João 6
Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs NAA
1 Kɛ kɔŋte, ɛ Yesus kwa̧ kɛ̀ kɛ ŋginjɛ nyaŋgwɛ matɔ te yi ɓo jeɓa nde Matɔ te yi Galile ho nde Matɔ te yi Tiberiyad kɔ.
1 Depois dessas coisas, Jesus atravessou o mar da Galileia, que é o de Tiberíades.
2 Ɛ nyaŋgwɛ ŋgil ɓomɔ ɓeŋgwɛ nyɛ, kɛto ɓo ɗikima ɓɛŋɛ mɛyekambiyɛ mɛte yi nyɛ ɗikima kelɔ kɛ yotu ɓotu ɓe kɔn kɛ́.
2 Uma grande multidão o seguia, porque tinham visto os sinais que ele fazia na cura dos enfermos.
3 Ɛ Yesus ɓendɛ keki kwa̧ ɗiyɔ mɛtiɗyɛ ɓenɛ ɓejekɛ ɓenɛ.
3 Então Jesus subiu ao monte e sentou-se ali com os seus discípulos.
4 Jesɔ *Paska Ɓeyudɛn ɓa̧ kɛ wuta.
4 Ora, a Páscoa, festa dos judeus, estava próxima.
5 Kɛ Yesus ma kaŋɛ misi ɓɛŋɛ nde, nyaŋgwɛ ŋgil kɛ nje kɛ yenɛ kɛ́, ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ Filip nde: «Hɛ ta ɓɔmɔ ɓa mɛɗye we, nɛ́ ɓomɔ te ɓaka ɗye?»
5 Então Jesus, erguendo os olhos e vendo que uma grande multidão se aproximava, disse a Filipe:
6 Yesus lɛ́pi yinɔri, na pa woku nɛ yasi te yi Filip ta yeŋsa kɛ́. Kɛto nyɛ nɛ ŋguru wenɛ ma duwɛ yasi te yi nyɛ ta kelɔ kɛ́.
6 Mas Jesus dizia isto para testá-lo, porque sabia o que estava para fazer.
7 Ɛ Filip yeŋsa nyɛ nyɛ nde: «Ko mɔni te yi yakama gbo mɔ mɛsay kɛ mɛyesɔ gɔmay yiɓa ti yaka ɓɔmɔ mɛɗye yi yaka nde, mumɔ hɛnɛ ɓɛ̂ki nɛ mɔnɔ mbulma yasi te yi ɗye na.»
7 Filipe respondeu: — Nem mesmo duzentos denários de pão seriam suficientes para que cada um recebesse um pedaço.
8 Ɛ wɛtɛ jekɛ Yesus nde Andere te maŋ nɛ Simɔn Piyɛr lɛpɛ nyɛ nyɛ nde:
8 Um dos discípulos, chamado André, irmão de Simão Pedro, disse a Jesus:
9 «Wɛtɛ mɔnɔ mbam waka nɛ mɛmampa yitan ɓu̧ ɓenjanjɔ yiɓa. Ma yite yakama kelɔ ŋge kɛ nyaŋgwɛ ŋgil te yikɛ?»
9 — Aqui está um menino que tem cinco pães de cevada e dois peixinhos. Mas o que é isto para tanta gente?
10 Ɛ Yesus lɛpɛ nde: «Wunɛ lɛ̂pi nyɛ ɓomɔ nde, ɓo ɗîy mɛtiɗyɛ.» Pɔku te yi womɛte ɓa̧ tandɛ mɛmbunjɔ. Ɛ ɓomɔ ɗiyɛ mɛtiɗyɛ. Ɓembam nɛ ɓembam kumma nda ɓomɔ tomay yitan.
10 Jesus disse: Havia muita relva naquele lugar. Assim, os homens se assentaram, e eram quase cinco mil.
11 Ndana, ɛ Yesus ɓu̧ mɛmampa. Kɛ nyɛ ma si nyɛ Njambiyɛ wosoko kɛ́, ɛ nyɛ ɓu̧ yo kaɓɔ nyɛ ɓotu ɓete ɓe ɓa̧ womɛte ɓaka, ɛ nyɛ kelɛ sendi ɗete nɛ ɓenjanjɔ. Mumɔ hɛnɛ ɓoŋma nda yi nyɛ kwaɗya kɛ́.
