Atos 27
Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs VC
1 Hã kỹ Festo tóg kejẽn Paulo mỹ: “ã tỹ ga tỹ Itália ra tĩg ke nẽ ha,” he mũ. Kỹ tóg pã'i mỹ ti fẽg mũ. Soldado ag capitão vẽ, pã'i ẽn ti. Ũ tỹ Imperador mré ke ag he mũ ẽn capitão vẽ. Ti jiji hã vỹ: Júlio, he mũ. Ti mỹ ag tóg vẽse ũ ag vin mũ gé.
1 Logo que foi determinado que embarcássemos para a Itália, Paulo foi entregue com outros presos a um centurião da coorte Augusta, chamado Júlio.
2 Kỹ ẽg tóg canoa mág kãra ge mũ sir. Cidade tỹ Adramítio tá ke vẽ, canoa mág ẽn ti. Ag tỹ ga tỹ Ásia fyr to mũ sór vẽ, canoa kãmĩ. Kỹ ẽg tóg goj kãmĩ mũ mũ, tá pa kỹ. Aristarco tóg ẽg mré tĩ mũ, cidade tỹ Tessalônica tá ke ẽn ti, ga tỹ Macedônia tá ke ẽn ti.
2 Embarcamos num navio de Adramito que devia costear as terras da Ásia, e levantamos âncora. Em nossa companhia estava Aristarco, macedônio de Tessalônica.
3 Tỹ vaj kỹ ẽg tóg cidade tỹ Sidom tá krỹg mũ sir. Kỹ Júlio tóg Paulo mỹ vĩ há han mũ. Kỹ tóg ti mỹ: “ã mré ke ag venh tĩg, ag tỹ ã ki rĩr jé,” he mũ.
3 No dia seguinte, fazendo escala em Sidônia, Júlio, usando de bondade com Paulo, permitiu-lhe ir ver os seus amigos e prover-se do que havia de necessário.
4 Tá pa kỹ kãka tóg ẽg kato tẽ mũ. Kỹ ẽg tóg goj vãso tỹ Chipre kakãm mũ mũ, ti tỹ ẽg jakãnh tá nĩn kỹ.
4 Dali, fazendo-nos ao mar, fomos navegando perto das costas de Chipre, por nos serem contrários os ventos.
5 Kỹ ẽg tóg goj kafã tũ kãmĩ mũ mũ, ga tỹ Cilícias fyr to, ga tỹ Panfília fyr to ke gé. Kỹ ẽg tóg cidade tỹ Mirra tá junjun mũ sir, ga tỹ Lícia tá.
5 Tendo atravessado o mar da Cilícia e da Panfília, chegamos a Mira, cidade da Lícia.
6 Tá capitão tóg canoa mág ũ vég mũ, cidade tỹ Alexandria tá canoa, ũ tỹ ga tỹ Itália ra tĩ mũ ẽn. Kỹ tóg ẽg mỹ: “kã ge jẽg,” he mũ, capitão ti.
6 O centurião encontrou ali um navio de Alexandria, que rumava para a Itália, e fez-nos passar para ele.
7 Kãmĩ ẽg tóg mũ mũ. Komẽr hã ẽg tóg mũ mũ, kurã tỹ hẽn ri ke ki. Kỹ ẽg tóg vãhã goj vãso tỹ Cnido tá junjun mũ. Hã ra kãka tóg ẽg kato tẽ mũ gé. Kỹ ẽg tóg tá fĩn rãm tũ nĩgtĩ. Kỹ ẽg tóg goj vãso tỹ Creta kakãm mũ mũ, kãka tỹ ẽg tỹ vĩrĩn ke kỹ. Krĩ tỹ Salmona kakãm mũ ẽg tóg mũ, kãka krẽfĩn.
7 Por muitos dias navegamos lentamente e com dificuldade até diante de Cnido, onde o vento não nos permitiu aportar.
8 Kãmĩ tĩg tóg jagy tĩ, Creta fyr to hã tĩg kỹ. Kỹ ẽg tóg vãhã komẽr hã ẽg tóg canoa sag ja há he mũ tá junjun mũ. Cidade ũ vỹ tá kakó nĩ, ti jyjy hã vỹ: Laséia, he mũ.
