Lucas 16

Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Yesus ka̧ mbɔmbu lɛpɔ nyɛ ɓejekɛ ɓenɛ nde: «Wɛtɛ mumɔ ɓa̧ nɛ kusuku ɓuɗyate. A ɓa̧ nɛ mɔ ɓakiɗya kusuku nɛ. Ɛ ɓomɔ nje lɛpɔ nyɛ nyɛ nde, mɔ ɓakiɗya kusuku nɛ kɛ sambɔ yo.
1 Jesus contou a seguinte história a seus discípulos: “Um homem rico tinha um administrador que cuidava de seus negócios. Certo dia, foram-lhe contar que esse administrador estava desperdiçando seu dinheiro.
2 Ɛ nyɛ jeɓa nyɛ lɛpɔ nde: ‹Yo kwalɔ yasi te nda yi mi wokɛ ɓomɔ lɛpɛ nɛ ɗinɔ ɗyɔ kɛ́? Lɛpɔ kasi mɛsay mɛ ɓakiɗya kusuku mbɛ yi wɛ kelma kɛ́, kɛto wɛ tí kɛ̀ se mbɔmbu yí kelɔ mɛsay mɛte na.›
2 Então mandou chamá-lo e disse: ‘O que é isso que ouço a seu respeito? Preste contas de sua administração, pois não pode mais permanecer nesse cargo’.
3 Ɛ mɔ ɓakiɗya kusuku kɔ lɛpɛ kɛ mɔy temɔ nɛ nde: ‹Mi ta kelɔ nan, kɛto masa wombɛ kɛ soŋɛ mi kɛ mɛsay mɛ ɓakiɗya kusuku nɛ. Mi yeti nɛ ɗeti te yi putike mɛnɛti na. Njɔn jɔmbuna yasi kɛ ɓɔ ɓomɔ kɛ kelɔ mi.›
3 “O administrador pensou consigo: ‘E agora? Meu patrão vai me demitir. Não tenho força para trabalhar no campo, e sou orgulhoso demais para mendigar.
4 Ɛ nyɛ lɛpɛ nde: ‹Mi duwa̧ nda yi mi ta kelɔ, nɛ́ ɓomɔ ɓu̧ nɛ mi kimɔte kɛ mɛtu̧ man komɛ ɓo ta soŋɛ mi kɛ mɛsay kɛ́.›
4 Já sei como garantir que as pessoas me recebam em suas casas quando eu for despedido!’.
5 Ndana, ɛ nyɛ jeɓa mumɔ hɛnɛ ɛ ɓa̧ nɛ yaŋa ɓenɛ masa wenɛ kɔ. Ɛ nyɛ diyɛ bosa mumɔ nde: ‹Wúnɛ masa wombɛ nɛ niŋgɔ?›
5 “Então ele convocou todos que deviam dinheiro a seu patrão. Perguntou ao primeiro: ‘Quanto você deve a meu patrão?’.
6 Ɛ mbɛte yeŋsa nyɛ nyɛ nde: ‹Nyaŋgwɛ mɛmbe mɛmutɔ gɔmay.› Ɛ mɔ ɓakiɗya kusuku lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: ‹Ɓoŋgɔ mɛkana mɔ ɗiyɔ mɛtiɗyɛ nɛdɔ kɛtɔ nde, yo kamɔtan.›
6 O homem respondeu: ‘Devo cem tonéis de azeite’. Então o administrador lhe disse: ‘Pegue depressa sua conta e mude-a para cinquenta tonéis’.
7 Kɛ kɔŋte, ɛ nyɛ diyɛ wɛtɛ sendi nde: ‹Yɔ ɓa niŋgɔ?› Ɛ nyɛ yeŋsa nde: ‹Makɔ yombo gɔmay.› Ɛ mɔ ɓakiɗya kusuku lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: ‹Ɓoŋgɔ mɛkana mɔ kɛtɔ nde, yo kamɔtan jɔ kamɔtati.›
7 “‘E quanto você deve a meu patrão?’, perguntou ao segundo. “Devo cem cestos grandes de trigo’, respondeu ele. E o administrador disse: ‘Tome sua conta e mude-a para oitenta cestos’.
