Atos 10

Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Wɛtɛ mbam nde Kɔrnɛy ɓa̧ kɛ Sesare. A ɓa̧ kum ɓesɔja gɔmay kɛ wɛtɛ njɔŋ ɓesɔja ɓe ɓotu ɓe Rom yi ɓo ɗikima jeɓa nde Njɔŋ te yi Itali kɛ́.
1 Havia em Cesaréia um homem, por nome Cornélio, centurião da coorte que se chamava Itálica.
2 Kɔrnɛy ɓa̧ kɛ kanɔ Njambiyɛ kɛ joŋgwɛ ɗyenɛ, ɓakiɗye mɛmboŋga mɛnɛ ɓenɛ ɓotu ɓe tu̧ ɗyenɛ hɛnɛ. A ɗikima kamɛ buka ɓomɔ ɓe kandɔ Ɓeyudɛn nyɛ ɓo mɛyasi ɓuɗyate. A ɗikima ŋgwɛta sendi nɛ Njambiyɛ mɛtu hɛnɛ.
2 Era religioso; ele e todos os de sua casa eram tementes a Deus. Dava muitas esmolas ao povo e orava constantemente.
3 Wɛtɛ ɓekoko kɛ hawa yitati, ɛ yaŋa ɗya̧ nyɛ nda nyɛnɔ. A ɓɛŋma wɛtɛ jaki Njambiyɛ nɛ loŋgo loŋgo kɛ nyiŋɛ tu̧ ɗyenɛ jeɓa nde: «Kɔrnɛy!»
3 Este homem viu claramente numa visão, pela hora nona do dia, aproximar-se dele um anjo de Deus e o chamar: Cornélio!
4 Ɛ nyɛ ɓɛŋɛ jaki Njambiyɛ nɛ ŋgoŋ, ɛ wɔ̧ nɛ ɓiye nyɛ ɓuɗyate. Ɛ nyɛ nje lɛpɔ nyɛ jaki Njambiyɛ nde: «Nan ɓa Baba?» Ɛ jaki yeŋsa nyɛ nyɛ nde: «Njambiyɛ jayma mɛŋgwɛta mɔ, jayɛ sendi wɛ kɛ mɛkamna mɛte yi wɛ kelɛ nɛ buka ɓomɔ kɛ́. A yeti kɛ leŋsa yo na.
4 Cornélio fixou nele os olhos e, possuído de temor, perguntou: Que há, Senhor? O anjo replicou: As tuas orações e as tuas esmolas subiram à presença de Deus como uma oferta de lembrança.
5 Ndana, tomɔ ɓomɔ kɛnjɛ kɛ̀ Yope kɛ̀ jeɓa nɛ wɛtɛ mbam nde Simɔn, yiŋa ɗinɔ ɗyenɛ sendi nde Piyɛr.
5 Agora envia homens a Jope e faze vir aqui um certo Simão, que tem por sobrenome Pedro.
6 A yáki kɛ yasi wɛtɛ mbam nde Simɔn, mɔ kombila mɛkotu, tu̧ ɗyenɛ kɛ kɛki maŋ.»
6 Ele se acha hospedado em casa de Simão, um curtidor, cuja casa fica junto ao mar.
7 Kɛ jaki Njambiyɛ te ɛ lɛpima yasi nyɛ nyɛ kɔ ma kwa̧ kɛ́, ɛ Kɔrnɛy jeɓa ɓaŋa ɓotu ɓe mɛsay ɓenɛ yiɓa nɛ̀ wɛtɛ sɔja te ɛ ɗikima kanɔ Njambiyɛ kɔ. Sɔja te ɓa̧ kɛ njoka ɓesɔja ɓete ɓe ɗikima kelɔ mɛsay nyɛ nyɛ tu nɛ̀ yesɔ ɓaka.
7 Quando se retirou o anjo que lhe falara, chamou dois dos seus criados e um soldado temente ao Senhor, daqueles que estavam às suas ordens.
