Lucas 19

ikz (IKZ) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Neho Yɨɨsu akasikɨra mʉrʉbhɨri rwa Yɨriko, akabha arahɨta kʉzɨnzɨra zʉ ʉrʉbhɨri ruyo.
1 Jesus entrou em Jericó e estava atravessando a cidade.
2 Mʉrʉbhɨri muyo, kwarɨ nu umuniibhi wʉmwɨ, iriina ryazɨ Zaakayo, aarɨ ʉmʉkʉrʉ wa abharihya bha rigʉʉti.
2 Morava ali um homem rico, chamado Zaqueu, que era chefe dos cobradores de impostos.
3 Aarɨ areenda korora Yɨɨsu nɨ‑mʉʉtʉ wa teemwakɨ, nawe ataaturirɨ komorora, kʉ kʉbha kwarɨ ni iribhita ikʉrʉ rya abhaatʉ, na aarɨ muguhɨ.
3 Ele estava tentando ver quem era Jesus, mas não podia, por causa da multidão, pois Zaqueu era muito baixo.
4 Kʉgayo akaryara mwega, embere wa riribhita riyo, akatiira kʉmʉtɨ gwo omoko, korereke atʉrɨ korora Yɨɨsu aarɨ arahɨta kʉnzɨra yiyo.
4 Então correu adiante da multidão e subiu numa figueira brava para ver Jesus, que devia passar por ali.
5 Hanʉ Yɨɨsu aahikirɨ hayo, akarora kʉmʉtɨ igʉrʉ, akamʉbhʉʉrɨra, “Zaakayo, ika bhwangʉ! Ɨranyenda nɨbhɨ umugini yɨɨka waazʉ reero.”
5 Quando Jesus chegou àquele lugar, olhou para cima e disse a Zaqueu:
6 Rogendo rʉmwɨ Zaakayo akiika, akaginihya Yɨɨsu yɨɨka waazɨ kwa bhozomerwa.
6 Zaqueu desceu depressa e o recebeu na sua casa, com muita alegria.
7 Hanʉ abhaatʉ bhʉʉsi bhaarʉʉzɨ gayo, bhakatanga kwibheerya, bharabhuga, “Ndora agiirɨ kurya na wʉ ʉbhʉbhɨ!”
7 Todos os que viram isso começaram a resmungar: — Este homem foi se hospedar na casa de um pecador!
8 Nawe, Zaakayo akiimɨɨrɨra, akamʉbhʉʉrɨra, “Ʉmʉkʉrʉ, itegeerera! Nangʉ ritɨnɨka rye ebhegero bhyanɨ nɨrabhaha abhahabhɨ. Na arɨɨbhɨ niruushiryɨ mʉʉtʉ wʉwʉʉsi, nɨramʉgarukirya manga kane.”
8 Zaqueu se levantou e disse ao Senhor: — Escute, Senhor, eu vou dar a metade dos meus bens aos pobres. E, se roubei alguém, vou devolver quatro vezes mais.
9 Yɨɨsu akabhuga, “Reero yɨnʉ, ubhutuuribhwa bhuhikirɨ munyumba yɨnʉ. Ʉmʉʉtʉ wʉnʉ wʉʉsi, ni‑wi ikishoko cha Abhurahaamu,
9 Então Jesus disse:
10 kʉ kʉbha Umwana wʉ Ʉmʉʉtʉ izirɨ komohya na kʉsabhʉra abhaatʉ bhanʉ bhabhurirɨ.”
10 Porque o
11 Hanʉ abhaatʉ bhaarɨ bhakɨɨrɨ bhariitegeerera amangʼana gayo, Yɨɨsu akangʼeha kʉbhabhʉʉrɨra ekerenjo kɨmwɨ, kʉ kʉbha aarɨ ariisemera Yɨrusarɨɨmu, na abhaatʉ bhayo bhakakina kʉbha ʉbhʉtɨmi bhwa Mungu bhʉrarorekana ribhaga riyo.
11 Jesus contou uma parábola para os que ouviram o que ele tinha dito. Agora ele estava perto de Jerusalém, e por isso eles estavam pensando que o Reino de Deus ia aparecer logo.
12 Kʉgayo, akabhabhʉʉrɨra, “Kwarɨ nʉ ʉmʉʉtʉ wʉmwɨ wi ikishoko chɨ ɨkɨtɨmi. Ʉmʉʉtʉ wuyo, akakora orogendo kuja icharʉ cha kore, korereke asʉngʼaanɨ ʉbhʉkʉrʉ bhwʉ ʉkʉbha ʉmʉtɨmi, akʉmara agarʉkɨ kotema mucharʉ chazɨ.
