Apocalipse 7
Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs NTLH
1 Kɛ kɔŋte, ɛ mi ɓɛŋɛ ɓaŋa ɓejaki ɓe Njambiyɛ yini kɛ tɛri yaka nɛ mɛɓoku mɛ mɛnɛti maka yini. Ɓo tɛmbiɗya mɛpupɔ yini te yi kwa̧ kɛ to mbokɔ kɛ́, kambɔ pupɔ wɛtɛ nɛ wɛtɛ mɛ nje kwa̧ kɛ to mɛnɛti ko kɛ maŋ, ho wumbiɗye wɛtɛ jeti.
1 Depois disso vi nos quatro cantos do mundo quatro anjos em pé. Eles estavam segurando os quatro ventos da terra a fim de que nenhum vento soprasse sobre ela, nem sobre o mar, nem sobre nenhuma árvore.
2 Ɛ mi ɓɛŋɛ sendi wɛtɛ jaki Njambiyɛ kɛ wulɛ komɛ yesɔ pundɛ kɛ́. A ɓa̧ nɛ yiŋa yasi nda ŋgembiyɛ te yi Njambiyɛ te ɛ nɛ joŋ kɔ kɛ ɓɔ. Ɛ nyɛ kembiɗya ɗetinate kɛnjɛ ɓejaki yini ɓete ɓe Njambiyɛ nya ɓo ɗeti te yi ɓekiɗye mɛnɛti nɛ̀ maŋ ɓaka. Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓo nde:
2 Então vi outro anjo, que subia do lado leste e que tinha na mão o sinete do Deus vivo. Ele gritou com voz bem forte para os quatro anjos que tinham recebido o poder de fazer estragos na terra e no mar.
3 «Kpɛ, nɛ tî ɓekiɗya ko mɛnɛti ko maŋ ko mɛjeti na, kumɔ kɛ ŋgimɔ te yi wusɛ ta pa si nyɛ ŋgembiyɛ kɛ mbɔmbu ɓotu ɓe mɛsay ɓe Njambiyɛ wusu.»
3 O anjo disse: — Não façam estragos na terra, nem no mar, nem nas árvores, até que marquemos com o sinete a testa dos
4 Ɛ mi wokɛ ɓuyɔ ɓotu ɓete yi ɓo nya ŋgembiyɛ kɛ mbɔmbu yan ɓaka. Ɓo ɓa̧ hɛnɛ ɓomɔ tomay gɔmay wɛtɛ nɛ̀ ɓomɔ tomay kamɔni jɔ yini (144.000) kɛ njoka mɛkandɔ mɛ ɓotu ɓe kandɔ Isarayɛl hɛnɛ.
4 Aí me foi dito o número dos que foram marcados: eram cento e quarenta e quatro mil. Eles pertenciam a todas as tribos do povo de Israel, doze mil de cada tribo: de Judá, Rúben, Gade, Aser, Naftali, Manassés, Simeão, Levi, Issacar, Zebulom, José e Benjamim.
5 Kɛ kandɔ Yuda, ɓomɔ tomay kamɔ jɔ yiɓa. Kɛ kandɔ Rubɛn, ɓomɔ tomay kamɔ jɔ yiɓa. Kɛ kandɔ Gad, ndi ɗete sendi.
5 — ausente —
6 Kɛ kandɔ Asɛr, ɓomɔ tomay kamɔ jɔ yiɓa. Kɛ kandɔ Nɛftali, ndi ɗete sendi. Kɛ kandɔ Manase, ɓomɔ tomay kamɔ jɔ yiɓa.
6 — ausente —
7 Kɛ kandɔ Simeyɔŋ, ndi ɗete sendi. Kɛ kandɔ Levi, ɓomɔ tomay kamɔ jɔ yiɓa. Kɛ kandɔ Isakar, ndi ɗete sendi.
7 — ausente —
8 Kɛ kandɔ Sabulɔŋ, ɓomɔ tomay kamɔ jɔ yiɓa. Kɛ kandɔ Yosɛp ndi sendi ɗete. Kɛ kandɔ Bɛŋjamɛ̧, ɓomɔ tomay kamɔ jɔ yiɓa. Ɓo nya ŋgembiyɛ kɛ mbɔmbu ɓotu ɓenɔri hɛnɛ.
8 — ausente —
9 Kɛ kɔŋ te yinɔri, ɛ mi ɓɛŋɛ nyaŋgwɛ ŋgil ɓomɔ. Yeti yasi te yi mumɔ yakama tɔlɔ na. Ɓotu ɓete wúla kɛ njoka ɓomɔ hɛnɛ ɓe ɗiyɛ kɛ to mɛnɛti ɓaka. Ɓo wúla kɛ njoka mboya ɓomɔ hɛnɛ, wulɛ kɛ njoka mɛkandɔ hɛnɛ, wulɛ kɛ njoka mboya mɛnumbu hɛnɛ. Ɓo ɓa̧ kɛ tɛri kɛ mbɔmbu siya ɓekumande nɛ̀ kɛ mbɔmbu *Mɔnɔ Sam. Ɓo ɓa̧ nɛ wumna mɛgambo kɛ yotu nɛ̀ mbɔru mɛbaŋa kɛ mɛɓɔ.
