Atos 12

Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Kɛ pɔku mɛtu te yite ɛ kumande Herod nyɛ ɓɔ kɛ teɗya mɛbɔnɛ nyɛ ɓaŋa ɓomɔ kɛ njoka njɔŋ ɓotu ɓete ɓe ma tikɔ temɔ kɛ yi Kumande Yesus ɓaka.
1 Por aquele mesmo tempo, o rei Herodes mandou prender alguns membros da Igreja para os maltratar.
2 A nya ɗeti nde, ɓo wôku Jak te maŋ nɛ Jaŋ nɛ kafa.
2 Assim foi que matou à espada Tiago, irmão de João.
3 Kɛ nyɛ ma ɓɛŋɛ nde, mɛkele mɛte kimɔte kɛ misi mɛ Ɓeyudɛn kɛ́, ɛ nyɛ nyɛ sendi ɗeti nde, ɓo ɓîya Piyɛr. Yo ɓa̧ kɛ ŋgimɔ jesɔ ɗyena mɛmampa mɛte yi kinɛ ŋga̧ kɛte kɛ́.
3 Vendo que isto agradava aos judeus, mandou prender Pedro. Eram então os dias dos pães sem fermento.
4 Kɛ ɓo ma si ɓiye nyɛ ɗete kɛ́, ɛ Herod kwaŋɗye nyɛ kɛnjɛ kɛ tu̧ jɔɓɔ lɛpɔ nde, njɔŋ ɓesɔja yini ɗîki pɛmɔ Piyɛr. Njɔŋ ɓesɔja wɛtɛ ɓa̧ nɛ ɓesɔja yini. Herod kwaɗya jɔse Piyɛr kɛ misi mɛ ɓomɔ hɛnɛ kɛ kɔŋ jesɔ *Paska Ɓeyudɛn.
4 Mandou prendê-lo e lançou-o no cárcere, entregando-o à guarda de quatro grupos, de quatro soldados cada um, com a intenção de apresentá-lo ao povo depois da Páscoa.
5 Ɗete, ɓo ɓa̧ kɛ pɛmɔ Piyɛr kɛ tu̧ jɔɓɔ. Yasi wɛtɛ, njɔŋ ɓotu ɓete ɓe ma tikɔ temɔ kɛ yi Kumande Yesus ɓaka ɗikima ŋgwɛta nɛ Njambiyɛ ɓuɗyate kɛto nɛ.
5 Pedro estava assim encerrado na prisão, mas a Igreja orava sem cessar por ele a Deus.
6 Kɛ tu te yi ɓa̧ nde, misi pupɛ te Herod ta jɔse Piyɛr kɛte kɛ́, Piyɛr ɓa̧ wotunate nɛ mɛkɔl sumba yiɓa. A yama kɛ njoka ɓesɔja yiɓa. Ɓesanjele ɓa̧ sendi kɛ pɛm kɛ numɛy tu̧ jɔɓɔ.
6 Ora, quando Herodes estava para o apresentar, naquela mesma noite dormia Pedro entre dois soldados, ligado com duas cadeias. Os guardas, à porta, vigiavam o cárcere.
7 Semɔ semɔ, ɛ wɛtɛ jaki Baba Mbokɔ ɗya̧, ɛ mɛjasi panɛ kɛ mɔy tu̧ jɔɓɔ. Ɛ nyɛ kpokɛ Piyɛr kɛ mbanjɔ jemɛ nyɛ lɛpɔ nde: «Tɛma nɛdɔ.» Ɛ mɛkɔl mɛ sumba te yi ɓo wotuma nɛ mɛɓɔ mɛnɛ kɛ́ si sɔriyɛ ɓalɔ kɛ mɛnɛti.
7 De repente, apresentou-se um anjo do Senhor, e uma luz brilhou no recinto. Tocando no lado de Pedro, o anjo despertou-o: Levanta-te depressa, disse ele. Caíram-lhe as cadeias das mãos.
8 Kɛ kɔŋte, ɛ jaki te lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: «Susula kanda yɔ, lɛŋa mɛnakala mɔ.» Ɛ Piyɛr si kelɔ ɗete. Ɛ jaki nje lɛpɔ sendi nyɛ nyɛ nde: «Petɔ yotu yɔ nɛ lambɔ ɗuku yɔ, nɔ̀ ɓêŋgwɛ mi.»
8 O anjo ordenou: Cinge-te e calça as tuas sandálias. Ele assim o fez. O anjo acrescentou: Cobre-te com a tua capa e segue-me.
9 Ndana, ɛ Piyɛr pundɛ, ɓeŋgwɛ nyɛ. A tì ɓɛ kɛ duwɛ nde, yasi te yi jaki ɓa̧ kɛ kelɔ kɛ́ ɓa̧ gbakasi na, a takima nde, yo nyɛnɔ.
