João 10
Tawúratɩ na Injiila dɛ́ɛ fɔɔlɩ́nɩ (KDH) vs ARA
1 «Ménveerím mɩ́ɩ toovonúm sɩsɩ weení ɩ́dánzʊʊná fééni kʊlʊvɔɔwʊ́ wɔnɔɔ́, amá, wángbanáa koloŋá-dɛ́ɛ fáráńdɩ́ nakɩ́rɩ na ɩsʊ́ʊ nɛ́, bʊdʊ́ʊ kɛ́ɛ ŋmɩɩlʊ́ na anɩdɔḿ gɛ.
1 Em verdade, em verdade vos digo: o que não entra pela porta no aprisco das ovelhas, mas sobe por outra parte, esse é ladrão e salteador.
2 Amá, weení wánzʊʊnáa kʊlʊvɔɔwʊ́ wɔnɔɔ́ nɛ́, ɩlɛ́ gɛ fééni ketirú.
2 Aquele, porém, que entra pela porta, esse é o pastor das ovelhas.
3 Fereɖú weení wénveríi wɔnɔɔ́ nɛ́, wándʊlʊ́ʊ yɩ tará, ngɛ fééni wánnɩɩ́ ɩnɔɔ́. Wánÿaá ivée báa weení na ɩyɩ́ɖɛ, na ɩlɩɩná tɩ asʊ.
3 Para este o porteiro abre, as ovelhas ouvem a sua voz, ele chama pelo nome as suas próprias ovelhas e as conduz para fora.
4 A bɩgɛ́ɛ sɩ waalɩɩ ná tɩrɩ́ŋa asʊ bɩtɛ́, wɛ́ndɛ́ɛ tɩ nɩ́bááwʊ bɩka tivóo yɩ, káma, tɩnyɩ ɩnɔɔ́.
4 Depois de fazer sair todas as que lhe pertencem, vai adiante delas, e elas o seguem, porque lhe reconhecem a voz;
5 Tídónvúu ɩgɔm, tínzée gɛ tiyéle yɩ, káma, tɩɩsɩ ɩgɔma nɔɔ́.»
5 mas de modo nenhum seguirão o estranho; antes, fugirão dele, porque não conhecem a voz dos estranhos.
6 Yeésu weevééri wɛ tɔmgɛɛzɩrɛ ɖɩna, amá, badanɩ́ɩ wentí wɔɔzɔ́ɔ́lɩ sɩ ɩŋmátɩ nɛ́ tugutoluú.
6 Jesus lhes propôs esta parábola, mas eles não compreenderam o sentido daquilo que lhes falava.
7 Bɩnáábɩ́lɛ́ waadásɩ ɩtɔ́ sɩsɩ: «Ménveerím mɩ́ɩ toovonúm sɩsɩ: Mɔ́ɔ́ gɛ fééni kʊlʊvɔɔwʊ́ wɔnɔɔ́.
7 Jesus, pois, lhes afirmou de novo: Em verdade, em verdade vos digo: eu sou a porta das ovelhas.
8 Wenbá barɩ́ŋa bɔɔgɔ́nɩ baka ma nɛ́, bɛgɛ́ɛ ŋmɩɩláa na anɩdɔmáa gɛ, amá, fééni tanɩ́ɩ bɔnɔɔ́.
8 Todos quantos vieram antes de mim são ladrões e salteadores; mas as ovelhas não lhes deram ouvido.
9 Mɔ́ɔ́ gɛ wɔnɔɔ́; weení waabaná ma gɛ waazʊ́ʊ nɛ́, wónÿuúu lɛ́ɛ́dɩ. Bʊdʊ́ʊ wánbɩɩzɩ́ ɩsʊ́ʊ ɩlɩ́ɩ, bɩka iyuú kíɖíím.
9 Eu sou a porta. Se alguém entrar por mim, será salvo; entrará, e sairá, e achará pastagem.
10 Ŋmɩɩlʊ́ wɔ́ngɔnɩ́ nɛ́, ŋmɩɩlɩ́m na kʊ́ʊ, na fɔrɔ́sɩ gɛ wɔ́ngɔnɩ́. Mɔ́ɔ́ nɛ́, mɔ́ɔ́gɔ́nɩ gɛ sɩsɩ na ɩráa iyuú weezuú, bɩka weezuú kɩḿ kɩbá kɩtála wɛ páá.
