔ ɛ ɗiyɛ kɛ kwey kɔ.
9 E aqui na terra não chamem ninguém de pai porque vocês têm somente um Pai, que está no céu.
10 Nɛ tî saŋ nde, mumɔ jêɓaŋgwɛ wunɛ nde masa na, kɛto wunɛ ndi nɛ Masa wɛtɛ nɛ wɛtɛ, yo *Krist.
10 Vocês não devem também ser chamados de “líderes” porque vocês têm um líder, o
11 Mɔ te ɛ ɓɛ nyaŋgwɛte kɛ njoka yun kwa̧ ɓɛsɔ kɔ yâkaŋgwɛ kelɔ mɛsay nyɛ wunɛ.
11 Entre vocês, o mais importante é aquele que serve os outros.
12 Mɔ te ɛ ɓendiɗye yotu kɛnjɛ kwey, Njambiyɛ ta piɗyɛ nyɛ kɛnjɛ nji̧. Ma yɔkɔ ɛ piɗyɛ yotu kɛnjɛ nji̧, Njambiyɛ ta kpalɔ ɓendiɗye nyɛ kɛnjɛ kwey.»
12 Quem se engrandece será humilhado, mas quem se humilha será engrandecido.
13 «Mɛbɔnɛ ta ɓalɔ kɛ to yun, wunɛ ɓotu ɓe teɗya mɛmboŋga nɛ̀ *Ɓefarisɛ̧, wunɛ ɓotu ɓe likisi, kɛto wunɛ kɛ ɗiɓɔ numɛy te yi *Kandɔ te yi kwey kɛ mbɔmbu ɓomɔ. Wunɛ nɛ ŋguru wun yeti kɛ nyiŋɛ kɛte na, ma wunɛ yeti kɛ tikɔ nde, ɓotu ɓete ɓe kwaɗyɛ nyiŋɛ kɛte ɓaka nyîŋa na. [
13 — Ai de vocês,
14 Mɛbɔnɛ ta ɓalɔ kɛ to yun, wunɛ ɓotu ɓe teɗya mɛmboŋga nɛ̀ Ɓefarisɛ̧, wunɛ ɓotu ɓe likisi! Kɛto wunɛ kɛ wɛnjile mɛyasi hɛnɛ nɛ mbul kɛ mɛɓɔ mɛ ɓekusɔ ɓomari ɗiki nje kelɔ sɛwna mɛŋgwɛta, nɛ́ ɓomɔ ɓɛŋ nde, wunɛ kimɔ ɓomɔ. Ɗete, Njambiyɛ ta jɔse wunɛ ɗetinate teɗye wunɛ nyaŋgwɛ mɛbɔnɛ kwa̧ to te.]
14 [— Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês exploram as viúvas e roubam os seus bens e, para disfarçarem, fazem longas orações! Por isso o castigo de vocês será pior!]
15 «Mɛbɔnɛ ta ɓalɔ kɛ to yun, wunɛ ɓotu ɓe teɗya mɛmboŋga nɛ̀ Ɓefarisɛ̧, wunɛ ɓotu ɓe likisi! Kɛto wunɛ kɛ ɓendɔ mɛlandi kɛ̀ nɔ kɛ to mɛɗuku, kɛ̀ mɛkɛndi kɛ to mɛnɛti yí sa̧ mɔ te ɛ ta yeŋsa temɔ nyiŋɛ kɛ misɔn yun. Ma ŋgɛ nyɛ si nyiŋɛ ɗete kɛ́, wunɛ kpalma nje kelɔ nde, a ɓɛ̂ki yɔkɔ ɛ ta kɛ̀ kɛ ɗitɛ te yi ti ɗím kɛ́, kɛto wunɛ ta kelɔ nde, a kêl ɓeya yasi kwa̧ wunɛ mɛŋga yiɓa.
15 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês atravessam os mares e viajam por todas as terras a fim de procurar converter uma pessoa para a sua religião. E, quando conseguem, tornam essa pessoa duas vezes mais merecedora do inferno do que vocês mesmos.