11 Então Jesus pegou os pães e, tendo dado graças, distribuiu-os entre eles; e também igualmente os peixes, tanto quanto queriam.
12 Kɛ ɓomɔ ma si ɗyena ditɔ kɛ́, ɛ Yesus lɛpɛ nyɛ ɓejekɛ ɓenɛ nde: «Wunɛ sîki wesiɗye mɛɓukwɛ mɛte, ma yaŋa nje sambiyɛ nɛ gbɛlate.»
12 E, quando já estavam satisfeitos, Jesus disse aos seus discípulos:
13 Kɛ mɛmampa mɛnɔri yitan yi ɓomɔ ɗya kɛ́, ɓo nja̧ wesiɗye mɛɓukwɛ mɛte tonjɛ mɛmakɔ kamɔ jɔ yiɓa.
13 Assim, pois, o fizeram e encheram doze cestos de pedaços dos cinco pães de cevada, que sobraram depois que todos tinham comido.
14 Kɛ ɓomɔ ma ɓɛŋɛ mɛyekambiyɛ mɛte yite yi Yesus kelma kɛ́, ɛ ɓo ɗiki lɛpɔ nde: «Mbam kɔ gbate mɔ punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ ɛ ɓa̧ nde, a ta nje kɛ to mɛnɛti kɔ.»
14 Quando as pessoas viram o sinal que Jesus havia feito, disseram: — Este é verdadeiramente o profeta que devia vir ao mundo.
15 Kɛ Yesus ma duwɛ nde, ɓomɔ kɛ kwaɗyɛ nje ɓu̧ nyɛ kɛ̀ tɛmbiɗye kumande nɛ ɗeti kɛ́, ɛ nyɛ yɔkwɛ nɛ kɔkɔ kɛ̀ kɛ to keki ndi nyɛ nyɛpɔ.
15 Jesus ficou sabendo que estavam para vir com a intenção de fazê-lo rei à força. Então ele se retirou outra vez, sozinho, para o monte.
16 Kɛ ɓekoko ma ɗya̧ kɛ́, ɛ ɓejekɛ ɓe Yesus sɛliyɛ kɛ̀ kɛ goŋ nyaŋgwɛ matɔ.
16 Ao final do dia, os discípulos de Jesus desceram para o mar.
17 Ɛ ɓo ɓendɛ wɛtɛ landi yí saɓiyɛ nɔ kɛ̀ nɔ pulɔ Kapɛrnawum. Yinɔri tu ma kelɔ. Sendi, Yesus tì pa yɔkwɛ nje dolɔ ɓo na.
17 E, entrando num barco, passaram para o outro lado, rumo a Cafarnaum. Já estava escuro, e Jesus ainda não tinha ido até onde eles estavam.
18 Nyaŋgwɛ pupɔ ɓa̧ kɛ kwa̧, ɛ mɛkumbɔ kelɛ kɛ ɗuku ɓuɗyate.
18 E o mar começava a ficar agitado, porque soprava um vento forte.
19 Ɓo ɗukuma landi kɛndɔ kumɔ nda kilomɛta yitan nɛ yitan jɔ wɛtɛ. Ɓo ɓɛ́ŋa Yesus kɛ kɛndɔ kɛ to ɗuku kɛ̀ nɔ pulɔ landi. Ɛ ɓo gwe wɔ̧ ɓuɗyate.
19 Os discípulos já tinham navegado uns cinco ou seis quilômetros, quando viram Jesus andando sobre o mar, aproximando-se do barco; e ficaram com medo.
20 Yasi wɛtɛ, ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Yo mi, wunɛ tî gwaki wɔ̧ na.»
20 Mas Jesus lhes disse:
21 Ndana, ɛ ɓo ɓɛ nɛ mɛsosa yí nyinje nyɛ kɛ landi, yaka nɛ landi kɛ tɛmɛ kɛ mbɛy te yi ɓo kwaɗya kɛ̀ kɛte kɛ́.
21 Então eles o receberam com alegria, e logo o barco chegou ao seu destino.
22 Misi pupɛ ŋgil ɓotu ɓete ɓe tikama kɛ ŋginjɛ ɗuku ɓaka nja̧ takɛ duwɛ nde, landi ɓa̧ ndi wɛtɛ kwey mate. Ɓo duwa̧ sendi nde, Yesus tì nyiŋɛ landi ɓenɛ ɓejekɛ ɓenɛ na. Yo nde, ɓejekɛ kwaŋma ndi ɓo ɓepɔ.