8 Kɛ Kɔrnɛy ma si yekiɗye mɛyasi mɛte yi kwaŋnama hɛnɛ nyɛ ɓo kɛ́, ɛ nyɛ nje tomɔ ɓo kɛnjɛ Yope.
8 Contou-lhes tudo e enviou-os a Jope.
9 Misi pupɛ te ɓo kɛndima wuta nɛ Yope. Kɛ ŋgimɔ te yite Piyɛr ɓendima tosiyɔ̧ tu̧ kɛ pɔku ɓembe yesɔ yí kɛ̀ ŋgwɛta nɛ Njambiyɛ.
9 No dia seguinte, enquanto estavam em viagem e se aproximavam da cidade - pelo meio-dia -, Pedro subiu ao terraço da casa para fazer oração.
10 Nja ɓa̧ kɛ kelɔ nyɛ, ɛ nyɛ kwaɗyɛ ɗyena. Kɛ ŋgimɔ te yi ɓo ɓa̧ kɛ kelɔ mɛɗye nyɛ nyɛ kɛ́, ɛ yaŋa ɗya̧ nyɛ nda nyɛnɔ.
10 Então, como sentisse fome, quis comer. Mas, enquanto lho preparavam, caiu em êxtase.
11 A ɓɛŋma ɗyoɓɔ mɛ nyasɛ, yiŋa yasi kɛ piyɛ nje mɛnɛti nda nyaŋgwɛ gwey. Yo ɓa̧ kɛ piyɛ nda ɓo ɓiyma mɛɓoku mɛte yini.
11 Viu o céu aberto e descer uma coisa parecida com uma grande toalha que baixava do céu à terra, segura pelas quatro pontas.
12 Kwalɔ ɓenyamɔ hɛnɛ ɓe ɗiyɛ kɛ to mɛnɛti nɛ̀ ɓenyamɔ ɓete ɓe nɛ mɛkol yini nɛ̀ ɓaka ɓe kɛndɛ ɗulma nɛ mɔy nɛ̀ ɓenɔn ɓe jɛ kɛ kwey, ɓo hɛnɛ ɓa̧ kɛ mɔyte.
12 Nela havia de todos os quadrúpedes, dos répteis da terra e das aves do céu.
13 Ɛ Piyɛr wokɛ wɛtɛ mɛn kɛ lɛpɔ nyɛ nyɛ nde: «Piyɛr, tɛma, wokɔ ɓenyamɔ ɓenɔri ɗye.»
13 Uma voz lhe falou: Levanta-te, Pedro! Mata e come.
14 Yasi wɛtɛ, ɛ nyɛ yeŋsa nde: «Ko na, Nyaŋgwɛ Kumande, kɛto ko mi tì ɗye yiŋa yasi te yi nɛ sɛmbɔ kɛte wɛtɛ yesɔ ho ɗye yiŋa yasi te yi mumɔ ti yaka ɗye na.»
14 Disse Pedro: De modo algum, Senhor, porque nunca comi coisa alguma profana e impura.
15 Kɛ mɛŋga yiɓate, ɛ mɛn lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: «Yasi te yi Njambiyɛ ma pupuɗye kɛ́, wɛ tî njaki sɛŋɛ nde, yo yasi te yi nɛ sɛmbɔ na.»
15 Esta voz lhe falou pela segunda vez: O que Deus purificou não chames tu de impuro.
16 Yo kelnama ɗete kumɔ mɛŋga yitati. Kɛ kɔŋte, ɛ yasi yinɔri yɔkwɛ nɛdɔ kɛ̀ ɗyoɓɔ.
16 Isto se repetiu três vezes e logo a toalha foi recolhida ao céu.
17 Kɛ ŋgimɔ te yi Piyɛr ɓa̧ ndi nɛ yekere kɛ sa̧ to yasi te yi nyɛ ɓɛŋma nda nyɛnɔ kɛ́, yaka nɔ, ɓotu ɓete ɓe Kɔrnɛy tomma ɓaka kɛ ɗya̧ kɛ numɛy tu̧. Ɓo saŋma tu̧ Simɔn ɗe dolɔ.
