Lucas 14
ikz (IKZ) vs NTLH
1 Rusikʉ rʉmwɨ rwʉ ʉbhʉtʉʉrʉ, Yɨɨsu akaja kurya ibhyakurya yɨɨka wʉ ʉmʉkangati wʉmwɨ wa Abhafarisaayo. Na abhaatʉ bhanʉ bhaarɨ hayo, bhakabha bharamubhuuririrya bhʉkʉngʼu.
1 Num sábado, Jesus entrou na casa de certo líder fariseu para tomar uma refeição. E as pessoas que estavam ali olhavam para Jesus com muita atenção.
2 Na mʉbhʉtangɨ bhwazɨ hayo, haareho ʉmʉʉtʉ wʉmwɨ, anu ubhurwɨrɨ bhwu kubhimba ʉmʉbhɨrɨ.
2 Um homem, com as pernas e os braços inchados, chegou perto dele.
3 Yɨɨsu akabhabhuurya Abhafarisaayo na abhiija bhi imigirʉ, “Awɨɨ, turiisiriribhwa ni imigirʉ jɨtʉ kohorya abhaatʉ urusikʉ rwʉ ʉbhʉtʉʉrʉ, kisha tʉtakwisiriribhwa?”
3 E Jesus perguntou aos mestres da Lei e aos fariseus:
4 Nawe, bhakiikara bhukiri. Yɨɨsu akagwata umurwɨrɨ wuyo, akamohorya, akamʉbhʉʉrɨra ajɨ yɨɨka.
4 Mas eles não responderam nada. Então Jesus pegou o homem, curou-o e o mandou embora.
5 Akʉmara Yɨɨsu akabhabhuurya, “Nɨ‑wɨɨwɨ gatɨ waanyu wʉnʉ umwana waazɨ hamwɨ engʼombe yaazɨ ɨraatʉbhɨrɨ mukisima urusikʉ rwʉ ʉbhʉtʉʉrʉ, ataarɨ aramʉsabhʉramu, nʉʉrʉ arɨɨbhɨ ni‑rusikʉ rwʉ ʉbhʉtʉʉrʉ?”
5 Aí disse:
6 Abhaatʉ bhayo, bhataarɨ na ryʉ ʉkʉgamba.
6 E eles não puderam responder.
7 Hanʉ Yɨɨsu aarʉʉzɨ chɨmbu abhagini bhakwitoorera ibhitumbɨ bhye embere, akabhaha ekerenjo. Akabhuga,
7 Certa vez Jesus estava reparando como os convidados escolhiam os melhores lugares à mesa. Então fez esta comparação:
8 “Hanʉ ʉraararikwɨ kubhuryakari, utiikara ahagero ha abhagini, kʉ kʉbha ɨratʉrɨkana araarikirwɨ ʉwʉndɨ ʉmʉkʉrʉ kʉkʉkɨra.
8 — Quando alguém convidá-lo para uma festa de casamento, não sente no melhor lugar. Porque pode ser que alguém mais importante tenha sido convidado.
9 Na wʉnʉ abharaarikirɨ imwɨ araazɨ kʉkʉbhʉʉrɨra, ‘Mutigɨrɨ wʉnʉ umweya.’ Neho ʉraasʉʉkɨ bhʉkʉngʼu, kʉ kʉbha ʉrahatikwa kuja kwikara kumweya gwʉ ʉmʉʉtʉ wi iyaasɨ.
9 Então quem convidou você e o outro poderá dizer a você: “Dê esse lugar para este aqui.” Aí você ficará envergonhado e terá de sentar-se no último lugar.
10 “Nawe, hanʉ ʉkʉraarikwa kʉnyangi, nuujɨ wiikarɨ kumweya gwʉ ʉmʉʉtʉ wi iyaasɨ, kʉ kʉbha hanʉ wurya aakʉraarikirɨ akuuza, akʉbhʉʉrɨrɨ, ‘Mʉsaani waanɨ, nauzɨ mʉbhʉtangɨ hanʉ, neho ahazʉmu.’ Hayo ʉrabhona ubhusuuku mʉbhʉtangɨ bhwa abhagini bhʉʉsi.
