Lucas 13
Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs NVT
1 Ndi kɛ kiya ŋgimɔ te ɓaŋa ɓotu ɓete ɓe ɓa̧ womɛte ɓaka nja̧ yekiɗye kasi ɓotu ɓe Galile nyɛ Yesus. Ɓo lɛpima nda yi Pilat woma ɓotu ɓete, ɛ mɛkiyɔ man saŋgwa nɛ mɛkiyɔ mɛ ɓenyamɔ ɓete yi ɓo woma kelɔ nɛ sadaka nyɛ Njambiyɛ kɛ́.
1 Por essa época, Jesus foi informado de que Pilatos havia assassinado algumas pessoas da Galileia enquanto ofereciam sacrifícios.
2 Ɛ Yesus lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «’Wunɛ táka ka nde, ɓo sáŋgwaŋgwɛ nɛ nyaŋgwɛ mɛbɔnɛ mɛnɔri, kɛto ɓo ɓa̧ nyaŋgwɛ ɓotu ɓe mɛɓeyɔ kwa̧ ɓomɔ hɛnɛ kɛ mɛnɛti mɛ Galile?
2 “Vocês pensam que esses galileus eram mais pecadores que todos os outros da Galileia?”, perguntou Jesus. “Foi por isso que sofreram?
3 Mi kɛ lɛpɔ nyɛ wunɛ nde: Yeti ɗete na. Yasi wɛtɛ, ŋgɛ wunɛ ti yeŋsa temɔ na, wunɛ hɛnɛ ta yambile sendi ɗete.
3 De maneira alguma! Mas, se não se arrependerem, vocês também morrerão.
4 Sendi, ɓomɔ kamɔ jɔ yitan jɔ yitati yi doŋgbe doŋgbe tu̧ Silɔy ɓalma si wo kɛ́, ’wunɛ táka ka nde, ɓo ɓa̧ nyaŋgwɛ ɓotu ɓe mɛɓeyɔ kwa̧ ɓomɔ hɛnɛ kɛ Yerusalɛm?
4 E quanto aos dezoito que morreram quando a torre de Siloé caiu sobre eles? Eram mais pecadores que os demais de Jerusalém?
5 Mi kɛ lɛpɔ nyɛ wunɛ nde: Yeti ɗete na. Yasi wɛtɛ, ŋgɛ wunɛ ti yeŋsa temɔ na, wunɛ hɛnɛ ta yambile sendi ɗete.»
5 Não! E eu volto a lhes dizer: a menos que se arrependam, todos vocês também morrerão.”
6 Kɛ kɔŋte, ɛ Yesus nyɛ wɛtɛ kanɔ nde: «Wɛtɛ mbam ɓɛma wɛtɛ jeti nde *figiye kɛ ŋgwaŋ nɛ. Ɛ nyɛ kɛ̀ ɓɛŋɛ, simande yo wumma, na nɔku. A ka̧ kinɛ dolɔ yaŋa na.
6 Então Jesus contou a seguinte parábola: “Um homem tinha uma figueira em seu vinhedo e foi várias vezes procurar frutos nela, sem sucesso.
7 Ndana, ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ mɔ ɓakiɗya ŋgwaŋ nde: ‹Ɓɛŋa, kandɛ mɛsew yitati muka, ŋgɛ mi nje ɓɛŋɛ, simande figiye kɔ wumma, nɛ́ mi nɔku tena mɛmbumɔ mɛte, mi ti dól yaŋa na. Ɗete, pɛsɔ nyɛ, a kɛ ɗye mbɛy gbɛlate.›
7 Por fim, disse ao jardineiro: ‘Esperei três anos e não encontrei um figo sequer. Corte a figueira, pois só está ocupando espaço no pomar’.
8 Ɛ mɔ ɓakiɗya ŋgwaŋ yeŋsa nyɛ nyɛ nde: ‹Masa, pa tikɔ sendi nyɛ kɛ sew kɔ. Kandɛ ndana mi ta timɔ mɛnɛti linje njuku te ɓu̧ kimɔ mɛnɛti gwaɗye kɛte,
8 “O jardineiro respondeu: ‘Senhor, deixe-a mais um ano, e eu cuidarei dela e a adubarei.
9 simande kɛ sew te ɛ nje kɔ, a yakama wumɔ. Ŋgɛ ti ɓɛ ɗete na, wɛ ta pɛsɔ nyɛ.› »
9 Se der figos no próximo ano, ótimo; se não, mande cortá-la’”.
10 Wɛtɛ yesɔ Yesus ɓa̧ kɛ teɗye ɓomɔ mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ kɛ wɛtɛ mbanjɔ mɛwesiɗya mɛ Ɓeyudɛn kɛ yesɔ *Saba.
