Mateus 25
Tawúratɩ na Injiila dɛ́ɛ fɔɔlɩ́nɩ (KDH) vs ARA
1 «Bɩlɛ́ nɛ́, wenbí bɛ́ngɛɛzɩnáa Ɩsɔ́ɔ-dɛ́ɛ kowúrɔ́ɔ nɛ́ nɖɔ́: Aléewá fuú badatɩlɩ́ ta abaaláa nɛ́ wɔɔgbɔɔ ná fɩtɩ́lawá balɩ́ɩ weetáhárʊ sɩŋ́.
1 Então, o reino dos céus será semelhante a dez virgens que, tomando as suas lâmpadas, saíram a encontrar-se com o noivo.
2 Badaá nɔɔ́nʊ́wá kɛ́ɛ laakáarɩ buḿsi-dɩnáa, bɩka nɔɔ́nʊ́wá baaganáa kɛ́ɛ áséńsí-dɩnáa.
2 Cinco dentre elas eram néscias, e cinco, prudentes.
3 Nɔɔ́nʊ́wá laakáarɩ buḿsi-dɩnáa wɔɔgbɔ́ɔ bɛdɛ́ɛ fɩtɩ́lawá nɛ́, bɛdɛkpɛdɩ́na núm bánɖʊ́ʊ fɩtɩ́la-daá nɛ́ azíya.
3 As néscias, ao tomarem as suas lâmpadas, não levaram azeite consigo;
4 Amá, nɔɔ́nʊ́wá baaganáa kɛ́ɛ áséńsí-dɩnáa, bɛlɛ́ bɛɛgbɛdɩ́na núm azíya bɛdɛ́ɛ kpárábayáawá-daá.
4 no entanto, as prudentes, além das lâmpadas, levaram azeite nas vasilhas.
5 Weetáhárʊ tofolí kɔnɖɛ́ nɛ́, ɖóm waalá aléewá bɛḿ barɩ́ŋa bɔkpɔ́ɔ ɖóm.
5 E, tardando o noivo, foram todas tomadas de sono e adormeceram.
6 Nuvoo-lɔwʊ́rɛ gɛ ɖugoogoore wɔɔvɔ sɩsɩ: “Ɩbɛ́ɛ weetáhárʊ, ɩlɩ́ɩ ɩsɩ́ŋ yɩ!”
6 Mas, à meia-noite, ouviu-se um grito: Eis o noivo! Saí ao seu encontro!
7 Ńna gɛ aléewá bɛḿ barɩ́ŋa beevé bángbɩɩrɩ́ bavɩtɩ́lawá.
7 Então, se levantaram todas aquelas virgens e prepararam as suas lâmpadas.
8 Nɔɔ́nʊ́wá laakáarɩ buḿsi-dɩnáa wɔɔdɔ́ áséńsí-dɩnáa sɩsɩ: “Ɩva ɖáa mɩ́dɛ́ɛ núm, ɖɛ́dɛ́ɛ fɩtɩ́lawá wánɖɩ́m.”
8 E as néscias disseram às prudentes: Dai-nos do vosso azeite, porque as nossas lâmpadas estão-se apagando.
9 Áséńsí-dɩnáa woobúsi wɛ sɩsɩ: “Aayɩ́. Bɩ́dándalɩ́ ɖána mɩ́ɩ, bɩlɛ́ nɛ́ ibó yamɖáa-jɔ́ ɩkámʊ́.”
9 Mas as prudentes responderam: Não, para que não nos falte a nós e a vós outras! Ide, antes, aos que o vendem e comprai-o.
10 Sáátɩ wenkí bɛɛɖɛ́ɛ mʊ́ʊ nɛ́ gɛ weetáhárʊ waadála. Wenbá báńgbɩɩrɩ badɩ baɖamáa nɛ́, boovu yɩ basʊ́ʊ hiije ɖaána-daá, ngɛ bɔɔdɔ tará bakára.
10 E, saindo elas para comprar, chegou o noivo, e as que estavam apercebidas entraram com ele para as bodas; e fechou-se a porta.
11 Bɩlɛ́ bʊwɔ́rɔ́ gɛ aléewá baaganáa waadála bɔ́ndɔ́m sɩsɩ: “Kʊ́bɔnɩ́! Kʊ́bɔnɩ́! Bátʊlʊ́-ɖáa.”
11 Mais tarde, chegaram as virgens néscias, clamando: Senhor, senhor, abre-nos a porta!
12 Amá, woogóbusi wɛ sɩsɩ: “Ménveerím mɩ́ɩ toovonúm sɩsɩ máásɩ mɩ́ɩ.”
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo que não vos conheço.