12 Então Jesus disse:
13 “Hanʉ aarɨ akɨɨrɨ kuja, akabhabhɨrɨkɨra bhambʉʉsa ikumi gatɨ wa bhambʉʉsa bhaazɨ, akabhaha bhʉʉsi endengo kʉrʉ ya zimpirya za mina, akabhabhʉʉrɨra, ‘Mokore ubhusuruja na zimpirya zɨnʉ kuhika ribhaga nɨraagarʉkɨ.’
13 Antes de viajar, chamou dez dos seus empregados, deu a cada um uma moeda de ouro e disse: “Vejam o que vocês conseguem ganhar com este dinheiro, até a minha volta.”
14 “Nawe abhaatʉ bhi icharʉ chazɨ bhakamwigatanɨra bhʉkʉngʼu ʉmʉʉtʉ wuyo. Bhakatʉma abhaatʉ bhajɨ bhabhabhʉʉrɨrɨ, ‘Tʉtakwenda ʉmʉʉtʉ wʉnʉ, abhɨ mʉtɨmi wɨɨtʉ!’
14 — Acontece que o povo do seu país o odiava e por isso mandou atrás dele uma comissão para dizer que não queriam que aquele homem fosse feito rei deles.
15 Nʉʉrʉbhu, akahaabhwa ʉbhʉkʉrʉ bhwʉ ʉbhʉtɨmi. Akʉmara akagarʉka, akabhabhɨrɨkɨra bhambʉʉsa bhanʉ aahɨɨrɨ zimpirya, korereke bhambʉʉsa bhʉʉsi bhabhʉʉrɨrɨ ʉmʉtɨmi abhwɨnɨ bhwerakɨ.
15 — O homem foi feito rei e voltou para casa. Aí mandou chamar os empregados a quem tinha dado o dinheiro, para saber quanto haviam conseguido ganhar.
16 “Mbʉʉsa we embere akahika, akamʉbhʉʉrɨra, ‘Ʉmʉkʉrʉ, kuzimpirya zɨnʉ wantigiirɨ, nibhwɨnɨ omoheero manga ikumi.’
16 O primeiro chegou e disse: “Patrão, com aquela moeda de ouro que o senhor me deu, eu ganhei dez.”
17 “Ʉmʉtɨmi wuyo akamʉbhʉʉrɨra, ‘Mbʉʉsa waanɨ ʉmʉzʉmu, ʉkʉrirɨ bhwaheene! Kʉ kʉbha waarɨ moheene kʉmahocha amasuuhu, nɨrakoha ʉbhʉkʉrʉ igʉrʉ wi imijɨ ikumi.’
17 — “Muito bem!” — respondeu ele. — “Você é um bom empregado! E, porque foi fiel em coisas pequenas, você vai ser o governador de dez cidades.”
18 “Mbʉʉsa wa kabhɨrɨ wʉʉsi akahika, akamʉbhʉʉrɨra, ‘Ʉmʉkʉrʉ, kuzimpirya zɨnʉ wantigiirɨ, nibhwɨnɨ omoheero manga kataanʉ.’
18 — O segundo empregado veio e disse: “Patrão, com aquela moeda de ouro que o senhor me deu, eu ganhei cinco.”
19 “Ʉmʉtɨmi akamʉbhʉʉrɨra, ‘Na naawɨ, nɨrakoha ʉbhʉkʉrʉ igʉrʉ wi imijɨ ɨtaanʉ.’
19 — “Você vai ser o governador de cinco cidades!” — disse o patrão.
20 “Mbʉʉsa ʉwʉndɨ akahika, akabhuga, ‘Ʉmʉkʉrʉ, zimpirya zaazʉ nzɨnʉ hanʉ. Nɨkazibhisa mʉkɨtambaara, korereke zɨtabhʉra.
20 — O outro empregado chegou e disse: “Patrão, aqui está a sua moeda. Eu a embrulhei num lenço e a escondi.
21 Nɨkakorabhu kʉ kʉbha nɨkakwʉbhaha, awɨ nɨ‑mʉʉtʉ mʉhaari. Ʉhaagega bhɨnʉ ʉtatɨɨrɨ, na ʉhaagesa bhɨnʉ ʉtahambirɨ.’
21 Tive medo do senhor, porque sei que é um homem duro, que tira dos outros o que não é seu e colhe o que não plantou.”
22 “Ʉmʉtɨmi akamʉbhʉʉrɨra, ‘Awɨ, nɨ‑mbʉʉsa mʉbhɨ! Nangʉ nɨrakʉtɨnɨra kʉrɨngʼaana na amangʼana gaazʉ aumwene. Ʉkabhuga wɨɨzɨ inyɨ nɨ‑mʉʉtʉ mʉhaari, nɨhaagega bhɨnʉ nɨtatɨɨrɨ, na nɨhaagesa bhɨnʉ nɨtaahambirɨ.
