Lucas 22

Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Ŋgimɔ jesɔ ɗyena mɛmampa mɛte yi kinɛ ŋga̧ kɛte kɛ́ ɓa̧ kɛ wuta. Ɓo jéɓaŋgwɛ jesɔ te nde *Paska Ɓeyudɛn.
1 Estava próxima a Festa dos Pães sem Fermento, chamada Páscoa.
2 Ndana, ɛ ɓekum ɓe ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ nɛ̀ ɓotu ɓe kɛtina mɛyasi sa̧ nje nda yi ɓo yakama wo nɛ Yesus kɛ́, kɛto ɓo ɓa̧ kɛ kambɔ ɓomɔ.
2 Os principais sacerdotes e os escribas procuravam uma forma de matar Jesus; porque temiam o povo.
3 Ndana, ɛ *Satan nyiŋɛ temɔ Yuda te yi ɓo ɗikima jeɓa sendi nde Iskariyot kɔ. A ɓa̧ kɛ njoka ɓejekɛ ɓe Yesus kamɔ jɔ yiɓa.
3 Ora, Satanás entrou em Judas, chamado Iscariotes, que era um dos doze.
4 Yudas kwaŋma kɛ̀ kombile ŋgiŋ ɓenɛ ɓekum ɓe ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ nɛ̀ ɓekum ɓe ɓotu ɓe ɓakiɗya mbanjɔ Njambiyɛ yí ɓɛŋɛ nda yi nyɛ yakama ɗyaŋgwɛ nɛ Yesus nyɛ ɓo kɛ́.
4 Judas foi entender-se com os principais sacerdotes e os capitães sobre como lhes entregaria Jesus.
5 Ɓomɔ ɓaka wokuma mɛsosa ɓuɗyate. Ɛ ɓo pɛsɛ nde, ɓo ta nyɛ nyɛ mɔni.
5 Eles se alegraram e combinaram em lhe dar dinheiro.
6 Ɛ Yudas jayɛ. Ɛ nyɛ kandɛ saŋna kimɔ ŋgimɔ te yi nyɛ ta ɗyaŋgwɛ nɛ Yesus kinɛ nde, ɓomɔ dûkwɛ na.
6 Judas concordou e buscava uma boa ocasião para lhes entregar Jesus, longe da multidão.
7 Yesɔ ɗyena mɛmampa mɛte yi kinɛ ŋga̧ kɛte kɛ́ ɗyaŋma. Yo ɓa̧ ŋgimɔ wona ɓɔnɔ ɓesam nɛ sadaka yi mɛɗye mɛ jesɔ *Paska Ɓeyudɛn.
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento, em que era necessário fazer o sacrifício do cordeiro pascal.
8 Ɛ Yesus tomɛ Piyɛr ɓenɛ Jaŋ lɛpɔ nde: «Wunɛ kɛ̂n kombile mɛɗye mɛ Paska te yusu, nɛ́ wusɛ ɗye.»
8 Então Jesus enviou Pedro e João, dizendo:
9 Ɛ ɓo diyɛ nyɛ nde: «Wɛ kwáɗyikwɛ nde, wusɛ kɛ̂n kombile ɓa yo we?»
9 Eles lhe perguntaram: — Onde o senhor quer que a preparemos?
10 Ɛ nyɛ yeŋsa nyɛ ɓo nde: «Komɛ wunɛ ta kumɔ kɛ mɔy ɗya kɛ́, wunɛ ta saŋgwa nɛ wɛtɛ mbam nɛ mapi mɔrɔku. Wunɛ ɓêŋgwɛ nyɛ kumɔ kɛ tu̧ te yi nyɛ ta nyiŋɛ kɛte kɛ́.
10 Jesus lhes explicou:
11 Nɛ̀ wunɛ lɛ̂pi nyɛ sa tu̧ nde: ‹Yekele kɛ diyɛ wɛ nde: Mbɛy te yi sinɛ ɓejekɛ ɓembɛ ta ɗye Paska kɛte kɛ́ ɓa we?›
11 e digam ao dono da casa: “O Mestre pergunta: ‘Onde fica o aposento no qual comerei a Páscoa com os meus discípulos?’”
