Lucas 4
Viakʼla txumbʼal u tioxh (IXLCNT) vs NAA
1 Uncheeꞌ atich ok u Tioxhla Espiiritu kꞌatz u Jesuus bꞌaꞌnil aas kꞌasuꞌl tziꞌ u nimaꞌ Jordaan. Utz iqꞌol bꞌen tu tzꞌinlich tzaji txꞌavaꞌ tu u Tioxhla Espiiritu.
1 Jesus, cheio do Espírito Santo, voltou do Jordão e foi guiado pelo mesmo Espírito, no deserto,
2 Utz 40 qꞌii iꞌan latziꞌ. Ech bꞌanax provaal isubꞌax tu u txꞌiꞌliꞌinaj. Utz yeꞌk echbꞌuꞌm iꞌan tu qꞌu qꞌii tziꞌ. Ech aatz tzojpi, vaꞌyi.
2 durante quarenta dias, sendo tentado pelo diabo. Nada comeu naqueles dias, ao fim dos quais teve fome.
3 Ech aatz u txꞌiꞌliꞌinaj, tal te ech tzaꞌ: —Oj nojchit axh iKꞌaol Tioxh, bꞌensas kaxhlaan txꞌix u sivan tziꞌ qabꞌi.— Texh te.
3 Então o diabo disse a Jesus: — Se você é o Filho de Deus, mande que esta pedra se transforme em pão.
4 Tzaqꞌbꞌel tu u Jesuus ech tzaꞌ: —Tzꞌibꞌamalka tu u Yolbꞌal Tioxh aas: «Taꞌn koꞌnkoxh u kaxhlaan txꞌix saitzꞌpixsan qꞌu aanima, pek tu kajay qꞌu yol alel tu u Tioxh majte.» Chia.— Texh u Jesuus.
4 Mas Jesus lhe respondeu:
5 Ech aatz iꞌan u txꞌiꞌliꞌinaj, tiqꞌo bꞌen u Jesuus viꞌ maꞌl u tꞌankin muunte. Utz tu koꞌxh unmuꞌkꞌul ikꞌuch qꞌu mamaj tenam te tu u vatz txꞌavaꞌ tzaꞌ.
5 Então o diabo o levou para um lugar mais alto e num instante lhe mostrou todos os reinos do mundo.
6 Ech tal tek u txꞌiꞌliꞌinaj te ech tzaꞌ: —Savaqꞌ kajay qꞌu tenam tu u vatz txꞌavaꞌ see tzaꞌ tuchꞌ qꞌu mamaj txꞌiibꞌal qꞌii tuul. Tan vetz aqꞌel. Utz savaqꞌeꞌ abꞌil e savaqꞌva.
6 E disse: — Eu lhe darei todo este poder e a glória destes reinos, porque isso me foi entregue, e posso dar a quem eu quiser.
7 Utz eetz kajayil oj sapecheꞌaxh sunvatz utz, sooksa unqꞌii.— Texh te.
7 Portanto, se você me adorar, tudo isso será seu.
8 Ech tzaqꞌbꞌu u Jesuus tal te ech tzaꞌ: —Elenbꞌen sunvatz, txꞌiꞌliꞌinaj. Tan tzꞌibꞌamalka tu u Yolbꞌal Tioxh ech tzaꞌ: «Taꞌxh u Tioxh, u kuBꞌaals Amlika saoksa iqꞌii. Utz taꞌxh maꞌl sanima.» Chia.— Texh u Jesuus te.
8 Mas Jesus respondeu:
9 Ech iqꞌol paj bꞌen u Jesuus tu u txꞌiꞌliꞌinaj tu Jerusaleen. Utz jeꞌop taqꞌo viꞌ maꞌl u tꞌankin ixoobꞌal iqꞌanalil u totztioxh. Utz tal te ech tzaꞌ: —Oj nojchit axh iKꞌaol Tioxh, kꞌon koꞌp iibꞌ tzaꞌ qabꞌi.
9 Então o diabo levou Jesus a Jerusalém, colocou-o sobre o pináculo do templo e disse: — Se você é o Filho de Deus, jogue-se daqui,
10 Tan tzꞌibꞌamalka majte aas: «Atil qꞌu aanjel tetz u Tioxh saiꞌ. Sikolaxh, satilbꞌeꞌaxh.
10 porque está escrito: “Aos seus anjos ele dará ordens a seu respeito, para que o guardem.”