10 Pelo contrário, quando você for convidado, sente-se no último lugar. Assim quem o convidou vai dizer a você: “Meu amigo, venha sentar-se aqui num lugar melhor.” E isso será uma grande honra para você diante de todos os convidados.
11 Wʉwʉʉsi wʉnʉ akwigungya umwene, Mungu aramwicha. Nawe wʉwʉʉsi wʉnʉ akwiyicha, Mungu aramʉgʉnga.”
11 Porque quem se engrandece será humilhado, mas quem se humilha será engrandecido.
12 Yɨɨsu akabhʉʉrɨra wurya aamʉraarikirɨ, “Hanʉ ʉkʉbhatengera abhaatʉ ibhyakurya bhya amiigagʉra hamwɨ bhyʉ ʉkʉrɨɨgɨra, ʉtaraarɨka abhasaani bhaazʉ, hamwɨ bhahiiri bhaazʉ, hamwɨ abhaatʉ bha abhahiiri bhaazʉ, hamwɨ bhanyarʉbhɨri bhaazʉ abhaniibhi. Ʉraakorebhu, bhʉʉsi bharakʉraarɨka ɨwaabhʉ, na ʉrabha ʉrarihwa kʉgarya wabhahɨɨrɨ.
12 Depois Jesus disse ao homem que o havia convidado:
13 “Nawe, hanʉ ʉraabhakonzere abhaatʉ ɨnyangi, ʉraarɨkɨ abhahabhɨ, abharema, amagata, na abhahʉku.
13 Mas, quando você der uma festa, convide os pobres, os aleijados, os coxos e os cegos
14 Neho ʉraabhone ʉrʉbhangʉ, kʉ kʉbha, ebho bhataana ekegero chʉ ʉkʉkʉrɨha. Nawe Mungu newe araakʉrɨhɨ, hanʉ akuryʉra abhaatʉ bhe heene mʉbhʉtangɨ bhwazɨ.”
14 e você será abençoado. Pois eles não poderão pagar o que você fez, mas Deus lhe pagará no dia em que as pessoas que fazem o bem ressuscitarem.
15 Ribhaga riyo umugini wʉmwɨ kwigari akiigwa amangʼana gayo, akabhʉʉrɨra Yɨɨsu, “Arɨ hakɨrɨku, ʉmʉʉtʉ wʉwʉʉsi wʉnʉ araaryɨ ɨnyangi kʉbhʉtɨmi bhwa Mungu!”
15 Um dos que estavam à mesa ouviu isso e disse para Jesus: — Felizes os que irão sentar-se à mesa no
16 Nawe Yɨɨsu akamʉgarukirya, “Kwarɨ nʉ ʉmʉʉtʉ wʉmwɨ, wʉnʉ aakʉnzirɨ ɨnyangi kʉrʉ na akaraarɨka abhaatʉ bhaaru.
16 Então Jesus lhe disse:
17 Ribhaga ryɨ ɨnyangi rɨkahika, akatʉma mbʉʉsa waazɨ kʉbharaarikwa bhʉʉsi, ajɨ abhabhʉʉrɨrɨ, ‘Muuzɨ! Ebhegero bhyʉsi bhɨbhɨɨrɨ!’
17 Quando chegou a hora, mandou o seu empregado dizer aos convidados: “Venham, que tudo já está pronto!”
18 “Nawe, abharaarikwa bhʉʉsi, bhakabha bharasabha kwabhirwa. We embere, akamʉbhʉʉrɨra, ‘Nigurirɨ ʉmʉgʉndʉ, ereenderwa nijɨ kʉgʉrabha, nɨrakʉsabha ʉnyaabhɨrɨ.’
