João 7
Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs NVT
1 Kɛ kɔŋ mɛyasi mɛnɔri ɛ Yesus kwa̧ kɛ̀ mɛɗya nɛ mɛɗya kɛ Galile. A tì kwaɗyɛ kɛ̀ kɛ mɛɗya mɛte yi Yuda na, kɛto ɓekum Ɓeyudɛn ɗikima sa̧ nje te yi wo nyɛ.
1 Depois disso, Jesus viajou pela Galileia. Queria ficar longe da Judeia, onde os líderes judeus planejavam sua morte.
2 Yinɔri jesɔ Ɓeyudɛn yi ɓo ɗikima sumɔ mɛbala ya kɛte kɛ́ ɓa̧ kɛ wuta.
2 Logo, porém, chegou o tempo da celebração judaica chamada Festa das Cabanas,
3 Ɛ ɓemaŋ nɛ Yesus lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: «Wɛ tî ɗiy se waka na, kwaŋgɔ kɛ̀ kɛ Yuda, nɛ́ ɓejekɛ ɓɔ ɓɛŋ sendi nyaŋgwɛ mɛkele mɛte yi wɛ kelɛ kɛ́.
3 e os irmãos de Jesus lhe disseram: “Saia daqui e vá à Judeia, onde seus seguidores poderão ver os milagres que realiza.
4 Kɛto ŋgɛ mumɔ kwaɗyɛ nde, ɓomɔ dûkwɛ nyɛ, a ti kél yasi sɔɗyate na. Ma nda wɛ kɛ kelɔ nyaŋgwɛ mɛkele ɗete kɛ́, punjukwɛ yotu yɔ nɛ ŋguru wɔ kɛ misi mɛ ɓomɔ.»
4 Você não se tornará famoso escondendo-se dessa forma. Se você pode fazer coisas tão maravilhosas, mostre-se ao mundo!”.
5 Ko ɓemaŋ nɛ Yesus sendi tì ɓɛ kɛ tikɔ temɔ nɛ nyɛ na.
5 Pois nem mesmo seus irmãos criam nele.
6 Ɛ nyɛ nje lɛpɔ nyɛ ɓo nde: «Ŋgimɔ te yembɛ tì pa ɗya̧ na. Yasi wɛtɛ kɛ yun, ŋgimɔ hɛnɛ kimɔte.
6 Jesus respondeu: “Agora não é o momento certo de eu ir, mas vocês podem ir a qualquer hora.
7 Ɓotu ɓe mɛnɛti maka ti yaka ɓenɔ wunɛ na. Yasi wɛtɛ, ɓo ɓén mi, kɛto mi kɛ ɓɛŋɛ mɛkele man lɛpɔ nde, yo ɓeyate.
7 O mundo não pode odiá-los, mas a mim ele odeia, pois eu o acuso de fazer o mal.
8 Wunɛ kwâŋ yun kɛ̀ jesɔ te. Kɛ ɓɛ mi, mi yeti kɛ kɛ̀ mbɛ na, kɛto ŋgimɔ te yembɛ tì pa yaka na.»
8 Vão vocês. Eu ainda não irei a essa festa, pois meu tempo ainda não chegou”.
9 Kɛ nyɛ ma si lɛpɔ ɗete nyɛ ɓo kɛ́, ɛ nyɛ kwa̧ ɗiyɔ ndi kɛ Galile.
9 Tendo dito isso, permaneceu na Galileia.
10 Ndana, kɛ ɓemaŋ ma si kwa̧ kɛ̀ jesɔ kɛ́, ɛ nyɛ tɛmɛ mbɔmbila kwa̧ kɛ̀ sendi mate kinɛ punjɛ yotu na.
10 Contudo, depois que seus irmãos partiram para a festa, ele também foi, mas em segredo, permanecendo distante dos olhos do público.
11 Ɓekum Ɓeyudɛn ɗikima sa̧ nyɛ kɛ jesɔ lɛpɔ nde: «A we?»
