Lucas 13
Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs NAA
1 Ndi kɛ kiya ŋgimɔ te ɓaŋa ɓotu ɓete ɓe ɓa̧ womɛte ɓaka nja̧ yekiɗye kasi ɓotu ɓe Galile nyɛ Yesus. Ɓo lɛpima nda yi Pilat woma ɓotu ɓete, ɛ mɛkiyɔ man saŋgwa nɛ mɛkiyɔ mɛ ɓenyamɔ ɓete yi ɓo woma kelɔ nɛ sadaka nyɛ Njambiyɛ kɛ́.
1 Naquela mesma ocasião, estavam ali algumas pessoas que falaram para Jesus a respeito dos galileus cujo sangue Pilatos havia misturado com os sacrifícios que os mesmos realizavam.
2 Ɛ Yesus lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «’Wunɛ táka ka nde, ɓo sáŋgwaŋgwɛ nɛ nyaŋgwɛ mɛbɔnɛ mɛnɔri, kɛto ɓo ɓa̧ nyaŋgwɛ ɓotu ɓe mɛɓeyɔ kwa̧ ɓomɔ hɛnɛ kɛ mɛnɛti mɛ Galile?
2 Então Jesus lhes disse:
3 Mi kɛ lɛpɔ nyɛ wunɛ nde: Yeti ɗete na. Yasi wɛtɛ, ŋgɛ wunɛ ti yeŋsa temɔ na, wunɛ hɛnɛ ta yambile sendi ɗete.
3 Digo a vocês que não eram; se, porém, não se arrependerem, todos vocês também perecerão.
4 Sendi, ɓomɔ kamɔ jɔ yitan jɔ yitati yi doŋgbe doŋgbe tu̧ Silɔy ɓalma si wo kɛ́, ’wunɛ táka ka nde, ɓo ɓa̧ nyaŋgwɛ ɓotu ɓe mɛɓeyɔ kwa̧ ɓomɔ hɛnɛ kɛ Yerusalɛm?
4 E, quanto àqueles dezoito sobre os quais desabou a torre de Siloé e os matou, vocês pensam que eles eram mais culpados do que todos os outros moradores de Jerusalém?
5 Mi kɛ lɛpɔ nyɛ wunɛ nde: Yeti ɗete na. Yasi wɛtɛ, ŋgɛ wunɛ ti yeŋsa temɔ na, wunɛ hɛnɛ ta yambile sendi ɗete.»
5 Digo a vocês que não eram; mas, se não se arrependerem, todos vocês também perecerão.
6 Kɛ kɔŋte, ɛ Yesus nyɛ wɛtɛ kanɔ nde: «Wɛtɛ mbam ɓɛma wɛtɛ jeti nde *figiye kɛ ŋgwaŋ nɛ. Ɛ nyɛ kɛ̀ ɓɛŋɛ, simande yo wumma, na nɔku. A ka̧ kinɛ dolɔ yaŋa na.
6 E Jesus contou a seguinte parábola:
7 Ndana, ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ mɔ ɓakiɗya ŋgwaŋ nde: ‹Ɓɛŋa, kandɛ mɛsew yitati muka, ŋgɛ mi nje ɓɛŋɛ, simande figiye kɔ wumma, nɛ́ mi nɔku tena mɛmbumɔ mɛte, mi ti dól yaŋa na. Ɗete, pɛsɔ nyɛ, a kɛ ɗye mbɛy gbɛlate.›
7 Então disse ao homem que cuidava da vinha: “Já faz três anos que venho procurar fruto nesta figueira e não encontro nada. Portanto, corte-a! Por que ela ainda está ocupando inutilmente a terra?”
8 Ɛ mɔ ɓakiɗya ŋgwaŋ yeŋsa nyɛ nyɛ nde: ‹Masa, pa tikɔ sendi nyɛ kɛ sew kɔ. Kandɛ ndana mi ta timɔ mɛnɛti linje njuku te ɓu̧ kimɔ mɛnɛti gwaɗye kɛte,
8 Mas o homem que cuidava da vinha respondeu: “Senhor, deixe-a ainda este ano, até que eu escave ao redor dela e ponha estrume.
9 simande kɛ sew te ɛ nje kɔ, a yakama wumɔ. Ŋgɛ ti ɓɛ ɗete na, wɛ ta pɛsɔ nyɛ.› »
9 Se vier a dar fruto, muito bem. Se não der fruto, o senhor poderá cortá-la.”
10 Wɛtɛ yesɔ Yesus ɓa̧ kɛ teɗye ɓomɔ mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ kɛ wɛtɛ mbanjɔ mɛwesiɗya mɛ Ɓeyudɛn kɛ yesɔ *Saba.