18 — Mas eles, um por um, começaram a dar desculpas. O primeiro disse ao empregado: “Comprei um sítio e tenho de dar uma olhada nele. Peço que me desculpe.”
19 “Ʉwʉndɨ akabhuga, ‘Nigurirɨ zengʼombe ikumi zʉ ʉkʉrɨmɨra, na nangʉ, nɨraja kuziija, nɨrakʉsabha ʉnyaabhɨrɨ.’
19 — Outro disse: “Comprei cinco juntas de bois e preciso ver se trabalham bem. Peço que me desculpe.”
20 “Nʉ ʉwʉndɨ akabhuga, ‘Neho nakwɨra ʉmʉkari, igʉrʉ wa riyo nɨtakʉtʉra kuuza.’
20 — E outro disse: “Acabei de casar e por isso não posso ir.”
21 “Neho mbʉʉsa wuyo akagarʉka, akabhʉʉrɨra ʉmʉkʉrʉ waazɨ gayo gʉʉsi. Ʉmʉkʉrʉ waazɨ akiigatana, akamuswaja mbʉʉsa waazɨ, ‘Nuujɨ bhwangʉ kʉzɨnzɨra zɨkʉrʉ ne ebhebheyo bhyʉ ʉrʉbhɨri rʉnʉ, ʉbhareete abhahabhɨ, abharema, abhahʉku, na amagata.’
21 — O empregado voltou e contou tudo ao patrão. Ele ficou com muita raiva e disse: “Vá depressa pelas ruas e pelos becos da cidade e traga os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.”
22 “Akʉmara, mbʉʉsa wuyo akagarʉka, akamʉbhʉʉrɨra, ‘Ʉmʉkʉrʉ, garya wanswajiryɨ nɨgakʉrirɨ. Nʉʉrʉbhu, gʉkɨɨrɨ goreho umweya kʉbhandɨ kwikara.’
22 — Mais tarde o empregado disse: “Patrão, já fiz o que o senhor mandou, mas ainda está sobrando lugar.”
23 “Ʉmʉkʉrʉ akamʉbhʉʉrɨra, ‘Nangʉ! Ujɨ igʉtʉ wʉ ʉrʉbhɨri, kʉzɨnzɨra zɨnʉ zikuja mʉzɨmbɨri na mʉmɨgʉndʉ, ʉbhahatɨkɨ abhaatʉ bhaazɨ bhasikɨrɨ yɨɨka hanʉ, kuhika hiizʉrɨ.
23 — Aí o patrão respondeu: “Então vá pelas estradas e pelos caminhos e obrigue os que você encontrar ali a virem, a fim de que a minha casa fique cheia.
24 Nawe nɨrabhabhʉʉrɨra, bhanʉ bhʉʉsi nabharaarikirɨ, atareeho nʉʉrʉ wʉmwɨ waabhʉ, wʉnʉ araasamɨ ɨnyangi yaanɨ!’ ”
24 Pois eu afirmo a vocês que nenhum dos que foram convidados provará o meu jantar!”
25 Yɨɨsu aarɨ arahirana na amaribhita ga abhaatʉ. Akabhiichʉrɨra, akabhabhʉʉrɨra,
25 Certa vez uma grande multidão estava acompanhando Jesus. Ele virou-se para eles e disse:
26 “Ʉmʉʉtʉ wʉwʉʉsi araazɨ kwa niinyɨ, atakʉtʉra kʉbha umwɨga waanɨ, arɨɨbhɨ akɨɨrɨ kʉnsɨɨga kʉkɨra wiisɨ, unina, ʉmʉkari waazɨ, abhaana bhaazɨ, abhahiiri bhaazɨ, na abhasubhaati bhaazɨ, nʉʉrʉ ewe umwene.
26 — Quem quiser me acompanhar não pode ser meu seguidor se não me amar mais do que ama o seu pai, a sua mãe, a sua esposa, os seus filhos, os seus irmãos, as suas irmãs e até a si mesmo.
