Atos 10

Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs ACF

Sair da comparação
ACF Almeida Corrigida Fiel
1 Cidade tỹ Cesaréia tá ũ tóg nĩ nĩ, ti jiji hã vỹ: Cornélio, he mũ. Soldado tỹ 100 to pã'i vẽ, ag tỹ ũ to: ga tỹ Itália tá ke ag, he mũ ẽn to capitão vẽ.
1 E havia em Cesaréia um homem por nome Cornélio, centurião da coorte chamada italiana,
2 Ẽn vỹ Topẽ to há nĩ, kỹ tóg Topẽ kamẽg tĩ. Ti mré ke kar vỹ ge nỹtĩ gé. Povo tỹ Israel ag kãmĩ ũn jagãgtar ag jagãgtãn tóg tĩgtĩ, ti tỹ tỹ Israel ag mré ke tũ hã ra. Topẽ mré tóg vĩ tĩ gé.
2 Piedoso e temente a Deus, com toda a sua casa, o qual fazia muitas esmolas ao povo, e de contínuo orava a Deus.
3 Ẽn tóg nén nẽ vég mũ, 3 horas ki, ã nũr tũ ra. Kỹ tóg Topẽ tỹ jẽnẽ jafã jun vég mũ. Kỹ tóg ti mỹ: “Cornélio',” he mũ, Topẽ tỹ jẽnẽ jafã ti.
3 Este, quase à hora nona do dia, viu claramente numa visão um anjo de Deus, que se dirigia para ele e dizia: Cornélio.
4 Ti tỹ ti ve kỹ ti fe tóg jũrũn ke mũ, kỹ tóg: “ne nẽ?” he mũ.
4 O qual, fixando os olhos nele, e muito atemorizado, disse: Que é, Senhor? E disse-lhe: As tuas orações e as tuas esmolas têm subido para memória diante de Deus;
5 “Kỹ ũ jẽgnẽmnĩ, ag tỹ Jope ra mũ jé. Tá ũ tóg nĩ nĩ, ti jiji hã vỹ: Simão, he mũ, kỹ ti jyjy ũ hã vỹ: Pedro, he mũ. Ẽn jé prẽrmnĩ,” he tóg.
5 Agora, pois, envia homens a Jope, e manda chamar a Simão, que tem por sobrenome Pedro.
6 “Simão mré tóg nĩ nĩ, ũ tỹ nén fár tỹ tãnãj ke tĩ ẽn mré, kỹ ti ĩn vỹ goj kafã tũ fyr tá jẽ nĩ,” he tóg.
6 Este está hospedado com um certo Simão curtidor, que tem a sua casa junto do mar. Ele te dirá o que deves fazer.
7 Kỹ Topẽ tỹ jẽnẽ jafã tóg tĩ mũ, ti mỹ tó kar kỹ. Kỹ capitão ẽn tóg ã camarada régre ag jé prẽr mũ, soldado pir mré, ũ tỹ Topẽ kamẽg mũ ẽn ti. Ũ tỹ ã rãnhrãj han mũ ẽn jé tóg prẽr mũ.
7 E, retirando-se o anjo que lhe falava, chamou dois dos seus criados, e a um piedoso soldado dos que estavam ao seu serviço.
8 Kỹ tóg ag mỹ ã tỹ nén ve ja tó mũ, kỹ tóg cidade tỹ Jope ra ag jẽgnẽg mũ.
8 E, havendo-lhes contado tudo, os enviou a Jope.
9 Tỹ vaj kỹ ag tóg cidade ẽn to hã nỹtĩ, meio dia ki. Kỹ Pedro tóg ĩn kri kyjer ẽn ra tãpry mũ, Topẽ mré vĩ jé.
9 E no dia seguinte, indo eles seu caminho, e estando já perto da cidade, subiu Pedro ao terraço para orar, quase à hora sexta.
10 Kỹ tóg kókĩr mũ. Kỹ tóg fag mỹ vẽjén to vĩ mũ. Fag tỹ ver ti mỹ han mũ ra tóg nén nẽ vég mũ, Pedro ti.
10 E tendo fome, quis comer; e, enquanto lho preparavam, sobreveio-lhe um arrebatamento de sentidos,
11 Kỹ tóg ag tỹ kanhkã nón mũ vég mũ. Tá nén ũ tóg kãtére mũ. Kỹ tóg tỹ kur mág ve nĩ. Ti péno kygje kỹ tóg ga kri kãtére mũ, kur ti.
11 E viu o céu aberto, e que descia um vaso, como se fosse um grande lençol atado pelas quatro pontas, e vindo para a terra.