10 Num sábado, Jesus estava ensinando numa das sinagogas.
11 Wɛtɛ nyari ɓa̧ womɛte nɛ kɔsu yi wɛtɛ ɓeya sisiŋ nya nyɛ kɛ́. Kɔsu te mɛ kɛ mɛsew kamɔ jɔ yitan jɔ yitati. Nya te ɓa̧ nɛ ŋgundɛŋ. A tì ɓɛ nɛ ɗeti te yi tɛmbiɗye yotu na.
11 E chegou ali uma mulher possuída de um espírito de enfermidade, havia já dezoito anos; ela andava encurvada, sem poder se endireitar de modo nenhum.
12 Kɛ Yesus ma ɓɛŋɛ nyɛ kɛ́, ɛ nyɛ jeɓa nyɛ lɛpɔ nyɛ nyɛ nde: «Nyari, kɔn yɔ siyma.»
12 Ao vê-la, Jesus a chamou e lhe disse:
13 Ɛ Yesus kasɛ mɛɓɔ kɛ yotu nɛ, ɛ nyari tɛmbiɗye yotu ndana ndana kɛ kiya mbɛy kandɛ luksa Njambiyɛ.
13 E, impondo-lhe as mãos, ela imediatamente se endireitou e dava glória a Deus.
14 Kɛ mɔ te ɛ ɗiyɛ nɛ mbanjɔ mɛwesiɗya mɛ Ɓeyudɛn kɔ ma ɓɛŋɛ ɗete kɛ́, ɛ nyɛ wokɛ ŋgambi ɓuɗyate, kɛto Yesus siɗya kɔn kɛ yotu mumɔ kɛ yesɔ Saba. Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ŋgil ɓomɔ nde: ‹Ɓomɔ yâkaŋgwɛ kelɔ mɛsay kɛ mɛtu yitan jɔ wɛtɛ. Kɛ mɛtu te yite, wunɛ yâkaŋgwɛ nje, nɛ́ ɓo siɗyɛ mɛkɔn mun, yeti kɛ yesɔ Saba na.›
14 O chefe da sinagoga, indignado por ver que Jesus curava no sábado, disse à multidão: — Há seis dias em que se deve trabalhar. Venham nesses dias para serem curados, mas não no sábado.
15 Ɛ Nyaŋgwɛ Kumande yeŋsa nyɛ nyɛ nde: «Wunɛ ɓotu ɓe likisi, kɛ njoka yun hɛnɛ, ’nda ti wúnja nday ho tofu wenɛ, punjɛ kɛ̀ nyɛ nyɛ mɔrɔku kɛ yesɔ Saba kɔ?
15 Porém o Senhor lhe respondeu:
16 Ma nya kɔ, nyɛ nday Abaraham. *Satan ma nyɛ nyɛ kɔn kɛ yotu mɛ muka mɛsew kamɔ jɔ yitan jɔ yitati. ’Ti yaka nde, mi sîɗyikwɛ kɔn nɛ kɛ yesɔ Saba na?»
16 Por que motivo não se devia livrar deste cativeiro, em dia de sábado, esta filha de Abraão, a quem Satanás trazia presa há dezoito anos?
17 Kɛ ŋgimɔ te yi Yesus ɓa̧ kɛ lɛpɔ ɗete kɛ́, ɛ njɔn ɓiye ɓotu ɓete ɓe ɓa̧ kɛ nyɛ mɛso nɛ nyɛ ɓaka. Yasi wɛtɛ, ŋgil ɓomɔ hɛnɛ ɓa̧ nɛ mɛsosa kɛ nyaŋgwɛ mɛkele hɛnɛ te yi Yesus ɓa̧ kɛ kelɔ kɛ́.
17 Tendo Jesus dito estas palavras, todos os seus adversários ficaram envergonhados. Entretanto, o povo se alegrava por todos os feitos gloriosos que Jesus realizava.