12 A ta teɗye wɛtɛ nyaŋgwɛ toŋgari nyɛ wunɛ kɛ tu̧ kwey kɛ pay to te nɛ mɛyasi hɛnɛ gweya̧ kombilate kɛ mɔyte. Yo womɛte yi wunɛ ta kombile mɛɗye mɛ Paska.»
12 Ele lhes mostrará um espaçoso cenáculo mobiliado; ali façam os preparativos.
13 Ɓo ka̧, ɛ ɓo dolɛ mɛyasi hɛnɛ nda yi Yesus lɛpima nyɛ ɓo kɛ́. Ɛ ɓo kombile mɛɗye mɛ Paska.
13 E, indo, acharam tudo como Jesus lhes tinha dito e prepararam a Páscoa.
14 Kɛ ŋgimɔ ɗyena mɛɗye mɛ Paska ma ɗya̧ kɛ́, ɛ nyɛ kɛ̀ ɗiyɔ ɓenɛ ɓotu ɓe tomun ɓenɛ yí ɗyena.
14 Chegada a hora, Jesus se pôs à mesa, e os apóstolos estavam com ele.
15 Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Mi kwaɗya ɗye Paska te yɔkɔ nɛ temɔ mbɛ hɛnɛ sinɛ wunɛ kɛ ŋgimɔ te yi mi tì pa saŋgwa nɛ mɛbɔnɛ kɛ́.
15 Então Jesus lhes disse:
16 Kɛto mi kɛ kombile lɛpɔ nyɛ wunɛ nde: Mi tí ɗye se yo na kumɔ kɛ ŋgimɔ te yi Njambiyɛ ta si teɗye to ɗyena mɛɗye mɛte kɛ *Kandɔ ɗyenɛ.»
16 Pois eu lhes digo que nunca mais a comerei, até que ela se cumpra no Reino de Deus.
17 Ɛ nyɛ ɓu̧ pelɔ nɛ tena mɛnjam kɛ mɔyte, nyɛ Njambiyɛ wosoko lɛpɔ nde: «Wunɛ ɓôŋ yo kaɓiɗya,
17 E, pegando um cálice, depois de ter dado graças, disse:
18 kɛto mi kɛ kombile lɛpɔ nyɛ wunɛ nde: Ko mi tí hɔɓiye se tena mɛnjam maka na kumɔ nde, *Kandɔ Njambiyɛ ɗyâŋ.»
18 Pois eu digo a vocês que, de agora em diante, não mais beberei do fruto da videira, até que venha o Reino de Deus.
19 Kɛ kɔŋte, ɛ nyɛ ɓu̧ mampa. Kɛ nyɛ ma si nyɛ Njambiyɛ wosoko kɛ́, ɛ nyɛ lekɛ yo nyɛ ɓo lɛpɔ nde: «Yikɛ mɛmbundɔ mɛmbɛ. Yo kɛ nyɛna kɛto yun. Wunɛ kɛ̂ kelɔ ɗekɛ ɗye takɛ nɛ mi.»
19 E, pegando um pão, tendo dado graças, o partiu e lhes deu, dizendo:
20 Kɛ mɛɗye ma siyɔ kɛ́, ɛ nyɛ ɓu̧ sendi pelɔ tena mɛnjam nyɛ ɓo nda yi nyɛ kelma nɛ mampa kɛ́. Ɛ nyɛ lɛpɛ nde: «Pelɔ tena mɛnjam te yikɛ, yo jɔnja mbon te yi kɛ kelna nɛ mɛkiyɔ mɛmbɛ yi kɛ nyanja kɛto yun kɛ́.
20 Do mesmo modo, depois da ceia, pegou o cálice, dizendo:
21 Yasi wɛtɛ, wunɛ dûkwɛ nde: Mɔ te ɛ ta ɗyaŋgwɛ mi kɔ waka kɛ mɛɗye sinɛ nyɛ.
21 — Mas eis que a mão do traidor está comigo à mesa.
22 *Mɔnɔ mumɔ ta kwa̧ gbate nda yi Njambiyɛ pɛsima kɛ́. Yasi wɛtɛ, mɛbɔnɛ ta ɓalɔ kɛ to mɔ te ɛ ta ɗyaŋgwɛ nyɛ kɔ.»