10 O ladrão vem somente para roubar, matar e destruir; eu vim para que tenham vida e a tenham em abundância.
11 Mɛ́gɛ́ɛ na ketirú kazɔ́ɔ ńnɩ́. Ketirú kazɔ́ɔ ńnɩ́ wánzɩ́m ivééni-rɔ gɛ.
11 Eu sou o bom pastor. O bom pastor dá a vida pelas ovelhas.
12 Amá, weení wánlám tɩmɛ́rɛ liideé-rɔ nɛ́, ɩraadɩɩná fééni. A waana káwʊ‑káwʊ kɛgɛrɛŋɛ, wénzée gɛ iyéle fééni; na káwʊ‑káwʊ ɩsʊ́ʊ fééni-rɔ, fééni ɩya ɖamá.
12 O mercenário, que não é pastor, a quem não pertencem as ovelhas, vê vir o lobo, abandona as ovelhas e foge; então, o lobo as arrebata e dispersa.
13 Wenbí bʊrɔɔzɩ́ wénzée nɛ́, liideé-rɔ gɛ wánlám tɩmɛ́rɛ, ngɛ fééni tɔ́m tetíi yɩ.
13 O mercenário foge, porque é mercenário e não tem cuidado com as ovelhas.
14 Mɔ́ɔ́ mɛ́gɛ́ɛ na ketirú kazɔ́ɔ ńnɩ́; mányɩ mévééni, bɩka mévééni nyɩ ma
14 Eu sou o bom pastor; conheço as minhas ovelhas, e elas me conhecem a mim,
15 ńŋɩnáa wenbí Caáwʊ nyɩ ma bɩka mányɩ yɩ nɛ́, bɩka mánzɩ́m mévééni-rɔ.
15 assim como o Pai me conhece a mim, e eu conheço o Pai; e dou a minha vida pelas ovelhas.
16 Móógúti mɔ́wɛná fééni natɩ́rɩ ɖʊɖɔ tɩvɛ́yɩ́ kʊlʊvɔɔwʊ́ kɩna kɩdaá. Tɩlɛ́ ɖʊɖɔ, bɩ́nbɔɔzɩ́ sɩsɩ megéti tɩ. Tɩ́nnɩɩ́ mɔ́nɔ́ɔ́, ńna nɛ́, bɩ́nlám fééni fuúre kʊ́ɖʊńɖɛ na ketirú kʊ́ɖʊḿ.
16 Ainda tenho outras ovelhas, não deste aprisco; a mim me convém conduzi-las; elas ouvirão a minha voz; então, haverá um rebanho e um pastor.
17 Caáwʊ sɔɔlɛ́ɛ ma, wenbí bʊrɔɔzɩ́ nɛ́, sɩ mejéle méweezuú gɛ na madábáazɩ kɩ mʊ́ʊ.
17 Por isso, o Pai me ama, porque eu dou a minha vida para a reassumir.
18 Naárʊ tánlɩzɩ́ méweezuú, amá, mádɩtɩŋa ménjelíi kʊ kɩ na mɔ́zɔ́ɔ́lɩ́m. Mɔ́wɛná yíko mejéle kɩ, ngɛ ɖʊɖɔ mɔ́wɛná yíko madábáazɩ kɩ mʊ́ʊ. Wentí Majaa waazɩ́ɩ́zɩ ma nɛ́ nbɩlɛ́.»
18 Ninguém a tira de mim; pelo contrário, eu espontaneamente a dou. Tenho autoridade para a entregar e também para reavê-la. Este mandato recebi de meu Pai.
19 Tɔ́m tɩḿ Yeésu waaŋmátɩ tɩ bɩlɛ́ nɛ́, tiiyéle Yahúúɖuwá ɩtábáazɩ ɖamá tarɩ́ɩ.
19 Por causa dessas palavras, rompeu nova dissensão entre os judeus.
20 Badaá ɖabata wɛ bɔ́ndɔ́m sɩsɩ: «Ɩwɛná zííni, bɩjɔɔ́ɔ yɩ yɛ́rɛ́‑yɛ́rɛ́. We-rɔ gɛ mínwelesí yɩ.»
20 Muitos deles diziam: Ele tem demônio e enlouqueceu; por que o ouvis?
21 Nɛbɛ́rɛ bɛlɛ́ sɩsɩ: «Weení ɩwɛná zííni nɛ́, tánŋmatɩ ńŋɩnáa ɖɔ́. Zííni wándárávúlúu njɛma ɩzá?»
21 Outros diziam: Este modo de falar não é de endemoninhado; pode, porventura, um demônio abrir os olhos aos cegos?
22 Bɩgɛ́ɛ na kaanɩzʊrʊɖʊ́ʊ-dɛ́ɛ alɩwáátɩ. Ngɛ bɩdɛ́ɛ sáátɩ, bɔwɛ bénɖíi Ɩsɔ́ɔ-dɛ́ɛ Ɖaána kʊ́bɔńga-dɛ́ɛ ɖacɩrɩ‑cɩrɩ lám wɩ́rɛ-dɛ́ɛ jíńgáárɩ́ Yerusalɛ́ɛm tɛ́ɛ́dɩ-daá.