8 Fomos então costeando ao sul da ilha de Creta, junto ao cabo Salmona. Navegando com dificuldade ao longo da costa, chegamos afinal a um lugar, a que chamam Bons Portos, perto do qual está a cidade de Lasaia.
9 Hã ra ẽg tóg komẽr hã mũ ja nĩgtĩ, hã kỹ kusa tóg kakó tĩ ha. Kỹ tóg goj kãmĩ tĩg kórég nĩ, kóho tugrĩn. Festa ũ pãtén tóg huri, Israel ag vãkre jafã ti. Hã kỹ Paulo tóg ag jyvẽn kỹ:
9 Passara o tempo - já havia passado a época do jejum - e a navegação se tornava perigosa. Paulo advertiu-os:
10 “goj tóg kãmĩ tĩg kórég tĩ ha, vỹ,” he mũ. “Kỹ ẽg tóg jagãgtar mũ ha. Kỹ tóg inh mỹ canoa tỹ nĩnunh mỹ tĩg ha mẽ tĩ, kỹ ãjag tũ vỹ vãgfor mũ sir, jó ẽg hẽn ri ke mũn kãgter ke mũ gé,” he tóg, Paulo ti.
10 Amigos, vejo que a navegação não se fará sem perigo e sem graves danos, não somente ao navio e à sua carga, mas ainda às nossas vidas.
11 Hã ra capitão tóg canoa tỹ ũ tũn mũn vĩ mẽg mũ sir. Canoa vóg mũ vĩ mẽg tóg mũ gé, hã kỹ tóg Paulo vĩ mẽg tũ nĩ sir.
11 O centurião, porém, dava mais crédito ao piloto e ao mestre do que ao que Paulo dizia.
12 Canoa sag ja ẽn tóg há sĩ nĩ, hã kỹ ag tóg tá kusa fĩn pa vãnh nỹtĩ. Hã kỹ ũn e ag tóg tá pa sór mũ, ag tỹ cidade tỹ Fenice tá junjun jé, tá kusa fĩn pa jé. Goj vãso tỹ Creta tá cidade ũ vẽ, canoa sag ja ũ vẽ, Fenice ti. Tá rã krẽfĩn tá kãka vỹ króg he tũ nĩgtĩ. Hã kỹ ag tóg ra mũ sór mũ sir.
12 O porto era impróprio para passar o inverno, pelo que a maior parte deles foi de parecer que se retornasse ao mar, na esperança de chegar a Fenice, para passar ali o inverno, por ser esse um porto de Creta, abrigado dos ventos do sudeste e do nordeste.
13 Hã ra kãka sĩ tóg komẽr hã kraug he mũ sir. Kỹ tóg ag mỹ há tĩ. Hã kỹ ẽg tóg tá pa kỹ Creta fyr ra mũ mũ sir, Creta fyr kakó ra, goj kãmĩ mũn kỹ.
13 Soprava então brandamente o vento sul. Julgavam poder executar os seus planos. Levantaram a âncora e foram costeando de perto a ilha de Creta.
14 Vãhã kóho jũ tóg canoa kato tẽ mũ sir, ti jiji hã vỹ: Nordeste, he mũ. Creta tán kãtĩ mũ.
14 Mas, não muito depois, veio do lado da ilha um tufão chamado Euroaquilão.
15 Hã ra ẽg tóg kóho jũ tag kato canoa vóg tỹ hẽ ri ke tũ nĩ, kỹ ẽg tóg ti vóg tovãnh mũ sir. Kỹ kóho tóg canoa va tĩ mũ.
15 Sem poder resistir à ventania, o navio foi arrebatado e deixamo-nos arrastar.
16 Kỹ ẽg tóg goj vãso sĩ to hã mũ mũ, ti jyjy hã vỹ: Cauda, he mũ. Hã ra ẽg tóg canoa sĩ nỹgnỹn kãmũ ja nĩ, ti se kỹ. Cauda tá ẽg tóg canoa mág kri ti fi han sór mũ, hã ra ẽg tóg to jagãgtar mũ, kóho to.