17 Desconcertado, Pedro refletia consigo mesmo sobre o que significava a visão que tivera, quando os homens, enviados por Cornélio, se apresentaram à porta, perguntando pela casa de Simão.
18 Ɛ ɓo diyɛ nɛ mɛn kɛ kwey nde: «Piyɛr te yi ɓo jeɓa sendi nde Simɔn kɔ yáki waka?»
18 Eles chamaram e indagaram se ali estava hospedado Simão, com o sobrenome Pedro.
19 Kɛ ŋgimɔ te yi Piyɛr ɓa̧ ndi kɛ sa̧ to yasi te yi nyɛ ɓɛŋma nda nyɛnɔ kɛ́, ɛ Kimɔ Sisiŋ lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: «Ɓɛŋa, ɓembam yitati kɛ diyɛ wɛ.
19 Enquanto Pedro refletia na visão, disse o Espírito: Eis aí três homens que te procuram.
20 Tɛma, pikwɛ, nɔ̀ kwâŋ wúnɛ ɓo kinɛ pa simta yaŋa na, kɛto mi tomɛ ɓo.»
20 Levanta-te! Desce e vai com eles sem hesitar, porque sou eu quem os enviou.
21 Ndana, ɛ Piyɛr piyɛ kɛ̀ dolɔ ɓembam ɓaka lɛpɔ nyɛ ɓo nde: «Mɔ te yi wunɛ diyɛ kɔ, yo mi. To kɛndi yun nɛ ŋge?»
21 Pedro desceu ao encontro dos homens e disse-lhes: Aqui me tendes, sou eu a quem buscais. Qual é o motivo por que viestes aqui?
22 Ɛ ɓo yeŋsa nde: «Yo Kɔrnɛy te kum ɓesɔja tomɛ wusɛ. Mbam te kɛ kɛndɔ nɛ ŋgbeŋ kɛ joŋgwɛ ɗyenɛ, ɓakiɗye mɛmboŋga mɛ Njambiyɛ. Sendi, Ɓeyudɛn hɛnɛ kɛ jɛsɔ nyɛ. Wɛtɛ jaki Njambiyɛ nja̧ lɛpɔ nyɛ nyɛ nde, a jêɓaŋgwɛ wɛ kɛ tu̧ ɗyenɛ, na woku yasi te yi wɛ ta lɛpɔ nyɛ nyɛ kɛ́.»
22 Responderam: O centurião Cornélio, homem justo e temente a Deus, o qual goza de excelente reputação entre todos os judeus, recebeu dum santo anjo o aviso de te mandar chamar à sua casa e de ouvir as tuas palavras.
23 Ɛ Piyɛr nyinje ɓo kɛ tu̧, nyɛ sendi ɓo mbɛy jakɔ. Misi pupɛ ɛ nyɛ nyiŋɛ nje kwa̧ ɓenɛ ɓo. Ɓaŋa ɓomɔ kɛ njoka ɓenjɔŋ ɓan ɓe Yope ka̧ tikiɗye nyɛ.
23 Então Pedro os mandou entrar e hospedou-os. No dia seguinte, levantou-se e partiu com eles, e alguns dos irmãos de Jope o acompanharam.
24 Misi pupɛ te ɛ wɛtɛ ɛ ɓo kɛndɛ ɗya̧ kɛ Sesare. Kɔrnɛy ɓenɛ ɓemaŋ ɓenɛ nɛ̀ kimɔ ɓesɔ ɓenɛ te yi nyɛ jeɓama ɓaka ɓa̧ kɛ laɗye ɓo.
24 No outro dia chegaram a Cesaréia. Cornélio os estava esperando, tendo convidado os seus parentes e amigos mais íntimos.