22 Celebrava-se em Jerusalém a Festa da Dedicação. Era inverno.
23 Ngɛ Yeésu wɛ wánzʊʊ́ wánlɩɩ́ kɛ́rɛ́ɛ́zɩ boozúu sɩ bɔlɔ́ sɩ atáárɩ nɛ́ sɩlɔwʊtáá Ɩsɔ́ɔ-dɛ́ɛ Ɖaána kʊ́bɔńga-daá. Kɛ́rɛ́ɛ́zɩ sɩḿ gɛ bánÿaá sɩsɩ Sulemáana-dɛ́ɛ kɛ́rɛ́ɛ́zɩ.
23 Jesus passeava no templo, no Pórtico de Salomão.
24 Ńna gɛ Yahúúɖuwá wɔɔgɔ́nɩ balára bamɩlɩná Yeésu, ngɛ bɔɔbɔ́ɔ́zɩ yɩ sɩsɩ: «Hálɩ ngbeére gɛ sɩ nlɩzɩ́ ɖáa síka-daá gɛ. A nyɔ́ɔ́ gɛ Lɛɛrʊ́, feeri ɖáa toovonúm.»
24 Rodearam-no, pois, os judeus e o interpelaram: Até quando nos deixarás a mente em suspenso? Se tu és o Cristo, dize-o francamente.
25 Ngɛ Yeésu woobúsi wɛ sɩsɩ: «Máávʊ́ńveeri mɩ́ɩ bɩlɛ́, amá, mɩ́dáfá ma toovonúm. Tɩmɛ́ weená mánlám yɛ Majaa-dɛ́ɛ yɩ́ɖɛ-daá nɛ́, ánlɩzɩ́ɩ ma seríya sɩsɩ bɩlɛ́ gɛ mɛ́gɛ́ɛ.
25 Respondeu-lhes Jesus: Já vo-lo disse, e não credes. As obras que eu faço em nome de meu Pai testificam a meu respeito.
26 Amá, mɩ́dánváa toovonúm káma, mɩ́vɛ́yɩ́ mévééni-daá.
26 Mas vós não credes, porque não sois das minhas ovelhas.
27 Mévééni wánnɩɩ́ mɔ́nɔ́ɔ́, mányɩ tɩ bɩka tínvúu ma;
27 As minhas ovelhas ouvem a minha voz; eu as conheço, e elas me seguem.
28 mánváa tɩ weezuú kɩ́dɛ́ndɛŋ́ nɛ́. Tɩ́dánzɩḿ kɛtɛngɛrɛ, ngɛ naárʊ fɛ́yɩ́ wɛ́nlɛɛ́ tɩ mɛ́ńdɛ́.
28 Eu lhes dou a vida eterna; jamais perecerão, e ninguém as arrebatará da minha mão.
29 Majaa weení weejéle ma tɩ nɛ́ waagɩ́lɩ bɩrɩ́ŋa, ngɛ naárʊ tánbɩɩzɩ ɩlɛ́ɛ nabʊ́rʊ Caáwʊ ndɛ́.
29 Aquilo que meu Pai me deu é maior do que tudo; e da mão do Pai ninguém pode arrebatar.
30 Mána Caáwʊ ɖɛ́gɛ́ɛ kʊ́ɖʊḿ gɛ.»
30 Eu e o Pai somos um.
31 Ngɛ Yahúúɖuwá waadábaazɩ bɔ́ kotí sɩ bɔyɔ́ɔ yɩ ɩsɩ́.
31 Novamente, pegaram os judeus em pedras para lhe atirar.
32 Ńna gɛ Yeésu wɔɔbɔ́ɔ́zɩ wɛ sɩsɩ: «Máálá tɩmɛ́ kazɔ́ɔ ńná ɖabata na Caáwʊ-dɛ́ɛ yɩ́ɖɛ-daá mɩ́ɩ́zá-daá. Tɔ́ɔ, adaá wenɖé-rɔ gɛ sɩ ɩyɔ́ɔ ma bɔ́ mazɩ́.»