8 Ɛ masa ɓeya mɔ ɓakiɗya kusuku kɔ jayɛ nyɛ kɛto jɛŋ te yi nyɛ kelma kɛ́.»
8 “O patrão elogiou o administrador desonesto por sua astúcia. E é verdade que os filhos deste mundo são mais astutos ao lidar com o mundo ao redor que os filhos da luz.
9 Mi kɛ lɛpɔ nyɛ wunɛ nde: Wunɛ ɓôŋ gbɛla mɛyasi mɛ mɛnɛti maka ɓiye nɛ sɔ wúnɛ ɓomɔ, yaka nɔ, komɛ mɛyasi mɛte ta ɓanɔ wunɛ kɛ́, Njambiyɛ ta ɓu̧ wunɛ tikɔ kɛ mbɛy te yi wunɛ ta ɗiyɔ kɛte kpo nɛ kpo.
9 Esta é a lição: usem a riqueza deste mundo para fazer amigos. Assim, quando suas posses se extinguirem, eles os receberão num lar eterno.
10 Kɛto mɔ te ɛ duwɛ ɓakiɗye mɔnɔ yasi, a yakama duwɛ ɓakiɗye sendi nyaŋgwɛ yasi. Yɔkɔ ɛ seɓile mumɔ kɛ mɔnɔ yasi, a ta seɓile sendi mumɔ kɛ nyaŋgwɛ yasi.
10 “Se forem fiéis nas pequenas coisas, também o serão nas grandes. Mas, se forem desonestos nas pequenas coisas, também o serão nas maiores.
11 Ɗete, ŋgɛ ɓɛ nde, wunɛ tì duwɛ ɓakiɗya gbɛla mɛyasi mɛ mɛnɛti maka na, nda má nje kaŋɛ sulna mɛyasi nyɛ wunɛ nde, wunɛ ɓâkiɗya?
11 E, se vocês não são confiáveis ao lidar com a riqueza injusta deste mundo, quem lhes confiará a verdadeira riqueza?
12 Ŋgɛ ɓɛ nde, wunɛ tì duwɛ ɓakiɗya yasi mumɔ na, nda má nje nyɛ wunɛ yasi te yun kɔ?
12 E, se não são fiéis com os bens dos outros, por que alguém lhes confiaria o que é de vocês?
13 Kiya mɔ mɛsay wɛtɛ ti yaka ɓɛ nɛ ɓemasa yiɓa na. Ho a ta ɓenɔ wɛtɛ, kwaɗyɛ mbaŋa, ho a ta wokuna nɛ wɛtɛ, yɛliyɛ mbaŋa. Wunɛ ti yaka kelɔ mɛsay mɛ Njambiyɛ, ɓeŋgwɛ sendi kasi kusuku na.»
13 “Ninguém pode servir a dois senhores, pois odiará um e amará o outro; será dedicado a um e desprezará o outro. Vocês não podem servir a Deus e ao dinheiro”.
14 *Ɓefarisɛ̧ ɓa̧ kɛ wokɔ mɛlɛpi mɛnɔri hɛnɛ. Ɛ ɓo yisɛ Yesus, kɛto ɓo ɓa̧ nɛ kwaɗya mɔni ɓuɗyate.
14 Os fariseus, que tinham grande amor ao dinheiro, ouviam isso tudo e zombavam de Jesus.
15 Ɛ Yesus lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Wunɛ nɛ ŋguru wun kɛ ɓu̧ yotu yun kɛ misi mɛ ɓomɔ nde, wunɛ nɛ ŋgbeŋ. Yasi wɛtɛ, Njambiyɛ duwa̧ yasi te yi kɛ mɔy mɛtemɔ mun kɛ́. Wunɛ dûkwɛ nde, yasi te yi ɓomɔ lukse kɛ́, Njambiyɛ ɓɛ́ŋa yo nda ɓi̧ kɛ misi mɛnɛ.
15 Então ele disse: “Vocês gostam de parecer justos em público, mas Deus conhece o seu coração. Aquilo que este mundo valoriza é detestável aos olhos de Deus.