22 No dia seguinte, a multidão que tinha ficado do outro lado do mar notou que ali havia apenas um pequeno barco e que Jesus não tinha entrado nele com os seus discípulos, tendo estes partido sozinhos.
23 Yasi wɛtɛ, ndana yiŋa mɛlandi nja̧ ɗya̧ wulɛ kɛ Tiberiyad kɛ kɛki mbɛy te yi ɓo ma ɗyáki mampa, yite Kumande Yesus paŋma pa nyɛ Njambiyɛ wosoko kɛ́.
23 Entretanto, outros barquinhos de Tiberíades se aproximaram do lugar onde a multidão havia comido o pão depois que o Senhor deu graças.
24 Kɛ ŋgil ma ɓɛŋɛ nde, ko Yesus ko ɓejekɛ ɓenɛ tì ɓɛ womɛte kɛ́, ɛ ɓo ɓendɛ mɛlandi mɛnɔri kwa̧ kɛ̀ kɛ Kapɛrnawum kɛ̀ sa̧ nyɛ mate.
24 Quando aquela multidão viu que Jesus não estava ali nem os seus discípulos, entraram nos barcos e partiram para Cafarnaum à procura de Jesus.
25 Kɛ ɓo ma dolɔ nyɛ mate kɛ ŋginjɛ ɗuku kɛ́, ɛ ɓo lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: «Yekele, ɔ njáki ɓa woŋga ndenɛn?»
25 E, tendo-o encontrado no outro lado do mar, lhe perguntaram: — Mestre, quando o senhor chegou aqui?
26 Ɛ Yesus yeŋsa nyɛ ɓo nde: «Yo gba gbakasi yi mi lɛpɛ nyɛ wunɛ kɛ́: Wunɛ ti sáŋ mi, kɛto mɛyekambiyɛ mɛte yi wunɛ ɓɛŋma kɛ́ na. Yasi wɛtɛ, wunɛ sáŋ mi, kɛto wunɛ ɗya mampa ditɔ.
26 Jesus respondeu:
27 Wunɛ tî kel mɛsay kɛto mɛɗye mɛte yi ta ɓeyɔ gwe nɛ ŋgbɔt kɛ́ na. Yasi wɛtɛ, wunɛ kêl mɛsay kɛto mɛɗye mɛte yi ta ɗiyɔ kelɔ nde, wunɛ ɓɛ̂ki nɛ joŋgwɛ te yi kpo nɛ kpo. Mɛɗye mɛte, yo *Mɔnɔ mumɔ ta nyɛ wunɛ yo, kɛto yo ndi gba nyɛ yi Njambiyɛ tɔkuma.»
27 Trabalhem, não pela comida que se estraga, mas pela que permanece para a vida eterna, a qual o Filho do Homem dará a vocês; porque Deus, o Pai, o confirmou com o seu selo.
28 Ndana, ɛ ɓo nje diyɛ nyɛ nde: «Yo yasi te nda yi wusɛ yâkaŋgwɛ kelɔ, nɛ́ wusɛ kel mɛkele mɛte yi Njambiyɛ kwaɗyɛ kɛ́?»
28 Então lhe perguntaram: — Que faremos para realizar as obras de Deus?
29 Ɛ nyɛ yeŋsa nyɛ ɓo nde: «Yasi te yi Njambiyɛ kwaɗyɛ nde, wunɛ kêl kɛ́, yo nde, wunɛ tîki temɔ kɛ yi mɔ te yi nyɛ tomma kɔ.»
29 Jesus respondeu:
30 Ɛ ɓo nje lɛpɔ nyɛ nyɛ nde: «Kwalɔ mɛyekambiyɛ te nda yi wɛ kelɛ yi wusɛ ta ɓɛŋɛ tikɔ nɛ temɔ kɛ yɔ kɛ́? Yo mɛsay te nda wɛ kelɛ kɛ́?