13 Bɩlɛ́ nɛ́, ivére káma, mɩ́ɩ́sɩ wɩ́rɛ yáá alɩwáátɩ wenkí Ɩrʊ́ Biyaalʊ́ sɩ ɩkɔ́nɩ nɛ́.»
13 Vigiai, pois, porque não sabeis o dia nem a hora.
14 «Ɩsɔ́ɔ-dɛ́ɛ kowúrɔ́ɔ tɔrɔjɔɔ́ɔ gɛ nyazɩ ɩrʊ́ weení sɩ ɩɖɛ́ɛ nɩ́bááwʊ gɛ waayáa ɩdɛ́ɛ bɔwʊtá-dɩnáa ɩtalɩná wɛ ɩdɛ́ɛ ɖɔ́ɔ́lɛ nɛ́.
14 Pois será como um homem que, ausentando-se do país, chamou os seus servos e lhes confiou os seus bens.
15 Weejéle kʊ́ɖʊḿ siká liideé kákpɩ́ɩ́zɩ nasɩ́lɛ na nɩɩ́nʊ́wá (500), naárʊ siká liideé kákpáŋa (200), ngɛ weejéle toozo ńnɩ́ siká liideé nɩɩ́nʊ́wá (100). Weejéle báa weení bɩlɩɩná ɩdɛ́ɛ konkárɩ́-rɔ. Ngɛ wɛɛɖɛ́ɛ ɩdɛ́ɛ nɩ́bááwʊ.
15 A um deu cinco talentos, a outro, dois e a outro, um, a cada um segundo a sua própria capacidade; e, então, partiu.
16 Weení beejéle yɩ siká liideé kákpɩ́ɩ́zɩ nasɩ́lɛ na nɩɩ́nʊ́wá nɛ́, waajáŋ ibó ɩlaná yɛ tɩmɛ́rɛ iyuú alɩbɔ́ɔ siká liideé kákpɩ́ɩ́zɩ nasɩ́lɛ na nɩɩ́nʊ́wá ɖʊɖɔ.
16 O que recebera cinco talentos saiu imediatamente a negociar com eles e ganhou outros cinco.
17 Siká liideé kákpáŋa-dʊ́ʊ woobó ɩlá bɩlɛ́ ɖʊɖɔ iyuú alɩbɔ́ɔ siká liideé kákpáŋa ɖʊɖɔ.
17 Do mesmo modo, o que recebera dois ganhou outros dois.
18 Amá, weení beejéle yɩ siká liideé nɩɩ́nʊ́wá nɛ́, woobó ɩbáa bɔɔwʊ́ adɛ ɩkpɔ́ɔ ɩdɛ́ɛ kʊ́bɔnɩ́-dɛ́ɛ liideé ɩmʊ́sɩ ńna.
18 Mas o que recebera um, saindo, abriu uma cova e escondeu o dinheiro do seu senhor.
19 Bʊwɔ́rɔ́ kpeteree nɛ́, bɔwʊtá-dɩnáa bana bɛdɛ́ɛ kʊ́bɔnɩ́ waadála, ngɛ waayáa badaá báa weení sɩsɩ ɩtɩ́ yɩ wenbí waalaná iliideé nɛ́.
19 Depois de muito tempo, voltou o senhor daqueles servos e ajustou contas com eles.
20 Weení beejéle yɩ siká liideé kákpɩ́ɩ́zɩ nasɩ́lɛ na nɩɩ́nʊ́wá nɛ́ wɔɔgɔ́nɩ ɩgʊ́bɔnɩ́ ɩzá-daá, ngɛ waazɩ́ɩ siká liideé kákpɩ́ɩ́zɩ nasɩ́lɛ na nɩɩ́nʊ́wá kɩ́falá ɩtɔ́ sɩsɩ: “Kʊ́bɔnɩ́, nyééjéle ma siká liideé kákpɩ́ɩ́zɩ nasɩ́lɛ na nɩɩ́nʊ́wá gɛ, bɛɛ siká liideé kákpɩ́ɩ́zɩ nasɩ́lɛ na nɩɩ́nʊ́wá móóyúú alɩbɔ́ɔ nɛ́ nɖɔ́.”
20 Então, aproximando-se o que recebera cinco talentos, entregou outros cinco, dizendo: Senhor, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco talentos que ganhei.