16 Impelidos rapidamente para uma pequena ilha chamada Cauda, conseguimos, com muito esforço, recolher o batel.
17 Vãhã ag tóg ti kãtãnfyn mũ, canoa vóg tĩ ag. Kar ag tóg canoa mág tógfĩn mũ, ti tỹ vãm ke tũ nĩ jé. Hã ra ag tóg rỹnhrỹj kamẽg mũ, rỹnhrỹj tỹ Sirte he mũ ẽn, ga tỹ Líbia fyr tá. Hã kỹ ag tóg kur kunũg mũ sir. Kur ẽn vỹ canoa kri sag tĩ, kãka tỹ ti tĩn jé. Ẽn kunũg ag tóg mũ sir.
17 Içaram-no e, depois, como meio de segurança, cingiram o navio com cabos. Então, temendo encalhar em Sirte, arriaram as velas e entregaram-se à mercê dos ventos.
18 Hã ra ẽg tóg kóho jũ to jagãgtar' he mũ, kỹ ag tóg tỹ vaj kỹ canoa tỹ rĩg mũ ẽn kuju vãm mũ sir, goj ki, ti kufy vẽnh kãpãm ag tóg mũ sir.
18 No dia seguinte, sendo a tempestade ainda mais violenta, atiraram fora a carga.
19 Tỹ vaj ũn kỹ ẽg tóg jagãgtar tãvĩ nỹtĩ, kỹ ẽg tóg vãvãm kãn mũ sir, canoa kãki nỹtĩ ẽn, ti tralha ti. Ẽg kar tóg ag mré vãvãm mũ sir.
19 No terceiro dia, atiramos para fora com as nossas próprias mãos os acessórios do navio.
20 Kurã tỹ hẽn ri ke ki ẽg tóg rã vég tũ (pẽ) nĩ, krĩg ke gé. Kóho jũ ẽn tóg ẽg kato tẽ mũ. Kỹ tóg ẽg mỹ ẽg kãgter ha mẽ tĩ. “Ẽg hỹn krenkren ke tũ nĩ ha,” he ẽg tóg.
20 Ora, não aparecendo por muitos dias nem sol nem estrelas e sendo batidos por forte tempestade, tínhamos por fim perdido toda a esperança de sermos salvos.
21 Hã ra ẽg tóg jẽg tũ (pẽ) ja nĩ, kurã tỹ hẽn ri ke ki. Kỹ Paulo tóg ag to tĩg kỹ: “ãjag tỹ inh vĩ kri finh ke vẽ vẽ,” he mũ. “Ẽg tỹ Creta tá kãpa tũ nĩ ra ẽg jagẽgtar tũ nĩnh ke vẽ vẽ, kỹ ãjag tỹ nén ũ kren tũ nĩnh ke vẽ vẽ,” he tóg.
21 Desde muito tempo ninguém havia comido nada. Paulo levantou-se no meio deles e disse: Amigos, deveras devíeis ter-me atendido e não ter saído de Creta, e assim evitar esse perigo e essas perdas.
22 “Hã ra ãjag fe ti tỹ rỹnh kemnĩ. Ẽg kar vỹ krenkren mũ. Canoa hã vỹ tũ' henh mũ',” he tóg.
22 Agora, porém, vos admoesto a que tenhais coragem, pois não perecerá nenhum de vós, mas somente o navio.
23 “Kuty tag kã Topẽ tỹ jẽnẽ jafã tóg inh mré vĩ mũ. Inh Senhor hã vẽ, ũ tỹ ti jẽnẽg mũ ti, hã vỹ: Topẽ, he mũ,” he tóg.
23 Esta noite apareceu-me um anjo de Deus, a quem pertenço e a quem sirvo, o qual me disse:
24 “Ti tỹ jẽnẽ jafã tóg inh mỹ: “kamẽg tũg nĩ, Paulo',” he mũ. “Pã'i mág tỹ Imperador ve jé ã tóg ke mũ, kỹ Topẽ tóg ã mré mũ ag kar vin, ag tỹ ã mré krenkren jé,” he tóg inh mỹ,” he tóg, Paulo ti.