22 Pois o Filho do Homem vai segundo o que está determinado, mas ai daquele por quem ele está sendo traído!
23 Ndana, ɛ ɓo kandɛ mɛdiyna tandɛ yan kɛ kasi mɔ te ɛ yakama kelɔ kwalɔ mɛkele mɛte yite kɛ njoka yan kɔ.
23 Então começaram a perguntar entre si qual deles seria o que estava para fazer isso.
24 Ɛ mɛtandɔ ɗya̧ sendi kɛ njoka ɓejekɛ, kɛto ɓo kwaɗya duwɛ mɔ te ɛ kwaŋma ɓɛsɔ kɛ njoka yan kɔ.
24 Houve também entre eles uma discussão sobre qual deles parecia ser o maior.
25 Ɛ Yesus lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Ɓekumande ɓe mɛnɛti kɛ ɗiyɔ nɛ ɓomɔ. Sendi, ɓotu ɓete ɓe namɛ ɓɛsɔ ɓaka, ɓo jéɓaŋgwɛ ɓo nde kimɔ ɓomɔ.
25 Mas Jesus lhes disse:
26 Yasi wɛtɛ kɛ yun, kinɛ yaŋa ɗete na. Tomba kɛ njoka yun yâkaŋgwɛ ɓɛ nda jɔkiɗya. Mɔ te ɛ ɗiyɛ nɛ ɓɛsɔ kɔ yâkaŋgwɛ ɓɛ nda mɔnɔ mɛsay.
26 Mas vocês não são assim; pelo contrário, o maior entre vocês seja como o menor; e aquele que dirige seja como o que serve.
27 Nda kwa̧ jakɔsɔ? ’Yo mɔ te ɛ ɗiyɛ kɛ mbɛy mɛɗye laɗye kɔ, ho yɔkɔ ɛ ɓu̧ mɛɗye nje nyɛ jakɔsɔ kɔ? ’Yeti yɔkɔ ɛ ɗiyɛ kɛ mbɛy mɛɗye laɗye kɔ kwa̧ jakɔsɔ na? Yasi wɛtɛ, mi mbɛ nda mɔnɔ mɛsay kɛ njoka yun.
27 Pois qual é maior: aquele que está à mesa ou aquele que serve? Não é verdade que é aquele que está à mesa? Pois, no meio de vocês, eu sou como quem serve.
28 Wunɛ ɗiyma kpo nɛ kpo kɛ kɔŋ mbɛ kɛ ŋgimɔ te yi mi saŋgwama nɛ mɛbɔnɛ kɛ́.
28 Vocês são os que têm permanecido comigo nas minhas tentações.
29 Ɗete, nda Saŋmbɛ nya mi ɗeti nde, mi nâm *Kandɔ ɗyenɛ kɛ́, mi sendi kɛ nyɛ wunɛ ɗeti te yi namɔ yo.
29 E eu confio a vocês um reino, assim como o meu Pai confiou a mim,
30 Ɗete, nɛ́ wunɛ ɗiy ɗyena, hɔɓiye kɛ mbɛy komɛ mi ɗyena kɛ Kandɔ ɗyembɛ kɛ́, nɛ́ wunɛ ɗiy kɛ nyaŋgwɛ mɛmbɛy pɛsɔ jɔsi mɛkandɔ kamɔ jɔ yiɓa ɓe kandɔ Isarayɛl.»
30 para que comam e bebam à minha mesa no meu Reino; e vocês se assentarão em tronos para julgar as doze tribos de Israel.
31 Ɛ Yesus lɛpɛ nyɛ Simɔn nde: «Simɔn, Simɔn, wokɔ kimɔte. *Satan diyma, na pɛpi wunɛ nda yi ɓo pɛpɛ nɛ lɛsi yí ɓakɛ nɛ njɔsɔ te nɛ̀ kopu te kɛ́.
31 — Simão, Simão, eis que Satanás pediu para peneirar vocês como trigo!