21 Ńna gɛ ɩgʊ́bɔnɩ́ wɔɔdɔ́ yɩ sɩsɩ: “Nyáálá kazɔ́ɔ, nyɛ́gɛ́ɛ bɔwʊtá-dʊ́ʊ kazɔ́ɔ ńnɩ́ na toovonúm-dʊ́ʊ; mééjéle nya cʊ́kɔ, ngɛ nyáálá ná kɩ tɩmɛ́rɛ na toovonúm nɛ́, ménjelíi nya tɩmɛ́rɛ kʊ́bɔńɖɛ. Kɔnɩ mána nya ɖɩfáárɩ.”
21 Disse-lhe o senhor: Muito bem, servo bom e fiel; foste fiel no pouco, sobre o muito te colocarei; entra no gozo do teu senhor.
22 Weení beejéle yɩ siká liideé kákpáŋa nɛ́ wɔɔgɔ́nɩ ɩgʊ́bɔnɩ́ ɩzá-daá ɩtɔ́ yɩ sɩsɩ: “Kʊ́bɔnɩ́, nyééjéle ma siká liideé kákpáŋa gɛ, bɛɛ siká liideé kákpáŋa móóyúú alɩbɔ́ɔ nɛ́.”
22 E, aproximando-se também o que recebera dois talentos, disse: Senhor, dois talentos me confiaste; aqui tens outros dois que ganhei.
23 Ńna gɛ ɩgʊ́bɔnɩ́ wɔɔdɔ́ yɩ sɩsɩ: “Nyáálá kazɔ́ɔ, nyɛ́gɛ́ɛ bɔwʊtá-dʊ́ʊ kazɔ́ɔ ńnɩ́ na toovonúm-dʊ́ʊ; mééjéle nya cʊ́kɔ, ngɛ nyáálá ná kɩ tɩmɛ́rɛ na toovonúm nɛ́, ménjelíi nya tɩmɛ́rɛ kʊ́bɔńɖɛ. Kɔnɩ mána nya ɖɩfáárɩ.”
23 Disse-lhe o senhor: Muito bem, servo bom e fiel; foste fiel no pouco, sobre o muito te colocarei; entra no gozo do teu senhor.
24 Weení beejéle yɩ siká liideé nɩɩ́nʊ́wá nɛ́, wɔɔgɔ́nɩ ɩgʊ́bɔnɩ́ ɩzá-daá nɛ́, ngɛ sɩsɩ: “Kʊ́bɔnɩ́, mányɩ sɩsɩ nyɛ́gɛ́ɛ ɩrʊ́ weení ɩjɔɔ́ɔ káálɛ nɛ́ gɛ. Lénlé ńdóɖuu nɛ́ gɛ nyɔ́ngɔrɩ́ɩ, bɩka nyángʊ́m lénlé ndálára nɛ́.
24 Chegando, por fim, o que recebera um talento, disse: Senhor, sabendo que és homem severo, que ceifas onde não semeaste e ajuntas onde não espalhaste,
25 Biiyéle máánɩ́ɩ nɩdáárɛ nɛ́, móóbóná nyɛ́dɛ́ɛ siká liideé nɩɩ́nʊ́wá mabáa bɔɔwʊ́ adɛ mɔgbɔ́ɔ yɛ mamʊ́sɩ ńna. Bɛɛ yɛ, nyéliideé nbɩlɛ́.”
25 receoso, escondi na terra o teu talento; aqui tens o que é teu.
26 Ngɛ, ɩgʊ́bɔnɩ́ woobúsi yɩ sɩsɩ: “Bɔwʊtá-dʊ́ʊ tɩtɛ ńnɩ́ bɩgaadʊ́ʊ. Nyányɩ bɩlɛ́ sɩsɩ lénlé módóɖúu nɛ́ gɛ mɔ́ngɔrɩ́ɩ bɩka mángʊ́m lénlé mádalára nɛ́.