10 Certo sábado, quando Jesus ensinava numa sinagoga,
11 Wɛtɛ nyari ɓa̧ womɛte nɛ kɔsu yi wɛtɛ ɓeya sisiŋ nya nyɛ kɛ́. Kɔsu te mɛ kɛ mɛsew kamɔ jɔ yitan jɔ yitati. Nya te ɓa̧ nɛ ŋgundɛŋ. A tì ɓɛ nɛ ɗeti te yi tɛmbiɗye yotu na.
11 apareceu uma mulher enferma por causa de um espírito impuro. Andava encurvada havia dezoito anos e não conseguia se endireitar.
12 Kɛ Yesus ma ɓɛŋɛ nyɛ kɛ́, ɛ nyɛ jeɓa nyɛ lɛpɔ nyɛ nyɛ nde: «Nyari, kɔn yɔ siyma.»
12 Ao vê-la, Jesus a chamou para perto e disse: “Mulher, você está curada de sua doença!”.
13 Ɛ Yesus kasɛ mɛɓɔ kɛ yotu nɛ, ɛ nyari tɛmbiɗye yotu ndana ndana kɛ kiya mbɛy kandɛ luksa Njambiyɛ.
13 Então ele a tocou e, no mesmo instante, ela conseguiu se endireitar e começou a louvar a Deus.
14 Kɛ mɔ te ɛ ɗiyɛ nɛ mbanjɔ mɛwesiɗya mɛ Ɓeyudɛn kɔ ma ɓɛŋɛ ɗete kɛ́, ɛ nyɛ wokɛ ŋgambi ɓuɗyate, kɛto Yesus siɗya kɔn kɛ yotu mumɔ kɛ yesɔ Saba. Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ŋgil ɓomɔ nde: ‹Ɓomɔ yâkaŋgwɛ kelɔ mɛsay kɛ mɛtu yitan jɔ wɛtɛ. Kɛ mɛtu te yite, wunɛ yâkaŋgwɛ nje, nɛ́ ɓo siɗyɛ mɛkɔn mun, yeti kɛ yesɔ Saba na.›
14 O chefe da sinagoga ficou indignado porque Jesus a tinha curado no sábado. “Há seis dias na semana para trabalhar”, disse ele à multidão. “Venham nesses dias para serem curados, e não no sábado.”
15 Ɛ Nyaŋgwɛ Kumande yeŋsa nyɛ nyɛ nde: «Wunɛ ɓotu ɓe likisi, kɛ njoka yun hɛnɛ, ’nda ti wúnja nday ho tofu wenɛ, punjɛ kɛ̀ nyɛ nyɛ mɔrɔku kɛ yesɔ Saba kɔ?
15 O Senhor, porém, respondeu: “Hipócritas! Todos vocês trabalham no sábado! Acaso não desamarram no sábado o boi ou o jumento do estábulo e o levam dali para lhe dar água?
16 Ma nya kɔ, nyɛ nday Abaraham. *Satan ma nyɛ nyɛ kɔn kɛ yotu mɛ muka mɛsew kamɔ jɔ yitan jɔ yitati. ’Ti yaka nde, mi sîɗyikwɛ kɔn nɛ kɛ yesɔ Saba na?»
16 Esta mulher, uma filha de Abraão, foi mantida presa por Satanás durante dezoito anos. Não deveria ela ser liberta, mesmo que seja no sábado?”.
17 Kɛ ŋgimɔ te yi Yesus ɓa̧ kɛ lɛpɔ ɗete kɛ́, ɛ njɔn ɓiye ɓotu ɓete ɓe ɓa̧ kɛ nyɛ mɛso nɛ nyɛ ɓaka. Yasi wɛtɛ, ŋgil ɓomɔ hɛnɛ ɓa̧ nɛ mɛsosa kɛ nyaŋgwɛ mɛkele hɛnɛ te yi Yesus ɓa̧ kɛ kelɔ kɛ́.
17 As palavras de Jesus envergonharam seus adversários, mas todo o povo se alegrava com as coisas maravilhosas que ele fazia.
18 Yesus ka̧ mbɔmbu lɛpɔ nde: «*Kandɔ Njambiyɛ nda ŋge? Mi ta yekɔ yo nɛ ŋge?
18 Então Jesus disse: “Com que se parece o reino de Deus? Com o que posso compará-lo?
19 Yo nda kwalɔ wɛtɛ mɔnɔ mbumɔ nde mutar yi wɛtɛ mumɔ ɓoŋma kɛ̀ ɓɛ kɛ ŋgwaŋ nɛ kɛ́. Yo loma ɗɔkɔ ɓɛ nyaŋgwɛ jeti. Ɛ ɓenɔn nje sumɔ mɛtu̧ man kɛ mɛɓɔ mɛte joŋna kɛte.»
