Mateus 22
Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs ARA
1 Yesus nja̧ kɛ̀ sendi mbɔmbu lɛpina nyɛ ɓomɔ nɛ nje mɛkanɔ. A lɛpima nde:
1 De novo, entrou Jesus a falar por parábolas, dizendo-lhes:
2 «*Kandɔ te yi kwey kɛ ɓoŋna nɛ wɛtɛ kumande te ɛ kelma jesɔ gwaki mɔnɔ wenɛ ɛ mbam kɔ.
2 O reino dos céus é semelhante a um rei que celebrou as bodas de seu filho.
3 A tomma ɓotu ɓe mɛsay ɓenɛ kɛ̀ jeɓa nɛ ɓotu ɓete ɓe nyɛ jeɓama kɛ jesɔ ɓaka. Yasi wɛtɛ, ɓotu ɓete tì kwaɗyɛ nje na.
3 Então, enviou os seus servos a chamar os convidados para as bodas; mas estes não quiseram vir.
4 A nja̧ ɓasiɗye tomɔ ɓaŋa ɓotu ɓe mɛsay lɛpɔ nde: ‹Nɛ kɛ̂n lɛpɔ nyɛ ɓotu ɓete ɓe mi jeɓama ɓaka nde: Mi sima kombile mɛɗye hɛnɛ. Mi woma ɓenday nɛ̀ ɓenyamɔ ɓete ɓe nɛ mutɔ ɓaka. Mɛyasi mɛ kombilate, ɓo njâki kɛ jesɔ.›
4 Enviou ainda outros servos, com esta ordem: Dizei aos convidados: Eis que já preparei o meu banquete; os meus bois e cevados já foram abatidos, e tudo está pronto; vinde para as bodas.
5 Yasi wɛtɛ, ɓotu ɓete yɛliya jeɓan te tɔkɛ kɛndi yan kwa̧. Yɔkɔ ɛ tɛmɛ kɛ̀ ŋgwaŋ nɛ, yɔru ɛ kwa̧ kɛ̀ ɗyaŋgwɛ mɛjɛŋ mɛnɛ.
5 Eles, porém, não se importaram e se foram, um para o seu campo, outro para o seu negócio;
6 Ɓukwɛ te ɓaka tɛmma ɓiye ɓotu ɓe mɛsay ɓe kumande teɗye ɓo mɛbɔnɛ wo ɓo.
6 e os outros, agarrando os servos, os maltrataram e mataram.
7 Temɔ kumande kwama ɓuɗyate, ɛ nyɛ tomɛ ɓesɔja ɓenɛ si kɛ̀ girise nɛ ɓeya ɓotu ɓe wona ɓomɔ ɓaka, loɗyɛ ɗya ɗyan.
7 O rei ficou irado e, enviando as suas tropas, exterminou aqueles assassinos e lhes incendiou a cidade.
8 Kumande nja̧ lɛpɔ nyɛ ɓotu ɓe mɛsay ɓenɛ nde: ‹Mi ma komsa jesɔ, ma ɓotu ɓete ɓe mi jeɓama ɓaka ti yaka nɛ jesɔ te na.
8 Então, disse aos seus servos: Está pronta a festa, mas os convidados não eram dignos.
9 Ndana, nɛ kɛ̂n nɛ mɛmanɔ yi kɛ̀ nɔ. Ɓomɔ hɛnɛ te yi wunɛ ta dolɔ, wunɛ lɛ̂pi nyɛ ɓo nde, ɓo njâki kɛ jesɔ.›
9 Ide, pois, para as encruzilhadas dos caminhos e convidai para as bodas a quantos encontrardes.
10 Ɓotu ɓe mɛsay ka̧ nɛ ɓoku mɛnje ŋgbɔ ɓomɔ hɛnɛ te yi ɓo dolma, ko ɓeya ɓomɔ ko kimɔ ɓomɔ. Ɛ tu̧ jesɔ tondɛ nɛ ɓomɔ nɛ ŋgbɛŋ.
10 E, saindo aqueles servos pelas estradas, reuniram todos os que encontraram, maus e bons; e a sala do banquete ficou repleta de convidados.