24 Não temas, Paulo. É necessário que compareças diante de César. Deus deu-te todos os que navegam contigo.
25 “Kỹ ãjag fe ti tỹ há' hemnĩ. Topẽ vĩ kri sóg fig mũ. Ti tỹ inh mỹ tó mũ vỹ ge nĩnh mũ,” he tóg, Paulo ti.
25 Por isso, amigos, coragem! Eu confio em Deus que há de acontecer como me foi dito.
26 “Jó ẽg tỹ canoa tỹ goj vãso to tĩn há tóg tĩ,” he tóg.
26 Vamos dar a uma ilha.
27 Semana régre vẽ sir, ẽg tỹ goj kafãn tũ mĩ mũ kri, kóho tỹ ẽg ran tĩ ki. Goj kafã tũ ẽn jiji hã vỹ: Mediterrâneo, he mũ. Meio noite ki canoa vóg tĩ ag tóg: “ga hỹn kakó nĩ ha,” he mũ.
27 Já estávamos na décima quarta noite, pelo mar Adriático, quando, pela meia-noite, os marinheiros pressentiram que estavam perto de alguma terra.
28 Kỹ ag tóg goj kãmun mũ sir. Kỹ tóg 36 (ke) metros he mũ. Kãnhmar ag tóg kãmun mãn, kỹ tóg 27 (ke) metros he mũ sir.
28 Então, atirando a sonda, perceberam que a profundidade era de vinte braças. Depois, um pouco mais adiante, viram que era de quinze braças.
29 Kỹ ag tóg pãró kamẽg mũ, ẽg tỹ ag mỹ kã ta kenh ha mẽ tĩn kỹ. Kỹ ag tóg canoa nér tá ti se jafã tỹ 4 (ke) vin mũ. Ferro ũ vẽ, ti se jafã ti. Ti tỹ rỹnhrỹj kãkã nỹ kỹ canoa tóg tá krỹg he mũ. Ti vin kỹ tóg ag tỹ kurã venh há tĩ, canoa vóg tĩ ag.
29 Temendo que déssemos em algum recife, lançaram quatro âncoras da popa, esperando ansiosos que amanhecesse o dia.
30 Kỹ ag tóg canoa sĩ ẽn térem mũ, goj ki. Canoa se jafã tỹ ag tóg kãki vin mũ, ag tỹ ón kỹ canoa krĩ tá vin jé. Hã ra ag tóg canoa mág ré kỹ ga ra mũ sór mũ.
30 Imediatamente, os marinheiros procuraram fugir e, sob o pretexto de largar as âncoras da proa, lançaram o bote ao mar.
31 Hã ra Paulo tóg vég mũ. Kỹ tóg capitão mỹ, soldado ag mỹ tóg: “ag tỹ pa kỹ ãjag vỹ krenkren ke tũ nĩ,” he mũ.
31 Paulo disse ao centurião e aos soldados: Se estes homens não permanecerem no navio, não podereis salvar-vos.
32 Kỹ soldado ag tóg vãfe kym mũ sir, ag tỹ vãfe tỹ canoa sĩ térem kỹ. Kỹ canoa sĩ ẽn tóg kutẽ mũ sir.
32 Os soldados cortaram, então, os cabos do bote e deixaram-no cair.
33 Tỹ vaj ken kỹ Paulo tóg vẽnh kar jyvẽn mũ, ag jẽn jé. Kỹ tóg: “semana régre vẽ (mỹr), ãjag fe von kỹ,” he mũ. “Nén ũ kãmẽg tũ ãjag nỹtĩ (mỹr) ver,” he tóg.
33 Enquanto ia amanhecendo, Paulo encorajou a todos que comessem alguma coisa, e disse: Já faz hoje catorze dias que estais em jejum, sem comer nada.