18 Yesus ka̧ mbɔmbu lɛpɔ nde: «*Kandɔ Njambiyɛ nda ŋge? Mi ta yekɔ yo nɛ ŋge?
18 Jesus disse:
19 Yo nda kwalɔ wɛtɛ mɔnɔ mbumɔ nde mutar yi wɛtɛ mumɔ ɓoŋma kɛ̀ ɓɛ kɛ ŋgwaŋ nɛ kɛ́. Yo loma ɗɔkɔ ɓɛ nyaŋgwɛ jeti. Ɛ ɓenɔn nje sumɔ mɛtu̧ man kɛ mɛɓɔ mɛte joŋna kɛte.»
19 É semelhante a um grão de mostarda, que um homem plantou na sua horta; e cresceu e fez-se árvore; e as aves do céu se aninharam nos seus ramos.
20 Ɛ nyɛ kɛ̀ mbɔmbu lɛpɔ nde: «Mi ta yekɔ sendi *Kandɔ Njambiyɛ nɛ ŋge?
20 Disse mais:
21 Yo nda mɔnɔ ŋga̧ kelna mampa yi nyari ɓu̧ saŋgwɛ nɛ su farin yaka loŋga yitati. Mɔnɔ ŋga̧ te ta kelɔ nde, mbɔrɔ farin yinɔri hɛnɛ sîki wuɗyɛ.»
21 É semelhante ao fermento que uma mulher pegou e misturou em três medidas de farinha, até ficar tudo levedado.
22 Yesus ka̧ mɛɗya mɛɗya, kɛ nyaŋgwɛ mɛɗya nɛ̀ kɛ mɔnɔ mɛɗya. A ɗikima teɗye ɓomɔ mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ kwa̧ nɔ kɛ̀ nɔ Yerusalɛm.
22 Jesus passava por cidades e aldeias, ensinando e caminhando para Jerusalém.
23 Ɛ wɛtɛ mumɔ diyɛ nyɛ nde: «Nyaŋgwɛ Kumande, ’yite nde, ɓotu ɓete ɓe ta ɓɛ nɛ joŋgwɛ te yi kpo nɛ kpo ɓaka ti ɓuyɔ na?» Ɛ nyɛ yeŋsa nyɛ ɓo nde:
23 E alguém lhe perguntou: — Senhor, são poucos os que são salvos?
24 «Wunɛ nyɛ̂ki sosu yun hɛnɛ yí sa̧ nje te yi nyiŋɛ nɛ ɓolkoko numɛy. Mi kɛ kombile lɛpɔ nyɛ wunɛ nde: Ɓomɔ ɓuɗyate ta sa̧ nje te yi nyiŋɛ. Ko ɓɛkɔ ɗete, ɓo tí nyiŋɛ na.
24 Jesus respondeu:
25 Komɛ sa tu̧ ta tɛmɛ ɗiɓɔ numɛy kɛ́, wunɛ ta tika kɛ sɛ̧. Wunɛ má kandɛ ɗuŋgwa numɛy lɛpɔ nde: ‹Nyaŋgwɛ Kumande, ɓuta numɛy nyɛ wusɛ.› Yasi wɛtɛ, a ta yeŋsa nyɛ wunɛ nde: ‹Mi yeti kɛ duwɛ mbɛy komɛ wunɛ wulɛ nje nɔ kɛ́ na.›
25 Quando o dono da casa se tiver levantado e fechado a porta, e vocês, do lado de fora, começarem a bater, dizendo: “Senhor, abra a porta para nós”, ele responderá: “Não sei de onde vocês são.”
26 Komɛte, wunɛ má nje kandɛ lɛpinate nyɛ nyɛ nde: ‹Wɛ ɗyenama hɔɓiye mɛnjam sinɛ wunɛ. Ɛ wɛ teɗye sendi ɓomɔ mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ kɛ mɛsɛ̧ musu.›
26 Então vocês dirão: “Comíamos e bebíamos com o senhor. Além disso, o senhor ensinava em nossas ruas.”
27 A má nje yeŋsa nyɛ wunɛ nde: ‹Mi lɛ́pi nyɛ wunɛ nde: Mi yeti kɛ duwɛ mbɛy komɛ wunɛ wulɛ nje nɔ kɛ́ na. Wunɛ ɓomɔ hɛnɛ ɓe kelɛ yasi kɔtute ɓaka, wunɛ lɔ̂ndu kɛ kɛki mbɛ.›
27 Mas ele dirá a vocês: “Não sei de onde vocês são; afastem-se de mim, vocês todos que praticam o mal.”
28 Komɛ ɓo ta ɓu̧ wunɛ ɓetɛ kɛ sɛ̧ kɛ́, wunɛ ta ɗiyɔ mate ɓɛŋɛ Abaraham nɛ̀ Isak nɛ̀ Yakɔp nɛ̀ ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ hɛnɛ kɛ *Kandɔ Njambiyɛ. Komɛte, wunɛ ta lelɔ pukile mɛsu̧.