32 Yasi wɛtɛ, mi ŋgwɛtama nɛ Njambiyɛ kɛto yɔ, ma wɛ mɛ nje ɗiyɔ kinɛ tikɔ se temɔ nɛ mi na. Yasi wɛtɛ, komɛ wɛ ta nje yeŋsa nɛ kɔkɔ jayɛ mi kɛ́, nɔ̀ nyɛ̂ki ɓemɔŋ ɗeti.»
32 Eu, porém, orei por você, para que a sua fé não desfaleça. E você, quando voltar para mim, fortaleça os seus irmãos.
33 Ɛ Piyɛr lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: «Nyaŋgwɛ Kumande, ko kɛna jɔɓɔ ko sɔŋ, mi gba nɛdɔ te yi kɛ̀ sinɛ wɛ.»
33 Porém Pedro respondeu: — Estou pronto para ir com o Senhor, tanto para a prisão como para a morte.
34 Ɛ Yesus lɛpɛ nde: «Piyɛr, mi kɛ kombile lɛpɔ nyɛ wɛ nde: Wɛ ta tonɔ muka kumɔ mɛŋga yitati nde, wɛ yeti kɛ duwɛ mi na, mbam kuɓɛ má nje kɔkɔ.»
34 Mas Jesus lhe disse:
35 Ɛ nyɛ kɛ̀ mbɔmbu lɛpɔ nyɛ ɓo nde: «Kɛ ŋgimɔ te yi mi tomma nɛ wunɛ kinɛ kom mɔni kinɛ koɓiyɛ kinɛ mɛnakala kɛ́, ’ɛ yaŋa ɓanɛ wunɛ?» Ɛ ɓo yeŋsa nde: «Ko yaŋa tì ɓanɛ wusɛ na.»
35 A seguir, Jesus perguntou aos discípulos: Eles responderam: — Não faltou nada!
36 Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Ndana yɛy, mɔ te ɛ nɛ kom mɔni, a ɓôŋ. Mɔ te ɛ nɛ koɓiyɛ, a ɓôŋ. Ma yɔkɔ ɛ kinɛ kafa kɔ ɗyâŋgwɛ lambɔ nɛ ɓɔmɔ nɔ.
36 Então Jesus lhes disse:
37 Kɛto mi kɛ kombile lɛpɔ nyɛ wunɛ nde: Mɛlɛpi mɛte yi ɓa̧ kɛtinate kɛ mɛkana mɛ Njambiyɛ kɛ kasi mbɛ kɛ́ ta kelna gbate. Yo ɓa̧ kɛtinate nde: ‹Ɓo ɓoŋma nyɛ nda mɔ mɛɓeyɔ.› Yasi te yi yo kɛtinate kɛ kasi mbɛ kɛ́ ta ɓɛ kɛ si kelna.»
37 Pois eu lhes digo que é preciso que se cumpra em mim o que está escrito: “Ele foi contado com os malfeitores.” Pois o que a mim se refere está sendo cumprido.
38 Ɛ ɓejekɛ lɛpɛ nde: «Nyaŋgwɛ Kumande, mɛkafa yiɓa kɛ́.» Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Yakama ɗete.»
38 Então lhe disseram: — Senhor, aqui estão duas espadas! Jesus lhes respondeu:
39 Kɛ kɔŋte, ɛ Yesus pundɛ kɛ̀ kɛ *Keki mɛoliviye nda njɛl wenɛ. Ɛ ɓejekɛ ɓenɛ ɓeŋgwɛ nyɛ.
39 E, saindo, Jesus foi, como de costume, para o monte das Oliveiras; e os discípulos o acompanharam.
40 Kɛ nyɛ ma kumɔ mate kɛ́, ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓejekɛ ɓenɛ nde: «Wunɛ ŋgwɛ̂taŋgwɛ nɛ Njambiyɛ, ma wunɛ mɛ nje ɓalɔ komɛ *Satan ta ɓoɓɛ wunɛ kɛ́.»