11 Kumande nja̧ nyiŋɛ tu̧ yí nje ɓɛŋɛ ɓomɔ, a sém mbaŋa mumɔ kɛ njokate kinɛ lambɔ jesɔ gwaki kɛ yotu na.
11 Entrando, porém, o rei para ver os que estavam à mesa, notou ali um homem que não trazia veste nupcial
12 Ɛ nyɛ diyɛ nyɛ nde: ‹Sɔ mbɛ, yo kwaŋnama nan yi wɛ nyiŋma waka kinɛ lambɔ jesɔ gwaki kɛ yotu kɛ́?› Mbam ɗiyma nɛ kpiŋgbili kinɛ ɓutɛ numbu na.
12 e perguntou-lhe: Amigo, como entraste aqui sem veste nupcial? E ele emudeceu.
13 Ɛ kumande lɛpɛ nyɛ ɓotu ɓe mɛsay nde: ‹Wunɛ ɓîya nyɛ wotɔ mɛkol nɛ̀ mɛɓɔ mɛnɛ tɔkɛ nyɛ ɓetɛ kɛ sɛ̧ kɛ yitil. Yo womɛte komɛ nyɛ ta lelɔ nyambɔ mɛsu̧.›
13 Então, ordenou o rei aos serventes: Amarrai-o de pés e mãos e lançai-o para fora, nas trevas; ali haverá choro e ranger de dentes.
14 Yo nde, Njambiyɛ jéɓaŋgwɛ ɓomɔ ɓuɗyate, ma ɓaka ɓe nyɛ tɔkɛ kɛ njokate ɓaka ti ɓuyɔ na.»
14 Porque muitos são chamados, mas poucos, escolhidos.
15 Ndana, ɛ *Ɓefarisɛ̧ kwa̧ kɛ̀ kelɔ kutu yí ɓɛŋɛ nɛ nje te yi ɓo yakama dɔŋgiɗye nɛ Yesus wulɛ kɛ yasi te yi nyɛ nɛ ŋguru wenɛ ta lɛpɔ kɛ́.
15 Então, retirando-se os fariseus, consultaram entre si como o surpreenderiam em alguma palavra.
16 Ɓo tomma ɓejekɛ ɓan nɛ̀ ɓaŋa ɓotu ɓete ɓe ɓa̧ kɛ njɔŋ kumande Herod ɓaka kɛnjɛ kɛ yi Yesus lɛpɔ nde: «Yekele, hɛ duwa̧ nde, wɛ mɔ gbakasi. Wɛ téɗya nje Njambiyɛ gbate gbate ko kɛ misi mɛ nda, kɛto wɛ ti ɓáŋ yɔ mbɛri misi mɛ mumɔ na.
16 E enviaram-lhe discípulos, juntamente com os herodianos, para dizer-lhe: Mestre, sabemos que és verdadeiro e que ensinas o caminho de Deus, de acordo com a verdade, sem te importares com quem quer que seja, porque não olhas a aparência dos homens.
17 Ma, lɛpɔ yasi te yi wɛ takɛ kɛ lɛpi kɛ kɛ́: ’Mɛmboŋga lɛ́pi ka nde, mumɔ gbôku garama nyɛ *Sesar ho a tî gboku?»
17 Dize-nos, pois: que te parece? É lícito pagar tributo a César ou não?
18 Yasi wɛtɛ, Yesus duwa̧ ɓeya mɛtakɛ man. Ɛ nyɛ yeŋsa nde: «Wunɛ ɓotu ɓe likisi, wunɛ ɓóɓa mi kɛto ŋge?
18 Jesus, porém, conhecendo-lhes a malícia, respondeu: Por que me experimentais, hipócritas?
19 Wunɛ pâŋ pa teɗye mi mɔni te yi ɓo ɗiki gbo nɛ garama kɛ́.» Ɛ ɓo nje nɛ sule wɛtɛ ɓu̧ kaŋɛ nyɛ nyɛ.
19 Mostrai-me a moeda do tributo. Trouxeram-lhe um denário.
20 Ɛ nyɛ diyɛ ɓo nde: «Yikɛ yekambiyɛ to nda? Mɛkɛti mɛte yikɛ téɗya nda?»
20 E ele lhes perguntou: De quem é esta efígie e inscrição?
21 Ɛ ɓo yeŋsa nyɛ nyɛ nde: «Yo yi Sesar.» Ɛ nyɛ nje lɛpɔ nyɛ ɓo nde: «Ɗete, wunɛ nyɛ̂ki Sesar mɛyasi mɛte yenɛ, nyɛ Njambiyɛ mɛyasi mɛte yenɛ.»
