Atos 10
Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs NVT
1 Cidade tỹ Cesaréia tá ũ tóg nĩ nĩ, ti jiji hã vỹ: Cornélio, he mũ. Soldado tỹ 100 to pã'i vẽ, ag tỹ ũ to: ga tỹ Itália tá ke ag, he mũ ẽn to capitão vẽ.
1 Morava em Cesareia um oficial do exército romano chamado Cornélio, capitão do Regimento Italiano.
2 Ẽn vỹ Topẽ to há nĩ, kỹ tóg Topẽ kamẽg tĩ. Ti mré ke kar vỹ ge nỹtĩ gé. Povo tỹ Israel ag kãmĩ ũn jagãgtar ag jagãgtãn tóg tĩgtĩ, ti tỹ tỹ Israel ag mré ke tũ hã ra. Topẽ mré tóg vĩ tĩ gé.
2 Era um homem devoto e temente a Deus, como era também toda a sua família. Dava aos pobres esmolas generosas e sempre orava ao Senhor.
3 Ẽn tóg nén nẽ vég mũ, 3 horas ki, ã nũr tũ ra. Kỹ tóg Topẽ tỹ jẽnẽ jafã jun vég mũ. Kỹ tóg ti mỹ: “Cornélio',” he mũ, Topẽ tỹ jẽnẽ jafã ti.
3 Certa tarde, por volta das três horas, teve uma visão na qual viu um anjo de Deus vir em sua direção e dizer: “Cornélio!”.
4 Ti tỹ ti ve kỹ ti fe tóg jũrũn ke mũ, kỹ tóg: “ne nẽ?” he mũ.
4 Temeroso, Cornélio olhou fixamente para o anjo e perguntou: “Que é, senhor?”. E o anjo respondeu: “Suas orações e esmolas subiram até Deus, e ele as guarda na memória.
5 “Kỹ ũ jẽgnẽmnĩ, ag tỹ Jope ra mũ jé. Tá ũ tóg nĩ nĩ, ti jiji hã vỹ: Simão, he mũ, kỹ ti jyjy ũ hã vỹ: Pedro, he mũ. Ẽn jé prẽrmnĩ,” he tóg.
5 Agora, envie alguns homens a Jope e mande buscar Simão, também chamado Pedro.
6 “Simão mré tóg nĩ nĩ, ũ tỹ nén fár tỹ tãnãj ke tĩ ẽn mré, kỹ ti ĩn vỹ goj kafã tũ fyr tá jẽ nĩ,” he tóg.
6 Ele está hospedado com Simão, um homem que trabalha com couro e mora à beira do mar”.
7 Kỹ Topẽ tỹ jẽnẽ jafã tóg tĩ mũ, ti mỹ tó kar kỹ. Kỹ capitão ẽn tóg ã camarada régre ag jé prẽr mũ, soldado pir mré, ũ tỹ Topẽ kamẽg mũ ẽn ti. Ũ tỹ ã rãnhrãj han mũ ẽn jé tóg prẽr mũ.
7 Assim que o anjo foi embora, Cornélio chamou dois servos de sua casa e um soldado devoto de seu grupo de auxiliares.
8 Kỹ tóg ag mỹ ã tỹ nén ve ja tó mũ, kỹ tóg cidade tỹ Jope ra ag jẽgnẽg mũ.
8 Ele lhes contou o que havia acontecido e os enviou a Jope.
9 Tỹ vaj kỹ ag tóg cidade ẽn to hã nỹtĩ, meio dia ki. Kỹ Pedro tóg ĩn kri kyjer ẽn ra tãpry mũ, Topẽ mré vĩ jé.
9 No dia seguinte, quando os mensageiros de Cornélio se aproximavam da cidade, Pedro subiu ao terraço para orar. Era cerca de meio-dia,
10 Kỹ tóg kókĩr mũ. Kỹ tóg fag mỹ vẽjén to vĩ mũ. Fag tỹ ver ti mỹ han mũ ra tóg nén nẽ vég mũ, Pedro ti.
10 e ele estava com fome. Enquanto a refeição era preparada, entrou num êxtase.
11 Kỹ tóg ag tỹ kanhkã nón mũ vég mũ. Tá nén ũ tóg kãtére mũ. Kỹ tóg tỹ kur mág ve nĩ. Ti péno kygje kỹ tóg ga kri kãtére mũ, kur ti.
