Tiago 2

Ɛkáti Nku Nkɔ (KENNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Bɔ̌ma, tɛ̌ndu bǎbhɔŋɔ nɛka nɛ Yesu Kristo Acha ywɛsɛ mmu ábhɔ́ŋɔ́ kɛnókó kɛnkɛm, bǎkɛ́ chyɛ kɛnókó ntá bo abhɛn bǎghɔ́ bɛ́ báchí sayri, mǎmbyak abhɛn ɛyap ɛ́pú.
1 Taitu kwa i ata Regah Jesu Keriso marakaw ana Regah kwabitumitum. Imih sabuw men ufuhine hai itininamaim kwanabuwih hai merar kwanayimih.
2 Sɛ́nsɔ́t bɛ́ bǒ bati apay bátwɔ ndǔ ɛchɛmɛ ɛyɛká. Amɔt ansɔbhɛri mmʉɛt nɛ ndɛn bɛyǎ nkáp nɛ mɛnyɨŋ ŋwaŋwǎŋwaŋ amʉɛt, nchɛ́bhɛ́mu nkwɔ́ antwɔ́ nɛ bɛsɨ́ ndɛn amʉɛt.
2 Veya ta orot sawar wairafin boro na’abur gewas uman gold ring niyoun nan a kou’ayamaim narun; naatu orot ta yababan wairafin auman boro ana sawar kakafih na’osen nan narun.
3 Mbák mǎmfyɛ́ amɨ́k ntá anɛ áchí mǔnkáp mǎndɛm bɛ, “Ɛta twɔ́ chɔkɔ́ fá”, kɛ ntá nchɛ́bhɛ́ mmu mǎndɛm chí bɛ, “Tě awu. Mbák ɔbhɨ́kɨ́ te awu, twɔ́ sɛbhɛrí fá”.
3 Kwa orot e’abur gewas enan boro kwanab ana merar kwanay kwanao, “Aro, efan gewasin iti kumare kuma.” Baise orot yababan wairafin isan boro kwanao, “Aro nati haw kumare kuma o nati’imaim kubat.” Nati na’atube kwanasisinaf na’at
4 Mbák mǎnkʉ́ nɔ, pú kɛ́rɨ́ŋámík nɔ bǎtɔ̀ŋ nɛ́ntɨ ɛnɛká? Ɛ́rɨ nɔ? Nɛ ɛyɔ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ́ nkaysi yɛká abhɨ́kɨ́ rɨ.
4 kwa i kouseb wanawanamaim kwaimatar. Orot ta efan gewasin kwaitin, orot ta efan kakafin kwaitin, afufunen nati na’atube i men gewasin.
5 Abhɛn ɛkɔŋ, tá ká batú mǎngók. Mandɛm ayap bo abhɛn báchí bachɛ́bhɛ́bho bɛsí bǒ mmɨk bɛ́ mámbɔ́ŋ nɛka nɛ Yesu, mámbɔŋ kɛfɔ bɛsí Mandɛm. Akʉ nkwɔ́ bɛ́ bɔ́ mámbák bo abhɛn yí ábhàk nɛ bhɔ́ mbɔ Mfɔ wap. Ɛnyu yɔ kɛ̌ yí afyɛ́ nyaka bariɛp bɛkʉ nɛ bo abhɛn bákɔ́ŋ yi.
5 Imih taitu au yabow, kwananowar gewas, sabuw iyab iti tafaramamaim yababan wairafih God rubinih baitumatum wairafih himatar God ana aiwob boro ninowah hinab, sabuw iyab God hibiyabuw eomatanih bairi.
6 Kɛ mbák chí bhe, bǎchyɛ bachɛ́bhɛ́bho ntíánwɔ́p! Ntɨkɨ bo báchyɛ̀ bhe ɛsɔŋɔri mánja nɔkɔ bhe ndǔ báchá manyé? Pú bǒ bakábhɛ?
6 Baise kwa i yababan wairafih kwabi’orot bai’ibih. Sabuw sawar wairafih hibokwarakwarar baibatiyenamaim teyaya’i kwa’itih kwasoso’ob ai en?
7 Pú bɔ́ bhɔ kɛ bárɛ̀m bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ndu bɛ́chɔ́ŋti ɛrɨ́tɨ́ nnyɛ́n Ɛtayɛka mmu ábhɔ́ŋɔ́ bhe?