16 «Mɛbɔnɛ ta ɓalɔ kɛ to yun, wunɛ ɓotu ɓe ɗibina misi ɓe kɛndɛ nɛ ɓomɔ ɓaka! Wunɛ lɛ́pi nde: ‹Ŋgɛ mumɔ kinja mbanjɔ Njambiyɛ, a yakama ɗiyɔ kinɛ tonjɛ yasi te yi nyɛ kpoma kɛ́ na. Yasi wɛtɛ, ŋgɛ nyɛ kinja lɔr te yi ɗiyɛ kɛ mbanjɔ Njambiyɛ kɛ́, na tônjukwɛ yasi te yi nyɛ kpoma kɛ́.›
16 — Ai de vocês, guias cegos! Pois vocês ensinam assim: “Se alguém jurar pelo Templo, não é obrigado a cumprir o juramento. Mas, se alguém jurar pelo ouro do Templo, então é obrigado a cumprir o que jurou.”
17 Ma wunɛ ɓelem, wunɛ ɓotu ɓete ɓe nɛ ɗiɓina misi ɓaka, ŋge kwa̧ jakɔsɔ, yo lɔr ho yo mbanjɔ Njambiyɛ te yi kelɛ nde, lɔr te wôkunaŋgwɛ ndi nɛ Njambiyɛ kɛ́?
17 Tolos e cegos! Qual é mais importante: o ouro ou o Templo que
18 Wunɛ lɛ́pi sendi nde: ‹Ŋgɛ mumɔ kinja nɛ ɗinɔ mbɛy nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ kɛ́, a yakama ɗiyɔ kinɛ tonjɛ yasi te yi nyɛ kpoma kɛ́ na. Yasi wɛtɛ, ŋgɛ nyɛ kinja sadaka te yi ɓo nja̧ kasɛ kɛ mbɛy nyɛna sadaka kɛ́, na tônjukwɛ yasi te yi nyɛ kpoma kɛ́.›
18 Vocês também ensinam isto: “Se alguém jurar pelo altar, não é obrigado a cumprir o juramento. Mas, se jurar pela oferta que está no altar, então é obrigado a cumprir o que jurou.”
19 Ma wunɛ ɓotu ɓete ɓe nɛ ɗiɓina misi ɓaka, ŋge kwa̧ jakɔsɔ, yo sadaka te yi ɓo nje nɔ kɛ́, ho yo mbɛy nyɛna sadaka te yi kelɛ nde, sadaka te wôkunaŋgwɛ ndi nɛ Njambiyɛ kɛ́?
19 Cegos! Qual é mais importante: a oferta ou o altar que santifica a oferta?
20 Mɔ te ɛ kinja mbɛy nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ, a kínjaŋgwɛ mbɛy nyɛna sadaka gbesɔ nɛ mɛyasi hɛnɛ te yi ɗiyɛ kɛte kɛ́.
20 Por isso, quando alguém jura pelo altar, está jurando pelo altar e por todas as ofertas que estão em cima dele.
21 Mɔ te ɛ kinja mbanjɔ Njambiyɛ, a kínjaŋgwɛ mbanjɔ gbesɔ nɛ mɔ te ɛ ɗiyɛ kɛte kɔ.
21 Quando alguém jura pelo Templo, está jurando pelo Templo e por Deus, que mora ali.
22 Sendi, mɔ te ɛ kinja ɗyoɓɔ, a kínjaŋgwɛ siya ɓekumande te yi Njambiyɛ gbesɔ nɛ mɔ te ɛ kɛ ɗiyɔ kɛte kɔ.
22 E, quando alguém jura pelo céu, está jurando pelo trono de Deus e pelo próprio Deus, que está sentado nele.
23 «Mɛbɔnɛ ta ɓalɔ kɛ to yun, wunɛ ɓotu ɓe kɛtina mɛyasi nɛ̀ *Ɓefarisɛ̧, wunɛ ɓotu ɓe likisi! Kɛto kɛ gbɛla mɛmbunjɔ nde *maŋt nɛ̀ *anis nɛ̀ *kimɛ̧ wunɛ kɛ ɓu̧ yasi hɛnɛ kɛ njokate ɓakɛ kɛ mɛŋgaɓiyɛ kamɔ kamɔ, ɓu̧ kwalɔ ŋgaɓiyɛ te wɛtɛ wɛtɛ nyɛ Njambiyɛ. Wunɛ kɛ kpalɔ tikɔ kelna kpasa mɛyasi mɛte yi ɗiyɛ kɛ mɔy mɛmboŋga nda pɛsina lɛpi nɛ ŋgbeŋ nɛ̀ gwena ɓɛsɔ ŋgwɛtɛ nɛ̀ tikina temɔ kɛ yi Njambiyɛ. Ma yo yite yi wunɛ yâkaŋgwɛ kelɔ kinɛ tikɔ kelna ɓukwɛ mɛyasi mɛte yiri na.
