Romanos 7

U ak' Testamento tu kuyob'al (IXLNNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 As tuk val umaꞌl u yol sete, vitzꞌin vatzik, jankꞌal ex uvaꞌ ootzimal u tzaqꞌiteꞌ setaꞌn uvaꞌ tzꞌibꞌamal. Tan ootzimal veꞌt setaꞌn uvaꞌ at tokebꞌal u tzaqꞌiteꞌ tiꞌ umaj uxhchil, tul uvaꞌ isleꞌltele.
1 Meus irmãos, vocês todos podem compreender muito bem o que vou dizer. Vocês conhecem as leis e sabem que elas só têm poder sobre uma pessoa enquanto essa pessoa está viva.
2 Echeꞌ taꞌ umaꞌl u ixoj at itzumlel, tan tul uvaꞌ isleꞌltel vitzumel u ixojeꞌ, as eqꞌon tibꞌ ixoj tukꞌ naj. Pet asoj la kam veꞌt vitzumel ixojeꞌ, as yeꞌl veꞌt tokebꞌal vitzaqꞌit u tzumbꞌaꞌeꞌ tiꞌ ixoj.
2 Por exemplo, a mulher casada está ligada pela lei ao marido enquanto ele estiver vivo; mas, se ele morrer, ela estará livre da lei que a liga ao marido.
3 Tan tul uvaꞌ isleꞌltel vitzumel u ixojeꞌ, as la paavin ixoj, asoj la teqꞌo tibꞌ ixoj tukꞌ umaꞌt naj. Pet asoj kamnal veꞌt vitzumel ixojeꞌ, as yeꞌl veꞌt tetz u tzaqꞌiteꞌ tiꞌ ixoj. As kꞌuxh la teqꞌo tibꞌ ixoj tukꞌ umaꞌtoj naj, as yeꞌl ixoj la paavin veꞌteꞌ.
3 De modo que, se ela viver com outro homem enquanto o marido estiver vivo, ela será chamada de adúltera. Mas, se o marido morrer, ela estará legalmente livre e não cometerá adultério se casar com outro homem.
4 As echat kuxh bꞌanel qaꞌn, vitzꞌin vatzik, tan tul uvaꞌ kat kam veꞌt u Cristo vatz u kuruseꞌ sqiꞌ, as yeꞌl veꞌt tokebꞌal u tzaqꞌiteꞌ sqiꞌ kat ibꞌana, tan ech veꞌt oꞌeꞌ echeꞌ kamnaj vatz u tzaqꞌiteꞌ. Estiꞌeꞌ uvaꞌ kat uch veꞌteꞌ uvaꞌ oꞌ veꞌt tetz u Cristo uvaꞌ kat ul taama unpajte. As aꞌ isaꞌ Aak uvaꞌ bꞌaꞌn veꞌt kutxumbꞌal la ibꞌaneꞌ tiꞌ qoksat iqꞌii Aak.
4 O mesmo acontece com vocês, meus irmãos. Do ponto de vista da lei, vocês também já morreram, pois são parte do corpo de Cristo. E agora pertencem a ele, que foi ressuscitado para que nós possamos viver uma vida útil no serviço de Deus.
5 As tul uvaꞌ eqꞌomaliktel vitxumbꞌal u kuchiꞌoleꞌ sqaꞌn, as aꞌ kat kubꞌan unqꞌa tachaꞌv u kuchiꞌoleꞌ uvaꞌ niyaan u tzaqꞌiteꞌ stiꞌ. As aꞌ u tachaꞌv u kuchiꞌoleꞌ kat eqꞌon veꞌt oꞌ tiꞌ kubꞌanat u vaꞌlexheꞌ uvaꞌ laik eqꞌon oꞌ tu u kamchileꞌ.
5 Pois, quando vivíamos de acordo com a nossa natureza humana, os maus desejos despertados pela lei agiam em todo o nosso ser e nos levavam para a morte.