28 Ali haverá choro e ranger de dentes, quando vocês virem Abraão, Isaque, Jacó e todos os profetas no Reino de Deus, mas vocês lançados fora.
29 Yasi wɛtɛ, ɓomɔ ta wulɛ pulɔ komɛ yesɔ pundɛ nɛ̀ pulɔ komɛ yesɔ ɓalɛ. Ɓo ta wulɛ ŋgari, wulɛ njɛmbɔ nje ɗiyɔ ɗyena kɛ *Kandɔ Njambiyɛ.
29 Muitos virão do Oriente e do Ocidente, do Norte e do Sul e tomarão lugar à mesa no Reino de Deus.
30 Ɗete, ɓaŋa ɓotu ɓe njimɛ ta nje ɓɛ bosa ɓomɔ. Sendi, ɓaŋa bosa ɓomɔ má nje ɓɛ ɓotu ɓe njimɛ.»
30 Porém, de fato, há últimos que serão primeiros, e primeiros que serão últimos.
31 Kɛ kiya ŋgimɔ te ɛ ɓaŋa *Ɓefarisɛ̧ nje kɛ kɛki Yesus lɛpɔ nyɛ nyɛ nde: «Jisa waka, kwaŋgɔ lɔndɔ, kɛto kumande Herod kɛ kwaɗyɛ wo wɛ.»
31 Naquela mesma hora, alguns fariseus vieram para dizer a Jesus: — Vá embora daqui, porque Herodes quer matá-lo.
32 Ɛ nyɛ yeŋsa nyɛ ɓo nde: «Wunɛ kɛ̂n lɛpɔ nyɛ kwɛ̧ ɛnɔru nde: ‹Mi kɛ soŋɛ ɓeya mɛsisiŋ kɛ yotu ɓomɔ, siɗyɛ mɛkɔn kandɛ muka kumɔ nɛmɛnɔ. Kɛ mɛtu yitati má nje siɗyɛ mɛsay mɛmbɛ.›
32 Ele, porém, lhes respondeu:
33 Ko ɓɛkɔ ɗete, mi yâkaŋgwɛ kɛ̀ nɛ kɛndi mbɛ mbɔmbu kandɛ muka kumɔ nɛmɛnɔ nje ɓu̧ kɛ kɔŋ nɛmɛnɔ, kɛto ɓo ti yaka wo mɔ punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ kɛ wɛtɛ mbɛy na, ndi kɛ Yerusalɛm.»
33 Porém, preciso caminhar hoje, amanhã e depois, porque não se espera que um profeta morra fora de Jerusalém.
34 Ɛ nyɛ kɛ̀ mbɔmbu lɛpɔ nde: «Yerusalɛm, Yerusalɛm, wɛ ɛ ɗiki wo ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ, lu̧ ɓotu ɓete ɓe Njambiyɛ tomɛ njesɛ kɛ yɔ ɓaka nɛ mɛtari wo! Mi kwaɗya wesiɗye ɓɔnɔ ɓɔ nda yi gway kuɓɛ gukule nɛ ɓɔnɔ ɓenɛ kɛ nji̧ mɛpapɔ mɛnɛ kɛ́. Ko ɓɛkɔ ɗete, wunɛ tì kwaɗyɛ na.
34 — Jerusalém, Jerusalém! Você mata os profetas e apedreja os que lhe são enviados! Quantas vezes eu quis reunir os seus filhos, como a galinha ajunta os do seu próprio ninho debaixo das asas, mas vocês não quiseram!
35 Ndana wunɛ ta tika nɛ tu̧ ɗyun gboŋgote. Yasi wɛtɛ, mi kɛ lɛpɔ nyɛ wunɛ nde: Wunɛ tí ɓɛŋɛ se mi na kumɔ komɛ wunɛ ta duwɛ lɛpɔ nde: ‹Mɛkombila nɛ yɔkɔ ɛ nje nɛ ɗinɔ Baba Mbokɔ kɔ!› »
35 Eis que a casa de vocês ficará deserta. E eu afirmo a vocês que não me verão mais, até que venham a dizer: “Bendito o que vem em nome do Senhor!”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.