27 Nʉ ʉmʉʉtʉ wʉwʉʉsi wʉnʉ akɨɨrɨ kogega ʉmʉsarabha gwazɨ antunɨ, atakʉtʉra kʉbha umwɨga waanɨ.
27 Não pode ser meu seguidor quem não estiver pronto para morrer como eu vou morrer e me acompanhar.
28 “Wʉmwɨ waanyu areende kwʉmbaka inyumba yɨ ɨkɨkʉngʉ. Ni wɨɨwɨ atakwikara hinga haasɨ na kwiseega riguri rye ebhegero bhɨnʉ araahokerye kuryʉmbaka, atʉrɨ korora arɨɨbhɨ ana zimpirya zu ukwisa kʉmara kwʉmbaka?
28 Se um de vocês quer construir uma torre , primeiro senta e calcula quanto vai custar, para ver se o dinheiro dá.
29 Araatamɨ kokorabhu, aratʉra kwʉmbaka ʉbhʉrʉsa, nawe atamwɨ kʉyɨmariirya. Hanʉ abhaatʉ bharaarore bharamorega,
29 Se não fizer isso, ele consegue colocar os alicerces, mas não pode terminar a construção. Aí todos os que virem o que aconteceu vão caçoar dele, dizendo:
30 bharabhuga, ‘Ʉmʉʉtʉ wʉnʉ akatanga iryʉmbaka, nawe atamirwɨ kʉmariirya inyumba!’
30 “Este homem começou a construir, mas não pôde terminar!”
31 “Nihuruchɨ ekerenjo ɨkɨndɨ. Abhatɨmi bhabhɨrɨ bhakeenda kuja mwihɨ. We embere ana abhasirikarɨ bhɨkwɨ ikumi, ʉwʉndɨ bhɨkwɨ merongo ɨbhɨrɨ. Heene we embere wuyo, araja mwihɨ akɨɨrɨ kwikara na kwiseega arɨɨbhɨ aratʉra kwitana na wa abhasirikarɨ bhɨkwɨ merongo ɨbhɨrɨ?
31 — Se um rei que tem dez mil soldados vai partir para combater outro que vem contra ele com vinte mil, ele senta primeiro e vê se está bastante forte para enfrentar o outro.
32 Araarore kʉbha aratamwa, rogendo rʉmwɨ arabhatʉma abhahocha bhaazɨ, bhajɨ bhwangʉ kʉmʉtɨmi ʉwʉndɨ akɨɨrɨ kore, bhiigwanɨ.
32 Se não fizer isso, acabará precisando mandar mensageiros ao outro rei, enquanto este ainda estiver longe, para combinar condições de paz. Jesus terminou, dizendo:
33 “Muyomuyo na niimwɨ, atareeho wʉmwɨ waanyu aratʉra kʉbha umwɨga waanɨ, arɨɨbhɨ akɨɨrɨ kutiga bhyʉsi bhɨnʉ anabhyʉ.
33 — Assim nenhum de vocês pode ser meu discípulo se não deixar tudo o que tem.
34 “Ʉmʉʉnyʉ, ne‑kegero kɨzʉmu, nawe guriibhuryɨ ʉbhʉsambaruku bhwagwɨ, gʉratuurirwa kɨgʉrʉkɨ korereke gozome naatu?
34 — O sal é uma coisa útil; mas, se perde o gosto, deixa de ser sal.
35 Ʉmʉʉnyʉ gwe eteemwa yɨnʉ, gʉtakwenderwa mokegero, mobhototo, naabha komboreeya, abhaatʉ bharagorekera. Wʉ ʉkʉtwɨ, iitegeerere.”
35 É jogado fora, pois não serve mais nem para a terra nem para o monte de esterco. Se vocês têm ouvidos para ouvirem, então ouçam.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.