25 Kɛ Piyɛr ma wuta nɛ tu̧, na nyiŋ kɛ́, ɛ Kɔrnɛy kɛ̀ saŋgwa nɛ nyɛ ɓutuma kusɛ mɛɓɔŋ kɛ mɛnɛti kɛ mbɔmbu wenɛ nyɛnɔ nɛ nyɛ.
25 Quando Pedro estava para entrar, Cornélio saiu a recebê-lo e prostrou-se aos seus pés para adorá-lo.
26 Yasi wɛtɛ, ɛ Piyɛr ɓiye nyɛ tɛmbiɗye lɛpɔ nyɛ nyɛ nde: «Tɛma, kɛto mi ndi sendi mumɔ nda wɛ.»
26 Pedro, porém, o ergueu, dizendo: Levanta-te! Também eu sou um homem!
27 Ɛ Piyɛr lɛpina ɓenɛ Kɔrnɛy nyiŋɛ nɛ tu̧ dolɔ nde, ɓuɗya ɓomɔ ma si wesiɗya.
27 E, falando com ele, entrou e achou ali muitas pessoas que se tinham reunido e disse:
28 Ɛ Piyɛr lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Wunɛ duwa̧ nde, yo mboŋga kɛ yi Ɓeyudɛn nde, mɔnɔ Ɓeyudɛn tî nyiŋa tu̧ mɔ te ɛ ti Yudɛn kɔ na. Ɓenɛ nyɛ tî kɛndi na. Ko ɓɛkɔ ɗete, Njambiyɛ teɗya mi nde, mi tî ɓɛŋa wɛtɛ mumɔ nda mɔ te ɛ nɛ sɛmbɔ na, ho sɛŋɛ mumɔ nde, sinɛ nyɛ ti yaka joŋna na.
28 Vós sabeis que é proibido a um judeu aproximar-se dum estrangeiro ou ir à sua casa. Todavia, Deus me mostrou que nenhum homem deve ser considerado profano ou impuro.
29 Ɗete, wunɛ jeɓama mi, mi nja̧ kinɛ pa simta yaŋa na. Ndana mi kɛ kwaɗyɛ duwɛ to te yi wunɛ jeɓama nɛ mi kɛ́.»
29 Por isso vim sem hesitar, logo que fui chamado. Pergunto, pois, por que motivo me chamastes.
30 Ɛ Kɔrnɛy lɛpɛ nde: «Yo mɛ muka mɛtu yitati ndi kɛ kiya ŋgimɔ te yikɛ, mi ɓa̧ kɛ tu̧ ɗyembɛ kɛ kelɔ mɛŋgwɛta kɛ hawa yitati te yi ɓekoko. Mi sém semɔ, wɛtɛ mbam tɛmnate kɛ mbɔmbu wombɛ nɛ mɛlambɔ wumnate nɛ mboŋ mboŋ. Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ mi nde:
30 Disse Cornélio: Faz hoje quatro dias que estava eu a orar em minha casa, à hora nona, quando se pôs diante de mim um homem com vestes resplandecentes, que disse:
31 ‹Kɔrnɛy, Njambiyɛ jayma mɛŋgwɛta mɔ. Sendi, a yeti kɛ leŋsa mɛyasi mɛte yi wɛ nyɛ buka ɓomɔ kɛ́ na,
31 Cornélio, a tua oração foi atendida e Deus se lembrou de tuas esmolas.
32 ɗete, tomɔ ɓomɔ kɛnjɛ Yope kɛ̀ jeɓa nɛ Simɔn te yi ɓo jeɓa sendi nde Piyɛr kɔ nje nɔ. A yáki kɛ tu̧ Simɔn te mɔ kombila mɛkotu, tu̧ ɗyenɛ kɛ kɛki maŋ.›
32 Envia alguém a Jope e manda vir Simão, que tem por sobrenome Pedro. Está hospedado perto do mar em casa do curtidor Simão.