7 Sabuw nati i kwa Jesu wabin gewasin kwabaib isan tur kakafin hio tibi’ibi kwa’i’itin ai en?
8 Mbák tɛtɛ̌tɛp bǎbhʉɛrɛ nnɛ́m ɛbhé Mandɛm Mfɔ ywɛsɛ mbɔ ɛnyu ɛ́chí amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ, “Kɔŋ ntɨ nkwǎ mbɔ mmʉɛt ɛyɛ”, nɔ́ bǎkʉ̀ sayri.
8 God ana obaiyunen tur ofafar bukamaim iti na’atube hikirum, “Taituwa iniyabow o taiyuw isa kubiyabow na’atube.” Iti ofafar i anababatun turobe’emaim kwanabi’ufunun na’at, nati i ef gewasin kwasisinaf.
9 Kɛ mbák bǎchyɛ̀ kɛnókó ntá mbɔk bho, mǎmbyaka nɔkɔ abhɛ́nɛ́fú, nɔ́ bǎkʉ bɛbʉ́ ndǔ bǎkwɛ̀n ɛbhé Mandɛm nɛ ɛyɔ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ́ bǎchí bo abhɛn bǎpú bhʉɛrɛ bɛbhé Mandɛm.
9 Baise sabuw ufuhine hai itininamaim ta efan gewasin kwanitin, naatu ta efan kakafin kwanabitin, nati i bowabow kakafin kwasisinaf, imih kwa i ofafar asto’obenayah.
10 Bǎrɨ́ŋɨ́ bɛ́ yɛ̌ agha anɛ ábhʉ̀ɛrɛ bɛbhé Mandɛm mɛnkɛm kɛ ankwɛ́n bɛ́bhʉrɛ ɛbhé ɛ́mɔ́t, bɛsí Mandɛm, achí ɛnyumɔ́t mbɔ mmu anɛ ákwɛ́nɛ́ bɛbhé mɛnkɛm.
10 Orot yait ofafar etei ebobosiyasiyar, baise wanawanahimaim ofafar ta’imon ea’astu’ub, ofafar etei i ea’asto’oben.
11 Ɛ́chí ɛnyu ɛyɔ mbɔnyunɛ Mandɛm mmu árɛ́mɛ́ bɛ, “Ɔ́kɛ́ kwɛn bɛrwɔp”. Nkúbhɛ́ yí kɛ árɛ́mɛ́ bɛ, “Ɔ́kɛ́ wáy”. Ɛyɔ ɛ́tɔ̀ŋ yɛ bɛ́ mbák ɔ́ngwáy mmu, nɔ́ ɔ́kwɛ̌n ɛbhé Mandɛm yɛ̌ndu ɔ́bhɨ́kɨ́ kwɛ́n bɛrwɔp.
11 Anayabin ofafar eo, “Taituwa aawan ufun men inan.” Naatu eo maiye, “Taituwa men ina’asabun.” Naatu o tura aawan ufun men inamih, baise tura i’asabun momorob o i ofafar etei i’asto’oben.
12 Bǎbhɔŋ yɛ́ bɛ́ghɔ bɛ́ bɛyɔŋɔ́nyu ɛbhɛká nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bǎkʉ, mǎnkʉ bhɔ mbɔ bo abhɛn bákòŋo ɛbhé Mandɛm ɛnɛ́ ɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ bɛ́fɛ́rɛ bɛsɛ́ ndǔ bɛbʉ́. Ɛbhé ɛyɔ kɛ̌ Mandɛm ásɔ̀t bɛ́táŋ bɛsɛ ndǔ ɛwak manyé.
12 Sabuw iyab roufamen ana ofafar ebibatiyih na’atube o auman boro nibatiyi, imih mata toniwa’an abisa kubowabow naatu abisa kuo ina’itin gewas.
13 Bǎbhɔŋ bɛkʉ nɔ́ mbɔnyunɛ bo abhɛn bápú bhɔ́ŋ ntínso nɛ batɨ, Mandɛm ǎtáŋ bhɔ ɛwak manyé kɛbhɔ́ŋ ntínso. Kɛ mmu anɛ ábhɔ̀ŋ ntínso nɛ batɨ, Mandɛm ǎtɔ́ŋ yí ntínso ɛwak manyé.
13 Anayabin o yait taituw men kukakabibirih baibabatiyen ana veya God boro men nakabibirimih. Kabeberamaim boro God dogoron inabotabir baibatiyen boro inisnowah.
14 Bɔ̌ma, mbák mmu árɛm bɛ́ yí abhɔŋ nɛka nɛ Mandɛm kɛ yí kɛkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm áyàŋ yi ánkʉ, ɛyɔ ɛ́kwàk yi ná? Bɛ́rɛ́m chi nɛ nyu bɛ yi abhɔŋ nɛka nɛ Mandɛm, apú kwáy bɛ́pɛ́mɛ yi wáwák ndǔ ɛwak ɛnɛ Mandɛm átàŋ bo.