11 Os líderes judeus tentavam encontrá-lo na festa e perguntavam se alguém o tinha visto.
12 Ɓomɔ ɗikima lɛpɔ kasi nɛ ɓuɗyate nɛ hi̧hi̧hi̧ kɛ njoka ŋgil. Ɓaŋa ɗikima lɛpɔ nde: ‹Mbam te kimɔ mumɔ!› Ɓaŋa nde: ‹Ja̧, a kɛ seɓile ɓomɔ kɛnjɛ kɛ ɓeya nje.›
12 Havia muita discussão a seu respeito entre as multidões. Alguns afirmavam: “Ele é um homem bom”, enquanto outros diziam: “Ele não passa de um impostor, que engana o povo”.
13 Yasi wɛtɛ, ko mumɔ wɛtɛ nɛ wɛtɛ tì ɓɛ kɛ lɛpɔ kasi nɛ nɛ gbas gbas kɛ misi mɛ ɓomɔ na, kɛto ɓo ɗikima kambɔ ɓekum Ɓeyudɛn.
13 Mas ninguém tinha coragem de falar sobre ele em público, por medo dos líderes judeus.
14 Ndana, kɛ mɛtu mɛ jesɔ ma kumɔ kɛ ɓembe kɛ́, ɛ Yesus kwa̧ kɛ̀ kɛ mbanjɔ Njambiyɛ kandɛ teɗya ɓomɔ mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ.
14 Então, na metade da festa, Jesus subiu ao templo e começou a ensinar.
15 Ɛ Ɓeyudɛn ŋgbakima lɛpɔ nde: «Mbam kɔ tì kelɛ yiŋa nyaŋgwɛ sukul na. Ma a njáki nje ɓɛ nɛ duwa̧ mɛkana mɛte yikɛ wulɛ nɔ we?»
15 Os judeus que estavam ali ficaram admirados ao ouvi-lo. “Como ele sabe tanto sem ter estudado?”, perguntavam.
16 Ɛ Yesus nje yeŋsa nyɛ ɓo nde: «Yasi te yi mi teɗye kɛ́ ti wúla kɛ ɗyanɔ ɗyembɛ nɛ ŋguru wombɛ na, yasi wɛtɛ, yo wúla kɛ yi Njambiyɛ, nyɛ Mɔ te ɛ tomma mi kɔ.
16 Jesus lhes respondeu: “Minha mensagem não vem de mim mesmo; vem daquele que me enviou.
17 Ŋgɛ mumɔ jayɛ nde, a ta kelɔ yasi te yi Njambiyɛ kwaɗyɛ, mɔ te ta duwɛ, ho yasi te yi mi teɗye kɛ́ wúla kɛ yi Njambiyɛ, ho yo wúla kɛ ɗyanɔ ɗyembɛ.
17 Quem quiser fazer a vontade de Deus saberá se meu ensino vem dele ou se falo por mim mesmo.
18 Mɔ te ɛ lɛpɛ yasi te yi wulɛ kɛ ɗyanɔ ɗyenɛ kɔ sáŋ nde, ɓomɔ lûksa nyɛ. Yasi wɛtɛ, yɔkɔ ɛ kelɛ yasi sa̧ nde, ɓomɔ lûksa mɔ te ɛ tomma nyɛ kɔ kɛ lɛpɔ gbakasi. Sendi, a yeti mɔ kɔtu mɛkele na.
18 Aquele que fala por si mesmo busca sua própria glória, mas quem procura honrar aquele que o enviou diz a verdade, e não mentiras.
19 ’Mɔyisi tì nyɛ wunɛ mɛmboŋga mɛ Njambiyɛ na? Ma ko mumɔ wɛtɛ nɛ wɛtɛ kɛ njoka yun yeti kɛ joŋna ɓeŋgwɛ mɛmboŋga mɛte na. Kɛto ŋge yi wunɛ sa̧ nje te, nɛ́ wunɛ wo mi kɛ́?»