6 Pet ech koj cheel, tan yeꞌl tetz u tzaqꞌiteꞌ sqiꞌ, tan ech veꞌt oꞌeꞌ echeꞌ kamnaj vatz u tzaqꞌiteꞌ. As nu kunima veꞌt u Tiixheꞌ tiꞌ kubꞌanat u bꞌaꞌneꞌ uvaꞌ ni tal u Tiixhla Espíritu sqe. As jit tiꞌ uvaꞌ ni qoksa qaama tiꞌ inimal u Oꞌt Testamento uvaꞌ tzꞌibꞌamal kan.
6 Porém agora estamos livres da lei porque já morremos para aquilo que nos mantinha prisioneiros. Por isso somos livres para servir a Deus não da maneira antiga, obedecendo à lei escrita, mas da maneira nova, obedecendo ao Espírito de Deus.
7 ¿As ma aꞌ la qaleꞌ uvaꞌ vaꞌlexh u tzaqꞌiteꞌ uvaꞌ itzꞌibꞌa kan u Moisés? ¡Yeꞌle taꞌ! Tan yeꞌl koj u tzaqꞌiteꞌ, as yeꞌle la vootzi uvaꞌ abꞌiste u paaveꞌ. As yeꞌ koj kat ichus in u tzaqꞌiteꞌ tiꞌ uvaꞌ yeꞌ la vachva unqꞌa veeꞌ uvaꞌ jit vetz, as yeꞌxh jatueꞌ la vootzi uvaꞌ paav nik unbꞌaneꞌ, tul nik vachva.
7 O que vamos dizer então? Que a própria lei é pecado? É claro que não! Mas foi a lei que me fez saber o que é pecado. Pois eu não saberia o que é a cobiça se a lei não tivesse dito: “Não cobice.”
8 As tul kat vootzi veꞌt u tzaqꞌiteꞌ, as kat ok veꞌt umaꞌl u txumbꞌal tunviꞌ tiꞌ u paaveꞌ, tan kam kuxh kat vachva veꞌteꞌ. As kat paavin veꞌt in tul ootzimal u tzaqꞌiteꞌ svaꞌn, as kat pal veꞌt in stuul uvaꞌ at iyakꞌil u paaveꞌ sunkꞌatz.
8 Porém o pecado se aproveitou dessa lei para despertar em mim todo tipo de cobiça. Porque, se não existe a lei, o pecado é uma coisa morta.
9 As ech kat ibꞌan naꞌytzan uvaꞌ yeꞌlik u tzaqꞌiteꞌ ootzimalik svaꞌn. Pet tul kat vootzi veꞌt u tzaqꞌiteꞌ, as kat yakꞌin veꞌt u paaveꞌ sunkꞌatz. As kat bꞌen veꞌt sve uvaꞌ ech veꞌt ineꞌ echeꞌ kamnaj vatz u Tiixheꞌ taꞌn u paaveꞌ.
9 Pois houve um tempo em que eu não conhecia a lei e estava vivo. Mas, quando fiquei conhecendo o mandamento, o pecado começou a viver,
10 As pal veꞌt in stuul uvaꞌ kat ikꞌujbꞌaꞌ kan u Tiixheꞌ u tzaqꞌiteꞌ, aqꞌal uvaꞌ la iloch oꞌ tiꞌ u kutiichajileꞌ vatz Aak. Pet aal kat unpaasa veꞌt tzii tiꞌ u tzaqꞌiteꞌ. As ech veꞌt ineꞌ echeꞌ kamnaj kat ibꞌan vatz Aak.
10 e eu morri. E o próprio mandamento que me devia trazer a vida me trouxe a morte.
11 As tul kat vabꞌi u tzaqꞌiteꞌ, as kat olebꞌ veꞌt u paaveꞌ tiꞌ tok tunviꞌ. As kat itxakonsa u paaveꞌ u tzaqꞌiteꞌ tiꞌ imaxtibꞌet in. As ech veꞌt ineꞌ echeꞌ kamnaj vatz u Tiixheꞌ kat ibꞌana.