16 Mɛmboŋga mɛte yi Mɔyisi kɛtima kɛ́ nɛ̀ mɛlɛpi mɛte yi ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ lɛpima kɛ́ ɗiyma kumɔ kɛ ŋgimɔ te yi Jaŋ te mɔ tɔpuna ɓomɔ kɛ mɔrɔku. Kɛ kɔŋte, kandɛ kɛ ŋgimɔ te yite, ɓo kɛ lɛpɔ Kimɔ Tom kɛ kasi *Kandɔ Njambiyɛ. Ndana mumɔ hɛnɛ kɛ suŋna, na nyiŋ kɛte nɛ ɗeti hɛnɛ.
16 “Até a chegada de João, a lei de Moisés e a mensagem dos profetas eram seus guias. Agora, porém, as boas-novas do reino de Deus estão sendo anunciadas, e todos estão ansiosos para entrar.
17 Wunɛ dûkwɛ nde, ɗyoɓɔ nɛ̀ mɛnɛti yakama yambile nɛdɔ. Yasi wɛtɛ, kinɛ mɔnɔ yaŋa nɛ mbɛt yakama ɗuwɛ kɛ mɛmboŋga mɛ Njambiyɛ na.
17 É mais fácil o céu e a terra desaparecerem que ser anulado até o menor traço da lei de Deus.
18 «Mumɔ hɛnɛ ɛ soŋɛ ɓɔ nɛ nyari ɓu̧ mbaŋa, yite nyɛ mɔ kelna wanja. Sendi, mumɔ hɛnɛ ɛ ɓu̧ nya te yi njom soŋma ɓɔ nɛ nyɛ, mɔ te mɔ kelna wanja.»
18 “Assim, o homem que se divorcia de sua esposa e se casa com outra mulher comete adultério. E o homem que se casa com uma mulher divorciada também comete adultério”.
19 Kɛ kɔŋte, ɛ Yesus yekiɗye wɛtɛ kanɔ nde: «Wɛtɛ mbam ɓa̧ nɛ ɓuɗya kusuku. A ɗikima lɛŋɛ kpasa mɛlambɔ mɛte yi ɗye ɓuɗya mɔni. A ɗikima joŋna mɛtu hɛnɛ kɛ nyɛŋgwɛ, komsa ɓuɗya mɛɗye jeɓa nɛ ɓomɔ.
19 Jesus disse: “Havia um homem rico que se vestia de púrpura e linho fino e vivia sempre cercado de luxos.
20 Yo ɓa̧ sendi nɛ wɛtɛ buka mumɔ nde Lasar. A ɓa̧ mɛtinɛŋgwɛ kɛ numɛy mɔ kusuku kɔ. Yotu Lasar ɓa̧ tandɛ mɛpeŋ nɛ fata fata.
20 À sua porta ficava um mendigo coberto de feridas chamado Lázaro.
21 A kwaɗya ɗye mɛmbulma mɛɗye mɛte yi ɗikima ɓalɔ wulɛ kɛ teɓel mɔ kusuku kɔ kɛ́. Ko ɓembiye ɗikima nje ɗatɔ mɛpeŋ mɛnɛ.
21 Ele ansiava comer o que caía da mesa do homem rico, e os cachorros vinham lamber suas feridas abertas.
22 Ɗiyɔ kɛ́, buka mɔ kɔ nja̧ gwe, ɛ ɓejaki ɓe Njambiyɛ soɓɛ nyɛ kɛ̀ tikɔ kɛ kɛki Abaraham. Mɔ kusuku kɔ nja̧ gwe sendi, ɛ ɓo pumbɛ nyɛ.
22 “Por fim, o mendigo morreu, e os anjos o levaram para junto de Abraão. O rico também morreu e foi sepultado,
23 A ɓa̧ kɛ saŋgwa nɛ nyaŋgwɛ mɛbɔnɛ mate kɛ ɗya ɓemuŋ. Kɛ nyɛ ma kaŋɛ misi kɛ́, a ɓɛ́ŋa kɛnjɛ lɔndunate Lasar kɛ kɛki Abaraham.
23 e foi para o lugar dos mortos. Ali, em tormento, ele viu Abraão de longe, com Lázaro ao seu lado.