23 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês dão a Deus a décima parte até mesmo da hortelã, da erva-doce e do
24 Wunɛ ɓotu ɓete ɓe nɛ ɗiɓina misi ɓe kɛndɛ nɛ ɓomɔ ɓaka, wunɛ kɛ sɛ mɛnjam soŋɛ gbɛla mɔnɔ ɗyɛŋgil kɛte kpalɔ nje tikɔ nyaŋgwɛ nyamɔ nde *samo kɛte mɛnɔ nyɛ.
24 Guias cegos! Coam um mosquito, mas engolem um camelo!
25 «Mɛbɔnɛ ta ɓalɔ kɛ to yun, wunɛ ɓotu ɓe kɛtina mɛyasi nɛ̀ *Ɓefarisɛ̧, wunɛ ɓotu ɓe likisi! Kɛto wunɛ wéya ndi kɔŋ pelɔ nɛ̀ kɔŋ pan, yasi wɛtɛ, mɔy te tondunate nɛ mɛyasi mɛ guɓɔ nɛ̀ ɓeya mɛyasi mɛte yi wunɛ nyɛ temɔ yun kɛte kɛ́.
25 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês lavam o copo e o prato por fora, mas por dentro estes estão cheios de coisas que vocês conseguiram pela violência e pela ganância.
26 Wɛ *Farisɛ̧ te mɔ ɗiɓina misi pâŋ pa weyɛ mɔy pelɔ nɛ̀ mɔy pan, nɛ́ kɔŋ te nje ɓɛ pupunate.
26 Fariseu cego! Lave primeiro o copo por dentro, e então a parte de fora também ficará limpa!
27 «Mɛbɔnɛ ta ɓalɔ kɛ to yun, wunɛ ɓotu ɓe kɛtina mɛyasi nɛ̀ *Ɓefarisɛ̧, wunɛ ɓotu ɓe likisi! Kɛto wunɛ nda mɛɓoŋsɔŋ mɛte yi ɓo si lɔmbɛ konɔ kɛte kɛ́. Kɛ puyɛ, kimɔ yaŋa ɗekɛ nɛ ŋgɛrɛ ŋgɛrɛ, ma mɔy te tondunate nɛ mɛyesɔ mɛ ɓemuŋ nɛ̀ kwalɔ yasi nyɛ̧ hɛnɛ.
27 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês são como túmulos pintados de branco, que por fora parecem bonitos, mas por dentro estão cheios de ossos de mortos e de podridão.
28 Wunɛ ndi sendi ɗete kɛ mbɔmbu ɓomɔ. Ɗekɛ ɔ ɓa nde, wunɛ nɛ ŋgbeŋ, ma kɛ mɔy mɛtemɔ mun likisi nɛ̀ yiŋa ɓeya mɛyasi mɛte yi mɛmboŋga ɓenɛ kɛ́ kɛte nɛ ŋgbɛŋ.
28 Por fora vocês parecem boas pessoas, mas por dentro estão cheios de mentiras e pecados.
29 «Mɛbɔnɛ ta ɓalɔ kɛ to yun, wunɛ ɓotu ɓe kɛtina mɛyasi nɛ̀ *Ɓefarisɛ̧, wunɛ ɓotu ɓe likisi! Kɛto wunɛ kɛ wɔmɔ mɛɓoŋsɔŋ mɛ ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ, kɛrke mɛɓoŋsɔŋ mɛ ŋgbeŋ ɓomɔ.
29 — Ai de vocês,
30 Ma wunɛ kɛ kpalɔ nje lɛpɔ nde: ‹Hɛ má ɗiy kɛ ŋgimɔ te yi ɓesaŋgwɛ ɓusu ɓa̧ nɔ kɛte kɛ́, ma wusɛ tì gbesɛ ɓɔ sinɛ ɓo yí wo nɛ ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ na.›
30 E dizem: “Se tivéssemos vivido no tempo dos nossos antepassados, não teríamos feito o que eles fizeram, não teríamos matado os profetas.”