33 Ɛ mi tomɛ ɓomɔ nɛdɔ kɛ̀ jeɓa nɛ wɛ, wɛ kelma kimɔte yí nje. Ndana wusɛ hɛnɛ waka kɛ mbɔmbu Njambiyɛ yí wokɔ mɛyasi hɛnɛ te yi nyɛ lɛpima nyɛ wɛ nde, lɛpɔ nyɛ wusɛ kɛ́.»
33 Por isso mandei chamar-te logo e felicito-te por teres vindo. Agora, pois, eis-nos todos reunidos na presença de Deus para ouvir tudo o que Deus te ordenou de nos dizer.
34 Ɛ Piyɛr nje ɓu̧ lɛpi lɛpɔ nde: «Mi kɛ kombile duwɛ gbate ndana nde, ɓomɔ hɛnɛ ndi wɛtɛ kɛ misi mɛ Njambiyɛ.
34 Então Pedro tomou a palavra e disse: Em verdade, reconheço que Deus não faz distinção de pessoas,
35 Yo nde, kɛ mɔy mɛkandɔ hɛnɛ, mɔ te ɛ kanɛ Njambiyɛ, kɛndɔ sendi nɛ ŋgbeŋ kɛ joŋgwɛ ɗyenɛ, Njambiyɛ kɛ kwaɗyɛ nyɛ.
35 mas em toda nação lhe é agradável aquele que o temer e fizer o que é justo.
36 Njambiyɛ lɛpima yiŋa yasi kɛnjɛ kandɔ Isarayɛl. A lɛpima Kimɔ Tom kɛnjɛ ɓo nde: Wusɛ yakama ɓɛ nɛ tɛ kɛto Yesus Krist, kɛto nyɛ Kumande ɓomɔ hɛnɛ.
36 Deus enviou a sua palavra aos filhos de Israel, anunciando-lhes a boa nova da paz, por meio de Jesus Cristo. Este é o Senhor de todos.
37 Wunɛ duwa̧ yasi te yi kwaŋnama kɛ Galile nɛ̀ yi nja̧ nje kwaŋna kɛ Yuda hɛnɛ kɛ́. Yo njáki nje kelna, yite Jaŋ ma pelɛ kasi tɔpuna ɓomɔ kɛ mɔrɔku.
37 Vós sabeis como tudo isso aconteceu na Judéia, depois de ter começado na Galiléia, após o batismo que João pregou.
38 Wunɛ duwa̧ nda yi Njambiyɛ nya nɛ Yesus te ɛ Nasarɛt Kimɔ Sisiŋ, nyɛ sendi nyɛ ɗeti kɛ́. A ɗikima kɛ̀ mɛmbɛy mɛmbɛy kamɛ ɓomɔ, joŋgwɛ sendi ɓomɔ hɛnɛ ɓe *Kum ɓeya mɛkele namɛ ɓaka, kɛto Njambiyɛ ɓa̧ kɛ nyɛ.
38 Vós sabeis como Deus ungiu a Jesus de Nazaré com o Espírito Santo e com o poder, como ele andou fazendo o bem e curando todos os oprimidos do demônio, porque Deus estava com ele.
39 Wusɛ gba ɓotu ɓete ɓe ɓa̧ kɛ mbɛy te, ɓɛŋɛ mɛyasi hɛnɛ te yi nyɛ kelma kɛ Yerusalɛm nɛ̀ kɛ mɛɗya mɛte yiri kɛ mɛnɛti mɛ Ɓeyudɛn kɛ́ nɛ misi musu. Ɓo ŋgbama nyɛ kɛ kroa wo nyɛ.
39 E nós somos testemunhas de tudo o que fez na terra dos judeus e em Jerusalém. Eles o mataram, suspendendo-o num madeiro.