11 Viu o céu aberto e algo semelhante a um grande lençol ser baixado por suas quatro pontas.
12 Hã ra bicho kar tóg kur ẽn kãki nỹtĩ nĩ, fa tỹ 4 (ke) kar tóg nỹtĩ, ũ tóg ã nug kri mũgtĩ gé, sẽsĩ kar ke gé, jẽsĩ kar.
12 No lençol havia toda espécie de animais, répteis e aves.
13 Kỹ vẽnh vĩ tóg mẽ há tĩ, kỹ tóg: “tág',” he mũ. “Tãnh kỹ kó, vỹ,” he tóg.
13 Então uma voz lhe disse: “Levante-se, Pedro; mate e coma”.
14 Kỹ Pedro tóg ẽg Senhor ti mỹ: “nejé,” he mũ. “Nén ũ jẽggry ko ja tũ sóg nĩ (mỹr),” he tóg. “Ẽg povo jykre tũ vẽ, ẽg tỹ bicho ẽn kon kỹ,” he tóg.
14 “De modo nenhum, Senhor!”, respondeu Pedro. “Jamais comi coisa alguma que fosse considerada impura e imprópria.”
15 Kỹ tóg ti mỹ vĩ mãn mũ sir jãvo, vẽnh vĩ ti, kỹ tóg: “Topẽ tóg hã ra to: há ti nĩ, he mũ. Kỹ jẽggryg tũg nĩ,” he tóg.
15 Mas a voz falou novamente: “Não chame de impuro o que Deus purificou”.
16 Ge tãgtũ han tóg, kỹ nén nẽ ẽn tóg vég tũ' he mũ sir, kanhkã tá.
16 A mesma visão se repetiu três vezes. Então, subitamente, o lençol foi recolhido ao céu.
17 Hã ra tóg Pedro mỹ e tĩ. Ti tỹ to jykrén tũ tóg tĩ, ti tỹ vég mũ to. Ti tỹ ver to jykrén mũ ra ag tóg junjun mũ, Cornélio tỹ ũn jẽgnẽg mũ ag. Ũ tóg ag mỹ: “ĩn ẽn vẽ,” he ja nĩ.
17 Pedro ficou perplexo, pensando em qual seria o significado da visão. Nesse momento, os homens que Cornélio tinha enviado encontraram a casa de Simão. Eles se aproximaram do portão
18 Kỹ ag tóg tá junjun mũ. Ró to jẽgjẽ kỹ ag tóg jamã hár(a) ke mũ, kỹ ag tóg: “Simão Pedro ag mỹ ki nỹtĩ?” he mũ.
18 e perguntaram se estava hospedado ali Simão, também chamado Pedro.
19 Hã ra Pedro tóg ver ã tỹ vég mũ ẽn to jykrén nĩ nĩ. Kỹ Topẽ kuprĩg tóg ti mỹ ke mũ. “Ha vé, ũn régre ag vỹ ã jé prẽr mũ,” he tóg.
19 Enquanto Pedro ainda refletia sobre a visão, o Espírito lhe disse: “Três homens vieram procurá-lo.
20 “Jẽg nẽ ra, kãtére ra, tĩg ra ag mré,” he tóg. “To jykrén tũg. Isỹ ag jẽgnẽ vẽ,” he tóg, Pedro mỹ, Topẽ kuprĩg ti.
20 Levante-se, desça e vá encontrar-se com eles. Não hesite em acompanhá-los, pois eu os enviei”.
21 Kỹ Pedro tóg ag to kãtére mũ, kỹ tóg ag mỹ: “inh hã vẽ,” he mũ. “Inh jé prẽr ja ãjag tóg nĩ,” he tóg. “Ãjag tỹ ne to kãmũ nẽ?” he tóg ag mỹ.
21 Pedro desceu e disse aos homens: “Eu sou quem vocês procuram. Por que vieram?”.
22 Kỹ ag tóg ti mỹ: “Cornélio tỹ ẽg jẽgnẽ vẽ,” he mũ. “Capitão vẽ, Cornélio ti. Ũn jykre kuryj vẽ, kỹ tóg Topẽ kamẽg tĩ,” he ag tóg. “Israel kar ag tóg ti to há nỹtĩ, ti to ag tóg vĩ há han tĩ. Topẽ tỹ jẽnẽ jafã vỹ ti mỹ ke ja nĩ, ti tỹ ã jé prẽr jé, ã tỹ ti ĩn ra tĩg jé, ã tỹ ti mỹ Topẽ kãmén jé,” he ag tóg, Pedro mỹ.
22 Eles responderam: “Cornélio, um oficial romano, nos enviou. Ele é um homem devoto e temente a Deus, respeitado por todos os judeus. Um santo anjo o instruiu a chamar o senhor à casa dele para que ele ouça sua mensagem”.