40 Chegando ao lugar escolhido, Jesus lhes disse:
41 Kɛ kɔŋte, ɛ nyɛ jisɛ kɛ kɛki yan kɛ̀ nɛ naŋ nɛ mbɛt yaka lɔndɔ ɓetina kusu. Ɛ nyɛ kusɛ mɛɓɔŋ kɛ mɛnɛti ŋgwɛta nɛ Njambiyɛ lɛpɔ nde:
41 Ele, por sua vez, se afastou um pouco, e, de joelhos, orava,
42 «Da, ŋgɛ wɛ kwaɗyɛ, kelɔ nde, nyaŋgwɛ mapi mɛbɔnɛ mɛte yikɛ ɗûkwɛ kɛ to mbɛ. Ma, yo tî kelnaŋgwɛ nda yi mi kwaɗyɛ kɛ́ na, yo kêlnaŋgwɛ nda yi wɛ kwaɗyɛ kɛ́.»
42 dizendo:
43 Ndana, ɛ wɛtɛ jaki Njambiyɛ wulɛ ɗyoɓɔ nje nyɛ nyɛ ɗeti.
43 Então lhe apareceu um anjo do céu que o confortava.
44 Dodo sɔŋ ɓiyma Yesus. Ɛ nyɛ ŋgwɛta nɛ Njambiyɛ nɛ tiŋ, ɓiriki punduma kɛ yotu nɛ ɓalɔ kɛ mɛnɛti nda yi mɛkiyɔ ɗɔɗya nɔ kɛ́.
44 E, estando em agonia, orava mais intensamente. E aconteceu que o suor dele se tornou como gotas de sangue caindo sobre a terra.
45 Kɛ nyɛ ma si ŋgwɛta kɛ́, ɛ nyɛ tɛmɛ kɛ̀ komɛ ɓejekɛ ɗiyma kɛ́. A dolma ɓo kɛ jakɔ, kɛto mɛtakɛ kwaŋma ɓo.
45 Levantando-se da oração, Jesus foi até onde os discípulos estavam, e os encontrou dormindo de tristeza.
46 Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Wunɛ yáki kɛto ŋge? Wunɛ tɛ̂ma ŋgwɛta nɛ Njambiyɛ, ma mɛɓoɓilan nje laŋsa wunɛ.»
46 E disse:
47 Yesus ɓa̧ ndi kɛ lɛpina ɗete kɛ́, yaka nɔ, ŋgil kɛ ɗya̧. Yudas te ɛ ɓa̧ kɛ njoka ɓejekɛ ɓenɛ kamɔ jɔ yiɓa kɔ ɓɛ to njɔŋ te. Ɛ nyɛ kɛ̀ kɛ kɛki Yesus, na dul numbu nɛ.
47 Enquanto Jesus ainda falava, eis que chegou uma multidão. E um dos doze, que se chamava Judas, vinha à frente deles e se aproximou de Jesus para o beijar.
48 Ɛ Yesus lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: «Yudas, ’wɛ kɛ ɗyaŋgwɛ ka *Mɔnɔ mumɔ nɛ nje dulna numbu nɛ?»
48 Jesus, porém, lhe disse:
49 Kɛ ɓotu ɓete ɓe ɓa̧ kɛ njɔŋ Yesus ɓaka ma ɓɛŋɛ yasi te yi kɛ kwaɗyɛ kelna kɛ́, ɛ ɓo lɛpɛ nde: «Nyaŋgwɛ Kumande, ’wusɛ kɔ̂tu ɓo nɛ mɛkafa?»
49 Os que estavam ao redor de Jesus, vendo o que estava por acontecer, perguntaram: — Senhor, devemos atacar com as espadas?
50 Ɛ wɛtɛ kɛ njoka yan kɔtɛ mɔ mɛsay mɛ nyaŋgwɛ kum ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ pɛsɔ tɔ nɛ ɛ mbam ɓɔ ɓetɛ kɛ mɛnɛti.
50 Um deles golpeou o servo do sumo sacerdote e cortou-lhe a orelha direita.
51 Yasi wɛtɛ, ɛ Yesus lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Wunɛ tîki, yo ɗîy ɗete.» Ɛ nyɛ kpokɛ tɔ mbam te joŋgwɛ nyɛ.