11 Porque o pecado, aproveitando a oportunidade dada pelo mandamento, me enganou e, por meio do mandamento, me matou.
12 As jit vaꞌlexheꞌ u tzaqꞌiteꞌ. Pet jikla yol chiteꞌ. As bꞌaꞌn veꞌt u tzaqꞌiteꞌ, tan jik veꞌteꞌ taꞌn u Tiixheꞌ.
12 Assim a lei vem de Deus; e o mandamento também vem de Deus, diz o que é certo e é bom.
13 ¿As ma la valeꞌ uvaꞌ iqꞌaaqꞌal kuxh u tzaqꞌiteꞌ as ech veꞌt ineꞌ echeꞌ kamnaj vatz u Tiixheꞌ? ¡Yeꞌle taꞌ, tan bꞌaꞌneꞌ u tzaqꞌiteꞌ! Pet aꞌ u paaveꞌ kat bꞌanon uvaꞌ ech veꞌt ineꞌ echeꞌ kamnaj vatz u Tiixheꞌ, tan kat itxakonsa u paaveꞌ u tzaqꞌiteꞌ. As kat ikꞌuch veꞌteꞌ uvaꞌ vaꞌlexh u paaveꞌ. As kat vootzil veꞌteꞌ uvaꞌ yeꞌl iyaꞌtebꞌal u vaꞌlexheꞌ uvaꞌ nibꞌan u paaveꞌ.
13 Então será que o que é bom me levou à morte? É claro que não! Foi o pecado que fez isso. Pois o pecado, usando o que é bom, me trouxe a morte para que ficasse bem claro aquilo que o pecado realmente é. E assim, por meio do mandamento, o pecado se mostrou mais terrível ainda.
14 As ootzimaleꞌ sqaꞌn uvaꞌ tiixhla tzaqꞌit u tzaqꞌiteꞌ, tan aꞌ u Tiixheꞌ kat kꞌujbꞌaꞌn kan. Pet ech koj in, tan in kuxh vatz txꞌavaꞌilla aama. As nitxakonsa in u paaveꞌ.
14 Sabemos que a lei é divina; mas eu sou humano e fraco e fui vendido ao pecado para ser seu escravo.
15 As yeꞌ nunpal stuul kam uveꞌ nunbꞌaneꞌ, tan yeꞌ nunbꞌaneꞌ kam uveꞌ ni tal vaama uvaꞌ la unbꞌaneꞌ, tan kam uveꞌ nichꞌoꞌn vaama stiꞌ uvaꞌ yeꞌ nunsaꞌ uvaꞌ la unbꞌaneꞌ, as aꞌeꞌ nunbꞌaneꞌ.
15 Eu não entendo o que faço, pois não faço o que gostaria de fazer. Pelo contrário, faço justamente aquilo que odeio.
16 As tul nunbꞌan uveꞌ yeꞌ nunsaꞌ, as nunpal stuul uvaꞌ bꞌaꞌn u tzaqꞌiteꞌ, tan aꞌeꞌ ni majon unvatz tiꞌ unbꞌanat u vaꞌlexheꞌ.
16 Se faço o que não quero, isso prova que reconheço que a lei diz o que é certo.
17 Estiꞌeꞌ jit veꞌt in ni bꞌanon u vaꞌlexheꞌ uvaꞌ nunbꞌaneꞌ. Pet aꞌ u paaveꞌ uvaꞌ jejleꞌl sunkꞌatz.
17 E isso mostra que, de fato, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
18 As ootzimal svaꞌn uvaꞌ tu u vatz txꞌavaꞌila txumbꞌaleꞌ as aꞌ u tachaꞌv vuchiꞌoleꞌ at sunkꞌatz. Tan kꞌuxh ni tal vaama unbꞌanat u bꞌaꞌneꞌ, as yeꞌ ni volebꞌ tiꞌ unbꞌanataꞌ.