34 “Pão ko ra, ãjag tỹ tar há ki krenkren jé. Ũ vỹ ter ke tũ nĩ, kỹ ũ vỹ kaganh ke tũ nĩ gé,” he tóg, Paulo ti.
34 Rogo-vos que comais alguma coisa, no interesse de vossa vida, porque nem um cabelo da cabeça de alguém de vós perecerá.
35 Ti tỹ tag tó kar kỹ tóg pão mãg mũ sir. Vẽnh kar rĩnve tóg Topẽ mré vĩ mũ, kỹ tóg kupãn kỹ ko mũ sir.
35 Tendo dito isso, tomou do pão, pronunciou uma bênção na presença de todos e, depois de parti-lo, começou a comer.
36 Kỹ vẽnh kar tóg fe tar nỹtĩ sir. Kỹ ag tóg ko mũ gé sir.
36 Com isso, todos cobraram ânimo e puseram-se igualmente a comer.
37 276 (ke) ẽg nỹtĩ, canoa mág ẽn kãki.
37 No navio éramos ao todo duzentas e setenta e seis pessoas.
38 Ẽg tỹ ko kar kỹ ag tóg goj ki trigo kugjẽg mũ, canoa tỹ kãnhvy' hen jé.
38 Depois de terem comido à vontade, aliviaram o navio, atirando o trigo ao mar.
39 Tỹ vaj kỹ ag tóg vég mũ sir, hã ra ag tóg goj vãso ẽn ki kagtĩg nỹtĩ. Kỹ ag tóg tá rỹnhrỹj vég mũ sir, rĩnhrĩj ti. Tá kóho tóg há sĩ nĩ. Kỹ ag tóg tag ra canoa tĩn sór mũ.
39 Afinal, clareou o dia. Os marinheiros não reconheceram a terra, mas viram uma enseada com uma praia, na qual tencionavam encalhar o navio, caso o pudessem.
40 Kỹ ag tóg ferro ẽn kykym mũ sir, goj kãki. Kỹ ag tóg canoa vóg jafã kygvãg mũ gé. Canoa krĩ tá ag tóg kur kujén mũ, kóho kato.
40 Levantaram as âncoras e largaram ao mesmo tempo as amarras dos lemes. Desfraldaram ao vento a vela mestra e rumaram para a praia.
41 Hã kỹ ẽg tóg rỹnhrỹj ẽn to mũ mũ sir. Kỹ goj régre tóg jagnẽ ki jun nĩ. Kỹ canoa tóg rỹnhrỹj kãra rã mũ sir. Ti krĩ tóg rĩnhrĩj krẽm rã mũ, kỹ tóg sir tar mũ sir. Kỹ ti nér tóg kam ke mũ sir, goj jũ kỹ. Kỹ tóg mráj mũ, canoa ti.
41 Mas deram numa língua de terra, e o navio encalhou aí. A proa, encalhada, permanecia imóvel, ao mesmo tempo que a popa se abria com a força do mar.
42 Kỹ soldado ag tóg vẽnh sigse ag kãgtén sór mũ, ag mrogmro kỹ vẽnh pigju tũ nĩn jé, ag krenkren tũ nĩn jé.
42 Os soldados tencionavam matar os presos, por temerem que algum deles fugisse a nado.
43 Hã ra capitão tóg Paulo kren han sór mũ. Kỹ tóg ag mỹ: “ke tũg ra,” he mũ. “Ãjag tỹ tũgnũm há nĩn kỹ goj kãra ge vén inhhã, ãjag tỹ ga ra ge vén jé, tũgnũm kỹ,” he tóg.
43 O centurião, porém, querendo salvar Paulo, impediu que o fizessem e ordenou que aqueles que pudessem nadar fossem os primeiros a lançar-se ao mar e alcançar a terra.
44 “Ãjag tỹ tũgnũm kórég kỹ kan kri nỹmnĩ, canoa mránhráj kri,” he tóg, capitão ti.
44 Os demais, uns atingiram a terra em tábuas, outros em cima dos destroços do navio. Desse modo, todos conseguiram chegar à terra, sãos e salvos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.