11 Suꞌlikꞌulaxh tiqꞌabꞌ, ech yeꞌk sapaqꞌoꞌk iibꞌ tiꞌ sivan.» Chia.— Texh te.
11 E: “Eles o sustentarão nas suas mãos, para que você não tropece em alguma pedra.”
12 Ech tzaqꞌbꞌel tu u Jesuus ech tzaꞌ: —Alelka tu u Yolbꞌal Tioxh majte aas: «Sakoꞌnkoxhayaꞌlu u Tioxh u kuBꞌaals Amlika tiꞌ ibꞌanax kam.» Chia.— Texh te.
12 Jesus respondeu ao diabo:
13 Ech yaꞌ texh u txꞌiꞌliꞌinaj tiꞌ ibꞌanax provaal isubꞌax u Jesuus. Xaan tek el kꞌatza maꞌl tiempo.
13 Tendo concluído todas as tentações, o diabo afastou-se de Jesus, até momento oportuno.
14 Uncheeꞌ qꞌaavopon u Jesuus tu Galilea. Utz tiira atich viyakꞌil u Tioxhla Espiiritu kꞌatza. Utz pax chit itziiul u talchu tikuenta kajay qꞌu txꞌavaꞌ tziꞌ.
14 Então Jesus, no poder do Espírito, voltou para a Galileia, e a sua fama correu por toda aquela região.
15 Ech nichichusun tu qꞌu atibꞌal chusbꞌal tetz u oꞌtla mantaar. Utz techalich toksal iqꞌii tu qꞌu aanima kajayil.
15 E ensinava nas sinagogas, sendo elogiado por todos.
16 Ech bꞌen tu Nazareet majte, tu vaꞌl chꞌiika. Utz bꞌenoꞌk tu u atibꞌal chusbꞌal tetz u oꞌtla mantaar tu u ilanbꞌal qꞌii. Tan ech nal chit nichiꞌaneꞌ. Ech chꞌineꞌi, isikꞌle u Yolbꞌal Tioxh.
16 Jesus foi para Nazaré, onde havia sido criado. Num sábado, entrou na sinagoga, segundo o seu costume, e levantou-se para ler.
17 Tan aqꞌax u uꞌ te tetz u Isaias, u alol tetz u yolbꞌal Tioxh. Ijaj tuul utz, ichabꞌa vaꞌl tzꞌibꞌamichku qꞌu yol nital ech tzaꞌ:
17 Então lhe deram o livro do profeta Isaías. E, abrindo o livro, achou o lugar onde está escrito:
18 —Atil u Tioxhla Espiiritu tetz u kuBꞌaals Amlika sunkꞌatza.
18 “O Espírito do Senhor
19 Utz vetichajuꞌlin
19 e proclamar o ano aceitável
20 Ech ibꞌolqꞌi u uꞌ utz, taqꞌ tu u kolol tetz. Ech kꞌujeꞌi. Utz tii chit nichisajil tu kajay qꞌu aanima.
20 Tendo fechado o livro, Jesus o devolveu ao assistente e sentou-se. Todos na sinagoga tinham os olhos fixos nele.
21 Utz xeꞌt tal u Jesuus ech tzaꞌ: —Cheel tzojpi u yol sevatz vaꞌl tzꞌibꞌamal tu u Yolbꞌal Tioxh tzaꞌ.— Texhtuꞌ.
21 Então Jesus começou a dizer:
22 Ech bꞌaꞌnich chit iyol kajay aanima tiꞌ. Utz nichmotxitzꞌejx ikꞌuꞌl tu qꞌu bꞌaꞌnla chaj yol qꞌuꞌl nichtaleꞌ. Loqꞌ nichmotxtal tiꞌ ech tzaꞌ: —¿Yitꞌ tzik aꞌ vikꞌaol u Xhep tziꞌ?— Chia.
22 Todos davam testemunho dele e se maravilhavam das palavras cheias de graça que lhe saíam dos lábios. E perguntavam: — Não é este o filho de José?
