Apocalipse 14
Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs NVT
1 Kɛ kɔŋte, kɛ mi ma kaŋɛ misi, ɓɛŋa, *Mɔnɔ Sam kɛ tɛri kɛ keki *Siyɔŋ ɓenɛ ɓomɔ tomay gɔmay wɛtɛ jɔ tomay kamɔni jɔ yini (144.000). Yo ɓa̧ ɓotu ɓete yi ɗinɔ ɗyenɛ nɛ̀ ɗinɔ saŋgwɛ wenɛ ɓa̧ kɛtinate kɛ mɛmbɔmbu man ɓaka.
1 Então vi o Cordeiro em pé no monte Sião, e com ele estavam os 144 mil que tinham o nome dele e o nome de seu Pai escritos na testa.
2 Ɛ mi wokɛ wɛtɛ mɛn kɛ wulɛ ɗyoɓɔ nda mɛsokɔ mɛ nyaŋgwɛ ɗuku. Yo ɓa̧ nɛ ŋgi ŋgi ŋgi nda mɛɗuŋ mɛ nyaŋgwɛ lum mbiyɔ. Mɛn te yi mi wokuma kɛ́ ɓoŋnama nɛ mɛmɛn mɛ ɓotu ɓete ɓe mɛndɛ mɛkundɛ kɛ ŋgimɔ te yi ɓo jembina mɛndɛ nɛ mɛkundɛ man kɛ́.
2 E ouvi um som que vinha do céu, como o som de fortes ondas do mar, como o som de um poderoso trovão. Era como o som de muitos harpistas tocando juntos.
3 Ɓotu tomay gɔmay wɛtɛ jɔ tomay kamɔni jɔ yini (144.000) ɓaka ɗikima jembɔ wɛtɛ jɔnja jembi kɛ mbɔmbu siya ɓekumande nɛ̀ kɛ mbɔmbu ɓe joŋjoŋgwɛ mɛyasi yini nɛ̀ kɛ mbɔmbu ɓetomba ɓari. Mumɔ wɛtɛ nɛ wɛtɛ tì ɓɛ nɛ ɗeti te yi jekɛ jembi yinɔri na, soŋɛ ndi ɓotu ɓaka tomay gɔmay wɛtɛ jɔ tomay kamɔni jɔ yini ɓe Njambiyɛ sima si kolɔ kɛ mɛyasi mɛ mɛnɛti ɓaka.
3 Esse grande coral cantava um cântico novo diante do trono de Deus e diante dos quatro seres vivos e dos 24 anciãos. Ninguém podia aprender o cântico, a não ser os 144 mil que haviam sido comprados da terra.
4 Yo ɓotu ɓete ɓe tì ɗiyɛ ɓenɛ ɓomari kɛ̀ nɔ yí nyɛ nɛ mɛmi kɛ yotu yan ɓaka. Yo nde, ɓo hɛnɛ ɓakiɗya mɛyotu man nda ɓindi ɓeŋgɔndu. Mbɛy hɛnɛ te yi Mɔnɔ Sam kɛ̀ kɛte, ɓo kɛ ɓeŋgwɛ nyɛ. Njambiyɛ kolma ɓo kɛ njoka ɓotu ɓe mɛnɛti maka, nɛ́ ɓo ɓɛ nda nyambi tɔmna te yi ɓo kaŋɛ nyɛ Njambiyɛ ɓenɛ Mɔnɔ Sam.
4 Eles se conservaram puros, sem manter relações com mulheres, e seguem o Cordeiro por onde quer que ele vá. Foram comprados dentre os habitantes da terra como oferta especial a Deus e ao Cordeiro.
5 Ko yiŋa lɛpi ja̧ tì pundɛ wɛtɛ yesɔ kɛ numbu yan na. Sendi, kinɛ yaŋa te yi ɓo yakama ndeyɛ ɓo kɛte na.
5 Não mentem; são irrepreensíveis.
6 Kɛ kɔŋte, ɛ mi nje ɓɛŋɛ wɛtɛ jaki Njambiyɛ sendi kɛ jɛ kɛ kwey nɛ mbiyoŋ. A ɓa̧ nɛ Kimɔ Tom te yi ta ɗiyɔ kpo nɛ kpo, na lɛpi nyɛ ɓotu ɓe mɛnɛti maka, lɛpɔ nyɛ mɛkandɔ hɛnɛ, nyɛ mboya ɓomɔ hɛnɛ, lɛpɔ nyɛ ɓomɔ hɛnɛ, ko ɓo lɛ́pi numbu te yɛn, lɛpɔ sendi nyɛ kwalɔ ɓomɔ hɛnɛ.
6 Vi outro anjo que voava no ponto mais alto do céu, levando as boas-novas eternas para anunciá-las aos habitantes da terra, a toda nação, tribo, língua e povo.