51 Mas Jesus interveio, dizendo: E, tocando na orelha do homem, o curou.
52 Ɛ Yesus nje lɛpɔ nyɛ ɓekum ɓe ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ nɛ̀ ɓekum ɓe ɓotu ɓe ɓakiɗya mbanjɔ Njambiyɛ nɛ̀ ɓetomba ɓe ɗya ɓe nja̧ kɛ ɓiyna nɛ ɓaka nde: «Wunɛ nja̧ nɛ mɛkafa nɛ̀ mɛtegbe yí nje ɓiye nɛ mi nda yi ɓo ɓeŋgwɛ nɛ mɔ guɓɔ kɛ́.
52 Então Jesus disse aos principais sacerdotes, capitães do templo e anciãos que vieram prendê-lo:
53 Mi ɗikima ɗiyɔ mɛtu hɛnɛ sinɛ wunɛ kɛ mbanjɔ Njambiyɛ, wunɛ tì ɓiye mi na. Yo ndi nde, ŋgimɔ yun ɗyaŋma, ɓu̧ sendi ŋgimɔ te yi *Satan.»
53 Todos os dias, estando eu com vocês no templo, vocês não tentaram me prender. Esta, porém, é a hora de vocês e a hora do poder das trevas.
54 Kɛ ɓo ma si ɓiye Yesus kɛ́, ɛ ɓo ɓu̧ nyɛ kɛ̀ nɔ kɛ tu̧ nyaŋgwɛ kum ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ. Piyɛr ɗikima ɓeŋgwɛ ɓo nɛ naŋ.
54 Então, prendendo Jesus, levaram-no e o introduziram na casa do sumo sacerdote. Pedro seguia de longe.
55 Ɓo joŋgwa ɗitɛ kɛ ɓembe sɛ̧ ɗiyɔ kɛ kɛkite. Ɛ Piyɛr nje ɗiyɔ sendi kɛ njoka yan.
55 Quando acenderam um fogo no meio do pátio e se assentaram juntos, Pedro tomou lugar entre eles.
56 Wɛtɛ nya te ɛ ɗikima kelɔ mɛsay kɛ tu̧ kɔ ɓɛŋma nyɛ kɛ ɗiyɔ kɛ kɛki ɗitɛ. Ɛ nyɛ seŋgile nyɛ lɛpɔ nde: «Mbam kɔ ɓa̧ sendi ɓenɛ nyɛ!»
56 Uma empregada, vendo-o sentado perto do fogo, fixou os olhos nele e disse: — Este também estava com ele.
57 Yasi wɛtɛ, ɛ Piyɛr tonɛ lɛpɔ nde: «Nyari, mi yeti kɛ duwɛ nyɛ na!»
57 Mas Pedro negou, dizendo: — Mulher, não o conheço.
58 Ɗiyɔ nɛ mbɛt kɛ kɔŋte kɛ́, ɛ wɛtɛ mbam ɓɛŋɛ nyɛ lɛpɔ nde: «Wɛ sendi kɛ njoka ɓotu ɓete.» Ɛ Piyɛr lɛpɛ nde: «Mbam, mi yeti kɛ mɔyte na!»
58 Pouco depois, outro homem, ao ver Pedro, disse: — Você também é um deles. Mas Pedro disse: — Homem, eu não sou um deles.
59 Ɗiyɔ nda hawa wɛtɛ kɛ kɔŋte kɛ́, ɛ wɛtɛ mbam nje ɓasiɗye lɛpɔ sendi nde: «Gbate, mbam kɔ ɓa̧ sendi ɓenɛ nyɛ, kɛto nyɛ sendi mɔ Galile!»
59 E, tendo passado cerca de uma hora, outro afirmou, dizendo: — Com certeza este também estava com ele, porque também é galileu.
60 Ɛ Piyɛr yeŋsa nde: «Mbam, mi yeti kɛ duwɛ yasi te yi wɛ kwaɗyɛ lɛpɔ kɛ́ na!» Piyɛr ɓa̧ ndi kɛ lɛpɔ ɗete kɛ́, ɛ mbam kuɓɛ kɔkɛ.