14 Taitu, orot ta nao, ayu i baitumatumayan, baise men nabi’a’it na’at ana gewasin boro abistan namatar? Baitumatum nati na’atube men karam boro niyawasi.
15 Sɛ́nsɔ́t bɛ́ mmu ywɛká amɔt, yɛ̌ ngɔrɛ́, yɛ̌ mbakanɛm, anɛ áchí ntɨ mmu Mandɛm abhɨ́kɨ́ bhɔŋ ndɛn ɛnɛ yí afyɛ́ amʉɛt nɛ nɛnyíɛ́ ɛnɛn yi ányìɛ.
15 Ana itinin ta i iti, taituwa aurih ar faifuw en naatu mar etei ana fofonin isan aurih bay en.Taituwa aurin sawar en inibais|src="C069.tif" size="span" loc="Jas 2.15" copy="Illustration used with permission of New Tribes Mission." ref="2.15-16"
16 Nɛ mmǔ ywɛka amɔt ághɔ́ nɔ́kɔ́ yi, andɔk antɨ́k yí nɛfí andɛm bɛ, “Ɔ́nkɔ sayri, Mandɛm anjɛt wɔ ɔ́mbɔ́ŋ bɛyǎ ndɛn nɛ nɛnyíɛ́”, kɛ yí kɛchyɛ yi mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi áchɛ́bhɛ́, nɔ́ akwak yi ndǔ ntɨkɨ mbi?
16 Nati ana veya’amaim o bay men initih naatu ar faifuw men initih, baise ina’uwih. “Kwana’abur gewas biya hinafora’ab naatu bay kwanaa ya hinagadid, God nigegewasini kwanama.” Tur nati na’atube inao ana gewasin boro abisa namatar?
17 Ɛnyu yɔ kɛ ɛ́chí nɛ nɛka. Mbák mmu ǎrɛm bɛ ábhɔ̌ŋ nɛka nɛ Mandɛm, kɛ yí kɛkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm áyàŋ yi ánkʉ́, nɔ́ nɛrɛm yí árɛ̀m bɛ abhɔ̌ŋ nɛka nɛ Mandɛm achi chi ndɛ́ndɛm.
17 Itininaban nati na’atube, imih baitumatum akisin nabin nabat, aurin bai’a’it en nati baitumatum i murubin.
18 Ngufú mmu ǎkwáy bɛ́kɛm ɛpʉ́ítí bɛ, “Akap Mandɛm áchyɛ́ mbɔk bho chi nɛka ɛnɛ́n bɔ́ bábhɔ́ŋ nɛ yí, ɛnɛ́ akap anɛ bo báchák chi bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm áyàŋ bo mánkʉ”. Kɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ mbɔ́ŋɔ́ bɛ́rɛ́m ntá ɛnyǔ mmǔ wu chí bɛ, “Ghatí mɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ ɔbhɔŋ nɛka nɛ Mandɛm mbák ɔpú kʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm áyàŋ bo mánkʉ́?” Mbák chí mɛ́, mɛ̌kwáy bɛ́sɔ́t mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ̌kʉ̀ ntɔ́ŋ wɔ́ bɛ́ nká nɛ Mandɛm tɛtɛp.
18 Baise orot boro iti na’atube nao. “Orot ta i baitumatumayan, naatu orot ta bai’a’aitayan, hairi’ika i karamam,” baise ayu abibatiy, “Orot baitumatumayan aurin bai’a’ait en kwi’obaiyu aitin, baise ayu karam boro au baitumatum abi’a’it ani’obaiy kwana’itin.”
19 Ɔnókó bɛ́ Mandɛm amɔt kɛ áchí, achák ápú? Ɛrɨ! Kɛ ɔ́kɛ́ ghɔkɔntɨk bɛ́ yɛ̌ chí bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ mɛ́nókó nkwɔ́ bɛ́ Mandɛm amɔt kɛ áchí nɛ ɛyɔ ɛ́chyɛ̀ bhɔ́ bɛcháy, mángwɛrɛ nɔkɔ gbagbǎgbak.
19 Kwa kwabitumatum God i ta’imon? Gewasin! Demon auman hitumatum hibir ah umah teo’oror.
20 Wɔ ɛchɨŋtɨ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ, ɔ̌yàŋ mántɔ́ŋ wɔ́ bɛ mbák mmu anókó bɛ Mandɛm achi kɛ yi kɛbháká kʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm áyàŋ bo mánkʉ́, nɔ nɛnoko yi ánókó bɛ Mandɛm achi, achí chí ndɛ́ndɛmɛ́?
