2 Coríntios 12
Tawúratɩ na Injiila dɛ́ɛ fɔɔlɩ́nɩ (KDH) vs ARA
1 Bɩmɔɔ́na malá kúúrí, amá, bɩvɛ́yɩ́na fɔ́ɔ́zɩrɛ gɛ. Amá, lɛlɛɛɖɔ́ mɔ́zɔɔlɛ́ɛ maŋmátɩ wenbí Ɖádʊ́ʊ weeyéle mana na wenbíwá waalɩzɩ́ ɩwɩ́lɩ ma nɛ́ bɩdɛ́ɛ tɔ́m.
1 Se é necessário que me glorie, ainda que não convém, passarei às visões e revelações do Senhor.
2 Mányɩ ɩrʊ́ naárʊ, ɩrʊ́ ɩmʊ́ ɩgɛ́ɛ Krísto ńnɩ́ gɛ. Bʊwɛná bɩ́ɩ́zɩ ákɩzaalʊʊ́ nɛkɛ́rɛ fɛ́yɩ́ nɖɔ́, Ɩsɔ́ɔ waagbáázɩ yɩ hálɩ ɖoo ɩsɔ́ɔ́dáá bílí‑bílí. (A ɩ́na ɩdɔnʊʊ́ ya, máásɩ; a ngʊ́ ɖoozire-daá ya, máásɩ. Ɩsɔ́ɔ riké nyɩ ná.)
2 Conheço um homem em Cristo que, há catorze anos, foi arrebatado até ao terceiro céu (se no corpo ou fora do corpo, não sei, Deus o sabe)
3 — ausente —
3 e sei que o tal homem (se no corpo ou fora do corpo, não sei, Deus o sabe)
4 — ausente —
4 foi arrebatado ao paraíso e ouviu palavras inefáveis, as quais não é lícito ao homem referir.
5 Ńŋɩnáa bɩlɛ́ bɩdɛ́ɛ ɩrʊ́ gɛ mánlanáa kúúrí, a bɩɩga mádɩtɩŋa nɛ́, mɛ́dɛ́ɛ mádafɩ́yatɩ gɛ mánlanáa.
5 De tal coisa me gloriarei; não, porém, de mim mesmo, salvo nas minhas fraquezas.
6 A máfʊnzɔɔlɛ́ɛ kúúrí lám, mátáfʊngɛ́ɛ kʊjʊʊ́ fɛ́yɩ́-dʊ́ʊ; káma, toovonúm gɛ máfʊnŋmatɩ́. Amá, mángbáa mádɩ gɛ káma, mádánjaa sɩsɩ ɩráa ɩmaazɩná ma bɩcɛzɩ́ lénlé mádakádála nɛ́, yáá baɖʊná ma bɩcɛzɩ́ wentí bánnɩɩ́ mánŋmatɩ́ nɛ́.
6 Pois, se eu vier a gloriar-me, não serei néscio, porque direi a verdade; mas abstenho-me para que ninguém se preocupe comigo mais do que em mim vê ou de mim ouve.
7 Amá, wenbíwá Ɖádʊ́ʊ waalɩzɩ́ ɩwɩ́lɩ ma nɛ́ fɛ́yɩ́na bɩdaká; bʊrɔ gɛ, na mákalá kúúrí nɛ́, Ɩsɔ́ɔ waaɖʊ ma kʊnyɔḿ kɩ́sɛɛmʊ́ʊ nakɩ́rɩ mɔ́dɔ́nʊʊ́-daá. Sitáánɩ-dɛ́ɛ malááyɩ́ka naárʊ wɛ mɔ́dɔ́nʊʊ́-daá wánváa ma fúkúḿsi páá na mókoyuú ɖáámá malá kúúrí.
7 E, para que não me ensoberbecesse com a grandeza das revelações, foi-me posto um espinho na carne, mensageiro de Satanás, para me esbofetear, a fim de que não me exalte.
8 Bʊrɔɔzɩ́, máázʊ́lʊ Ɖádʊ́ʊ hálɩ bʊrɔ nabúdoozo sɩsɩ ɩ́láná ma bolíni na kʊnyɔḿ kɩḿ.
8 Por causa disto, três vezes pedi ao Senhor que o afastasse de mim.
9 Amá, Ɖádʊ́ʊ Ɩsɔ́ɔ woobúsi ma sɩsɩ: «Sɔɔlɩ́m mɔ́ɔ́zɔ́ɔ́lɩ nya nɛ́ wɔɔɖɔ́ɔ nya, káma, nyɛ́dɛ́ɛ mádafɩ́yatɩ-daá gɛ mɛ́dɛ́ɛ ɖóni wánlám tɩmɛ́rɛ.» Biiyéle a sɩ malá kúúrí, gaara malaná mɛ́dɛ́ɛ mádafɩ́yatɩ, na Krísto-dɛ́ɛ ɖóni ɩcɔ́ɔ mɔ́rɔ́.