26 Respondeu-lhe, porém, o senhor: Servo mau e negligente, sabias que ceifo onde não semeei e ajunto onde não espalhei?
27 Bɩlɛ́ nɛ́, nɖaaboná méliideé nzɩ́ɩ bánkɩ; máagábɩ́sɩ ɖɔ́ nɛ́, maraamʊ méliideé na adɛ́ɛ alɩbɔ́ɔ.
27 Cumpria, portanto, que entregasses o meu dinheiro aos banqueiros, e eu, ao voltar, receberia com juros o que é meu.
28 Bɩlɛ́ nɛ́, ɩlɛ́ɛ siká liideé nɩɩ́nʊ́wá ɩjɔ́ icéle weení ɩwɛná siká liideé mííli nɛ́.
28 Tirai-lhe, pois, o talento e dai-o ao que tem dez.
29 Káma, weení ɩwɛná nɛ́, bándasɩ́ yɩ na iyuú bɩbá bɩɖɔ́ɔ, amá, weení ɩvɛ́yɩ́na nɛ́, bɛ́nlɛɛ́ wenbíyɔ́ɔ ɩwɛná nɛ́.
29 Porque a todo o que tem se lhe dará, e terá em abundância; mas ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
30 Bɩɩga bɔwʊtá-dʊ́ʊ tɩtɛ ńnɩ́ ɩmʊ́ nɛ́, ɩlɔ yɩ asʊ temenuú-daá. Ńna gɛ wénwií ɩlá mányɩ lé.”»
30 E o servo inútil, lançai-o para fora, nas trevas. Ali haverá choro e ranger de dentes.
31 «Sáátɩ wenkí Ɩrʊ́ Biyaalʊ́ sɩ ɩkɔ́nɩ ɩdɛ́ɛ ásícé-daá ɩ́gana malááyɩ́kawá rɩ́ŋa nɛ́, wɔ́njɔwʊ́ʊ ɩdɛ́ɛ kowuro-gbelé ásícé ńɖɛ-rɔ.
31 Quando vier o Filho do Homem na sua majestade e todos os anjos com ele, então, se assentará no trono da sua glória;
32 Yíriwá rɩ́ŋa wónduuzí waazá-daá. Wándarɩ́ɩ ɩráa ńŋɩnáa ketirú wándarɩ́ɩ ɩsɩ́ɩ fééni fɔɔlʊʊ́, namɩ́nɩ fɔɔlʊʊ́ nɛ́.
32 e todas as nações serão reunidas em sua presença, e ele separará uns dos outros, como o pastor separa dos cabritos as ovelhas;
33 Wánzɩɩ́ fééni igíɖiiwú-rɔ, ɩsɩ́ɩ namɩ́nɩ ɩnɩbɩɩwʊ́-rɔ.
33 e porá as ovelhas à sua direita, mas os cabritos, à esquerda;
34 Na wúro ɩtɔ́ wenbá bɔwɛ igíɖiiwú-rɔ nɛ́ sɩsɩ: “Ɩgɔ́nɩ, mɩ́nyɔ́ɔ́ wenbá Majaa waaɖʊ mɩ́ɩ alɩbáráka nɛ́, ɩmʊ kowuro-ɖɔɔ́ wenká baagbɩ́ɩ́rɩ basɩ́ɩ mɩ́ɩ ɖoo balám ɖúúlínya nɛ́.
34 então, dirá o Rei aos que estiverem à sua direita: Vinde, benditos de meu Pai! Entrai na posse do reino que vos está preparado desde a fundação do mundo.
35 Káma, nyɔɔ́sɩ wɛná ma, ngɛ mɩ́ɩ́vá ma kíɖíím meɖí; ɖoolɔɔ́ wɛná ma, ngɛ mɩ́ɩ́vá ma lɩ́m mɔnyɔ́ɔ, mɔ́wɛ ɩgɔ́ńdɩ, ngɛ mɩ́ɩ́mʊ́ ma;
35 Porque tive fome, e me destes de comer; tive sede, e me destes de beber; era forasteiro, e me hospedastes;
36 mɔ́jɔɔ́ɔ tunbóóló, ngɛ míízúu ma kpɩná; mánnyaadɩ́ nɛ́, míízúlu mɔ́rɔ́; mɔ́wɛ sáráka-daá nɛ́, mɩ́ɩ́gɔ́nɩ mɔ́jɔ́.”
36 estava nu, e me vestistes; enfermo, e me visitastes; preso, e fostes ver-me.
37 Na wenbá baalá Ɩsɔ́ɔ-dɛ́ɛ sɔɔlɩ́m nɛ́ bobúsi yɩ sɩsɩ: “Ɖádʊ́ʊ, sáátɩ wenkí gɛ ɖááná nya nyɔɔ́sɩ wɛná nya gɛ ɖáává nya kíɖíím nɖi yáá ɖoolɔɔ́ wɛná nya gɛ ɖáává nya lɩ́m nnyɔ́ɔ.
37 Então, perguntarão os justos: Senhor, quando foi que te vimos com fome e te demos de comer? Ou com sede e te demos de beber?