19 Moisés lhes deu a lei, mas nenhum de vocês obedece a ela. Então por que procuram me matar?”.
20 Ɛ ɓotu ɓete ɓe ɓa̧ womɛte nɛ ŋgil te ɓaka yeŋsa nde: «Wɛ nɛ ɓeya sisiŋ kɛ yotu. Mɔ te nda kɛ sa̧ nje te yi wo wɛ kɔ?»
20 A multidão respondeu: “Você está possuído por demônio! Quem procura matá-lo?”.
21 Ɛ Yesus yeŋsa nyɛ ɓo nde: «Mi kelma ndi nyaŋgwɛ mɛkele wɛtɛ, ma wunɛ hɛnɛ kɛ ŋgbakima.
21 Jesus respondeu: “Eu fiz um milagre no sábado, e vocês ficaram admirados.
22 Mɔyisi nya wunɛ mboŋga nde, wunɛ pɛ̂si ɓɔnɔ ɓembam hɛnɛ. Yasi yinɔri ti kánda kɛ yi Mɔyisi na, yo wúla nɛ ɓesaŋmbambɔ ɓete. Yo kɛto mboŋga te yite yi Mɔyisi nya kɛ́, ko kɛ yesɔ *Saba wunɛ kɛ pɛsɔ ɓɔnɔ ɓembam.
22 No entanto, vocês também trabalham no sábado quando obedecem à lei da circuncisão que Moisés lhes deu, embora, na verdade, a circuncisão tenha começado com os patriarcas, muito antes da lei de Moisés.
23 Wunɛ kɛ pɛsɔ ɓɔnɔ ɓembam ko kɛ yesɔ Saba, kambɔ wunɛ mɛ nje jɔsiɗye mboŋga te yi Mɔyisi nya kɛ́. Ŋgɛ wunɛ kelɛ ɗete, kɛto ŋge yi wunɛ nje wokɔ ŋgambi nɛ mi, kɛto mi siɗya kɔn ndiŋgɛlɛ mumɔ kɛ yesɔ Saba kɛ́?
23 Pois, se o tempo certo de circuncidar seu filho cai no sábado, vocês realizam a cerimônia, a fim de não quebrar a lei de Moisés. Então por que ficam indignados comigo pelo fato de eu curar um homem no sábado?
24 Wunɛ tî pɛsi jɔsi ɓeŋgwɛ mbɛri misi mɛ mumɔ na, yasi wɛtɛ, wunɛ pɛ̂si jɔsi nɛ ŋgbeŋ.»
24 Não julguem de acordo com as aparências, mas julguem de maneira justa”.
25 Ɛ ɓaŋa ɓomɔ ɓe Yerusalɛm ɗiki lɛpɔ nde: «’Yeti mbam kɔ yi ɓomɔ sa̧ nje te yi wo nyɛ kɔ na?
25 Alguns do povo, que moravam em Jerusalém, começaram a perguntar uns aos outros: “Não é este o homem a quem procuram matar?
26 Nɛ ɓɛ̂ŋa ndi, a kɛ lɛpina kɛ misi mɛ ɓomɔ nɛ gbas gbas, ko ɗete, ɓo yeti kɛ lɛpɔ yaŋa nyɛ nyɛ na. ’Yite nde, ɓekum ma duwɛ gbate nde, nyɛ *Krist?
26 Aqui está ele, porém, falando em público, e não lhe dizem coisa alguma. Será que nossos líderes acreditam que ele é o Cristo?
27 Yasi wɛtɛ, kɛ mbam te yɔkɔ, wusɛ duwa̧ su mbɛy te yi nyɛ wulma kɛte nje nɔ kɛ́. Ndi nde, komɛ Krist ta nje kɛ́, ko mumɔ tí duwɛ mbɛy te yi nyɛ wulma kɛte nje nɔ kɛ́ na.»
