Apocalipse 10

Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Kɛ kɔŋte, ɛ mi ɓɛŋɛ wɛtɛ ɗetina jaki Njambiyɛ kɛ piyɛ wulɛ ɗyoɓɔ. A ɓa̧ kɛ mɔy kulutu nɛ piyɛlɛ. Lumbu ɓa̧ yaka nɛ to nɛ. Mbɔmbu nɛ ɓa̧ kɛ panɔ nda misi mɛ yesɔ. Mɛkol mɛnɛ ɓa̧ nda nyaŋgwɛ mɛlam mɛ ɗitɛ.
1 Vi outro anjo forte descendo do céu, envolto em nuvem, com o arco-íris por cima de sua cabeça; o rosto era como o sol, e as pernas, como colunas de fogo;
2 A ɓa̧ nɛ wɛtɛ mɔnɔ mɛkana ɓutunate kɛ ɓɔ. A kaŋma kol te ɛ mbam ɓɔ tɛmbiɗye kɛ to maŋ, nje kaŋɛ ɛ gare tɛmbiɗye kɛ ŋgindi.
2 e tinha na mão um livrinho aberto. Pôs o pé direito sobre o mar e o esquerdo, sobre a terra,
3 Ɛ nyɛ kembiɗya ɗetinate nda yi dila ɓetɛ nɛ mɛn kɛ́. Kɛ nyɛ ma kembiɗya ɗete kɛ́, ɛ lum mbiyɔ yitan jɔ yiɓa lumsa punjɛ mɛn yan.
3 e bradou em grande voz, como ruge um leão, e, quando bradou, desferiram os sete trovões as suas próprias vozes.
4 Kɛ mɛlum mɛ mbiyɔ mɛnɔri ma lumsa kɛ́, ɛ mi diy kɛtɔ. Ma yasi wɛtɛ, mi nja̧ wokɔ wɛtɛ mɛn kɛ wulɛ ɗyoɓɔ lɛpɔ nde: «Yasi te yi mɛlum mɛ mbiyɔ maka yitan jɔ yiɓa lɛpima kɛ́, sɔɗyukwɛ yo nɛ gbɔl, kpɛ, wɛ tî kɛti na.»
4 Logo que falaram os sete trovões, eu ia escrever, mas ouvi uma voz do céu, dizendo: Guarda em segredo as coisas que os sete trovões falaram e não as escrevas.
5 Ɛ jaki te yi mi ɓɛŋma kɛ tɛri, kol wɛtɛ kɛ maŋ, kol wɛtɛ kɛ ŋgindi kɔ kaŋɛ mbam ɓɔ nɛ kɛnjɛ kwey.
5 Então, o anjo que vi em pé sobre o mar e sobre a terra levantou a mão direita para o céu
6 A kinjama nɛ ɗinɔ mɔ te ɛ ɗiyɛ kpo nɛ kpo. Nyɛ ɛ kusuma ɗyoɓɔ nɛ̀ mɛyasi mɛte yi ɗiyɛ kɛte, kusɔ mɛnɛti nɛ̀ mɛyasi mɛte yi ɗiyɛ kɛte, kusɔ sendi maŋ nɛ̀ mɛyasi mɛte yi ɗiyɛ kɛte kɛ́. A kinjama lɛpɔ nde: «Ɗimbiɗya ŋgimɔ yeti se na.
6 e jurou por aquele que vive pelos séculos dos séculos, o mesmo que criou o céu, a terra, o mar e tudo quanto neles existe: Já não haverá demora,
7 Komɛ jaki yitan jɔ yiɓate ta ɓetɛ mɛn tɔ̧ dɔmbiya kɛ́, Njambiyɛ ta tonjɛ yasi te yi nyɛ kpoma yi ɓa̧ sɔɗyate nɛ mbɔmbu kɛ́. A ta tonjɛ yo ɓeŋgwɛ Kimɔ Tom te yi nyɛ lɛpima nyɛ ɓotu ɓe mɛsay ɓenɛ, ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛnɛ kɛ́.»
7 mas, nos dias da voz do sétimo anjo, quando ele estiver para tocar a trombeta, cumprir-se-á, então, o mistério de Deus, segundo ele anunciou aos seus servos, os profetas.
8 Ɛ mɛn te yi mi wokuma wulɛ ɗyoɓɔ kɛ́ nje lɛpina nɛ kɔkɔ sendi nyɛ nde: «Kɛn ɓu̧ mɔnɔ mɛkana mɛte yi ɗiyɛ ɓutunate kɛ mɛɓɔ mɛ jaki te ɛ kɛ tɛri, kol wɛtɛ kɛ to maŋ, kol wɛtɛ kɛ ŋgindi kɔ.»
8 A voz que ouvi, vinda do céu, estava de novo falando comigo e dizendo: Vai e toma o livro que se acha aberto na mão do anjo em pé sobre o mar e sobre a terra.
9 Ɛ mi kɛ̀ kɛ yi jaki lɛpɔ nyɛ nyɛ nde, a nyɛ̂ki mi mɔnɔ mɛkana mɛte. Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ mi nde: «Ɓoŋgɔ yo mɛnɔ, yo ta ɓɛ jonate kɛ mɔy, ma kɛ numbu, yo ta ɓɛ nɛ min min nda mutɔ mɛ jo.»
9 Fui, pois, ao anjo, dizendo-lhe que me desse o livrinho. Ele, então, me falou: Toma-o e devora-o; certamente, ele será amargo ao teu estômago, mas, na tua boca, doce como mel.
10 Ɛ mi ɓu̧ mɔnɔ mɛkana mɛte kɛ ɓɔ jaki mɛnɔ. Yo ɓa̧ nɛ min min kɛ numbu nda mutɔ mɛ jo. Ma kɛ mi ma si mɛnɔ kɛ́, ɛ yo kpalɛ ɓɛ jonate kɛ mɔy.
10 Tomei o livrinho da mão do anjo e o devorei, e, na minha boca, era doce como mel; quando, porém, o comi, o meu estômago ficou amargo.
11 Kɛ kɔŋte, ɛ ɓo lɛpɛ nyɛ mi nde: «Kɛn sendi kɛ̀ punjɛ yasi te yi Njambiyɛ lɛpɛ kɛ kasi yiŋa mɛkandɔ mɛ ɓomɔ ɓuɗyate, kɛ kasi mboya ɓomɔ ɓuɗyate kɛ to mɛnɛti, kɛ kasi ɓomɔ yaka nɛ ɓuɗya mɛnumbu mɛte yi ɓo lɛpɛ nɛ̀ kɛ kasi ɓekumande ɓuɗyate.»
11 Então, me disseram: É necessário que ainda profetizes a respeito de muitos povos, nações, línguas e reis.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.