12 Hã ra bicho kar tóg kur ẽn kãki nỹtĩ nĩ, fa tỹ 4 (ke) kar tóg nỹtĩ, ũ tóg ã nug kri mũgtĩ gé, sẽsĩ kar ke gé, jẽsĩ kar.
12 No qual havia de todos os animais quadrúpedes e feras e répteis da terra, e aves do céu.
13 Kỹ vẽnh vĩ tóg mẽ há tĩ, kỹ tóg: “tág',” he mũ. “Tãnh kỹ kó, vỹ,” he tóg.
13 E foi-lhe dirigida uma voz: Levanta-te, Pedro, mata e come.
14 Kỹ Pedro tóg ẽg Senhor ti mỹ: “nejé,” he mũ. “Nén ũ jẽggry ko ja tũ sóg nĩ (mỹr),” he tóg. “Ẽg povo jykre tũ vẽ, ẽg tỹ bicho ẽn kon kỹ,” he tóg.
14 Mas Pedro disse: De modo nenhum, Senhor, porque nunca comi coisa alguma comum e imunda.
15 Kỹ tóg ti mỹ vĩ mãn mũ sir jãvo, vẽnh vĩ ti, kỹ tóg: “Topẽ tóg hã ra to: há ti nĩ, he mũ. Kỹ jẽggryg tũg nĩ,” he tóg.
15 E segunda vez lhe disse a voz: Não faças tu comum ao que Deus purificou.
16 Ge tãgtũ han tóg, kỹ nén nẽ ẽn tóg vég tũ' he mũ sir, kanhkã tá.
16 E aconteceu isto por três vezes; e o vaso tornou a recolher-se ao céu.
17 Hã ra tóg Pedro mỹ e tĩ. Ti tỹ to jykrén tũ tóg tĩ, ti tỹ vég mũ to. Ti tỹ ver to jykrén mũ ra ag tóg junjun mũ, Cornélio tỹ ũn jẽgnẽg mũ ag. Ũ tóg ag mỹ: “ĩn ẽn vẽ,” he ja nĩ.
17 E estando Pedro duvidando entre si acerca do que seria aquela visão que tinha visto, eis que os homens que foram enviados por Cornélio pararam à porta, perguntando pela casa de Simão.
18 Kỹ ag tóg tá junjun mũ. Ró to jẽgjẽ kỹ ag tóg jamã hár(a) ke mũ, kỹ ag tóg: “Simão Pedro ag mỹ ki nỹtĩ?” he mũ.
18 E, chamando, perguntaram se Simão, que tinha por sobrenome Pedro, morava ali.
19 Hã ra Pedro tóg ver ã tỹ vég mũ ẽn to jykrén nĩ nĩ. Kỹ Topẽ kuprĩg tóg ti mỹ ke mũ. “Ha vé, ũn régre ag vỹ ã jé prẽr mũ,” he tóg.
19 E, pensando Pedro naquela visão, disse-lhe o Espírito: Eis que três homens te buscam.
20 “Jẽg nẽ ra, kãtére ra, tĩg ra ag mré,” he tóg. “To jykrén tũg. Isỹ ag jẽgnẽ vẽ,” he tóg, Pedro mỹ, Topẽ kuprĩg ti.
20 Levanta-te pois, desce, e vai com eles, não duvidando; porque eu os enviei.
21 Kỹ Pedro tóg ag to kãtére mũ, kỹ tóg ag mỹ: “inh hã vẽ,” he mũ. “Inh jé prẽr ja ãjag tóg nĩ,” he tóg. “Ãjag tỹ ne to kãmũ nẽ?” he tóg ag mỹ.
21 E, descendo Pedro para junto dos homens que lhe foram enviados por Cornélio, disse: Eis que sou eu a quem procurais; qual é a causa por que estais aqui?
22 Kỹ ag tóg ti mỹ: “Cornélio tỹ ẽg jẽgnẽ vẽ,” he mũ. “Capitão vẽ, Cornélio ti. Ũn jykre kuryj vẽ, kỹ tóg Topẽ kamẽg tĩ,” he ag tóg. “Israel kar ag tóg ti to há nỹtĩ, ti to ag tóg vĩ há han tĩ. Topẽ tỹ jẽnẽ jafã vỹ ti mỹ ke ja nĩ, ti tỹ ã jé prẽr jé, ã tỹ ti ĩn ra tĩg jé, ã tỹ ti mỹ Topẽ kãmén jé,” he ag tóg, Pedro mỹ.
