Apocalipse 5
Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs BKJ
1 Kɛ kɔŋte, ɛ mi ɓɛŋɛ wɛtɛ mɛkana kɛ mbam ɓɔ mɔ te ɛ ɓa̧ mɛtiɗyɛ kɛ siya ɓekumande kɔ. Yo ɓa̧ nɛ mɛkɛti kɛ mɔy te nɛ̀ kɛ kɔŋ te. Ɓo ndaɗya yo nɛ mɛyasi mɛ ndaɗya yasi yitan jɔ yiɓa nda ɗaŋgi.
1 E eu vi na destra do que estava assentado no trono um livro escrito por dentro e por fora, selado com sete selos.
2 Ɛ mi ɓɛŋɛ wɛtɛ ɗetina jaki Njambiyɛ kɛ pelɛ nɛ mɛn kɛ kwey nde: «Nda yakama pakɛ mɛyasi mɛ ndaɗya yasi ɓutɛ mɛkana maka kɔ?»
2 E eu vi um forte anjo proclamando em alta voz: Quem é digno de abrir o livro e romper os seus selos?
3 Ma ko mumɔ wɛtɛ nɛ wɛtɛ kɛ ɗyoɓɔ ko kɛ mɛnɛti ko kɛ nji̧ mɛnɛti tì ɓɛ nɛ ɗeti te yi ɓutɛ mɛkana ɓɛŋɛ yasi te yi kɛ mɔy te kɛ́ na.
3 E nenhum homem no céu, nem na terra, nem debaixo da terra, era capaz de abrir o livro, nem de olhar para ele.
4 Ɛ mi gboŋgile ɗukwɛ, kɛto kinɛ mumɔ wɛtɛ nɛ wɛtɛ yakama ɓutɛ mɛkana ɓɛŋɛ yasi te yi kɛ mɔy te kɛ́ na.
4 E eu chorei muito, porque nenhum homem foi achado digno de abrir e ler o livro, nem de olhar para ele.
5 Ɛ wɛtɛ tomba kɛ njoka ɓetomba ɓaka lɛpɛ nyɛ mi nde: «Wɛ tî lel na. Ɓɛŋa, dila te ɛ kandɔ Yuda, njuku jeti te yi mɔy tu̧ Davit laŋsama yasi hɛnɛ. A ta pakɛ mɛyasi mɛ ndaɗya yasi yitan jɔ yiɓa, ɓutɛ mɛkana.»
5 E um dos anciãos me disse: Não chores; eis que o Leão da tribo de Judá, a Raiz de Davi, prevaleceu para abrir o livro e romper os seus sete selos.
6 Ɛ mi ɓɛŋɛ wɛtɛ *Mɔnɔ Sam ɗekɛ nda ɓo kilma ŋgiŋ nɛ yí kelna sadaka. A ɓa̧ kɛ ɓembe siya ɓekumande. Ɓe joŋjoŋgwɛ mɛyasi maka yini nɛ̀ ɓetomba ɓaka linja nyɛ tikɔ kɛ ɓembe. A ɓa̧ nɛ mɛlakɔ yitan jɔ yiɓa nɛ̀ mɛmisi yitan jɔ yiɓa. Mɛmisi mɛte, yo mɛsisiŋ Njambiyɛ yitan jɔ yiɓa ɓe nyɛ tomɛ kɛnjɛ kɛ to mɛnɛti maka hɛnɛ kɛ́.
6 E eu olhei, e eis que estava no meio do trono e dos quatro animais, e no meio dos anciãos um Cordeiro em pé, como se tivesse sido morto; tendo sete chifres e sete olhos, que são os sete Espíritos de Deus enviados a toda a terra.
7 Ɛ Mɔnɔ Sam kɔ kwa̧ kɛ̀ ɓu̧ mɛkana mɛte yi ɓa̧ kɛ mbam ɓɔ mɔ te ɛ ɓa̧ mɛtiɗyɛ kɛ siya ɓekumande kɔ.
7 E ele veio e tomou o livro da destra do que estava assentado no trono.
8 Kɛ nyɛ ma ɓu̧ mɛkana mɛnɔri kɛ́, ɛ ɓe joŋjoŋgwɛ mɛyasi maka yini nɛ̀ ɓetomba ɓaka kaɓa jɔ yini kusɛ mɛɓɔŋ kɛ mbɔmbu wenɛ. Ɓo hɛnɛ ɓa̧ nɛ yiŋa mɛyasi nda mɛkunde kɛ ɓɔ. Ɓo ɓa̧ sendi nɛ mɛpelɔ tandɛ lɔr tondunate nɛ yiŋa mɛlɔbinda. Mɛlɔbinda mɛnɔri téɗya mɛŋgwɛta mɛ ɓotu ɓe Njambiyɛ.