9 Então, ele me disse: A minha graça te basta, porque o poder se aperfeiçoa na fraqueza. De boa vontade, pois, mais me gloriarei nas fraquezas, para que sobre mim repouse o poder de Cristo.
10 Bɩlɛ́ bʊrɔ gɛ, wenbí mánnáa bɩ Krísto-rɔɔzɩ́ bɩgɛ́ɛ mádafɩ́yatɩ, kʊdʊ́ʊ́nɩ, kʊnyɔmɩ́nɩ, fúkúḿsi na laakáarɩ kʊrʊ́ʊ nɛ́, bɩrɩ́ŋa bɩdaá, bɩmɔɔ́ ma gɛ; káma sáátɩ wenkí mɛ́vɛ́yɩ́ fɩ́ya nɛ́ gɛ mɔ́jɔɔ́ɔ ɖóni.
10 Pelo que sinto prazer nas fraquezas, nas injúrias, nas necessidades, nas perseguições, nas angústias, por amor de Cristo. Porque, quando sou fraco, então, é que sou forte.
11 Ɩbɛ́ɛ mááŋmátɩ nyazɩ kʊjʊʊ́ fɛ́yɩ́-dʊ́ʊ nɛ́! Ngʊ́ mɩ́dɩɩná ma tɩ. A páá nɛ́, mɩ́nyɔ́ɔ́ mɩraayooná móyówú; káma báa ɖoo mɛ́dɛkɛ́ɛ nabʊ́rʊ, bɩdɛ́ɛ tɩndɩnáa bɛḿ bɛbɛɛ́na badɩ sɩ baagɩlɩ ná nɛ́, bɛdɛcɛzɩ́ ma na nabʊ́rʊ.
11 Tenho-me tornado insensato; a isto me constrangestes. Eu devia ter sido louvado por vós; porquanto em nada fui inferior a esses tais apóstolos, ainda que nada sou.
12 Mɩ́ɩ́bá ɩna sɩsɩ mɔ́ɔ́ɖɔ́kɩ mádɩ wahála báa wenkí-daá, bɩka Ɩsɔ́ɔ ɩbaná ma ɩlá maamááciwá na mááɖéwá ɖabata mɩ́lɔ́wʊ́táá. Bɩlɛ́ ɩmʊ́ bɩrɩ́ŋa bɩ́nwɩlɩ́ɩ kʊ sɩsɩ máábá mɛ́gɛ́ɛ Krísto-dɛ́ɛ tɩndʊ́ʊ.
12 Pois as credenciais do apostolado foram apresentadas no meio de vós, com toda a persistência, por sinais, prodígios e poderes miraculosos.
13 Wé gɛ baalá Krísto-dɛ́ɛ Koduuzísi sɩɩganáa gɛ badalá mɩ́ɩ. Wenbí bɩɩga mádálá mɩ́ɩ nɛ́ gɛ sɩsɩ mɔ́ɔ́ nɛ́, mádábɩ́sɩ mɩ́ɩ sʊʊ́tɩ. A bɩlɛ́, móómúúli mɩ́ɩ nbɩlɛ́? Bɩlɛ́ nɛ́ ɩjɛ́ ma.
13 Porque, em que tendes vós sido inferiores às demais igrejas, senão neste fato de não vos ter sido pesado? Perdoai-me esta injustiça.
14 Bɛɛ máńgbɩɩrɩ nɖɔ́ sɩ mɔgɔ́nɩ mɩ́jɔ́, toozo-dɛ́ɛ nbɩlɛ́ sɩ mɔgɔ́nɩ nɛ́. Ngʊ́ sɩ mɔgɔ́nɩ nɛ́, bɩdɛkɛ́ɛ sɩ mabɩ́sɩ mɩ́dáá naárʊ sʊʊ́tɩ. Káma, bɩdɛkɛ́ɛ mɩ́dɛ́ɛ ɖɔ́ɔ́lɛ gɛ mánjáádɩ; amá, mɩ́dɩtɩŋa gɛ. Bɩdɛkɛ́ɛ bíya mɔɔ́na kʊ bɔkɔ́rɔ́sɩ basɩ́ɩ caanáa; amá, caanáa mɔɔ́na kʊ bɔkɔ́rɔ́sɩ basɩ́ɩ bíya.
14 Eis que, pela terceira vez, estou pronto a ir ter convosco e não vos serei pesado; pois não vou atrás dos vossos bens, mas procuro a vós outros. Não devem os filhos entesourar para os pais, mas os pais, para os filhos.
15 A mɔ́ɔ́ na mɔ́ɔ́, bɩ́dándanjaarɩ ma sɩ mɔgbɔ́ɔ wenbí mádɩtɩŋa mɔ́wɛná bɩ nɛ́ magʊ ná mɩ́dɛ́ɛ bʊkáátawá, bɩka bɩ́dánjaarɩ ma ɖʊɖɔ sɩsɩ magʊ mádɩ mɩ́rɔ́ɔ́zɩ́. A bɩlɛ́, mɔ́ɔ́ mɛ́dɛ́ɛ sɔɔlɩ́m mɔ́ɔ́zɔ́ɔ́lɩ mɩ́ɩ nɛ́ waabá bɩɖɔ́ɔ-rɔ gɛ mɩ́nyɔ́ɔ́ mɩ́zɔɔlɛ́ɛ ma cʊ́kɔ?