27 Mas como pode ser este homem? Sabemos de onde ele vem. Quando o Cristo vier, ninguém saberá de onde ele é”.
28 Yesus ɓa̧ kɛ teɗye ɓomɔ mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ kɛ mbanjɔ Njambiyɛ. Ɛ nyɛ lɛpɛ nɛ mɛn kɛ kwey nde: «’Wunɛ lɛ́pi gba nde, wunɛ duwa̧ mi, duwɛ sendi mbɛy te yi mi wulma kɛte nje nɔ kɛ́? Ndi nde, mi ti njáki nɛ ɗeti te yembɛ na. Mɔ te ɛ tomma mi kɔ, nyɛ mɔ te yi ɓomɔ yâkaŋgwɛ tikɔ temɔ nɛ nyɛ, ma wunɛ yeti kɛ duwɛ nyɛ na.
28 Enquanto ensinava no templo, Jesus disse em alta voz: “Sim, vocês me conhecem e sabem de onde eu venho. Mas não estou aqui por minha própria conta. Aquele que me enviou é verdadeiro, e vocês não o conhecem.
29 Ndi mi kɛ duwɛ mbɛ nyɛ, kɛto mi wúla pɛ yenɛ nje nɔ. Yo nyɛ tomɛ mi.»
29 Mas eu o conheço, porque venho dele, e ele me enviou a vocês”.
30 Ɛ ɓo sa̧ nje te yi ɓiye nyɛ, ko ɓɛkɔ ɗete, mumɔ wɛtɛ nɛ wɛtɛ tì kɛnjɛ ɓɔ kpokɛ nɛ nyɛ na, kɛto ŋgimɔ nɛ tì pa ɗya̧ na.
30 Então tentaram prendê-lo, mas ninguém pôs as mãos nele, porque ainda não havia chegado sua hora.
31 Ɓomɔ ɓuɗyate kɛ njoka ŋgil tikima temɔ kɛ yenɛ. Ɛ ɓo ɗiki lɛpɔ nde: «Komɛ *Krist ta nje kɛ́, a ta kelɔ ka mɛyekambiyɛ kwa̧ yikɛ yi mbam kɔ kelma kɛ́?»
31 Muitos entre as multidões no templo creram nele e diziam: “Afinal, alguém espera que o Cristo faça mais sinais do que este homem tem feito?”.
32 *Ɓefarisɛ̧ wokuma mɛyasi mɛnɔri yi ɓomɔ ɗikima nyiŋgila kɛ njoka ŋgil kɛ kasi Yesus kɛ́. Ɛ ɓekum ɓe ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ nɛ̀ Ɓefarisɛ̧ tomɛ ɓotu ɓe ɓakiɗya mbanjɔ Njambiyɛ, nɛ́ ɓo kɛ̀ ɓiy nyɛ.
32 Quando os fariseus ouviram que as multidões sussurravam essas coisas, eles e os principais sacerdotes enviaram guardas do templo para prendê-lo.
33 Ɛ Yesus lɛpɛ nde: «Mi ndi nɛ mɔnɔ ŋgimɔ te yi kwaŋɗye sinɛ wunɛ, kɛ kɔŋte, mi má yɔkwɛ kɛ̀ pɛ yi Mɔ te ɛ tomma mi kɔ.
33 Jesus, porém, lhes disse: “Estarei com vocês só um pouco mais. Então voltarei para aquele que me enviou.
34 Wunɛ ta sa̧ mi, ko wunɛ tí dolɔ mi na. Sendi, wunɛ tí kumɔ yun kɛ mbɛy te yi mi ta ɗiyɔ mbɛ kɛte na.»
34 Vocês procurarão por mim, mas não me encontrarão. E não poderão ir para onde eu vou”.
35 Ɛ Ɓeyudɛn nje lɛpɔ tandɛ yan nde: «Yite nde, a ta kɛ̀ ɓa we yi wusɛ ta ɗiyɔ kinɛ dolɔ nyɛ kɛ́? ’Yite nde, a ta kɛ̀ kɛ yi Ɓeyudɛn ɓete yi ɓo wanjima ɓo ɓe ɗiyɛ kɛ njoka Ɓegrɛk ɓaka? ’A ta kɛ̀ mate kɛ̀ teɗye Ɓegrɛk mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ?»