21 Responderam: De César. Então, lhes disse: Dai, pois, a César o que é de César e a Deus o que é de Deus.
22 Ɓo wokuma nda yi Yesus yeŋsama kɛ́, ɛ ɓo ŋgbakima ŋgbɛsɛ nyɛ tɔkɛ kɛndi si kwa̧.
22 Ouvindo isto, se admiraram e, deixando-o, foram-se.
23 Kɛ kiya yesɔ te *Ɓesadusɛ̧ ɓe lɛpɛ nde, ɓemuŋ tí womiyɛ ɓaka nja̧ kɛ yi Yesus lɛpɔ nyɛ nyɛ nde:
23 Naquele dia, aproximaram-se dele alguns saduceus, que dizem não haver ressurreição, e lhe perguntaram:
24 «Yekele, Mɔyisi lɛpima nde: ‹Ŋgɛ mbam gwe kinɛ tikɔ mɔnɔsikɛ na, nɛ̀ maŋ nɛ mbam te ɓôŋ kusɔ, na ja ɓenɛ nyɛ yí kwaŋɗye nɛ ɗinɔ maŋ ɛ gwa̧ kɔ.›
24 Mestre, Moisés disse: Se alguém morrer, não tendo filhos, seu irmão casará com a viúva e suscitará descendência ao falecido.
25 Ma yo ɓa̧ nɛ ɓaŋa ɓɔnɔ ɓembam yitan jɔ yiɓa ɓe jaɗya kɛ mɔy yan, ɓo joŋnama kɛ njoka wusu. Tomba te ɓoŋma nyari nje gwe. Nda a tì ja kɛ́, ɛ ndɛmbi te ɓu̧ kusɔ maŋ.
25 Ora, havia entre nós sete irmãos. O primeiro, tendo casado, morreu e, não tendo descendência, deixou sua mulher a seu irmão;
26 Yo nja̧ kwaŋna ndi sendi ɗete nɛ̀ ndɛmbi te nɛ̀ mɔ yitatite kumɔ kɛ mɔ yitan jɔ yiɓate.
26 o mesmo sucedeu com o segundo, com o terceiro, até ao sétimo;
27 Ɗiyɔ kɛ́, ɛ nyari nje gwe sendi kɛ kɔŋ yan hɛnɛ.
27 depois de todos eles, morreu também a mulher.
28 Ma kɛ yesɔ te yi ɓemuŋ ta womiyɛ nɔ kɛ́, kɛ njoka ɓembam ɓaka yitan jɔ yiɓa, nya kɔ ta nje ɓɛ nya nda, kɛto ɓo hɛnɛ ɓoŋma nyɛ nɛ mɛgwaki?»
28 Portanto, na ressurreição, de qual dos sete será ela esposa? Porque todos a desposaram.
29 Ɛ Yesus yeŋsa nyɛ ɓo nde: «Wunɛ kɛ mɔy mɛjɔsɔ, kɛto wunɛ kɛ ndekima yasi te yi yo kɛtinate kɛ mɛkana mɛ Njambiyɛ kɛ́, ndekima sendi ŋguŋguɗyɛ Njambiyɛ.
29 Respondeu-lhes Jesus: Errais, não conhecendo as Escrituras nem o poder de Deus.
30 Yo nde, komɛ ɓemuŋ ta womiyɛ kɛ́, mɛgwaki tí ɓɛŋna se na. Yasi wɛtɛ, ɓomɔ hɛnɛ ta joŋna nda yi ɓejaki ɓe Njambiyɛ joŋna nɔ kɛ ɗyoɓɔ kɛ́.
30 Porque, na ressurreição, nem casam, nem se dão em casamento; são, porém, como os anjos no céu.
31 Ma kɛ kasi womiya ɓemuŋ, ’yite nde, wunɛ tì pa tɔlɔ ka yasi te yi Njambiyɛ lɛpima nyɛ wunɛ kɛ́ na? Njambiyɛ lɛpima nde:
31 E, quanto à ressurreição dos mortos, não tendes lido o que Deus vos declarou:
32 ‹Mi mbɛ Njambiyɛ te ɛ Abaraham, Njambiyɛ te ɛ Isak, Njambiyɛ te ɛ Yakɔp.› Yo nde, Njambiyɛ yeti Njambiyɛ ɓemuŋ na, nyɛ Njambiyɛ te ɛ ɓotu ɓete ɓe nɛ joŋ ɓaka.»
32 Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó?
33 Ŋgil ɓotu ɓete ɓe lɛŋgwa mɛtɔ kɛ yasi te yi Yesus ɗikima lɛpɔ kɛ́ ŋgbakimama kwalɔ teɗya yasi te yenɛ.