30 Então eles disseram: — Que sinal o senhor fará para que vejamos e creiamos no senhor? O que o senhor pode fazer?
31 Ɓesaŋmbambɔ ɓusu ɗya *man kɛ koŋgor nda yi yo kɛtinate kɛ mɛkana mɛ Njambiyɛ nde: ‹A nya ɓo mɛɗye mɛte yi wulɛ kɛ ɗyoɓɔ kɛ́ nde, ɓo ɗyâki.› »
31 Nossos pais comeram o maná no deserto, como está escrito: “Deu-lhes a comer pão do céu.”
32 Ɛ Yesus lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Gbakasi yi mi lɛpɛ nyɛ wunɛ kɛ́: Mɔyisi tì nyɛ wunɛ mɛɗye mɛte yi wulɛ kɛ ɗyoɓɔ kɛ́ na. Yasi wɛtɛ, yo Saŋmbɛ kɛ nyɛ wunɛ gba mɛɗye mɛte yi wulɛ kɛ ɗyoɓɔ kɛ́.
32 Jesus lhes disse:
33 Kɛto mɛɗye mɛte yi Njambiyɛ nyɛ kɛ́, yo yɔkɔ ɛ piyɛ wulɛ ɗyoɓɔ nje nyɛ ɓotu ɓe mɛnɛti maka joŋgwɛ te yi kpo nɛ kpo kɔ.»
33 Porque o pão de Deus é o que desce do céu e dá vida ao mundo.
34 Ɛ ɓo nje lɛpɔ nyɛ nyɛ nde: «Nyaŋgwɛ mbam, nyɛkɔ wusɛ mɛɗye mɛte yite mɛtu hɛnɛ.»
34 Então lhe disseram: — Senhor, dê-nos sempre desse pão.
35 «Mi mbɛ mɛɗye mɛte yi nyɛ mumɔ joŋgwɛ. Mɔ te ɛ nje kɛ yembɛ, mɔ te tí gwe nja wɛtɛ yesɔ na. Sendi, yɔkɔ ɛ tikɛ temɔ nɛ mi, mɔ te tí gwe yɛsiɗyɛ wɛtɛ yesɔ na.
35 Jesus respondeu:
36 Yasi wɛtɛ, mi ma lɛpɔ nyɛ wunɛ, ma ko ɓɛkɔ nde, wunɛ ɓɛŋma mi, wunɛ yeti kɛ tikɔ temɔ nɛ mi na.
36 Porém eu já disse que vocês não creem, embora estejam me vendo.
37 Ɓomɔ hɛnɛ ɓe Da nyɛ mi, ɓo ta nje kɛ yembɛ. Ko mi tí sɛŋɛ mɔ te ɛ nje kɛ yembɛ kɔ na,
37 Todo aquele que o Pai me dá, esse virá a mim; e o que vem a mim, de modo nenhum o lançarei fora.
38 kɛto mi ti píkwɛ wulɛ ɗyoɓɔ, nɛ́ mi nje kel yasi te yi mi kwaɗyɛ kɛ́ na. Yasi wɛtɛ, mi njáki nje kelɔ yasi te yi Mɔ te ɛ tomma mi kɔ kwaɗyɛ kɛ́.
38 Porque eu desci do céu, não para fazer a minha própria vontade, mas a vontade daquele que me enviou.
39 Yo nde, Mɔ te ɛ tomma mi njesɛ kɔ kwáɗyikwɛ nde, kɛ njoka ɓomɔ hɛnɛ te yi nyɛ nya mi ɓaka, mi tî ɗimbiɗya mumɔ wɛtɛ nɛ wɛtɛ na. Yasi wɛtɛ, mi wômkwɛ ɓo hɛnɛ kɛ njena yesɔ siyna mbokɔ.
39 E a vontade de quem me enviou é esta: que eu não perca nenhum de todos os que ele me deu; pelo contrário, eu o ressuscitarei no último dia.
40 Kɛto yasi te yi Saŋmbɛ kwaɗyɛ kɛ́, yo nde, mumɔ hɛnɛ ɛ kaŋɛ misi ɓɛŋɛ nɛ mi Mɔnɔ tikɔ temɔ nɛ mi, mɔ te ɓɛ̂ki nɛ joŋgwɛ te yi kpo nɛ kpo. Ma mi ta womiyɛ mbɛ nyɛ kɛ njena yesɔ siyna mbokɔ.»
40 De fato, a vontade de meu Pai é que todo aquele que vir o Filho e nele crer tenha a vida eterna; e eu o ressuscitarei no último dia.