19 É como a semente de mostarda que alguém plantou na horta. Ela cresce e se torna uma árvore, e os pássaros fazem ninhos em seus galhos”.
20 Ɛ nyɛ kɛ̀ mbɔmbu lɛpɔ nde: «Mi ta yekɔ sendi *Kandɔ Njambiyɛ nɛ ŋge?
20 Disse também: “Com que mais se parece o reino de Deus?
21 Yo nda mɔnɔ ŋga̧ kelna mampa yi nyari ɓu̧ saŋgwɛ nɛ su farin yaka loŋga yitati. Mɔnɔ ŋga̧ te ta kelɔ nde, mbɔrɔ farin yinɔri hɛnɛ sîki wuɗyɛ.»
21 É como o fermento que uma mulher usa para fazer pão. Embora ela coloque apenas uma pequena quantidade de fermento em três medidas de farinha, toda a massa fica fermentada”.
22 Yesus ka̧ mɛɗya mɛɗya, kɛ nyaŋgwɛ mɛɗya nɛ̀ kɛ mɔnɔ mɛɗya. A ɗikima teɗye ɓomɔ mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ kwa̧ nɔ kɛ̀ nɔ Yerusalɛm.
22 Jesus foi pelas cidades e povoados ensinando ao longo do caminho, em direção a Jerusalém.
23 Ɛ wɛtɛ mumɔ diyɛ nyɛ nde: «Nyaŋgwɛ Kumande, ’yite nde, ɓotu ɓete ɓe ta ɓɛ nɛ joŋgwɛ te yi kpo nɛ kpo ɓaka ti ɓuyɔ na?» Ɛ nyɛ yeŋsa nyɛ ɓo nde:
23 Alguém lhe perguntou: “Senhor, só alguns poucos serão salvos?”. Ele respondeu:
24 «Wunɛ nyɛ̂ki sosu yun hɛnɛ yí sa̧ nje te yi nyiŋɛ nɛ ɓolkoko numɛy. Mi kɛ kombile lɛpɔ nyɛ wunɛ nde: Ɓomɔ ɓuɗyate ta sa̧ nje te yi nyiŋɛ. Ko ɓɛkɔ ɗete, ɓo tí nyiŋɛ na.
24 “Esforcem-se para entrar pela porta estreita, pois muitos tentarão entrar, mas não conseguirão.
25 Komɛ sa tu̧ ta tɛmɛ ɗiɓɔ numɛy kɛ́, wunɛ ta tika kɛ sɛ̧. Wunɛ má kandɛ ɗuŋgwa numɛy lɛpɔ nde: ‹Nyaŋgwɛ Kumande, ɓuta numɛy nyɛ wusɛ.› Yasi wɛtɛ, a ta yeŋsa nyɛ wunɛ nde: ‹Mi yeti kɛ duwɛ mbɛy komɛ wunɛ wulɛ nje nɔ kɛ́ na.›
25 Quando o dono da casa tiver trancado a porta, será tarde demais. Vocês ficarão do lado de fora, batendo e pedindo: ‘Senhor, abra a porta para nós!’. Mas ele responderá: ‘Não os conheço, nem sei de onde são’.
26 Komɛte, wunɛ má nje kandɛ lɛpinate nyɛ nyɛ nde: ‹Wɛ ɗyenama hɔɓiye mɛnjam sinɛ wunɛ. Ɛ wɛ teɗye sendi ɓomɔ mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ kɛ mɛsɛ̧ musu.›
26 Então vocês dirão: ‘Nós comemos e bebemos com o senhor, e o senhor ensinou em nossas ruas’.
27 A má nje yeŋsa nyɛ wunɛ nde: ‹Mi lɛ́pi nyɛ wunɛ nde: Mi yeti kɛ duwɛ mbɛy komɛ wunɛ wulɛ nje nɔ kɛ́ na. Wunɛ ɓomɔ hɛnɛ ɓe kelɛ yasi kɔtute ɓaka, wunɛ lɔ̂ndu kɛ kɛki mbɛ.›
27 E ele responderá: ‘Não os conheço nem sei de onde são. Afastem-se de mim, todos vocês que praticam o mal!’.
28 Komɛ ɓo ta ɓu̧ wunɛ ɓetɛ kɛ sɛ̧ kɛ́, wunɛ ta ɗiyɔ mate ɓɛŋɛ Abaraham nɛ̀ Isak nɛ̀ Yakɔp nɛ̀ ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ hɛnɛ kɛ *Kandɔ Njambiyɛ. Komɛte, wunɛ ta lelɔ pukile mɛsu̧.