33 Ouvindo isto, as multidões se maravilhavam da sua doutrina.
34 Kɛ *Ɓefarisɛ̧ ma wokɔ nde, a ɗiɓima numbu *Ɓesadusɛ̧ kɛ yeŋsa lɛpi te yi nyɛ yeŋsama kɛ́, ɛ ɓo kwa̧ wesiɗya.
34 Entretanto, os fariseus, sabendo que ele fizera calar os saduceus, reuniram-se em conselho.
35 Wɛtɛ kɛ njoka yan ɓa̧ nyaŋgwɛ mɔ teɗya mɛmboŋga. Ɛ nyɛ diyɛ Yesus diyan yí lɛɓiye nɛ nyɛ. A diyma nyɛ nde:
35 E um deles, intérprete da Lei, experimentando-o, lhe perguntou:
36 «Yekele, kɛ njoka mɛmboŋga, yɛn kwa̧ ɓɛsɔ?»
36 Mestre, qual é o grande mandamento na Lei?
37 Ɛ Yesus yeŋsa nyɛ nyɛ nde: « ‹Kwaɗyikwɛ Baba Mbokɔ te Njambiyɛ wɔ nɛ temɔ yɔ hɛnɛ, nɛ sisiŋ yɔ hɛnɛ, nɛ ɗyanɔ ɗyɔ hɛnɛ.›
37 Respondeu-lhe Jesus:
38 Bosa mboŋga nɛ̀ nyaŋgwɛ mboŋga te ɛ kwaŋma ɓɛsɔ hɛnɛ kɔ, ɛru.
38 Este é o grande e primeiro mandamento.
39 Mboŋga yiɓate ɛ kɛ ɓoŋna nɛ mbɛte, yo yɔkɔ ɛ lɛpɛ nde: ‹Kwaɗyikwɛ mɔŋ nda yi wɛ kwaɗyɛ nɛ yotu yɔ kɛ́.›
39 O segundo, semelhante a este, é:
40 Mɛmboŋga maka yiɓa ɓɛ njuku mɛmboŋga nɛ̀ njuku mɛlɛpi hɛnɛ te yi ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ lɛpima kɛ́.»
40 Destes dois mandamentos dependem toda a Lei e os Profetas.
41 Nda yi *Ɓefarisɛ̧ wesiɗyama kɛ́, ɛ Yesus diyɛ ɓo nde:
41 Reunidos os fariseus, interrogou-os Jesus:
42 «Nɛ táka nde, *Krist nda? Nyɛ mɔnɔ nda?» Ɛ ɓo yeŋsa nyɛ nyɛ nde: «Nyɛ Mɔnɔ Davit.»
42 Que pensais vós do Cristo? De quem é filho? Responderam-lhe eles: De Davi.
43 Ɛ Yesus lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Ma ŋge nje kelɔ nde, Kimɔ Sisiŋ nyɛ̂ki Davit ɗeti te yi jeɓa nyɛ nde Kumande wenɛ kɛ́? Kɛto Davit lɛpima nde:
43 Replicou-lhes Jesus: Como, pois, Davi, pelo Espírito, chama-lhe Senhor, dizendo:
44 ‹Baba Mbokɔ lɛpima nyɛ Kumande wombɛ nde: Ɗiyɔ mɛtiɗyɛ kɛ mbam ɓɔ mbɛ kumɔ nde, mi sîki kawule ɓependɔ ɓɔ tikɔ kɛ nji̧ mɛkol mɔ.›
44 Disse o Senhor ao meu Senhor: Assenta-te à minha direita, até que eu ponha os teus inimigos debaixo dos teus pés?
45 Ma ŋgɛ Davit jeɓa nyɛ nde Kumande, yite Kumande wenɛ ta kpalɔ nje ɓɛ mɔnɔ wenɛ nan?»
45 Se Davi, pois, lhe chama Senhor, como é ele seu filho?
46 Ko mumɔ wɛtɛ nɛ wɛtɛ tì ɓɛ nɛ ɗeti te yi yeŋsa yaŋa nyɛ nyɛ na. Kandɛ yesɔ te ko mumɔ wɛtɛ nɛ wɛtɛ tì ɓoɓɛ diyɛ se nyɛ yiŋa diyan na.
46 E ninguém lhe podia responder palavra, nem ousou alguém, a partir daquele dia, fazer-lhe perguntas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.