23 Uncheeꞌ tal u Jesuus te ech tzaꞌ: —Sebꞌanbꞌeꞌin cheel atziꞌ. Toj nal etal maꞌl u yol ve vaꞌl nitaleꞌ: «Aa tzꞌak, tzꞌaka jeꞌ iibꞌ majte.» Chia. «Tan niqabꞌi aas sibꞌal kam vetaꞌan tu Capernauum. Pek bꞌan tu vatenam tzaꞌ majte.» Chajex.
23 Então Jesus disse:
24 Tan niꞌxhtekꞌval sete aas nikoꞌxh maꞌj alol tetz u yolbꞌal Tioxh bꞌaꞌn koj ikꞌulchu titenam.
24 E Jesus prosseguiu:
25 — ausente —
25 Na verdade lhes digo que havia muitas viúvas em Israel no tempo de Elias, quando o céu se fechou por três anos e seis meses, reinando grande fome em toda a terra,
26 — ausente —
26 e Elias não foi enviado a nenhuma delas, a não ser a uma viúva de Sarepta de Sidom.
27 Ech pajeꞌ u Eliseo, u alol tetz u yolbꞌal Tioxh. Taꞌxh iꞌan bꞌaꞌn te u Namaan, maꞌl u puera aanima tikuenta Siiria, kꞌuxh sibꞌ koꞌxh chꞌaꞌkꞌiꞌ atich tu Israeel majte. Pek nikoꞌxh maꞌj iꞌan bꞌaꞌn te.— Texhtuꞌ.
27 Havia também muitos leprosos em Israel nos dias do profeta Eliseu, e nenhum deles foi purificado, a não ser Naamã, o sírio.
28 Taꞌxh tabꞌi qꞌu kam qꞌu aanima tziꞌ, motx pultu taanima tu kꞌaꞌnal.
28 Todos na sinagoga, ouvindo estas coisas, se encheram de ira.
29 Ech motx lakpi. Motx ipaasa eluꞌl u Jesuus tiꞌ eluꞌl u tenam. Tiqꞌo bꞌen tziꞌ u peepu vaꞌl atichku jeꞌ vitenam tan, siꞌchmotxikꞌon kꞌasuꞌl tziꞌ nichtaleꞌ.
29 E, levantando-se, expulsaram Jesus da cidade e o levaram até o alto do monte sobre o qual a cidade estava edificada, para que, de lá, pudessem atirá-lo abaixo.
30 Pek paal koꞌn u Jesuus tixoꞌl utz, bꞌeni.
30 Jesus, porém, passando pelo meio deles, foi embora.
31 Uncheeꞌ opon u Jesuus tu Capernauum tikuenta Galilea. Utz nichichus qꞌu aanima tu qꞌu ilanbꞌal qꞌii.
31 E Jesus foi a Cafarnaum, cidade da Galileia, e os ensinava no sábado.
32 Ech nichmotxitzꞌejx ikꞌuꞌl qꞌu aanima tiꞌ vichusbꞌal. Tan nojchit nikꞌucheꞌ aas atil tijleꞌm tu qꞌul iyol.
32 E maravilhavam-se com a sua doutrina, porque a sua palavra era com autoridade.
33 Utz atich opon maꞌl u vinaj tu u atibꞌal chusbꞌal tetz u oꞌtla mantaar tziꞌ. Atich ok tioxhil txꞌiꞌliꞌinaj kꞌatza. Utz qꞌeqꞌuni, tal ech tzaꞌ:
33 E apareceu na sinagoga um homem possuído de um espírito de demônio imundo, o qual gritou em alta voz:
34 —¡Aqꞌkaꞌoꞌ Jesuus aa Nazareet! ¿Kam asaꞌ qe? Kꞌuxh ulyaxh tan, aꞌ ul ayoo qatineꞌ. Vootzajle abꞌil axh. Axh viTxaaom u Tioxh yeꞌk paav sakꞌatza.— Texhtuꞌ.
34 — Ah! O que você quer conosco, Jesus Nazareno? Você veio para nos destruir? Sei muito bem quem você é: o Santo de Deus!
35 Ech yaal tu u Jesuus tal te ech tzaꞌ: —¡Cha atziꞌ! ¡Elen kꞌatz u vinaj tziꞌ!— Texh te.
35 Mas Jesus o repreendeu, dizendo: O demônio, depois de o ter jogado no chão no meio de todos, saiu daquele homem sem lhe fazer mal.