40 Yo nyɛ yi Njambiyɛ womiya kɛ mɛtu yitati kelɔ nde, ɓomɔ ɓɛ̂ŋa nyɛ.
40 Mas Deus o ressuscitou ao terceiro dia e permitiu que aparecesse,
41 Yasi wɛtɛ, Njambiyɛ tì nyɛ ɓomɔ hɛnɛ ɗeti nde, ɓo ɓɛ̂ŋa nyɛ na. A nya ndi ɓotu ɓete ɓe nyɛ Njambiyɛ nɛ ŋguru wenɛ kikima tɔkɛ ɓaka. Yo wusɛ ɓotu ɓete ɓe sinɛ ɓe Yesus ɗyenama hɔɓiye wɛtɛ kɛ kɔŋ te yi nyɛ womiya nɔ kɛ njoka ɓemuŋ kɛ́.
41 não a todo o povo, mas às testemunhas que Deus havia predestinado, a nós que comemos e bebemos com ele, depois que ressuscitou.
42 Ɛ Yesus kombile lɛpɔ nyɛ wusɛ nde, wusɛ pêla nyɛ ɓomɔ, lɛpɔ gbate gbate nyɛ ɓo nde, yo nyɛ yi Njambiyɛ tɛmbiɗya nde, a ta pɛsɔ jɔsi ɓomɔ hɛnɛ, ko ɓe ma gwe ko ɓe ndi nɛ joŋ.
42 Ele nos mandou pregar ao povo e testemunhar que é ele quem foi constituído por Deus juiz dos vivos e dos mortos.
43 Ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ hɛnɛ kɛ lɛpɔ kasi nɛ nde, mumɔ hɛnɛ ɛ ta tikɔ temɔ nɛ nyɛ, Njambiyɛ ta tikɔ mɛɓeyɔ mɛ mɔ te nɛ ŋgwɛtɛ kɛto ɗinɔ ɗyenɛ.»
43 Dele todos os profetas dão testemunho, anunciando que todos os que nele crêem recebem o perdão dos pecados por meio de seu nome.
44 Kɛ ŋgimɔ te yi Piyɛr ɓa̧ ndi kɛ lɛpina ɗete kɛ́, ɛ Kimɔ Sisiŋ piyɛ nje kɛ yotu ɓomɔ hɛnɛ ɓe ɓa̧ kɛ wokɔ Kimɔ Tom te yi nyɛ ɓa̧ kɛ lɛpɔ kɛ́.
44 Estando Pedro ainda a falar, o Espírito Santo desceu sobre todos os que ouviam a {santa} palavra.
45 Ɓeyudɛn ɓete ɓe nja̧ ɓenɛ ɓe Piyɛr hɛnɛ ɓe ma tikɔ temɔ kɛ yi Kumande Yesus Krist ɓaka ŋgbakimama yí ɓɛŋɛ nde, Njambiyɛ kɛ nyɛ Kimɔ Sisiŋ nyɛ yiŋa mɛkandɔ sendi.
45 Os fiéis da circuncisão, que tinham vindo com Pedro, profundamente se admiraram, vendo que o dom do Espírito Santo era derramado também sobre os pagãos;
46 Yo nde, ɓo wokuma ɓo kɛ lɛpina nɛ yiŋa mɛnumbu lukse Njambiyɛ.
46 pois eles os ouviam falar em outras línguas e glorificar a Deus.
47 Ɛ Piyɛr lɛpɛ nde: «Ɓotu ɓaka ma ɓu̧ sendi Kimɔ Sisiŋ nda wusɛ, ’ɓomɔ yakama sɛŋɛ nde, ɓo tî tɔpa ɓo kɛ mɔrɔku?»
47 Então Pedro tomou a palavra: Porventura pode-se negar a água do batismo a estes que receberam o Espírito Santo como nós?
48 Ɛ Piyɛr nyɛ ɗeti nde, ɓo tɔ̂pa ɓo kɛ mɔrɔku nɛ ɗinɔ Yesus Krist. Kɛ kɔŋte, ɛ ɓo ŋgwɛta nɛ Piyɛr nde, ɓenɛ ɓo pâŋ pa ya mɔnɔ mɛtu.
48 E mandou que fossem batizados em nome de Jesus Cristo. Rogaram-lhe então que ficasse com eles por alguns dias.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.