60 Mas Pedro insistiu: — Homem, não sei do que você está falando. E logo, enquanto Pedro ainda falava, o galo cantou.
61 Ɛ Kumande Yesus yeŋsa ɓɛŋɛ Piyɛr nɛ ŋgoŋ. Ɛ Piyɛr nje takɛ lɛpi te yi Kumande Yesus ma lɛ́pi nyɛ nyɛ nde: ‹Wɛ ta tonɔ muka kumɔ mɛŋga yitati nde, wɛ yeti kɛ duwɛ mi na, mbam kuɓɛ má nje kɔkɔ.›
61 Então, o Senhor voltou-se e fixou os olhos em Pedro. E Pedro se lembrou da palavra do Senhor, como lhe tinha dito: “Hoje, antes que o galo cante, você me negará três vezes.”
62 Ɛ Piyɛr pundɛ kɛ̀ lelɔ ɓuɗyate.
62 E Pedro, saindo dali, chorou amargamente.
63 Ɓembam ɓete ɓe ɓa̧ kɛ ɓakiɗye Yesus ɓaka ɗikima nyɛtɔ nyɛ, mɛndɛ sendi nyɛ.
63 Os homens que detinham Jesus zombavam dele, davam-lhe pancadas e,
64 Ɓo wotuma misi mɛnɛ nje lɛpɔ nyɛ nyɛ nde: «Tuɓɔ mɔ te ɛ mɛndima wɛ kɔ.»
64 colocando uma venda sobre os olhos dele, diziam: — Profetize! Quem foi que bateu em você?
65 Ɓo ka̧ sendi mbɔmbu yí lɛpɔ sendi yiŋa ɓuɗya mɛlɛpi mɛ gbutu suŋgwɛ nɛ nyɛ ɓuɗyate.
65 E muitas outras coisas diziam contra ele, blasfemando.
66 Kɛ misi ma pupɔ kɛ́, ɛ njɔŋ ɓetomba ɓe ɗya wesiɗya ɓenɛ ɓekum ɓe ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ nɛ̀ ɓotu ɓe teɗya mɛmboŋga. Ɛ ɓo tomɛ ɓomɔ kɛ̀ ɓu̧ nɛ nyɛ nje nɔ kɛ mbɛy nyaŋgwɛ jɔsi yan.
66 Logo que amanheceu, reuniu-se a assembleia dos anciãos do povo, tanto os principais sacerdotes como os escribas, e o conduziram ao Sinédrio, onde lhe disseram:
67 Ɛ ɓo lɛpɛ nde: «Ŋgɛ ɓɛ nde, wɛ *Krist, lɛpɔ nyɛ wusɛ.» Ɛ Yesus yeŋsa nyɛ ɓo nde: «Ŋgɛ mi lɛpɛ nyɛ wunɛ, wunɛ tí jayɛ na.
67 — Se você é o Cristo, diga-nos. Então Jesus lhes respondeu:
68 Sendi, ŋgɛ mi diyɛ wunɛ mɛdiyan, wunɛ tí yeŋsa nyɛ mi na.
68 E, se eu perguntar, vocês não me darão resposta.
69 Kandɛ ndana *Mɔnɔ mumɔ ta ɗiyɔ kɛ mbam ɓɔ Njambiyɛ te ɛ nɛ ŋguŋguɗyɛ hɛnɛ kɔ.»
69 Desde agora, o Filho do Homem estará sentado à direita do Deus Todo-Poderoso.
70 Ndana, ɛ ɓo hɛnɛ lɛpɛ nde: «’Yite nde, wɛ Mɔnɔ Njambiyɛ?» Ɛ nyɛ yeŋsa nyɛ ɓo nde: «Yo nda yi wunɛ lɛpɛ kɛ́, mi Mɔnɔ Njambiyɛ.»
70 Todos perguntaram: — Então você é o Filho de Deus? Jesus respondeu:
71 Ɛ ɓo nje lɛpɔ nde: «Ŋge yi ɓo ta lɛpɔ sendi nyɛ wusɛ kɛ́? Wusɛ ma wokɔ nda yi nyɛ lɛpima nɛ numbu nɛ kɛ́.»
71 Eles disseram: — Que necessidade ainda temos de testemunho? Porque nós mesmos ouvimos o que ele falou.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.