9 Pedro saiu e seguiu-o, sem saber se era real o que se fazia por meio do anjo. Julgava estar sonhando.
10 Ɓo kɛndima kwa̧ bosa njɔŋ ɓotu ɓe pɛmna yasi, kɛndɔ kwa̧ sendi ɓe kɔŋte. Ɛ ɓo nje kɛndɔ kumɔ kɛ numɛy te yi ɓo kelma nɛ sumba kɔ. Wɛ kwáŋ numɛy te mbɛte nje pundɔ sɛ̧. Kɛ ɓo ma kumɔ womɛte kɛ́, ɛ numɛy ɓutuna nɛ ŋguru wenɛ kɛ mbɔmbu yan, ɛ ɓo pundɛ ɓu̧ wɛtɛ nyaŋgwɛ nje. Ndana ndana, ɛ jaki ɗimbiyɛ kɛ misi mɛnɛ.
10 Passaram o primeiro e o segundo postos da guarda. Chegaram ao portão de ferro, que dá para a cidade, o qual se lhes abriu por si mesmo. Saíram e tomaram juntos uma rua. Em seguida, de súbito, o anjo desapareceu.
11 Ɗiyɔ kɛ́, ɛ ɗyanɔ ɗyenɛ yɔkwɛ, ɛ nyɛ lɛpɛ nde: «Mi kɛ ɓɛŋɛ ndana nde, yo gbakasi nde, Baba Mbokɔ tomma jaki wenɛ nde, a njâki joŋgwɛ mi soŋɛ kɛ mɛɓɔ mɛ Herod nɛ̀ kɛ ɓeya mɛyasi hɛnɛ te yi Ɓeyudɛn kwaɗya kelɔ nɛ mi kɛ́.»
11 Então Pedro tornou a si e disse: Agora vejo que o Senhor mandou verdadeiramente o seu anjo e me livrou da mão de Herodes e de tudo o que esperava o povo dos judeus.
12 Kɛ ɗyanɔ ɗyenɛ ma si yɔkwɛ kɛ́, ɛ nyɛ kwa̧ tɔkɛ nje tu̧ Mariya te nyaŋgwɛ nɛ Jaŋ te yi ɓo jeɓa sendi nde Mark kɔ. Ɓaŋa ɓenjɔŋ ɓusu ɓuɗyate ɓa̧ womɛte kɛ mɛwesiɗya kɛ ŋgwɛta nɛ Njambiyɛ.
12 Refletiu um momento e dirigiu-se para a casa de Maria, mãe de João, que tem por sobrenome Marcos, onde muitos se tinham reunido e faziam oração.
13 Ɛ Piyɛr ɗya̧ ɗuŋgwɛ nyaŋgwɛ numɛy, ɛ wɛtɛ nyari nde Roda ɛ ɗikima kelɔ mɛsay womɛte kɔ kɛ̀ lɛŋgwɛ tɔ.
13 Quando bateu à porta de entrada, uma criada, chamada Rode, adiantou-se para escutar.
14 Ɛ nyɛ wokɛ mɛn wɛtɛ mumɔ duwɛ nde, yo mɛn Piyɛr, ɛ mɛsosa kwa̧ nyɛ. Ɛ nyɛ yɔkwɛ nɛ sokɔ kinɛ ɓutɛ numɛy na. Ɛ nyɛ kwa̧ kɛ̀ lɛpɔ nde, Piyɛr kɛ numɛy tu̧.
14 Mal reconheceu a voz de Pedro, de tanta alegria não abriu a porta, mas, correndo para dentro, foi anunciar que era Pedro que estava à porta.
15 Ɛ ɓo lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: «’Wɛ kɛ kɔnɔ ka nɛ to?» Ko ɓɛkɔ ɗete, ɛ nyɛ kombile lɛpɔ nyɛ ɓo nde, yo gbakasi. Ɛ ɓo lɛpɛ nde: «Yo yâkaŋgwɛ ɓɛ sisiŋ nɛ.»
15 Disseram-lhe: Estás louca! Mas ela persistia em afirmar que era verdade. Diziam eles: Então é o seu anjo.
16 Ko ɗete, Piyɛr ka̧ ndi mbɔmbu yí ɗuŋgwɛ numɛy. Ɓo nja̧ ɓutɛ numɛy, ɛ ɓo ŋgbakima yí ɓɛŋɛ nyɛ.
16 Pedro continuava a bater. Afinal abriram a porta, viram-no e ficaram atônitos.
17 Ɛ nyɛ pɛpiɗye ɓɔ nyɛ ɓo nde, ɓo ɗîy nɛ sɛm. Ɛ nyɛ yekiɗye nda yi Baba Mbokɔ punja nɛ nyɛ kɛ tu̧ jɔɓɔ kɛ́. Ɛ nyɛ nje lɛpɔ nde: «Wunɛ kɛ̂n kɛ̀ yekiɗye ɗete nyɛ Jak, yekiɗye sendi ɗete nyɛ ɓemaŋ ɓusu ɓari.» Kɛ kɔŋte, ɛ nyɛ pundɛ kwa̧ kɛ̀ kɛ wɛtɛ mbɛy.