38 Sáátɩ wenkí gɛ ɖááná nya nyɔ́wɛ ɩgɔ́ńdɩ gɛ ɖáámʊ nya, yáá nyɔ́jɔɔ́ɔ tunbóóló gɛ ɖóózúu nya kpɩná.
38 E quando te vimos forasteiro e te hospedamos? Ou nu e te vestimos?
39 Sáátɩ wenkí gɛ ɖááná nya nyánnyaadɩ́ yáá nyɔ́wɛ sáráka-daá gɛ ɖóózúlu nyɔ́rɔ́.”
39 E quando te vimos enfermo ou preso e te fomos visitar?
40 Na wúro ibúsi wɛ sɩsɩ: “Ménveerím mɩ́ɩ toovonúm sɩsɩ báa sáátɩ wenkí gɛ mɩ́ɩ́lá bɩlɛ́ mogoobíya bana badaá báa kúmuú naárʊ, mɔ́ɔ́ gɛ mɩ́ɩ́lá.”
40 O Rei, respondendo, lhes dirá: Em verdade vos afirmo que, sempre que o fizestes a um destes meus pequeninos irmãos, a mim o fizestes.
41 Na ɩtɔ́ wenbá bɔwɛ ɩnɩbɩɩwʊ́-rɔ nɛ́ sɩsɩ: “Ɩlaná ma bolíni, mɩ́nyɔ́ɔ́ wenbá Ɩsɔ́ɔ waalá mɩ́ɩ láálɩ́ nɛ́. Ibó ɩɖɛ́ɛ nimíni ɩ́dánɖɩḿ kɛtɛngɛrɛ baagbɩ́ɩ́rɩ yɩ basɩ́ɩ Sitáánɩ na ɩdɛ́ɛ malááyɩ́kawá nɛ́ ɩdaá.
41 Então, o Rei dirá também aos que estiverem à sua esquerda: Apartai-vos de mim, malditos, para o fogo eterno, preparado para o diabo e seus anjos.
42 Káma, nyɔɔ́sɩ waalá ma, ngɛ mɩ́dáfá ma kíɖíím meɖi; ɖoolɔɔ́ waalá ma, ngɛ mɩ́dáfá ma lɩ́m mɔnyɔ́ɔ.
42 Porque tive fome, e não me destes de comer; tive sede, e não me destes de beber;
43 Mɔ́wɛ ɩgɔ́ńdɩ, ngɛ mɩ́damʊ́ ma; mɔ́jɔɔ́ɔ tunbóóló, ngɛ mídosúu ma kpɩná. Mánnyaadɩ́ bɩka mɔ́wɛ sáráka, ngɛ mídóbó isúlu mɔ́rɔ́.”
43 sendo forasteiro, não me hospedastes; estando nu, não me vestistes; achando-me enfermo e preso, não fostes ver-me.
44 Na bɛlɛ́ ɖʊɖɔ bobúsi sɩsɩ: “Ɖádʊ́ʊ, sáátɩ wenkí gɛ ɖááná nya nyɔɔ́sɩ yáá ɖoolɔɔ́ wɛná nya; nyɛ́gɛ́ɛ ɩgɔm yáá nyɔ́jɔɔ́ɔ tunbóóló; nyánnyaadɩ́ yáá nyɔ́wɛ sáráka-daá gɛ ɖádásɩ́ná nya.”
44 E eles lhe perguntarão: Senhor, quando foi que te vimos com fome, com sede, forasteiro, nu, enfermo ou preso e não te assistimos?
45 Na wúro ibúsi wɛ sɩsɩ: “Ménveerím mɩ́ɩ toovonúm sɩsɩ báa sáátɩ wenkí gɛ mɩ́dálá bɩlɛ́ mogoobíya bana badaá báa kúmuú naárʊ, mɔ́ɔ́ gɛ mɩ́dálá.”
45 Então, lhes responderá: Em verdade vos digo que, sempre que o deixastes de fazer a um destes mais pequeninos, a mim o deixastes de fazer.
46 Na bɛɖɛ́ɛ azáába kɩ́dɛ́ndɛŋ́ nɛ́ kɩdaá. Bɩɩga wenbá bánlám Ɩsɔ́ɔ-dɛ́ɛ sɔɔlɩ́m nɛ́, bɛlɛ́ bɛɖɛ́ɛ weezuú kɩ́dɛ́ndɛŋ́ nɛ́ kɩdaá.»
46 E irão estes para o castigo eterno, porém os justos, para a vida eterna.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.