24 Ɛ nyɛ kembiɗya lɛpɔ nde: ‹Saŋsu Abaraham, gwakɔ ŋgwɛtɛ wombɛ. Tomɔ Lasar, a tɔ̂pa toŋ nyɛy nɛ kɛ mɔrɔku nje wɛɗye nɛ ɗyem ɗyembɛ, kɛto mi kɛ saŋgwa nɛ nyaŋgwɛ mɛbɔnɛ kɛ lam ɗitɛ te yikɛ.›
24 “O rico gritou: ‘Pai Abraão, tenha compaixão de mim! Mande Lázaro aqui para que molhe a ponta do dedo em água e refresque minha língua. Estou em agonia nestas chamas!’.
25 Ɛ Abaraham yeŋsa nde: ‹Mɔnmbɛ, taka kimɔte. Wɛ ɓa̧ nɛ kusuku ɓuɗyate kɛ joŋgwɛ ɗyɔ, ɛ Lasar saŋgwa nɛ mɛbɔnɛ kɛ ŋgimɔ te yite. Ndana Lasar mɛ kɛ kimɔ ɗiyɔ woŋga, ma wɛ mɛ yɔ kɛ mɛbɔnɛ.
25 “Abraão, porém, respondeu: ‘Filho, lembre-se de que durante a vida você teve tudo que queria e Lázaro não teve coisa alguma. Agora, ele está aqui sendo consolado, e você está em agonia.
26 Yiŋa yasi sendi nde: Nyaŋgwɛ gboŋgo ndoŋ kɛ njoka su sinɛ wunɛ. Ɗete, ŋgɛ ɓomɔ kwaɗyɛ tɛmɛ woŋga yí kɛ̀ wɛri, ɓo ti yaka kwa̧ na. Sendi, ŋgɛ ɓomɔ kwaɗyɛ tɛmɛ wɛri nje woŋga, ɓo ti yaka saɓiyɛ na.›
26 Além do mais, há entre nós um grande abismo. Ninguém daqui pode atravessar para o seu lado, e ninguém daí pode atravessar para o nosso’.
27 Ɛ mɔ kusuku kɔ lɛpɛ nde: ‹Saŋsu, nda yo ɗete kɛ́, mi kɛ ŋgwɛta nɛ wɛ nde: Tomɔ Lasar kɛnjɛ kɛ yi saŋmbɛ,
27 “Então o rico disse: ‘Por favor, Pai Abraão, pelo menos mande Lázaro à casa de meu pai,
28 kɛto mi nɛ ɓemaŋ ɓembɛ yitan, na kɛ̀ lɛpi yasi te yi nyɛ ɓɛŋma nɛ misi mɛnɛ kɛ́ kimɔte nyɛ ɓo, ma ɓo nje nje sendi kɛ mbɛy nyaŋgwɛ mɛbɔnɛ mɛte yikɛ.›
28 pois tenho cinco irmãos e quero avisá-los para que não terminem neste lugar de tormento’.
29 Ɛ Abaraham yeŋsa nde: ‹Mɛmboŋga mɛte yi Mɔyisi kɛtima kɛ́ nɛ̀ mɛkana mɛ ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ mate, ɓo ɓêŋgwɛ yo.›
29 “‘Moisés e os profetas já os avisaram’, respondeu Abraão. ‘Seus irmãos podem ouvir o que eles disseram.’
30 Ɛ mɔ kusuku lɛpɛ nde: ‹Ko na, Abaraham, saŋsu! Yo nde, ŋgɛ wɛtɛ mumɔ tɛmɛ kɛ njoka ɓotu ɓete ɓe ma gwe ɓaka kɛ̀ pɛ yan, ɓo ta yeŋsa temɔ.›
30 “Então o rico disse: ‘Não, Pai Abraão! Mas, se alguém dentre os mortos lhes fosse enviado, eles se arrependeriam!’.
31 Ɛ Abaraham nje lɛpɔ nyɛ nyɛ nde: ‹Ŋgɛ ɓo ti wokɛ mɛn Mɔyisi nɛ̀ mɛn ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ na, ɓo ti yaka jayɛ yiŋa yaŋa na, ko ɓɛkɔ nde, mumɔ wômkwɛ kɛ̀ lɛpɔ nyɛ ɓo.›
31 “Abraão, porém, disse: ‘Se eles não ouvem Moisés e os profetas, não se convencerão, mesmo que alguém ressuscite dos mortos’”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.