23 Kỹ Pedro tóg ag mỹ: “kãge jẽg ra,” he mũ. Kỹ ag tóg tá nũgnũr mũ. Tỹ vaj kỹ tóg ag mré tĩ mũ. Kỹ Jope tá ke ũ ag tóg ti mré mũ mũ gé, Jesus mré ke ũ ag.
23 Então Pedro convidou os homens para se hospedarem ali aquela noite. No dia seguinte, foi com eles, acompanhado de alguns irmãos de Jope.
24 Tỹ vaj kỹ ag tóg Cesaréia tá junjun mũ. Tá Cornélio tóg ag jãvãnh mũ. Hã kỹ tóg ã kanhkã ag kar kógfyn ja nĩ, ag mỹ vẽnh vĩ jẽnẽ ja tóg nĩ, ã mré ke kar ag mỹ. Kỹ ag tóg kãmũ ja nĩ, kỹ ag tóg tá nỹtĩ sir.
24 Chegaram a Cesareia no dia seguinte. Cornélio os esperava e havia reunido seus parentes e amigos íntimos.
25 Pedro tỹ tá jun kỹ Cornélio tóg ti kato tẽ mũ, kỹ tóg ti jo mũg ke mũ. “Ti hỹn tỹ Topẽ nĩ,” he tóg, hã kỹ tóg ti jo mũg ke mũ, Cornélio ti.
25 Quando Pedro chegou à casa, Cornélio veio ao seu encontro e prostrou-se diante dele, adorando-o.
26 Hã ra Pedro tóg ti fẽg mũ, kỹ tóg: “ke tũg ra,” he mũ. “Tỹ sóg ẽprã ke nĩ gé,” he tóg ti mỹ.
26 Mas Pedro o levantou e disse: “Fique de pé! Eu sou apenas um homem como você”.
27 Kỹ tóg ti mỹ vĩ há han mũ. Kỹ tóg kãra rã kỹ ũn e ag vég mũ, ũn vẽnh mãn kỹ nỹtĩ ag, Pedro ti.
27 Os dois conversaram e depois entraram na casa, onde muitos outros estavam reunidos.
28 Kỹ tóg ag mỹ: “Israel ag vỹ fóg mré nĩ tũ nĩgtĩ (mỹr),” he mũ. “Ẽg jykren hã vẽ,” he tóg. “Kỹ ẽg tóg fóg ĩn kãra rã tũ nĩgtĩ gé (mỹr) sir. Tag ki kanhró ãjag tóg nỹtĩ,” he tóg. “Hã ra Topẽ tóg inh kanhrãn, ã jykre tỹ. Kỹ sóg vẽnh kar ĩn kãra rãnh mũ, jẽggry tũ nĩn kỹ,” he tóg.
28 Pedro lhes disse: “Vocês sabem que nossas leis proíbem que um judeu entre num lar gentio como este ou se associe com os gentios. No entanto, Deus me mostrou que não devo mais considerar ninguém impuro ou impróprio.
29 “Hã kỹ sóg jatun mỹ kãtĩg, vẽsỹmér, ãjag tỹ inh jé prẽr kỹ. Kỹ sỹ ãjag ki jẽmẽnh há tóg tĩ. Ãjag tỹ hẽ ri ke jé inh jé prẽr nẽ?” he tóg ag mỹ, Pedro ti.
29 Por isso, vim assim que fui chamado, sem levantar objeções. Agora digam por que vocês mandaram me buscar”.
30 Kỹ Cornélio tóg ti mỹ: “4 dias vẽ ha ũri,” he mũ, “kỹ sóg Topẽ mré vĩnh ke nĩ nĩ, jẽg tũ nĩn kỹ. 3 horas vẽ. Inh ĩn krẽm sóg Topẽ mré vĩnh ke nĩ nĩ, kỹ sóg ũ vég nĩ nĩ. Ti kur tóg kókov nĩ.
30 Cornélio respondeu: “Quatro dias atrás, eu estava orando em casa por volta deste mesmo horário, às três da tarde. De repente, um homem vestido com roupas resplandecentes apareceu diante de mim.
31 Kỹ tóg inh mỹ: “Cornélio',” he mũ. “Topẽ vỹ ã vĩ mẽg mũ. Ã tỹ ũn jagẽgtar mỹ nén vin ẽn ve tóg. To tóg jykrén, Topẽ ti,” he tóg.