41 Ɗete, ɛ Ɓeyudɛn nyiŋgila nɛ nyɛ, kɛto a lɛpima nde: ‹Mi mbɛ mɛɗye mɛte yi piya wulɛ ɗyoɓɔ.›
41 Então os judeus começaram a murmurar contra ele, porque tinha dito: “Eu sou o pão que desceu do céu.”
42 Ɛ ɓo ɗiki lɛpɔ nde: «’Yɔkɔ yeti gba Yesus te mɔnɔ Yosɛp na? ’Wusɛ yeti kɛ duwɛ saŋgwɛ ɓenɛ nyaŋgwɛ na? Ma ŋge ɓa yi nyɛ nje lɛpɔ nde, a píkwɛ wulɛ ɗyoɓɔ nje nɔ kɛ́?»
42 E diziam: — Este não é Jesus, o filho de José? Por acaso não conhecemos o pai e a mãe dele? Como é que ele agora diz: “Desci do céu”?
43 Ɛ Yesus nje yeŋsa nyɛ ɓo nde: «Wunɛ tîki mɛnyiŋgila.
43 Jesus respondeu:
44 Mumɔ ti yaka nje kɛ yembɛ kinɛ nde, Da, Mɔ te ɛ tomma mi kɔ ɗûla nyɛ na. Ma mi ta womiyɛ mbɛ mɔ te kɛ njena yesɔ siyna mbokɔ.
44 Ninguém pode vir a mim se o Pai, que me enviou, não o trouxer; e eu o ressuscitarei no último dia.
45 Yo kɛtinate kɛ mɛkana mɛ ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ nde: ‹Njambiyɛ ta teɗye ɓo hɛnɛ mɛyasi.› Mumɔ hɛnɛ ɛ lɛŋgwa mɛtɔ kɛ yasi te yi Da lɛpima ɓakiɗye yo, mɔ te kɛ nje kɛ yembɛ.
45 Está escrito nos Profetas: “E todos serão ensinados por Deus.” Portanto, todo aquele que ouviu e aprendeu do Pai, esse vem a mim.
46 Yeti nde, wɛtɛ mumɔ ɓɛŋma Da wɛtɛ yesɔ na, soŋɛ ndi yɔkɔ ɛ wulma pɛ yi Njambiyɛ nje nɔ kɔ. Yo ndi nyɛ ɓɛŋma Da.
46 Não que alguém tenha visto o Pai, a não ser aquele que vem de Deus; este já viu o Pai.
47 Gbakasi yi mi lɛpɛ nyɛ wunɛ kɛ́: Mɔ te ɛ tikɛ temɔ nɛ mi, mɔ te nɛ joŋgwɛ te yi kpo nɛ kpo.
47 — Em verdade, em verdade lhes digo: quem crê em mim tem a vida eterna.
48 Mi mbɛ mɛɗye mɛte yi nyɛ mumɔ joŋgwɛ.
48 Eu sou o pão da vida.
49 Ɓesaŋmbambɔ ɓun ɗya *man kɛ koŋgor. Ko ɓɛkɔ ɗete, ɓo gwa̧.
49 Os pais de vocês comeram o maná no deserto e morreram.
50 Mɛɗye mɛte yi piya wulɛ ɗyoɓɔ kɛ́ kél nde, mɔ te ɛ ɗye yo, a tí gwe na.
50 Este é o pão que desce do céu, para que todo o que dele comer não pereça.
51 Mi mbɛ mɛɗye mɛte yi kelɛ nde, mumɔ ɓɛ̂ki nɛ joŋgwɛ yi piya wulɛ ɗyoɓɔ kɛ́. Ŋgɛ mumɔ ɗye mɛɗye mɛte, a ta ɓɛ nɛ joŋgwɛ kpo nɛ kpo. Yo nde, mɛɗye mɛte yi mi ta nyɛ nyɛ kɛ́, yo mɛmbundɔ mɛmbɛ. Mi ta nyɛ yo, nɛ́ ɓotu ɓe mɛnɛti maka ɓɛ nɛ joŋgwɛ.»
51 Eu sou o pão vivo que desceu do céu; se alguém comer deste pão, viverá eternamente. E o pão que eu darei pela vida do mundo é a minha carne.