8 E havendo tomado o livro, os quatro animais e os vinte e quatro anciãos prostraram-se diante do Cordeiro; tendo cada um deles harpa e vasos de ouro cheios de incenso, que são as orações dos santos.
9 Ɛ ɓo jembɛ wɛtɛ jɔnja jembi lɛpɔ nde: «Yo wɛ yakama ɓu̧ mɛkana pakɛ mɛyasi mɛte yi ndaɗyɛ yo kɛ́, kɛto ɓo woma wɛ, ɛ wɛ kolɛ ɓomɔ nɛ mɛkiyɔ mɔ. Wɛ kolma ɓomɔ kɛ njoka mboya ɓomɔ hɛnɛ, kolɔ ɓomɔ kɛ njoka mɛnumbu hɛnɛ. Wɛ kolma ɓomɔ kɛ njoka mɛkandɔ hɛnɛ, kolɔ ɓomɔ kɛ njoka ɓomɔ hɛnɛ kɛ to mɛnɛti. Wɛ kolma ɓo yí yɔkiɗye ɓo nyɛ Njambiyɛ.
9 E eles cantavam uma nova canção, dizendo: Tu és digno de tomar o livro, e de abrir seus selos; porque foste morto e nos resgatastes para Deus pelo teu sangue, de cada família, e língua, e povo e nação;
10 Wɛ kelma nde, ɓo ɓɛ̂ki kandɔ ɓekumande nyɛ Njambiyɛ wusu, ɓɛ sendi ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ nyɛ. Ɓo ta namɔ kɛ to mɛnɛti maka.»
10 e nos fizeste reis e sacerdotes para o nosso Deus, e nós reinaremos sobre a terra.
11 Kɛ kɔŋte, ɛ mi seŋgile yasi, ɛ mi wokɛ mɛn ɓuɗya ɓejaki ɓe Njambiyɛ. Ɓo linja siya ɓekumande kɛ, linje ɓe joŋjoŋgwɛ mɛyasi maka nɛ̀ ɓetomba ɓaka tikɔ kɛ ɓembe. Ɓuyɔ yan ɓa̧ ɓesaŋmay ɓesaŋmay, ɓetomay ɓetomay.
11 E eu olhei, e ouvi a voz de muitos anjos ao redor do trono, e dos animais, e dos anciãos; e o número deles era dez mil, vezes dez mil, e milhares de milhares;
12 Ɓo ɗikima kembiɗya lɛpɔ nde: «Kɛ ɓɛ *Mɔnɔ Sam te yi ɓo woma kɔ, yakama nde, ɓomɔ dûkwɛ nde, a nɛ ŋguŋguɗyɛ. Mɛyasi hɛnɛ yo yenɛ. Ɓo dûkwɛ sendi nde, a nɛ ɗyanɔ nɛ̀ ɗeti. Ɓo ŋgâna nyɛ, lukse nyɛ, sombile sendi nyɛ.»
12 dizendo em alta voz: Digno é o Cordeiro que foi morto para receber poder, e riquezas, e sabedoria, e força, e honra, e glória, e bênção.
13 Ɛ mi wokɛ mɛyasi hɛnɛ te yi Njambiyɛ kusuma, yikɛ yi ɗiyɛ kɛ ɗyoɓɔ nɛ̀ kɛ mɛnɛti nɛ̀ kɛ nji̧ mɛnɛti nɛ̀ yi ɗiyɛ kɛ maŋ. Mi wokuma mɛyasi mɛte hɛnɛ kɛ lɛpɔ nde: «Wusɛ hɛnɛ sômbila yɔkɔ ɛ kɛ mɛtiɗyɛ kɛ siya ɓekumande kɔ ɓenɛ *Mɔnɔ Sam. Wusɛ ŋgâna ɓo, lukse ɓo, duwɛ nde, ɓo nɛ ɗeti kpo nɛ kpo.»
13 E cada criatura que está no céu, e na terra, e debaixo da terra, assim como as que estão no mar, e tudo o que neles há, eu as ouvi dizendo: Bênção, e honra, e glória, e poder, sejam àquele que está assentado sobre o trono, e ao Cordeiro, para sempre e sempre.
14 Ɛ ɓe joŋjoŋgwɛ mɛyasi maka yini lɛpɛ nde: «*Amɛn!» Ɛ ɓetomba ɓaka kusɛ mɛɓɔŋ kɔtɔ mbɔmbu kɛ mɛnɛti kanɔ yɔkɔ ɛ kɛ mɛtiɗyɛ kɛ siya ɓekumande ɓenɛ Mɔnɔ Sam kɔ.
14 E os quatro animais disseram: Amém. E os vinte e quatro anciãos se prostraram e adoraram aquele que vive para sempre e sempre.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.