7 A ɗikima lɛpɔ nɛ mɛn kɛ kwey nde: «Wunɛ kâmbi Njambiyɛ lukse nyɛ, kɛto ŋgimɔ te yi nyɛ ta pɛsɔ nɛ jɔsi kɛ́ sima ɗya̧. Wunɛ kân yɔkɔ ɛ kusuma ɗyoɓɔ nɛ̀ mɛnɛti nɛ̀ maŋ nɛ̀ mɛndoŋ mɛɗuku kɔ.»
7 “Temam a Deus!”, dizia em alta voz. “Deem glória a ele, pois chegou o tempo em que ele julgará a humanidade. Adorem aquele que fez os céus, a terra, o mar e todas as fontes de água.”
8 Kɛ kɔŋ jaki te ɛte, ɛ jaki yiɓate ɗya̧ lɛpɔ nde: «Yenɛ siyma! Yenɛ siyma, Babilɔn te nyaŋgwɛ ɗya! A kelma nde, ɓomɔ hɛnɛ kɛ to mɛnɛti hɔ̂ɓiya mɛnjam mɛnɛ. Mɛnjam mɛte, yo nyakɓala mɛkele mɛ mɛmi mɛnɛ.»
8 Então outro anjo o seguiu, dizendo em alta voz: “Caiu a Babilônia! Caiu a grande cidade que fez todas as nações beberem do vinho da fúria de sua imoralidade!”.
9 Kɛ kɔŋ ɓejaki ɓenɔri yiɓa, ɛ jaki yitatite ɗya̧ lɛpɔ nɛ mɛn kɛ kwey nde: «Ŋgɛ mumɔ kanɛ nyamɔ kɔ, kanɔ yekambiyɛ nɛ, ŋgɛ mumɔ ɓɛ nɛ yɔ nɛ kɛ mbɔmbu ho kɛ ɓɔ nɛ,
9 Um terceiro anjo os seguiu, dizendo em alta voz: “Aqueles que adorarem a besta e sua estátua, ou aceitarem sua marca na testa ou na mão,
10 mɔ te ta hɔɓiye sendi mɛnjam mɛte yi teɗye ŋgambi Njambiyɛ kɛ́. Njambiyɛ ta kumbɛ yo nɛ sɛŋgɛlɛŋ kɛ pelɔ te yi teɗye ŋgambi nɛ kɛ́. Mɔ te ta ɗiyɔ kɛ mɔy mɛbɔnɛ kɛ lam ɗitɛ nɛ̀ kɛ mɔy piti. A ta saŋgwa nɛ mɛbɔnɛ ɗete kɛ mbɔmbu pupuna ɓejaki ɓe Njambiyɛ nɛ̀ kɛ mbɔmbu *Mɔnɔ Sam.
10 beberão do vinho da fúria de Deus, que foi derramado, sem mistura, na taça da ira de Deus. E serão atormentados com fogo e enxofre na presença dos santos anjos e do Cordeiro.
11 Ma ɓotu ɓete ɓe ta kanɔ nyamɔ kɔ, kanɔ sendi yekambiyɛ nɛ ɓaka tí ɓɛ nɛ mɔnɔ ŋgimɔ mɛwɛɗya na, ko tu ko yesɔ. Sendi, mumɔ hɛnɛ te ɛ ta ɓɛ nɛ yɔ te yi teɗye ɗinɔ nyamɔ kɔ kɛ yotu nɛ, mɔ te ta saŋgwa sendi nɛ mɛbɔnɛ ɗete. Yiɗyɛ ɗitɛ te yi teɗye ɓo mɛbɔnɛ kɛ́ ta tulɔ kpo nɛ kpo.»
11 A fumaça de seu tormento subirá para todo o sempre, e não terão alívio de dia nem de noite, pois adoraram a besta e sua estátua e aceitaram a marca de seu nome”.
12 Ɗete, ɓotu ɓe Njambiyɛ, yite nde, ɓaka ɓe ɓakiɗye mɛmboŋga mɛ Njambiyɛ, tikɔ sendi temɔ kɛ yi Yesus ɓaka kêl tiŋ kɛ̀ nɔ mbɔmbu.
12 Isso significa que o povo santo deve ser perseverante, obedecendo aos mandamentos de Deus e permanecendo fiel a Jesus.
13 Ɛ mi wokɛ mɛn kɛ wulɛ ɗyoɓɔ lɛpɔ nde: «Kɛtɔ mɛlɛpi maka yi lɛpɛ nde: Ɓotu ɓete ɓe nje gwe yite, ɓo mɛ saŋgwate ɓenɛ ɓe Nyaŋgwɛ Kumande ɓaka nɛ mɛsosa kandɛ ndana. Ɓo kɛ wɛɗya kɛ mɛsay mɛte yi ɓo kelma kɛ́, kɛto kimɔ mɛkele man kɛ kɔŋ yan. Kimɔ Sisiŋ kɛ jayɛ nde, yo gbate ɗete.»