22 E eles disseram: Cornélio, o centurião, homem justo e temente a Deus, e que tem bom testemunho de toda a nação dos judeus, foi avisado por um santo anjo para que te chamasse a sua casa, e ouvisse as tuas palavras.
23 Kỹ Pedro tóg ag mỹ: “kãge jẽg ra,” he mũ. Kỹ ag tóg tá nũgnũr mũ. Tỹ vaj kỹ tóg ag mré tĩ mũ. Kỹ Jope tá ke ũ ag tóg ti mré mũ mũ gé, Jesus mré ke ũ ag.
23 Então, chamando-os para dentro, os recebeu em casa. E no dia seguinte foi Pedro com eles, e foram com ele alguns irmãos de Jope.
24 Tỹ vaj kỹ ag tóg Cesaréia tá junjun mũ. Tá Cornélio tóg ag jãvãnh mũ. Hã kỹ tóg ã kanhkã ag kar kógfyn ja nĩ, ag mỹ vẽnh vĩ jẽnẽ ja tóg nĩ, ã mré ke kar ag mỹ. Kỹ ag tóg kãmũ ja nĩ, kỹ ag tóg tá nỹtĩ sir.
24 E no dia imediato chegaram a Cesaréia. E Cornélio os estava esperando, tendo já convidado os seus parentes e amigos mais íntimos.
25 Pedro tỹ tá jun kỹ Cornélio tóg ti kato tẽ mũ, kỹ tóg ti jo mũg ke mũ. “Ti hỹn tỹ Topẽ nĩ,” he tóg, hã kỹ tóg ti jo mũg ke mũ, Cornélio ti.
25 E aconteceu que, entrando Pedro, saiu Cornélio a recebê-lo, e, prostrando-se a seus pés o adorou.
26 Hã ra Pedro tóg ti fẽg mũ, kỹ tóg: “ke tũg ra,” he mũ. “Tỹ sóg ẽprã ke nĩ gé,” he tóg ti mỹ.
26 Mas Pedro o levantou, dizendo: Levanta-te, que eu também sou homem.
27 Kỹ tóg ti mỹ vĩ há han mũ. Kỹ tóg kãra rã kỹ ũn e ag vég mũ, ũn vẽnh mãn kỹ nỹtĩ ag, Pedro ti.
27 E, falando com ele, entrou, e achou muitos que ali se haviam ajuntado.
28 Kỹ tóg ag mỹ: “Israel ag vỹ fóg mré nĩ tũ nĩgtĩ (mỹr),” he mũ. “Ẽg jykren hã vẽ,” he tóg. “Kỹ ẽg tóg fóg ĩn kãra rã tũ nĩgtĩ gé (mỹr) sir. Tag ki kanhró ãjag tóg nỹtĩ,” he tóg. “Hã ra Topẽ tóg inh kanhrãn, ã jykre tỹ. Kỹ sóg vẽnh kar ĩn kãra rãnh mũ, jẽggry tũ nĩn kỹ,” he tóg.
28 E disse-lhes: Vós bem sabeis que não é lícito a um homem judeu ajuntar-se ou chegar-se a estrangeiros; mas Deus mostrou-me que a nenhum homem chame comum ou imundo.
29 “Hã kỹ sóg jatun mỹ kãtĩg, vẽsỹmér, ãjag tỹ inh jé prẽr kỹ. Kỹ sỹ ãjag ki jẽmẽnh há tóg tĩ. Ãjag tỹ hẽ ri ke jé inh jé prẽr nẽ?” he tóg ag mỹ, Pedro ti.
29 Por isso, sendo chamado, vim sem contradizer. Pergunto, pois, por que razão mandastes chamar-me?
30 Kỹ Cornélio tóg ti mỹ: “4 dias vẽ ha ũri,” he mũ, “kỹ sóg Topẽ mré vĩnh ke nĩ nĩ, jẽg tũ nĩn kỹ. 3 horas vẽ. Inh ĩn krẽm sóg Topẽ mré vĩnh ke nĩ nĩ, kỹ sóg ũ vég nĩ nĩ. Ti kur tóg kókov nĩ.
30 E disse Cornélio: Há quatro dias estava eu em jejum até esta hora, orando em minha casa à hora nona.
31 Kỹ tóg inh mỹ: “Cornélio',” he mũ. “Topẽ vỹ ã vĩ mẽg mũ. Ã tỹ ũn jagẽgtar mỹ nén vin ẽn ve tóg. To tóg jykrén, Topẽ ti,” he tóg.