36 Utz kajay qꞌu aanima tzꞌejxinajich tek ikꞌuꞌl taqꞌo. Nichmotxtal tibꞌilaj ech tzaꞌ: —¡Aꞌxh bꞌoj qꞌul iyol atziꞌ; tiira aqꞌel iviꞌ! Utz ¡tuchꞌ tijleꞌm tuchꞌ ixamlil Tioxh nitojcheꞌl qꞌu tioxhil txꞌiꞌliꞌinaj tziꞌ utz, yak eloj!— Chia.
36 Todos ficaram admirados e comentavam entre si: — Que palavra é esta? Pois, com autoridade e poder, ele ordena aos espíritos imundos, e eles saem.
37 Ech tiira pax itziiul u talchu u Jesuus tikuenta qꞌu txꞌavaꞌ tziꞌ.
37 E a fama de Jesus se espalhava por todos os lugares daquela região.
38 Uncheeꞌ kꞌasuꞌl u Jesuus tu u atibꞌal chusbꞌal tetz u oꞌtla mantaar utz, bꞌen tu otzotz xeꞌ u Xhim. Pek yaꞌvich vi-ixoj jiꞌ u Xhim tu maꞌl mam xamal. Ech jajax bꞌaꞌnil tu u Jesuus aas siꞌan bꞌaꞌn te.
38 Deixando a sinagoga, Jesus foi para a casa de Simão. A sogra de Simão estava doente, com febre muito alta, e pediram a Jesus em favor dela.
39 Ech kꞌoꞌeꞌ kuꞌ bꞌiil u Jesuus kꞌatza utz, teesa u xamal kꞌatza. Tu koꞌxh unmuꞌkꞌul lakpi utz, iꞌan tek techbꞌubꞌal qꞌuꞌl atiche.
39 E inclinando-se para ela, Jesus repreendeu a febre, e esta a deixou. E imediatamente ela se levantou e passou a servi-los.
40 Aatz tek kuꞌqꞌii, iqꞌol ul kajay qꞌu yaꞌv vatz u Jesuus. Ech nichtaqꞌ jeꞌ iqꞌabꞌ u Jesuus tibꞌa junun qꞌu yaꞌv. Utz nichiꞌan bꞌaꞌn kꞌuxh chukchaj yaabꞌil nichmotxbꞌanon.
40 Ao pôr do sol, todos os que tinham enfermos, com diferentes tipos de doença, os trouxeram a Jesus. E ele os curava, impondo as mãos sobre cada um deles.
41 Nichtel qꞌu tioxhil txꞌiꞌliꞌinaj kꞌatz sibꞌal qꞌu aanima yaꞌv majte. Vaꞌl iqꞌeqꞌun telaꞌ nital ech tzaꞌ: —¡Axh viKꞌaol u Tioxh!— Chia.
41 Também de muitos saíam demônios, gritando e dizendo: — Você é o Filho de Deus! Ele, porém, os repreendia para que não falassem, pois sabiam que ele era o Cristo.
42 Uncheeꞌ aatz qꞌiilich tekuꞌen, kꞌasuꞌl u Jesuus tziꞌ. Utz bꞌen tu maꞌl u txꞌavaꞌ tzꞌintzꞌochi. Loqꞌ ex chokloj tu qꞌu aanima. Ech imaj iatz u Jesuus aas yeꞌk saelbꞌen tixoꞌl.
42 Quando amanheceu, Jesus saiu e foi para um lugar deserto. As multidões o procuravam, foram até junto dele e não queriam deixar que ele fosse embora.
43 Pek tal u Jesuus te ech tzaꞌ: —Ministeer sabꞌenin tu tereꞌn qꞌu tenam. Seꞌnval u bꞌaꞌnla chusbꞌal tetz viQꞌesalail u Tioxh. Tan ech tiꞌ vetchajlikꞌulin.— Texhtuꞌ.
43 Jesus, porém, lhes disse:
44 Ech nichtal u bꞌaꞌnla chusbꞌal tu qꞌu atibꞌal chusbꞌal tetz u oꞌtla mantaar.
44 E pregava nas sinagogas da Judeia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.