31 Ɗete, wunɛ ɓesa ɓete kɛ pɛsɔ lɛpi yun nɛ ŋguru wun jayɛ nde, wunɛ ɓɔnɔ ɓe ɓotu ɓete ɓe woma ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ ɓaka.
31 Assim vocês confirmam que são descendentes daqueles que mataram os profetas.
32 Ma ndana, nɛ kɛ̂n mbɔmbu yí tonjɛ ndi yasi te yi ɓesaŋgwɛ ɓun kandima kwey kɛ́.
32 Portanto, vão e terminem o que eles começaram!
33 Wunɛ ɓenyɔŋɛ, wunɛ mbo yeri! Wunɛ ta kelɔ nan yí kambɔ nɛ mɛbɔnɛ mɛte yi ɗitɛ te ɛ ti ɗím teɗye kɛ́?
33 Cobras venenosas, ninhada de cobras! Como esperam escapar da condenação do inferno?
34 Ɗete, mi kɛ tomɔ ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ nɛ̀ ɓotu ɓe ɗyanɔ nɛ̀ ɓotu ɓe kɛtina mɛyasi kɛnjɛ wunɛ. Wunɛ ta wo ɓaŋa, ŋgba ɓaŋa kɛ kroa, njurɔ ɓaŋa nɛ njambala kɛ mɛmbanjɔ mɛwesiɗya mun. Nɛ ta teɗye ɓo nyaŋgwɛ mɛbɔnɛ nɛ mɛɗya yí kɛ̀ nɔ.
34 Pois eu lhes mandarei profetas, homens sábios e mestres. Vocês vão matar alguns, crucificar outros, chicotear ainda outros nas
35 Mɛyasi ta kwaŋna ɗete, nɛ́ mɛkiyɔ hɛnɛ te yi ɓotu ɓete ɓe tì kelɛ yiŋa ɓeya yasi yi nyanjama kɛ to mɛnɛti maka kɛ́ ɓal kɛ to yun, kandɛ kɛ mɛkiyɔ mɛ Abɛl te ŋgbeŋ mumɔ kumɔ kɛ mɛkiyɔ mɛ Sakari te mɔnɔ Baraki yi wunɛ woma kɛ njoka mbanjɔ Njambiyɛ nɛ mbɛy nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ kɛ́.
35 Por isso Deus castigará vocês pela morte de todas as pessoas inocentes que os antepassados de vocês mataram, desde a morte do inocente Abel até a de Zacarias, filho de Baraquias, que vocês mataram entre o Templo e o altar.
36 Gbakasi yi mi lɛpɛ nyɛ wunɛ kɛ́: Mɛyasi mɛte hɛnɛ ta ɓalɔ kɛ to ɓotu ɓe ŋgimɔ te yɔkɔ.
36 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: o castigo por tudo isso cairá sobre o povo de hoje.
37 «Yerusalɛm, Yerusalɛm, wɛ ɛ ɗiki wo ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ, lu̧ ɓotu ɓete ɓe Njambiyɛ tomɛ njesɛ kɛ yɔ ɓaka nɛ mɛtari wo, mi kwaɗya wesiɗye ɓɔnɔ ɓɔ nda yi gway kuɓɛ gukule nɛ ɓɔnɔ ɓenɛ kɛ nji̧ mɛpapɔ mɛnɛ kɛ́! Ko ɗete, nɛ tì kwaɗyɛ na.
37 Jesus terminou, dizendo:
38 Ma ndana nɛ ta tika nɛ tu̧ ɗyun gboŋgote.
38 Agora a casa de vocês ficará completamente abandonada.
39 Yasi wɛtɛ, mi kɛ lɛpɔ nyɛ wunɛ nde: Wunɛ tí ɓɛŋɛ se mi na kumɔ komɛ wunɛ ta duwɛ lɛpɔ nde: ‹Mɛkombila nɛ yɔkɔ ɛ nje nɛ ɗinɔ Baba Mbokɔ kɔ!› »
39 Eu afirmo que vocês não me verão mais, até chegar o tempo em que dirão: “Deus abençoe aquele que vem em nome do Senhor!”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.