52 Ɗete, ɛ Ɓeyudɛn kandɛ nyɛna mɛso tandɛ yan lɛpɔ nde: «Mbam kɔ yakama nyɛ wusɛ mɛmbundɔ mɛnɛ nde, wusɛ ɗyâki nɛ nje te yin?»
52 Então os judeus começaram a discutir entre si, dizendo: — Como é que este pode nos dar a sua própria carne para comer?
53 Ɛ Yesus nje lɛpɔ nyɛ ɓo nde: «Gbakasi yi mi lɛpɛ nyɛ wunɛ kɛ́: Ŋgɛ wunɛ ti ɗye mɛmbundɔ mɛ *Mɔnɔ mumɔ, hɔɓiye sendi mɛkiyɔ mɛnɛ na, wunɛ yeti nɛ joŋgwɛ kɛ yotu yun na.
53 Jesus respondeu:
54 Mɔ te ɛ ɗye mɛmbundɔ mɛmbɛ, hɔɓiye sendi mɛkiyɔ mɛmbɛ, mɔ te nɛ joŋgwɛ te yi kpo nɛ kpo. Mi ta womiyɛ nyɛ kɛ njena yesɔ siyna mbokɔ.
54 Quem come a minha carne e bebe o meu sangue tem a vida eterna, e eu o ressuscitarei no último dia.
55 Yo nde, mɛmbundɔ mɛmbɛ gbate kpasa mɛɗye. Mɛkiyɔ mɛmbɛ sendi gbate kpasa yasi te yi siɗyɛ yɛsiɗyɛ.
55 Pois a minha carne é verdadeira comida, e o meu sangue é verdadeira bebida.
56 Mɔ te ɛ ɗye mɛmbundɔ mɛmbɛ, hɔɓiye sendi mɛkiyɔ mɛmbɛ, mɔ te kɛ temɔ mbɛ, mi sendi kɛ temɔ nɛ.
56 Quem come a minha carne e bebe o meu sangue permanece em mim, e eu permaneço nele.
57 Da te ɛ kelɛ nde, mumɔ ɓɛ̂ki nɛ joŋgwɛ kɔ tomma mi. Mi jóŋnaŋgwɛ jakimɛ nyɛ. Ɗete sendi, mɔ te ɛ ɗye mi, mɔ te ta joŋna sendi jakimɛ mi.
57 Assim como o Pai, que vive, me enviou, e igualmente eu vivo por causa do Pai, também quem de mim se alimenta viverá por mim.
58 Mɛɗye mɛte yi piya wulɛ ɗyoɓɔ kɛ́, yori. Yo yeti nda *man te yi ɓesaŋmbambɔ ɓun ɗya, ko ɓɛkɔ ɗete, ɛ ɓo ɗe ndi gwe kɛ́ na. Yasi wɛtɛ, mɔ te ɛ ta ɗye mɛɗye te yikɛ kɔ ta ɗiyɔ kpo nɛ kpo.»
58 Este é o pão que desceu do céu, em nada semelhante àquele que os pais de vocês comeram e, mesmo assim, morreram; quem comer este pão viverá eternamente.
59 Yesus lɛ́pi mɛlɛpi maka kɛ ŋgimɔ te yi nyɛ ɓa̧ kɛ teɗye ɓomɔ mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ kɛ mbanjɔ mɛwesiɗya mɛ Ɓeyudɛn kɛ Kapɛrnawum kɛ́.
59 Jesus disse essas coisas quando ensinava na sinagoga de Cafarnaum.
60 Kɛ ɓo ma si wokɔ mɛlɛpi mɛte yi nyɛ lɛpima kɛ́, ɛ ɓaŋa ɓejekɛ ɓenɛ ɓuɗyate lɛpɛ kɛ kɔŋte nde: «Lɛpi te yikɛ nɛ ɗitɔ ɓuɗyate. Nda yakama ɓiye to te kɔ?»
60 Muitos dos seus discípulos, tendo ouvido tais palavras, disseram: — Duro é este discurso; quem pode suportá-lo?
61 Yesus duwa̧ kɛ mɔy temɔ nɛ nde, ɓejekɛ ɓenɛ kɛ nyiŋgila kɛto lɛpi te yi nyɛ lɛpima kɛ́. Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «’Lɛpi kɛ kɛ njaŋgwɛ wunɛ?