28 “Haverá choro e ranger de dentes, pois verão Abraão, Isaque, Jacó e todos os profetas no reino de Deus, mas vocês serão lançados fora.
29 Yasi wɛtɛ, ɓomɔ ta wulɛ pulɔ komɛ yesɔ pundɛ nɛ̀ pulɔ komɛ yesɔ ɓalɛ. Ɓo ta wulɛ ŋgari, wulɛ njɛmbɔ nje ɗiyɔ ɗyena kɛ *Kandɔ Njambiyɛ.
29 E virão pessoas de toda parte, do leste e do oeste, do norte e do sul, para ocupar seus lugares à mesa no reino de Deus.
30 Ɗete, ɓaŋa ɓotu ɓe njimɛ ta nje ɓɛ bosa ɓomɔ. Sendi, ɓaŋa bosa ɓomɔ má nje ɓɛ ɓotu ɓe njimɛ.»
30 E prestem atenção: alguns últimos serão os primeiros, e alguns primeiros serão os últimos”.
31 Kɛ kiya ŋgimɔ te ɛ ɓaŋa *Ɓefarisɛ̧ nje kɛ kɛki Yesus lɛpɔ nyɛ nyɛ nde: «Jisa waka, kwaŋgɔ lɔndɔ, kɛto kumande Herod kɛ kwaɗyɛ wo wɛ.»
31 Naquele momento, alguns fariseus lhe disseram: “Vá embora daqui, pois Herodes Antipas quer matá-lo!”.
32 Ɛ nyɛ yeŋsa nyɛ ɓo nde: «Wunɛ kɛ̂n lɛpɔ nyɛ kwɛ̧ ɛnɔru nde: ‹Mi kɛ soŋɛ ɓeya mɛsisiŋ kɛ yotu ɓomɔ, siɗyɛ mɛkɔn kandɛ muka kumɔ nɛmɛnɔ. Kɛ mɛtu yitati má nje siɗyɛ mɛsay mɛmbɛ.›
32 Jesus respondeu: “Vão dizer àquela raposa que continuarei a expulsar demônios e a curar hoje e amanhã; e, no terceiro dia, realizarei meu propósito.
33 Ko ɓɛkɔ ɗete, mi yâkaŋgwɛ kɛ̀ nɛ kɛndi mbɛ mbɔmbu kandɛ muka kumɔ nɛmɛnɔ nje ɓu̧ kɛ kɔŋ nɛmɛnɔ, kɛto ɓo ti yaka wo mɔ punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ kɛ wɛtɛ mbɛy na, ndi kɛ Yerusalɛm.»
33 Sim, hoje, amanhã e depois de amanhã, devo seguir meu caminho. Pois nenhum profeta de Deus deve ser morto fora de Jerusalém!
34 Ɛ nyɛ kɛ̀ mbɔmbu lɛpɔ nde: «Yerusalɛm, Yerusalɛm, wɛ ɛ ɗiki wo ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ, lu̧ ɓotu ɓete ɓe Njambiyɛ tomɛ njesɛ kɛ yɔ ɓaka nɛ mɛtari wo! Mi kwaɗya wesiɗye ɓɔnɔ ɓɔ nda yi gway kuɓɛ gukule nɛ ɓɔnɔ ɓenɛ kɛ nji̧ mɛpapɔ mɛnɛ kɛ́. Ko ɓɛkɔ ɗete, wunɛ tì kwaɗyɛ na.
34 “Jerusalém, Jerusalém, cidade que mata profetas e apedreja os mensageiros de Deus! Quantas vezes eu quis juntar seus filhos como a galinha protege os pintinhos sob as asas, mas você não deixou.
35 Ndana wunɛ ta tika nɛ tu̧ ɗyun gboŋgote. Yasi wɛtɛ, mi kɛ lɛpɔ nyɛ wunɛ nde: Wunɛ tí ɓɛŋɛ se mi na kumɔ komɛ wunɛ ta duwɛ lɛpɔ nde: ‹Mɛkombila nɛ yɔkɔ ɛ nje nɛ ɗinɔ Baba Mbokɔ kɔ!› »
35 E, agora, sua casa foi abandonada, e você nunca mais me verá, até que diga: ‘Bendito é o que vem em nome do Senhor!’”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.