17 Ele, acenando-lhes com a mão que se calassem, contou como o Senhor o havia livrado da prisão, e disse: Comunicai-o a Tiago e aos irmãos. Em seguida, saiu dali e retirou-se para outro lugar.
18 Kɛ misi ma pupɔ, ɛ lɛpi ɓanɛ ɓesɔja yí duwɛ nɛ mbɛy te yi Piyɛr ka̧ te kɛ́.
18 Logo que amanheceu, houve um sobressalto pouco comum entre os soldados sobre o que acontecera a Pedro.
19 Ɛ Herod lɛpɛ nde, ɓo sâŋ nyɛ. Yasi wɛtɛ, ɓo sáŋ nyɛ kinɛ dolɔ na. Ɛ Herod ɓeŋgwɛ ɓotu ɓe pɛmna ɓotu ɓe jɔɓɔ nɛ lɛpi te. Kɛ kɔŋte, ɛ nyɛ pɛsɛ nde, ɓo ɓôŋ ɓo kɛ̀ wo. Ɛ nyɛ nje tɛmɛ kwa̧ kɛ̀ kɛ Yuda kɛ̀ kwaŋɗye ɓuɗya mɛtu kɛ Sesare.
19 Herodes, procurando-o e não o achando, instaurou um processo contra os guardas e mandou supliciá-los. Em seguida, desceu da Judéia para Cesaréia, onde permaneceu.
20 Herod ɓa̧ nɛ nyaŋgwɛ ŋgambi suŋgwɛ nɛ ɓotu ɓe Tir nɛ̀ Sidɔn. Ɛ ɓotu ɓaka saŋgwɛ mɛn tɛmɛ kɛ̀ ɓɛŋɛ nyɛ, yite ɓo sima kombile ŋgiŋ ɓenɛ ɓe wɛtɛ mbam nde Blat te ajiya kumande Herod. Ɓo ka̧ kɛ̀ ɓɛŋɛ Herod, nɛ́ ɓenɛ ɓo kel mbon, nɛ́ ɓo ɗiy nɛ tɛ, kɛto mɛyasi man hɛnɛ ɗikima wulɛ kɛ mɛnɛti mɛ kumande Herod.
20 Estava Herodes em conflito com os habitantes de Tiro e de Sidônia. Estes, porém, de comum acordo, se apresentaram a ele, e, com o favor de Blasto, que era camareiro do rei, pediram a paz. {Porque a sua região era abastecida por ele.}
21 Kɛ yesɔ te yi ɓo kpoma nde, ɓo ta saŋgwa kɛte kɛ́ ma ɗya̧, ɛ Herod lɛŋɛ nyaŋgwɛ lambɔ ɓekumande ɗiyɔ nɔ kɛ mbanjɔ lɛpina nyɛ ɓomɔ.
21 No dia marcado, Herodes, vestido em traje real, sentou-se no tribunal e lhes dirigiu uma alocução.
22 Ɛ ɓo lɛpɛ nɛ mɛn kɛ kwey nde: «Yikɛ yeti mɛn mumɔ na, yikɛ mɛn wɛtɛ njambiyɛ!»
22 O povo aplaudia: É a voz de um deus, e não de um homem!
23 Ɛ wɛtɛ jaki Baba Mbokɔ ɗiɓɛ numbu nɛ kɛ kiya mbɛy, kɛto a tikima Njambiyɛ lukse yotu nɛ. Ɛ ɓekon nyiŋɛ nyɛ kɛ yotu hɛnɛ wo nyɛ.
23 No mesmo instante, o anjo do Senhor o feriu, por ele não haver dado honra a Deus. E, roído de vermes, expirou.
24 Ndana mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ ka̧ ndi kɛndɔ mbɔmbu.
24 Entretanto, a palavra de Deus crescia e se espalhava sempre mais.
25 Kɛ Barnabas ɓenɛ Sol ma si siɗyɛ mɛsay man kɛ Yerusalɛm kɛ́, ɛ ɓo ɓu̧ Jaŋ te yi ɓo jeɓa nde Mark kɔ yɔkwɛ nɔ kɛ̀ Aŋtiyos.
25 Tendo Barnabé e Saulo concluído a sua missão, voltaram de Jerusalém {a Antioquia}, levando consigo João, que tem por sobrenome Marcos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.