22 — Ele respondeu: “Você é um mau empregado! Vou usar as suas próprias palavras para julgá-lo. Você sabia que sou um homem duro, que tiro dos outros o que não é meu e colho o que não plantei.
23 Angabhɨɨrɨ nɨmbu nɨrɨ, kwakɨ ʉtantɨɨrɨɨrɨ zimpirya zaanɨ kʉbhasuruja, korereke hanʉ naarɨ nɨkʉgarʉka ɨwaanɨ, naarɨ nɨragega nzaru kʉkɨraho?’
23 Então por que você não pôs o meu dinheiro no banco? Assim, quando eu voltasse da viagem, receberia o dinheiro com juros.”
24 “Rogendo rʉmwɨ, akabhabhʉʉrɨra abhaatʉ bhanʉ bhaarɨ bhiimiiriirɨ hayo, ‘Gega zimpirya za wuyo, momohe wʉnʉ abhwɨnɨ omoheero manga ikumi.’
24 — E disse para os que estavam ali: “Tirem dele a moeda e deem ao que tem dez.”
25 “Bhakamʉbhʉʉrɨra, ‘Nawe ʉmʉkʉrʉ, wʉnʉ amarirɨ kobhona omoheero gwa manga ikumi!’
25 Eles responderam:
26 “Akabhuga, ‘Nɨrabhabhʉʉrɨra, ʉmʉʉtʉ wʉwʉʉsi wʉnʉ akokorera emeremo rɨnʉ nɨmʉhɨɨrɨ, nɨramwongereerera. Nawe ʉmʉʉtʉ wʉwʉʉsi wʉnʉ atakokora emeremo amasuuhu ganʉ nɨmʉhɨɨrɨ, nʉʉrʉ ikisuuhu kɨnʉ anachʉ, nɨramuruusha.
26 — E o patrão disse:
27 Hamwɨmwɨ na gayo, abhabhisa bhaanɨ bhanʉ bhatɨɨndirɨ inyɨ nɨbhɨ ʉmʉtɨmi waabhʉ, mʉbhareete hanʉ, mubhiitɨ mʉbhʉtangɨ bhwanɨ!’ ”
27 E agora tragam aqui os meus inimigos, que não queriam que eu fosse o rei deles, e os matem na minha frente.”
28 Hanʉ Yɨɨsu aamarirɨ kʉgamba gayo, akakangatɨra riribhita kuja Yɨrusarɨɨmu.
28 Depois de dizer isso, Jesus foi adiante deles para Jerusalém.
29 Hanʉ iisɨmɨɨrɨ mʉzɨmbɨri za Bhɨtifagɨ na Bhɨtaniya, kʉkɨgʉrʉ kɨnʉ kikubhirikirwa Ɨmɨzɨyituuni, akabhatʉma abhɨɨga bhaazɨ bhabhɨrɨ.
29 Quando iam chegando aos povoados de Betfagé e Betânia, que ficam perto do monte das Oliveiras, enviou dois discípulos na frente,
30 Akabhabhʉʉrɨra, “Mujɨ mʉrʉbhɨri rʉnʉ rore embere waanyu. Hanʉ mʉraasikɨra muyo, mʉrabhona umwana wɨ ɨtɨkɨrɨ abhʉhirwɨ wʉnʉ akɨɨrɨ kogega mʉʉtʉ. Mʉmʉtazʉrɨ, momoreete hanʉ.
30 com a seguinte ordem:
31 Ʉmʉʉtʉ wʉwʉʉsi araabhabhuuryɨ, ‘Ndora mʉramʉtazʉra?’ Mʉmʉbhʉʉrɨrɨ, ‘Ʉmʉkʉrʉ wɨɨtʉ aramwenda.’ ”