31 E eis que diante de mim se apresentou um homem com vestes resplandecentes, e disse: Cornélio, a tua oração foi ouvida, e as tuas esmolas estão em memória diante de Deus.
32 “Kỹ Jope ra ũ jẽnẽ. Tá Simão jé prẽr, ũ tỹ Pedro he mũ ẽn ti. Nén fár tỹ tãnãj ke tĩ ẽn ĩn krẽm tóg nĩ nĩ, hã vỹ: Simão, he mũ. Ti ĩn vỹ goj kafã tũ fyr tá jẽ nĩ,” he tóg inh mỹ, Topẽ tỹ jẽnẽ jafã ti,” he tóg, capitão ti.
32 Envia, pois, a Jope, e manda chamar Simão, o que tem por sobrenome Pedro; este está hospedado em casa de Simão o curtidor, junto do mar, e ele, vindo, te falará.
33 “Kỹ sóg vẽsỹmér ã to ũ ag jẽgnẽ. Kỹ ã tóg kãtĩ mũ. Kỹ tóg há tĩ, ã kãtĩg ti. Hã to ẽg tóg vẽnh mãn, Topẽ jo. Topẽ tỹ ã mỹ nén tó ja kãmén ra ẽg mỹ. Ẽg tỹ mẽnh há tóg tĩ vẽ,” he tóg, Cornélio ti, Pedro mỹ.
33 E logo mandei chamar-te, e bem fizeste em vir. Agora, pois, estamos todos presentes diante de Deus, para ouvir tudo quanto por Deus te é mandado.
34 Kỹ Pedro tóg ag mỹ kãmén mũ, kỹ tóg: “vãhã tóg sỹ to jykrén mũ,” he mũ. “Topẽ mỹ nén ũ tũ vẽ, Israel he mũ ẽn ag, fóg he mũ ẽn ag ke gé, kanhgág ag ke gé, Israel jykre han tũ kar ag,” he tóg.
34 E, abrindo Pedro a boca, disse: Reconheço por verdade que Deus não faz acepção de pessoas;
35 “Ũ tỹ ti kamẽg mũ vỹ ti mỹ há nỹtĩ, Topẽ mỹ, ũ tỹ vẽnh jykre kuryj han mũ ag kar, povo kar kãmĩ,” he tóg.
35 Mas que lhe é agradável aquele que, em qualquer nação, o teme e faz o que é justo.
36 “Povo tỹ Israel mỹ tóg ã vĩ ẽn jẽnẽ ja nĩ, Topẽ ti. Ẽg mỹ tóg tó, ẽg tỹ jatu nỹtĩ jé, ti tỹ Jesus Cristo tugrĩn ẽg to há nĩn kỹ. Jesus ẽn vỹ tỹ vẽnh kar Senhor nĩ,” he tóg.
36 A palavra que ele enviou aos filhos de Israel, anunciando a paz por Jesus Cristo (este é o Senhor de todos);
37 “Vẽnh vĩ ẽn mẽ kãn ãjag tóg huri. Judéia kar mĩ tóg rũm ke ja nĩ. João tóg vẽnh kar mỹ: “ãjag jykre tovãnh ra,” he ja nĩgtĩ. Kỹ tóg ag kygpe ja nĩ. Kar kỹ Jesus tóg Galiléia mĩ tĩg vén mũ, Nazaré tá ke ẽn ti.
37 Esta palavra, vós bem sabeis, veio por toda a Judéia, começando pela Galiléia, depois do batismo que João pregou;
38 Kỹ Topẽ tóg Jesus mỹ ã kuprĩg jẽnẽ ja nĩ. Kỹ tóg ti mỹ vẽnh jykre nĩm ja nĩ. Ga kar mĩ tóg tĩg ja nĩgtĩ. Nén kar há han ja tóg nĩgtĩ. Japo tỹ ũn vóg kónãn mũ ag tỹ há' he ja tóg nĩ gé. Topẽ hã ne ti mré han ja nĩgtĩ hã ra',” he tóg.
38 Como Deus ungiu a Jesus de Nazaré com o Espírito Santo e com virtude; o qual andou fazendo bem, e curando a todos os oprimidos do diabo, porque Deus era com ele.
39 “Nén kar ẽn ve ja ẽg tóg nĩgtĩ, ti tỹ nén han mũ kar, ga tỹ Judéia tá, Jerusalém tá ke gé. Ẽn tỹ ag tóg cruz to ti sa ja nĩgtĩ, ti tén ja ag tóg nĩgtĩ.
39 E nós somos testemunhas de todas as coisas que fez, tanto na terra da Judéia como em Jerusalém; ao qual mataram, pendurando-o num madeiro.