35 Os judeus se perguntavam: “Para onde ele pretende ir? Será que planeja partir e ir aos judeus em outras terras? Talvez até ensine aos gregos!
36 Yiŋa nde: « ‹Wunɛ ta sa̧ mi, ko wunɛ tí dolɔ mi na,› sendi, ‹wunɛ tí kumɔ kɛ mbɛy te yi mi ɗiyɛ mbɛ kɛte na,› a kwáɗyikwɛ lɛpɔ komɛte nde ŋge?»
36 O que ele quer dizer quando fala: ‘Vocês procurarão por mim, mas não me encontrarão’ e ‘Não poderão ir para onde eu vou’?”.
37 Yesɔ siyna jesɔ ɓa̧ nyaŋgwɛ yesɔ jesɔ kwa̧ bosa mɛyesɔ mɛte yiri hɛnɛ. Yesɔ te ɛ Yesus tɛmɛ lɛpɔ nɛ mɛn kɛ kwey nde: «Mɔ te ɛ gwe yɛsiɗyɛ, a njâki kɛ yembɛ nje hɔɓiye yasi te yi ta siɗyɛ yɛsiɗyɛ nɛ kɛ́.
37 No último dia, o mais importante da festa, Jesus se levantou e disse em alta voz: “Quem tem sede, venha a mim e beba!
38 Mɛkana mɛ Njambiyɛ kɛ lɛpɔ nde: ‹Mɔ te ɛ tikɛ temɔ nɛ mi, nyaŋgwɛ mɛɗuku mɛte yi nyɛ joŋgwɛ ta sokula wulɛ kɛ mɔy nɛ.› »
38 Pois as Escrituras declaram: ‘Rios de água viva brotarão do interior de quem crer em mim’”.
39 Yinɔri Yesus lɛ́pi nɛ kasi Kimɔ Sisiŋ te yi ɓotu ɓete ɓe tikɛ temɔ nɛ nyɛ ta ɓɛ nɔ kɛ́. Yo nde, kɛ ŋgimɔ te yite Njambiyɛ tì pa njesɛ Kimɔ Sisiŋ na, kɛto a tì pa yɔkiɗye Yesus kɛnjɛ ɗyoɓɔ kɛ mbɛy mɛluksa mɛnɛ na.
39 Quando ele falou de “água viva”, estava se referindo ao Espírito que seria dado mais tarde a todos que nele cressem. Naquela ocasião o Espírito ainda não tinha sido dado, pois Jesus ainda não havia sido glorificado.
40 Kɛ ɓaŋa ɓotu ɓete ɓe ɓa̧ kɛ njoka ŋgil ɓaka ma wokɔ mɛlɛpi mɛte kɛ́, ɛ ɓo lɛpɛ nde: «Mbam kɔ gbate mɔ punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ te yi ɓo ɗikima lɛpɔ nɔ kɔ.»
40 Quando as multidões o ouviram dizer isso, alguns declararam: “Certamente este homem é o profeta por quem esperávamos”.
41 Ɓaŋa ɗikima lɛpɔ nde: «Yɔkɔ gba *Krist.» Ɓaŋa nde: «’Yo Krist ta wulɛ Galile nje nɔ?
41 Outros afirmaram: “Ele é o Cristo”. E ainda outros disseram: “Não é possível! O Cristo virá da Galileia?
42 ’Mɛkana mɛ Njambiyɛ ti lɛ́pi nde, Krist ta wulɛ kɛ kandɔ kumande Davit kɛ ɗya̧ Betɛlɛhɛm komɛ Davit ɗikima ɗiyɔ kɛ́ na?»