31 Ele me disse: ‘Cornélio, Deus ouviu sua oração e se lembrou de suas esmolas.
32 “Kỹ Jope ra ũ jẽnẽ. Tá Simão jé prẽr, ũ tỹ Pedro he mũ ẽn ti. Nén fár tỹ tãnãj ke tĩ ẽn ĩn krẽm tóg nĩ nĩ, hã vỹ: Simão, he mũ. Ti ĩn vỹ goj kafã tũ fyr tá jẽ nĩ,” he tóg inh mỹ, Topẽ tỹ jẽnẽ jafã ti,” he tóg, capitão ti.
32 Agora, envie mensageiros a Jope e mande buscar Simão, também chamado Pedro. Ele está hospedado na casa de Simão, um homem que trabalha com couro e mora à beira do mar’.
33 “Kỹ sóg vẽsỹmér ã to ũ ag jẽgnẽ. Kỹ ã tóg kãtĩ mũ. Kỹ tóg há tĩ, ã kãtĩg ti. Hã to ẽg tóg vẽnh mãn, Topẽ jo. Topẽ tỹ ã mỹ nén tó ja kãmén ra ẽg mỹ. Ẽg tỹ mẽnh há tóg tĩ vẽ,” he tóg, Cornélio ti, Pedro mỹ.
33 Assim, mandei buscá-lo de imediato, e foi bom que tenha vindo. Agora estamos todos aqui, esperando diante de Deus para ouvir a mensagem que o Senhor mandou que você nos trouxesse”.
34 Kỹ Pedro tóg ag mỹ kãmén mũ, kỹ tóg: “vãhã tóg sỹ to jykrén mũ,” he mũ. “Topẽ mỹ nén ũ tũ vẽ, Israel he mũ ẽn ag, fóg he mũ ẽn ag ke gé, kanhgág ag ke gé, Israel jykre han tũ kar ag,” he tóg.
34 Então Pedro respondeu: “Vejo claramente que Deus não mostra nenhum favoritismo.
35 “Ũ tỹ ti kamẽg mũ vỹ ti mỹ há nỹtĩ, Topẽ mỹ, ũ tỹ vẽnh jykre kuryj han mũ ag kar, povo kar kãmĩ,” he tóg.
35 Em todas as nações ele aceita aqueles que o temem e fazem o que é certo.
36 “Povo tỹ Israel mỹ tóg ã vĩ ẽn jẽnẽ ja nĩ, Topẽ ti. Ẽg mỹ tóg tó, ẽg tỹ jatu nỹtĩ jé, ti tỹ Jesus Cristo tugrĩn ẽg to há nĩn kỹ. Jesus ẽn vỹ tỹ vẽnh kar Senhor nĩ,” he tóg.
36 Esta é a mensagem de boas-novas para o povo de Israel: Há paz com Deus por meio de Jesus Cristo, que é Senhor de todos.
37 “Vẽnh vĩ ẽn mẽ kãn ãjag tóg huri. Judéia kar mĩ tóg rũm ke ja nĩ. João tóg vẽnh kar mỹ: “ãjag jykre tovãnh ra,” he ja nĩgtĩ. Kỹ tóg ag kygpe ja nĩ. Kar kỹ Jesus tóg Galiléia mĩ tĩg vén mũ, Nazaré tá ke ẽn ti.
37 Vocês sabem o que aconteceu em toda a Judeia, começando na Galileia, depois do batismo que João proclamou.
38 Kỹ Topẽ tóg Jesus mỹ ã kuprĩg jẽnẽ ja nĩ. Kỹ tóg ti mỹ vẽnh jykre nĩm ja nĩ. Ga kar mĩ tóg tĩg ja nĩgtĩ. Nén kar há han ja tóg nĩgtĩ. Japo tỹ ũn vóg kónãn mũ ag tỹ há' he ja tóg nĩ gé. Topẽ hã ne ti mré han ja nĩgtĩ hã ra',” he tóg.
38 Sabem também que Deus ungiu Jesus de Nazaré com o Espírito Santo e com poder. Então Jesus foi por toda parte fazendo o bem e curando todos os oprimidos pelo diabo, porque Deus estava com ele.
39 “Nén kar ẽn ve ja ẽg tóg nĩgtĩ, ti tỹ nén han mũ kar, ga tỹ Judéia tá, Jerusalém tá ke gé. Ẽn tỹ ag tóg cruz to ti sa ja nĩgtĩ, ti tén ja ag tóg nĩgtĩ.