20 Kwabikoko’aw! Ani’obaiyi kwana’itin baitumatum aurin bai’a’it en ana ub i murubin.
21 Ɔ́kɛ́ ghɔkɔntɨk bɛ Mandɛm arɛm nyaka bɛ ɛtayɛsɛ Ábraham achi chak bɛsí bhi ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ákʉ́. Nɔ́ chí ndǔ ásɔ́rɛ́ mɔ́ywi Áisek arɔk bɛchyɛ mbɔ akap ndǔ mpok anɛ Mandɛm aghati yi ánkʉ ɛnyuyɔ.
21 Kwaso’ob aisim ata agir Abraham yamutufuren bai God nanamaim tit? Ana bai’a’itamaim taiyuwin natun Isaac bai gem tafanamaim siboromih yara’ah.
22 Ɛyɔ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ́ Ábraham abhɔŋ nɛka nɛ Mandɛm tɛtɛp, aka bɛkʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm ághátí yi ánkʉ́. Ɛnyɨŋ ɛnɛ yí ákʉ́, kɛ ɛ́tɔ́ŋ bɛ́ yi aká nɛ Mandɛm tɛtɛp.
22 Imih kwana’itin Abraham ana baitumatum naatu ana bai’a’it hairi hai bowabow i ta’imon, imih ana bai’a’itamaim ana baitumatum in yomanin easa’ub.
23 Ɛnyɨŋ ɛnɛ kɛ básɨ́ŋɨ amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ, “Ábraham anókó nyaka Mandɛm, ɛ́kʉ́ Mandɛm arɛm bɛ́ Ábraham achí chak bɛsí bhi, nɛ bo báré bhɨŋɨ Ábraham bɛ́ mmʉɛrɛ Mandɛm”.
23 Imih Bukamaim iti na iturobe eo, “Abraham God itumitum naatu ana baitumatumamaim God Abraham bai ana orot mutufurin matar.” Naatu ana begon rouw eaf.
24 Bě babhɔŋ bǎkwáy yɛ́ bɛ́ghɔ bɛ́ bɛrɨ ɛbhɛn mmu ákʉ̀ kɛ bɛ́kʉ̀ Mandɛm ánsɔ́t yí mbɔ mmu anɛ áchí chak bɛsí bhi. Púyɛ chí nɛrɛm yí árɛ̀m nɛ nyu bɛ́ áká nɛ Mandɛm.
24 Imih kwana’itin baitumatum naatu bai’a’it hairi i tanita’imon ata ef boro namutufor God matanamaim, men baitumatum akisin nabin nabat.
25 Nkúbhɛ́ ɛnyu yɔ kɛ ɛ́chí nyaka nɛ Ráhab, ngɔrɛ́-nɛkɔ. Ɛnyɨŋ ɛnɛ yí ákʉ́ kɛ̌ Mandɛm ághɔ́, asɔt bɛ́ yí achí chak bɛsí bhi. Nɔ́ chí, Ráhab asɔt baghokotǐ kɛpɨ abhɛn báfú Israɛl abhɛsɛ amɛm ɛkɛt ɛyi, achyɛ bhɔ́ maniɛ́. Báfʉɛ́t yɛ́ mbi áchák bápɛtnsɛm Israɛl kɛbhɔ́ŋ ɛsɔŋɔri.
25 Ana’itinin ta kwana’itin. Efamaim baiwa’an kwanekwaneyan babin wabin Rahab Israel sabuw hai rafot rouwayah hinan hai merar yi buwih, naatu ibaisih ef ta’awat iuwih hibihir. Imih ana bowabowamaim yamutufur God matanamaim.
26 Tɛ̌ndu yi ákʉ́ ɛnyu yɔ kɛ Mandɛm ǎsɔ́t bɛ yi achi chak bɛsí bhi, dɨŋɨ́ ká bɛ, nkúbhɛ́ mbɔnyǔ mmu apu kway bɛbhak nɛpɛ́m mbák abhɨkɨ pɛrɛ bhɔŋ ɛ̌yú, nɔ́ kɛ ɛchi bɛ mbák mmu apú kʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm áyàŋ bo mankʉ, nɛrɛm yi árɛ̀m bɛ abhɔŋ nɛka nɛ Mandɛm ǎbhak chi ndɛ́ndɛm.
26 Biya aurin ayubin en, biya i murubin na’atube baitumatum aurin bai’a’it en baitumatum i murubin.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tiago 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.