42 As Escrituras afirmam claramente que o Cristo nascerá da linhagem real de Davi, em Belém, o povoado onde o rei Davi nasceu”.
43 Ɛ ŋgil ɓaka kɛ ɓembe kɛto Yesus.
43 Assim, a multidão estava dividida a respeito de Jesus.
44 Ɓaŋa diyma kɛ̀ ɓiye nyɛ. Yasi wɛtɛ, ko mumɔ wɛtɛ nɛ wɛtɛ tì kpokɛ nyɛ na.
44 Alguns queriam que ele fosse preso, mas ninguém pôs as mãos nele.
45 Ndana, ɛ ɓotu ɓe ɓakiɗya mbanjɔ Njambiyɛ yɔkwɛ kɛ̀ dolɔ ɓekum ɓe ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ nɛ̀ Ɓefarisɛ̧. Ɛ ɓo diyɛ ɓotu ɓe ɓakiɗya mbanjɔ Njambiyɛ nde: «Ŋge kelɛ yi wunɛ tì nje nɛ nyɛ kɛ́?»
45 Quando os guardas do templo voltaram sem ter prendido Jesus, os principais sacerdotes e fariseus perguntaram: “Por que vocês não o trouxeram?”.
46 Ɛ ɓo yeŋsa nde: «Ko mumɔ wɛtɛ nɛ wɛtɛ yeti kɛ duwɛ lɛpi nda mbam te na.»
46 “Nunca ouvimos alguém falar como ele!”, responderam.
47 Ɛ Ɓefarisɛ̧ nje yeŋsa nde: «’Yite nde, wunɛ sendi, wunɛ jayma nde, a sêɓila wunɛ?
47 “Vocês também foram enganados?”, zombaram os fariseus.
48 ’Wunɛ wokuma wɛtɛ yesɔ nde, wɛtɛ kum wusu ho Ɓefarisɛ̧ tikima temɔ nɛ nyɛ nde?»
48 “Por acaso um de nós que seja, entre os líderes ou fariseus, crê nele?
49 Ɛ ɓo kɛ̀ mbɔmbu lɛpɔ nde: «Ndi nde, gba ɓotu ɓaka yeti kɛ duwɛ mɛmboŋga mɛ Njambiyɛ na. Njambiyɛ ma kita nɛ ɓo.»
49 As multidões ignorantes o seguem, mas elas não têm conhecimento da lei. São amaldiçoadas!”
50 Wɛtɛ mbam nde Nikɔdɛm ɛ ka̧ kɛ̀ ɓɛŋɛ Yesus wɛtɛ ɗyoɓɔ nɛ tu kɔ ɓa̧ kɛ njoka Ɓefarisɛ̧. Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓo nde:
50 Então Nicodemos, o líder que antes havia se encontrado com Jesus, perguntou:
51 «’Yite nde, mɛmboŋga musu lɛ́pi nde, ɓo têɗya mumɔ mɛbɔnɛ kinɛ pa wokɔ mɛn mɔ te yi duwɛ nɛ mɛjɔsɔ mɛte yi nyɛ kelma kɛ́ na?»
51 “A lei permite condenar um homem antes mesmo de haver uma audiência?”.
52 Ɛ ɓo lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: «’Ma yite nde, wɛ sendi, wɛ mɔ Galile? Nɛmba kimɔte, wɛ ta ɓɛŋɛ nde, ko wɛtɛ mɔ punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ tì wulɛ wɛtɛ yesɔ kɛ Galile na.» [
52 “Você também é da Galileia?”, responderam eles. “Procure e veja por si mesmo: nenhum profeta vem da Galileia!”
53 Kɛ kɔŋte, ɛ mumɔ hɛnɛ tɔkɛ nje ɗuwɛ kɛ̀ tu̧ ɗyenɛ.
53 Então todos foram para casa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.