18 Pois eu sei que aquilo que é bom não vive em mim, isto é, na minha natureza humana. Porque, mesmo tendo dentro de mim a vontade de fazer o bem, eu não consigo fazê-lo.
19 Estiꞌeꞌ jit u bꞌaꞌneꞌ nunbꞌaneꞌ uvaꞌ ni tal vaama uvaꞌ la unbꞌaneꞌ. Pet aꞌ u vaꞌlexheꞌ nunbꞌaneꞌ uvaꞌ yeꞌ nunsaꞌ unbꞌanataꞌ.
19 Pois não faço o bem que quero, mas justamente o mal que não quero fazer é que eu faço.
20 As tul nunbꞌaneꞌ kam uveꞌ yeꞌ nunsaꞌ unbꞌanataꞌ, as jit ineꞌ ni bꞌanon. Pet aꞌ u paaveꞌ ni bꞌanon uveꞌ at tu vunchiꞌoleꞌ.
20 Mas, se faço o que não quero, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
21 As nunpal stuul uvaꞌ at umaꞌt u vaꞌlexhla txumbꞌal uvaꞌ ni taqꞌonvu tu vunchiꞌoleꞌ. As tul uvaꞌ ni tal vaama unbꞌanat u bꞌaꞌneꞌ, as aꞌ kuxh u vaꞌlexheꞌ eqꞌomal svaꞌn.
21 Assim eu sei que o que acontece comigo é isto: quando quero fazer o que é bom, só consigo fazer o que é mau.
22 As kꞌuxh nichiibꞌ u vaanxelaleꞌ tiꞌ u tzaqꞌiteꞌ uvaꞌ tzꞌibꞌamal kan,
22 Dentro de mim eu sei que gosto da lei de Deus.
23 as ni bꞌen sve uvaꞌ at umaꞌt u vaꞌlexhla txumbꞌal uvaꞌ ni taqꞌonvu tu vunchiꞌoleꞌ. As aꞌeꞌ uvaꞌ niyaa tibꞌ tukꞌ u tzaqꞌiteꞌ uvaꞌ tzꞌibꞌamal kan uvaꞌ nichiibꞌ u vaanxelaleꞌ staꞌn uvaꞌ nunsaꞌ unnimataꞌ. As ni taqꞌonvu u vaꞌlexhla txumbꞌaleꞌ sviꞌ uvaꞌ at sunkꞌatz. As aꞌ ni taleꞌ uvaꞌ techal la unbꞌaneꞌ kam uvaꞌ ni taleꞌ, kꞌuxh jiteꞌ nunsaꞌ.
23 Mas vejo uma lei diferente agindo naquilo que faço, uma lei que luta contra aquela que a minha mente aprova. Ela me torna prisioneiro da lei do pecado que age no meu corpo.
24 ¡As oyebꞌ chit unvatz! ¿Abꞌileꞌ qꞌi la qꞌalpun in vatz u vaꞌlexhla txumbꞌaleꞌ uvaꞌ at tu vunchiꞌoleꞌ uvaꞌ la eqꞌon in tu u kamchileꞌ?
24 Como sou infeliz! Quem me livrará deste corpo que me leva para a morte?
25 ¡As taꞌntiixh te u Tiixheꞌ! ¡Tan Aakeꞌ kat qꞌalpun veꞌt in taꞌn u Kubꞌaal Jesucristo! As ineꞌ ikꞌam u Tiixheꞌ, tan aꞌ ni tal vaama uvaꞌ la unnima vitzaqꞌit Aakeꞌ. Pet ech koj u tachaꞌv vunchiꞌoleꞌ, tan aꞌ ni taleꞌ uvaꞌ in ikꞌam u paaveꞌ.
25 Que Deus seja louvado, pois ele fará isso por meio do nosso Senhor Jesus Cristo! Portanto, esta é a minha situação: no meu pensamento eu sirvo à lei de Deus, mas na prática sirvo à lei do pecado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.