15 Eu de boa vontade me gastarei e ainda me deixarei gastar em prol da vossa alma. Se mais vos amo, serei menos amado?
16 Mɩ́ɩ́bá ɩtɩlɩ́ bɩlɛ́ sɩsɩ mádábɩ́sɩ mɩ́ɩ sʊʊ́tɩ. Amá, nɛbɛ́rɛ wánbɩɩzɩ́ bamáázɩ sɩsɩ bɩdɛkɛ́ɛ bɩlɛ́, lɔ́nɩ gɛ máálá moyuú mɩ́ɩ.
16 Pois seja assim, eu não vos fui pesado; porém, sendo astuto, vos prendi com dolo.
17 Wenbá méegédiri wɛ mɩ́jɔ́ nɛ́, badaá naárʊ gɛ máábáná meɖi mɩ́ɩ yáá wé.
17 Porventura, vos explorei por intermédio de algum daqueles que vos enviei?
18 Máávɩ́nɩ Tíiti gɛ, méegédiri yɩ mɩ́jɔ́ ɩ́na koobúu mɩ́nyɩ yɩ nɛ́. Tíiti wɔɔgɔ́nɩ nɛ́, weeɖi mɩ́ɩ? Bɩdɛkɛ́ɛ wenbí nɔ́ɔ́ mánmaazɩ́ nɛ́ gɛ ɩmʊ́ ɖʊɖɔ waamáázɩ? Bɩdɛkɛ́ɛ wenbí mánvʊnlám nɛ́ gɛ waalá?
18 Roguei a Tito e enviei com ele outro irmão; porventura, Tito vos explorou? Acaso, não temos andado no mesmo espírito? Não seguimos nas mesmas pisadas?
19 Ɖoo bɩrɩ́ŋa bɩlɛ́ nɛ́, mɩ́nvʊnmaazɩ́ nbɩlɛ́ sɩsɩ ɖénɖeezí ɖádɩ mɩ́jɔ́. Aayɩ́, Ɩsɔ́ɔ ɩzá-daá gɛ ɖánŋmatɩ́ ńŋɩnáa Krísto sɔɔlɛ́ɛ nɛ́. Bɩka tɩlɛ́ tɩrɩ́ŋa ɖánŋmatɩ́ nɛ́, koobíya mɩ́nyɔ́ɔ́ wenbá máábá mɔ́zɔɔlɛ́ɛ mɩ́ɩ nɛ́, ɖánŋmatɩ́ gɛ sɩsɩ na mɩ́nyɔ́ɔ́ mɩ́dɛ́ɛ toovonúm fáa ibó bɩɩzá-daá.
19 Há muito, pensais que nos estamos desculpando convosco. Falamos em Cristo perante Deus, e tudo, ó amados, para vossa edificação.
20 Mɛ́nnyɛ́m sɩsɩ bɩ́kalá sɩ madála nɛ́, mɔmɔɔná mɩ́ɩ cɔwʊrɛ mádánjaa ɖɛ nɛ́ ɖɩdaá, bɩka mɩ́nyɔ́ɔ́ ɖʊɖɔ ɩna ma wenbí mɩ́dánjaa nɛ́-daá. Bɩ́kalá mɔmɔɔná yóóni na sʊ́ʊ́zɩ, baaná na báɖáárɛ, kʊdʊ́ʊ́nɩ na kaawarɔɔ, ɩráa-dɛ́ɛ badɩ wɩlɩ́ɩ na fɔrɔ‑fɔrɔwá.
20 Temo, pois, que, indo ter convosco, não vos encontre na forma em que vos quero, e que também vós me acheis diferente do que esperáveis, e que haja entre vós contendas, invejas, iras, porfias, detrações, intrigas, orgulho e tumultos.
21 Mɛ́nnyɛ́m sɩsɩ bɩ́kɔkɔ́nɩ sɩ madásɩ mabɩ́sɩ mɩ́dɛ́ɛ nɛ́, mɛ́dɛ́ɛ Ɩsɔ́ɔ ɩɖʊ ma fɛɛrɛ́ mɩ́ɩ́zá-daá. Mɛ́nnyɛ́m sɩsɩ bɩ́kalá sɩ madála nɛ́, bʊɖʊ ma mewíi, káma, ɩráa ɖabata baavʊ́ńlaḿ alaháácɩ́ nɛ́, hálɩ na sinje badalá túúbá beyéle tɩtɛ lakásɩ, na wásangarɩ́tɩ na fɔrɔ‑fɔrɔwá-dɛ́ɛ lám.
21 Receio que, indo outra vez, o meu Deus me humilhe no meio de vós, e eu venha a chorar por muitos que, outrora, pecaram e não se arrependeram da impureza, prostituição e lascívia que cometeram.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.