61 Mas Jesus, sabendo por si mesmo que os seus discípulos murmuravam a respeito do que ele havia falado, disse-lhes:
62 Ma yo ta nje ɓɛ ɓa nan, ŋgɛ wunɛ ɓɛŋɛ *Mɔnɔ mumɔ kɛ ɓendɔ yɔkwɛ kɛ̀ kɛ mbɛy te yi nyɛ paŋma ɗiyɔ kɛte kɛ́?
62 Que acontecerá, então, se virem o Filho do Homem subir para o lugar onde primeiro estava?
63 Yo Kimɔ Sisiŋ nyɛ mumɔ joŋgwɛ. Mɛmbundɔ yeti nɛ ɗeti te yi kelɔ yiŋa kimɔ yasi na. Mɛlɛpi mɛte yi mi lɛpima mbɛ nyɛ wunɛ kɛ́, yo mɛlɛpi mɛte yi nyɛ mumɔ Sisiŋ Njambiyɛ, nyɛ sendi nyɛ joŋgwɛ.
63 O Espírito é o que vivifica; a carne para nada aproveita. As palavras que eu lhes tenho falado são espírito e são vida.
64 Yasi wɛtɛ, ɓaŋa waka kɛ njoka yun yeti kɛ tikɔ temɔ nɛ mi na.» Yesus lɛ́pi ɗete, kɛto a ma duwɛ ɓotu ɓete ɓe tì tikɛ temɔ nɛ nyɛ ɓaka njombu yaŋa, duwɛ sendi mɔ te ɛ ta ɗyaŋgwɛ nyɛ kɔ.
64 Mas há descrentes entre vocês. Ora, Jesus sabia, desde o princípio, quais eram os que não criam e quem iria traí-lo.
65 Ɛ nyɛ kɛ̀ mbɔmbu lɛpɔ nde: «Yori yi mi lɛpima nyɛ wunɛ nde, mumɔ ti yaka nje kɛ yembɛ, ŋgɛ Da ti nyɛ nyɛ ɗeti na.»
65 E prosseguiu:
66 Kandɛ kɛ ŋgimɔ te yite ɛ ɓaŋa ɓejekɛ ɓenɛ ɓuɗyate ɗuwɛ kɛ njɔŋ nɛ kinɛ kɛndɔ se ɓenɛ ɓo na.
66 Diante disso, muitos dos seus discípulos o abandonaram e já não andavam com ele.
67 Ɛ Yesus nje ɗiyɔ lɛpɔ nyɛ ɓejekɛ te ɓari kamɔ jɔ yiɓa nde: «’Wunɛ sendi, wunɛ kɛ kwaɗyɛ kwa̧?»
67 Então Jesus perguntou aos doze:
68 Ɛ Simɔn Piyɛr yeŋsa nyɛ nyɛ nde: «Nyaŋgwɛ Kumande, hɛ ta nje kwa̧ kɛ̀ pɛ yi nda? Yo wɛ ɓɛ nɛ mɛlɛpi mɛte yi nyɛ mumɔ joŋgwɛ te yi kpo nɛ kpo.
68 Simão Pedro respondeu: — Senhor, para quem iremos? O senhor tem as palavras da vida eterna,
69 Ma wusɛ kɛ tikɔ su temɔ kɛ yɔ, duwɛ sendi nde, wɛ pupuna mɔ te yi Njambiyɛ tɔkuma njesɛ.»
69 e nós temos crido e conhecido que o senhor é o Santo de Deus.
70 Ɛ Yesus yeŋsa nyɛ ɓo nde: «’Wunɛ ɓaka kamɔ jɔ yiɓa, yeti gba mi tɔkɛ wunɛ na? Ma wɛtɛ mumɔ kɛ njoka yun nɛ *Satan.»
70 Então Jesus lhes disse:
71 Yasi yinɔri, a lɛ́pi nɛ Yudas te mɔnɔ Simɔn Iskariyot, kɛto yo gba nyɛ mɔ te ɛ ta ɗyaŋgwɛ nyɛ kɔ. A ɓa̧ kɛ njoka ɓejekɛ kamɔ jɔ yiɓa.
71 Ele se referia a Judas, filho de Simão Iscariotes, porque este, sendo um dos doze, era quem o haveria de trair.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.