39 “E nós somos testemunhas de tudo que ele fez em toda a Judeia e em Jerusalém, onde o mataram. Penduraram-no numa cruz,
40 Kurã tãgtũ tũg kỹ Topẽ tóg ẽn rĩn mãn ja nĩgtĩ, kỹ tóg vẽnh ven ja nĩgtĩ,” he tóg, Pedro ti.
40 mas Deus o ressuscitou no terceiro dia e permitiu que ele fosse visto,
41 “Hã ra vẽnh kar vỹ ti ve ja tũ nĩ. Ẽg hã mỹ tóg vẽnh ven ja nĩ. Hã to Topẽ tóg ẽg kuprẽg ja nĩgtĩ. Ti mré ẽg tóg jẽn ja nĩgtĩ, kron ja nĩgtĩ gé, ti tỹ ã ter kar rĩr mãn kỹ,” he tóg, Pedro ti.
41 não por todo o povo, mas por nós que fomos escolhidos por Deus de antemão para sermos suas testemunhas. Nós fomos os que comemos e bebemos com ele depois que ele ressuscitou dos mortos.
42 “Kỹ tóg ẽg mỹ: “vẽnh kar mỹ inh kãmén nĩ,” he ja nĩgtĩ. “Topẽ vỹ ti tỹ vẽnh kar kãfór han, hemnĩ,” he ja tóg nĩ ẽg mỹ. “Kỹ tóg vẽnh kar tỹ nén han mũ venh ke mũ sir. Ũ tỹ ũri rĩnrĩr mũ ag kar tỹ nén hyn han mũ ve jé tóg ke mũ, ũn ter mũ ag kar tỹ nén hyn han mũ kar ke gé, hemnĩ,” he ja tóg nĩgtĩ ẽg mỹ, Jesus ti,” he tóg, Pedro ti.
42 E ele nos mandou anunciar sua mensagem em toda parte e testemunhar que Deus o designou juiz dos vivos e dos mortos.
43 “Vãsỹ Topẽ vĩ tó tĩ ag kar vỹ ti kãmén ja nĩgtĩ, kỹ ag tóg: “ũ tỹ ti ki rã mũ mỹ tóg vẽnh pãte fón ke mũ, Topẽ ti, ti tỹ ti vĩ mranh mũ ti,” he ja nĩgtĩ. “Cristo tugrĩn tóg vẽnh pãte fón ke mũ,” he ja ag tóg nĩgtĩ, Topẽ vĩ tó tĩ ag,” he tóg, Pedro ti.
43 É a respeito dele que todos os profetas dão testemunho, dizendo que todo o que nele crer receberá o perdão de seus pecados por meio de seu nome”.
44 Pedro tỹ ver tag tó kỹ vãhã Topẽ kuprĩg tóg ag ki rã mũ, ũ tỹ ti vĩ mẽg mũ ag ki.
44 Enquanto Pedro ainda falava, o Espírito Santo desceu sobre todos que ouviam a mensagem.
45 Kỹ Israel ag tỹ Jesus ki ge kỹ nỹtĩ ag mỹ tóg e tĩ, ũ tỹ Pedro mré kãmũ ag mỹ. “Topẽ kuprĩg tóg tỹ ag jagrẽ nĩ',” he ag tóg. “Ag tỹ tỹ fóg nỹtĩ ra tóg ag ki rã mũ',” he ag tóg.
45 Os discípulos judeus que acompanhavam Pedro ficaram admirados de que o dom do Espírito Santo também fosse derramado sobre os gentios,
46 “Vẽnh vĩ ũ tugtó ag mũ (mỹr),” he ag tóg. “Vẽnh vĩ ẽn ki ag tóg Topẽ mỹ: há ã tóg nĩ, he mũ,” he ag tóg.
46 pois os ouviram falar em outras línguas e louvar a Deus. Pedro perguntou:
47 Kỹ Pedro tóg: “ũ tóg ag to: ag kygpenh ke tũ ẽg nĩ, henh ke tũ nĩ (mỹr),” he mũ. “Topẽ kuprĩg tỹ ag jagrẽ nỹtĩ. Ẽg ki rã ri ke han tóg ag ki, Topẽ kuprĩg ti. Kỹ ẽg hỹn ag kygpenh mũ ha,” he tóg, Pedro ti.
47 “Pode alguém se opor a que eles sejam batizados agora que, como nós, também receberam o Espírito Santo?”.
48 Kỹ tóg ũ mỹ: “ag kygpe ra ge, Jesus Cristo jiji tó kỹ,” he mũ sir.
48 Então ordenou que fossem batizados em nome de Jesus Cristo. Depois, pediram que Pedro ficasse com eles alguns dias.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.