9 Depois disso olhei e vi uma multidão tão grande, que ninguém podia contar. Eram de todas as nações, tribos , raças e línguas. Estavam de pé diante do trono e do Cordeiro, vestidos de roupas brancas, e tinham folhas de palmeira nas mãos.
10 Ɓo ɗikima kembiɗya ɗetinate lɛpɔ nde: «Yo Njambiyɛ wusu ɛ kɛ mɛtiɗyɛ kɛ siya ɓekumande kɔ joŋgwɛ wusɛ ɓenɛ Mɔnɔ Sam.»
10 E gritavam bem alto: — Do nosso Deus, que está sentado no trono, e do Cordeiro vem a nossa salvação.
11 Ɓejaki hɛnɛ ɓa̧ kɛ tɛri linje siya ɓekumande, linje sendi ɓetomba nɛ̀ ɓe joŋjoŋgwɛ mɛyasi maka yini. Ɓo kusa mɛɓɔŋ kɔtɔ mbɔmbu kɛ mɛnɛti kɛ mbɔmbu siya ɓekumande kanɔ Njambiyɛ
11 Todos os anjos estavam de pé em volta do trono, dos líderes e dos quatro seres vivos. Então eles se jogaram diante do trono, encostaram o rosto no chão e adoraram a Deus,
12 lɛpɔ nde: «*Amɛn! Wusɛ sômbila lukse ŋganɛ Njambiyɛ wusu, nyɛ nyɛ wosoko kpo nɛ kpo. Hɛ dûkwɛ nde, a nɛ ɗyanɔ nɛ̀ ŋguŋguɗyɛ nɛ̀ ɗeti kpo nɛ kpo, amɛn.»
12 dizendo: —
13 Ɛ wɛtɛ kɛ njoka ɓetomba ɓenɔri ɓu̧ lɛpi lɛpɔ nyɛ mi nde: «Ɓotu ɓete ɓe nɛ wumna mɛgambo ɓaka ɓe nda? Ɓo wúla we nje nɔ?»
13 Um dos líderes me perguntou: — Quem são estes que estão vestidos de branco? De onde foi que vieram?
14 Ɛ mi yeŋsa nyɛ nyɛ nde: «Baba, yo wɛ duwɛ.» Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ mi nde: «Yo ɓaka ɓe saŋgwama nɛ mɛbɔnɛ kɛ ŋgimɔ nyaŋgwɛ mɛbɔnɛ te yi kwaŋnama kɛ́. Ɓo weyma mɛgambo man nje pupuɗye yo nɛ bu̧ nɛ mɛkiyɔ mɛ *Mɔnɔ Sam.
14 — Eu não sei. O senhor sabe! — respondi. Então ele me disse: — Estes são os que atravessaram sãos e salvos a grande perseguição. São as pessoas que lavaram as suas roupas no sangue do Cordeiro, e elas ficaram brancas.
15 Yo yite kelɛ nde, ɓo tɛ̂ma kɛ mbɔmbu siya ɓekumande te yi Njambiyɛ kelɔ mɛsay nyɛ nyɛ tu nɛ̀ yesɔ kɛ mɔy mbanjɔ nɛ. Yɔkɔ ɛ kɛ mɛtiɗyɛ kɛ siya ɓekumande kɔ ta gukule ɓo kɛ mɔy ɗakwɛ ɗyenɛ.
15 É por isso que essas pessoas estão de pé diante do trono de Deus e o servem de dia e de noite no seu templo. E aquele que está sentado no trono as protegerá com a sua presença.
16 Ko ɓo tí gwe se nja ho yɛsiɗyɛ wɛtɛ yesɔ na. Ko yesɔ ko kwalɔ joŋ hɛnɛ tí loɗyɛ se ɓorɔmɔ yan na,
16 Elas nunca mais terão fome nem sede. Nem o sol nem qualquer outro calor forte as castigará.
17 kɛto Mɔnɔ Sam te ɛ kɛ mɛtiɗyɛ kɛ ɓembe siya ɓekumande kɔ ta dalɔ ɓo ŋgbɔsɔ ɓo kɛ̀ nɔ kɛ mɛŋgɛ̧ mɛte yi nɛ mɔrɔku mɛte yi nyɛ joŋgwɛ kɛ́. Njambiyɛ ta titɔ misiɗyɛ hɛnɛ soŋɛ kɛ misi man.»
17 Pois o Cordeiro, que está no meio do trono, será o pastor dessas pessoas e as guiará para as fontes das águas da vida. E Deus enxugará todas as lágrimas dos olhos delas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.