13 E ouvi uma voz que vinha do céu, dizendo: “Escreva isto: Felizes os que, de agora em diante, morrem no Senhor. Sim, diz o Espírito, eles são verdadeiramente felizes, pois descansarão de seu trabalho árduo; porque suas boas obras os acompanharão”.
14 Kɛ mi ma kaŋɛ misi, ɓɛŋa, yiŋa wumna kulutu. Yiŋa yaŋa ɓa̧ mɛtiɗyɛ kɛ to kulutu yinɔri nda gba mumɔ. A ɓa̧ nɛ ɗuŋgwɛ kɛ to. Yo ɓa̧ tandɛ lɔr. A ɓa̧ sendi nɛ wɛtɛ nyaŋgwɛ wotuna kɛŋ kɛ ɓɔ.
14 Em seguida, vi uma nuvem branca e, sentado na nuvem, alguém semelhante ao Filho do Homem. Tinha uma coroa de ouro na cabeça e uma foice afiada na mão.
15 Ɛ wɛtɛ jaki Njambiyɛ pundɛ kɛ mbanjɔ Njambiyɛ kembiɗya ɗetinate lɛpɔ kɛnjɛ mɔ te ɛ ɓa̧ mɛtiɗyɛ kɛ to kulutu kɔ nde: «Sambila ɓɔ nɛ kɛŋ yɔ yí pɛsɔ nɛ nyambi, kɛto ŋgimɔ soŋna nyambi kɛ ŋgwaŋ sima ɗya̧. Nyambi te yi ɗiyɛ kɛ to mɛnɛti kɛ́ sima ɗetɔ.»
15 Então outro anjo veio do templo e gritou bem forte para aquele que estava sentado na nuvem: “Use a foice e comece a ceifar, pois chegou a hora da colheita; a safra da terra está madura!”.
16 Ɛ mɔ te ɛ ɓa̧ mɛtiɗyɛ kɛ to kulutu kɔ sambile kɛŋ kɛnjɛ mɛnɛti. Ɛ nyɛ si soŋɛ nyambi hɛnɛ.
16 Assim, aquele que estava sentado na nuvem passou a foice sobre a terra, e toda a terra foi ceifada.
17 Ɛ wɛtɛ jaki pundɛ sendi kɛ mbanjɔ Njambiyɛ te yi ɗiyɛ kɛ ɗyoɓɔ kɛ́. A ɓa̧ sendi nɛ nyaŋgwɛ wotuna kɛŋ.
17 Depois disso, outro anjo saiu do templo no céu, e ele também tinha uma foice afiada.
18 Kɛ kɔŋte, ɛ mbaŋa jaki Njambiyɛ nje pundɔ wulɛ kɛ mbɛy nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ. A ɓa̧ nɛ ɗeti te yi kelɔ yasi hɛnɛ te yi nyɛ kwaɗyɛ kɛ́ nɛ ɗitɛ. Ɛ nyɛ lɛpɛ nɛ mɛn kɛ kwey kɛnjɛ jaki te ɛ ɓa̧ nɛ nyaŋgwɛ wotuna kɛŋ kɔ nde: «Sambila wotuna kɛŋ yɔ yí nɔkɔ nɛ mɛsaŋ mɛ *vinyɛ mɛte yi kɛ to mɛnɛti kɛ́, kɛto mɛmbumɔ mɛte sima ɗetɔ.»
18 Então ainda outro anjo, que tinha poder para destruir com fogo, veio do altar e gritou bem forte para o anjo que segurava a foice afiada: “Agora use sua foice para ajuntar os cachos de uvas da videira da terra, pois estão maduras!”.
19 Ɛ jaki te sambile kɛŋ kɛnjɛ mɛnɛti. Ɛ nyɛ nɔkɛ mɛmbumɔ mɛ *vinyɛ kɛ̀ kumbɛ kɛ nyaŋgwɛ mbɛy sɔpita mɛmbumɔ te yi teɗye ŋgambi Njambiyɛ kɛ́.
19 O anjo passou a foice sobre a terra e encheu de uvas o grande tanque de prensar da fúria de Deus.
20 Ɓo ɗuwa̧ kɛ ɗya kɛ̀ sɔpite yo nɛ naŋ. Kɛ ŋgimɔ sɔpitate, ɛ mɛkiyɔ pundɛ. Yo punduma dɛndila kumɔ kilomɛta gɔmay yitati. Ɗimɔ te kumma saman te yi yaŋga yakama tɔta kumɔ kɛ ŋgiŋ.
20 As uvas foram pisadas no tanque, fora da cidade, e dele correu sangue como um rio de quase trezentos quilômetros de comprimento, com altura que chegava aos freios de um cavalo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.