32 Disse-lhes Jesus: Tenho-vos mostrado muitas obras boas da parte do Pai; por qual delas me apedrejais?
33 Ngɛ Yahúúɖuwá woobúsi yɩ sɩsɩ: «Bɩdɛkɛ́ɛ tɩmɛ́rɛ kazɔ́ɔ ńɖɛ-rɔ gɛ sɩ ɖɩyɔ́ɔ nya bɔ́ nzɩ́, amá, kʊdʊ́ʊ́wʊ nyáádʊ́ʊ Ɩsɔ́ɔ nɛ́-rɔ gɛ. Káma, nyɔ́ɔ́ nyɛ́gɛ́ɛ ɩrʊ́ gɛ, ngɛ nyánbɩsɩnáa nyádɩ Ɩsɔ́ɔ.»
33 Responderam-lhe os judeus: Não é por obra boa que te apedrejamos, e sim por causa da blasfêmia, pois, sendo tu homem, te fazes Deus a ti mesmo.
34 Ńna gɛ Yeésu woobúsi wɛ sɩsɩ: «Badaŋmáa mɩ́dɛ́ɛ Mará tákaraɖá-daá sɩsɩ Ɩsɔ́ɔ wɔɔdɔ́ sɩsɩ: “Mɩ́gɛ́ɛ ɩsɔ́ɔwá?”
34 Replicou-lhes Jesus: Não está escrito na vossa lei:
35 Ɖányɩ bɩlɛ́ sɩsɩ naárʊ tánbɩɩzɩ ɩɖɩ́ wentí bɔɔdɔ́ Ɩsɔ́ɔ-dɛ́ɛ Tɔ́m Tákaraɖá-daá nɛ́. Ngʊ́ Ɩsɔ́ɔ waayáa wenbá wánŋmatɩnáa wɛ nɛ́ gɛ sɩsɩ ɩsɔ́ɔwá.
35 Se ele chamou deuses àqueles a quem foi dirigida a palavra de Deus, e a Escritura não pode falhar,
36 Ngɛ mɔ́ɔ́ weení Ɩsɔ́ɔ waalɩzɩ́ ɩsɩ́ɩ ɩdɩ ngɛ weegédíri ma ɖúúlínya-daá nɛ́, bɩ́nlám nŋɩ́nɩ́ na mɩ́ndɔ́m sɩsɩ mándʊ́ʊ́dɩ Ɩsɔ́ɔ, káma, mɔ́ɔ́dɔ́ sɩsɩ mɛ́gɛ́ɛ Ɩsɔ́ɔ Biyaalʊ́ nɛ́.
36 então, daquele a quem o Pai santificou e enviou ao mundo, dizeis: Tu blasfemas; porque declarei: sou Filho de Deus?
37 A bɩgɛ́ɛ sɩ mádánlaḿ Majaa-dɛ́ɛ tɩmɛ́, ɩ́kafa ma toovonúm;
37 Se não faço as obras de meu Pai, não me acrediteis;
38 A ngʊ́ mánlám yɛ, na bɩrɩ́ŋa mɩ́dáfá ma toovonúm nɛ́, ɩva tɩmɛ́ amʊ́ toovonúm, na ɩtɩlɩ́ bɩka iɖéézi sɩsɩ Caáwʊ wɛ mádáá ngɛ mɔ́ɔ́ ɖʊɖɔ mɔ́wɛ Caáwʊ-daá.»
38 mas, se faço, e não me credes, crede nas obras; para que possais saber e compreender que o Pai está em mim, e eu estou no Pai.
39 Ńna gɛ boogúti bacáa sɩ bakpa yɩ, amá, ɩlɛ́ waalɩ́ɩ banʊ́ʊ́zɩ-daá.
39 Nesse ponto, procuravam, outra vez, prendê-lo; mas ele se livrou das suas mãos.
40 Wɔɔdɔ́lɔwʊ́ ɩbɩ́sɩ Yɔrɔdáanɩ buwá-dɛ́ɛ fúu lí ńgɩ-rɔ lénlé Yaayá waavʊ́ńlirí ɩráa lɩ́m-daá ɩsɔ wɛ túúbá lɩ́m nɛ́, ɩcɔ́ɔ ńna.
40 Novamente, se retirou para além do Jordão, para o lugar onde João batizava no princípio; e ali permaneceu.
41 Ngɛ ɩráa ɖabata wɔɔgɔ́nɩ ɩjɔ́ bɩka bɔ́ndɔ́m sɩsɩ: «Yaayá tabá ɩlá maamááci nakɩ́rɩ, amá, wentí tɩrɩ́ŋa waaŋmátɩ ɩrʊ́ ceení-rɔ nɛ́ kɛ́ɛ toovonúm gɛ.»
41 E iam muitos ter com ele e diziam: Realmente, João não fez nenhum sinal, porém tudo quanto disse a respeito deste era verdade.
42 Ngɛ ńnaamʊ́ kɩḿ, ɩráa ɖabata waava yɩ toovonúm.
42 E muitos ali creram nele.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.