40 Kurã tãgtũ tũg kỹ Topẽ tóg ẽn rĩn mãn ja nĩgtĩ, kỹ tóg vẽnh ven ja nĩgtĩ,” he tóg, Pedro ti.
40 A este ressuscitou Deus ao terceiro dia, e fez que se manifestasse,
41 “Hã ra vẽnh kar vỹ ti ve ja tũ nĩ. Ẽg hã mỹ tóg vẽnh ven ja nĩ. Hã to Topẽ tóg ẽg kuprẽg ja nĩgtĩ. Ti mré ẽg tóg jẽn ja nĩgtĩ, kron ja nĩgtĩ gé, ti tỹ ã ter kar rĩr mãn kỹ,” he tóg, Pedro ti.
41 Não a todo o povo, mas às testemunhas que Deus antes ordenara; a nós, que comemos e bebemos juntamente com ele, depois que ressuscitou dentre os mortos.
42 “Kỹ tóg ẽg mỹ: “vẽnh kar mỹ inh kãmén nĩ,” he ja nĩgtĩ. “Topẽ vỹ ti tỹ vẽnh kar kãfór han, hemnĩ,” he ja tóg nĩ ẽg mỹ. “Kỹ tóg vẽnh kar tỹ nén han mũ venh ke mũ sir. Ũ tỹ ũri rĩnrĩr mũ ag kar tỹ nén hyn han mũ ve jé tóg ke mũ, ũn ter mũ ag kar tỹ nén hyn han mũ kar ke gé, hemnĩ,” he ja tóg nĩgtĩ ẽg mỹ, Jesus ti,” he tóg, Pedro ti.
42 E nos mandou pregar ao povo, e testificar que ele é o que por Deus foi constituído juiz dos vivos e dos mortos.
43 “Vãsỹ Topẽ vĩ tó tĩ ag kar vỹ ti kãmén ja nĩgtĩ, kỹ ag tóg: “ũ tỹ ti ki rã mũ mỹ tóg vẽnh pãte fón ke mũ, Topẽ ti, ti tỹ ti vĩ mranh mũ ti,” he ja nĩgtĩ. “Cristo tugrĩn tóg vẽnh pãte fón ke mũ,” he ja ag tóg nĩgtĩ, Topẽ vĩ tó tĩ ag,” he tóg, Pedro ti.
43 A este dão testemunho todos os profetas, de que todos os que nele crêem receberão o perdão dos pecados pelo seu nome.
44 Pedro tỹ ver tag tó kỹ vãhã Topẽ kuprĩg tóg ag ki rã mũ, ũ tỹ ti vĩ mẽg mũ ag ki.
44 E, dizendo Pedro ainda estas palavras, caiu o Espírito Santo sobre todos os que ouviam a palavra.
45 Kỹ Israel ag tỹ Jesus ki ge kỹ nỹtĩ ag mỹ tóg e tĩ, ũ tỹ Pedro mré kãmũ ag mỹ. “Topẽ kuprĩg tóg tỹ ag jagrẽ nĩ',” he ag tóg. “Ag tỹ tỹ fóg nỹtĩ ra tóg ag ki rã mũ',” he ag tóg.
45 E os fiéis que eram da circuncisão, todos quantos tinham vindo com Pedro, maravilharam-se de que o dom do Espírito Santo se derramasse também sobre os gentios.
46 “Vẽnh vĩ ũ tugtó ag mũ (mỹr),” he ag tóg. “Vẽnh vĩ ẽn ki ag tóg Topẽ mỹ: há ã tóg nĩ, he mũ,” he ag tóg.
46 Porque os ouviam falar línguas, e magnificar a Deus.
47 Kỹ Pedro tóg: “ũ tóg ag to: ag kygpenh ke tũ ẽg nĩ, henh ke tũ nĩ (mỹr),” he mũ. “Topẽ kuprĩg tỹ ag jagrẽ nỹtĩ. Ẽg ki rã ri ke han tóg ag ki, Topẽ kuprĩg ti. Kỹ ẽg hỹn ag kygpenh mũ ha,” he tóg, Pedro ti.
47 Respondeu, então, Pedro: Pode alguém porventura recusar a água, para que não sejam batizados estes, que também receberam como nós o Espírito Santo?
48 Kỹ tóg ũ mỹ: “ag kygpe ra ge, Jesus Cristo jiji tó kỹ,” he mũ sir.
48 E mandou que fossem batizados em nome do Senhor. Então rogaram-lhe que ficasse com eles por alguns dias.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.