31 Se alguém perguntar por que vocês estão fazendo isso, digam que o Mestre precisa dele.
32 Akʉmara, abhɨɨga bhayo bhakaja, bhakabhona bhyʉsi bhyarɨ chɨmbu Yɨɨsu aabhabhuuriirɨ.
32 Eles foram e acharam tudo como Jesus tinha dito.
33 Hanʉ bhaarɨ bharatazʉra umwana wɨ ɨtɨkɨrɨ, abheene bhakabhuurya, “Ndora mʉratazʉra umwana wɨ ɨtɨkɨrɨ wuyo?”
33 Quando estavam desamarrando o jumentinho, os donos perguntaram: — Por que é que vocês estão desamarrando o animal?
34 Bhakabhabhʉʉrɨra, “Ʉmʉkʉrʉ aramwenda.”
34 Eles responderam: — O Mestre precisa dele.
35 Bhakahirɨra Yɨɨsu, bhakaara zengebho zaabhʉ igʉrʉ waazɨ, bhakatiirya Yɨɨsu kʉtɨkɨrɨ akaja.
35 Então eles levaram o jumentinho para Jesus, puseram as suas capas sobre o animal e ajudaram Jesus a montar.
36 Hanʉ Yɨɨsu aarɨ araja, abhaatʉ bhakabha bharaara zengebho zaabhʉ kʉnzɨra kwa kʉmʉsʉʉka.
36 Conforme ele ia passando, o povo estendia as suas capas no caminho.
37 Na hanʉ iisɨmɨɨrɨ umuhiringitʉ gwɨ ɨkɨgʉrʉ chɨ Ɨmɨzɨyituuni, riribhita ryʉsi rya bhɨɨga bhaazɨ bhakatanga kukumya Mungu kwa bhozomerwa, igʉrʉ wɨ ɨbhɨsɨgʉ bhyʉsi bhɨnʉ bhaarʉʉzɨ. Bhakatiirya amaraka gaabhʉ,
37 Quando Jesus chegou perto de Jerusalém, na descida do monte das Oliveiras, uma grande multidão de seguidores ia com ele. E eles, cheios de alegria, começaram a louvar a Deus em voz alta por tudo o que tinham visto.
38 bharabhuga,
38 Eles diziam: — Que Deus abençoe o Rei que vem em nome do Senhor! Paz no céu e
39 Kwiribhita riyo, bhaarɨmu Abhafarisaayo. Bhakabhʉʉrɨra Yɨɨsu, “Umwija, ʉbhakiryɨ abhɨɨga bhaazʉ!”
39 Aí alguns fariseus que estavam no meio da multidão disseram a Jesus: — Mestre, mande que os seus seguidores calem a boca!
40 Yɨɨsu akabhuga, “Nɨrabhabhʉʉrɨra, bhanʉ bharaakirɨ, amabhwɨ garatiirya riraka!”
40 Jesus respondeu:
41 Hanʉ Yɨɨsu iisɨmɨɨrɨ ʉrʉbhɨri rwa Yɨrusarɨɨmu na kororora, akarʉrɨrɨra.
41 Quando Jesus chegou perto de Jerusalém e viu a cidade, chorou com pena dela
42 Akabhuga, “Angabhɨɨrɨ omenye reero nʉʉrʉ amangʼana ganʉ gakoreeta omorembe! Nawe nangʉ gabhisirwɨ ʉtakʉtʉra kʉgarora.
42 e disse:
43 Kuzisikʉ zɨnʉ zikuuza, abhabhisa bhaazʉ bhariinaarya inyiki, bhatʉrɨ kʉbhanyahaara mbaara zʉʉsi.
43 Pois chegarão os dias em que os inimigos vão cercá-la com rampas de ataque, e vão rodeá-la, e apertá-la de todos os lados.
44 Akʉmara, bharakuricha awɨ na abhaatʉ bhaazʉ bhʉʉsi. Rɨtareeho ibhwɨ rɨnʉ rɨkʉsaaga igʉrʉ wɨ ɨrɨndɨ, kʉ kʉbha ʉtaamɨnyirɨ ribhaga rɨnʉ Mungu akuuza kʉkʉsabhʉra!”
44 Eles destruirão completamente você e todos os seus moradores. Não ficará uma pedra em cima da outra, porque você não reconheceu o tempo em que Deus veio para salvá-la.
45 Yɨɨsu akasikɨra mwihekaaru, akatanga koheebha abhaatʉ bhanʉ bhaarɨ bhakugurya ebhegero muyo.
45 Jesus entrou no pátio do Templo e começou a expulsar dali os vendedores.
46 Akabhabhʉʉrɨra, “Yandikirwɨ mʉMaandɨkʉ Amarɨndu, ‘Inyumba yaanɨ, ɨrabha inyumba ya amasabhi.’ Nawe imwɨ, mʉyɨkʉrirɨ kʉbha ribhigi rya abhasaakuri.”
46 Ele lhes disse:
47 Sikʉ zʉʉsi, Yɨɨsu aarɨ arabhiija abhaatʉ mwihekaaru. Abhakʉrʉ bha abhakuhaani, abhiija bhi imigirʉ na abhakaruka bha Abhayaahudi, bhaarɨ bharamohya ɨnzɨra yu ukumwita,
47 Jesus ensinava no pátio do Templo todos os dias. Os chefes dos sacerdotes, os mestres da Lei e os líderes do povo queriam matá-lo.
48 nawe bhatabhwɨnɨ umweya, kʉ kʉbha abhaatʉ bhʉʉsi bhaarɨ bhariitegeerera amangʼana gaazɨ bhʉkʉngʼu.
48 Mas não achavam jeito de fazer isso, pois todos o escutavam com muita atenção.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.