Lucas 13
ikz (IKZ) vs NTLH
1 Ribhaga riyo, abhaatʉ bhakabhʉʉrɨra Yɨɨsu, Piraato akiita Abhagariraaya abhandɨ, ribhaga rɨnʉ bhaarɨ bharɨɨtirɨ imitugʉ jabhʉ gɨsɨnzwɨ, gihurukibhwɨ ikimweso kwa Mungu.
1 Naquela mesma ocasião algumas pessoas chegaram e começaram a comentar com Jesus como Pilatos havia mandado matar vários galileus, no momento em que eles ofereciam sacrifícios a Deus.
2 Yɨɨsu akabhabhʉʉrɨra, “Mʉrakina Abhagariraaya bhayo bhakakwabhu kʉ kʉbha bhaarɨ bhʉ ʉbhʉbhɨ kʉkɨra Abhagariraaya abhandɨ bhʉʉsi?
2 Então Jesus disse:
3 Nɨrabhabhʉʉrɨra ɨtarɨbhu! Mʉraatamɨ kutiga ʉbhʉbhɨ bhwanyu na niimwɨ mʉrarika imwʉsi!
3 De modo nenhum! Eu afirmo a vocês que, se não se arrependerem dos seus pecados, todos vocês vão morrer como eles morreram.
4 Kasha ikumi na bhanaanɨ bharya bhaagwiriirwɨ nɨ ɨkɨkʉngʉ kirya Sirʉamu, mʉrakina ebho nebho bhʉ ʉbhʉbhɨ kʉkɨra abhiikari abhandɨ bhʉʉsi bha Yɨrusarɨɨmu?
4 E lembrem daqueles dezoito, do bairro de Siloé, que foram mortos quando a torre caiu em cima deles. Vocês pensam que eles eram piores do que os outros que moravam em Jerusalém?
5 Nɨrabhabhʉʉrɨra ɨtarɨbhu! Mʉraatamɨ kutiga ʉbhʉbhɨ bhwanyu, na niimwɨ mʉrarika imwʉsi!”
5 De modo nenhum! Eu afirmo a vocês que, se não se arrependerem dos seus pecados, todos vocês vão morrer como eles morreram.
6 Akʉmara Yɨɨsu akabhabhʉʉrɨra abhaatʉ bhayo ekerenjo, akabhuga, “Kwarɨ nʉ ʉmʉʉtʉ wʉmwɨ, akahamba ʉmʉtɨ gu umutiini mʉmʉgʉndʉ gwazɨ. Rusikʉ rʉmwɨ, akaaza komohya imisumʉ, nawe atagibhwɨnɨ.
6 Então Jesus contou esta parábola :
7 Neho akabhʉʉrɨra omohocha waazɨ wa mʉmʉgʉndʉ, ‘Rora! Nɨbhɨɨrɨ nɨraaza komohya imisumʉ kʉmʉtɨ gu umutiini gʉnʉ, kwibhaga ryi imyaka ɨtatʉ, nɨkɨɨrɨ kobhona chʉchʉsi! Nangʉ gʉtɨnɨ, gʉtakaja kʉsarya ɨɨsɨ bhʉʉha!’
7 Aí disse ao homem que tomava conta da plantação: “Olhe! Já faz três anos seguidos que venho buscar figos nesta figueira e não encontro nenhum. Corte esta figueira! Por que deixá-la continuar tirando a força da terra sem produzir nada?”
8 “Nawe, omohocha wuyo akamʉgarukirya, ‘Ʉmʉkʉrʉ, ugutigɨ umwaka gʉnʉ, niguzubhɨrɨ na kogoteera emboreera.
8 Mas o empregado respondeu: “Patrão, deixe a figueira ficar mais este ano. Eu vou afofar a terra em volta dela e pôr bastante adubo.
9 Gʉraatwarɨ imisumʉ ɨrabha bhwaheene, nawe gʉraatamɨ neho ʉgʉtɨnɨ.’ ”
9 Se no ano que vem ela der figos, muito bem. Se não der, então mande cortá-la.”
10 Rusikʉ rʉmwɨ rwʉ ʉbhʉtʉʉrʉ, Yɨɨsu aarɨ mwirwazɨrʉ, na aarɨ ariija abhaatʉ.
10 Certo sábado, Jesus estava ensinando numa sinagoga .
11 Muyo, kwarɨ nʉ ʉmʉkari wʉmwɨ, na aarɨ agwatirwɨ na risambwa kwi imyaka ikumi nɨ ɨnaanɨ. Akiibherereka omogongo, na atanagiryɨ kwimɨɨrɨra bhwɨma.
11 E chegou ali uma mulher que fazia dezoito anos que estava doente, por causa de um espírito mau. Ela andava encurvada e não conseguia se endireitar.
12 Hanʉ Yɨɨsu aamʉrʉʉzɨ, akamʉbhɨrɨkɨra, akamʉbhʉʉrɨra, “Yiiya, ubhurwɨrɨ bhwazʉ bhʉhʉriibhwɨ, ʉbhɨɨrɨ bhwaheene!”
12 Quando Jesus a viu, ele a chamou e disse:
13 Akamʉtʉʉrɨra amabhoko, na rogendo rʉmwɨ akiimɨɨrɨra bhwɨma, akatanga kukumya Mungu.
13 Aí pôs as mãos sobre ela, e ela logo se endireitou e começou a louvar a Deus.
14 Urusikʉ rʉnʉ Yɨɨsu aahʉriryɨ ʉmʉʉtʉ rwarɨ urusikʉ rwʉ ʉbhʉtʉʉrʉ, igʉrʉ wa riyo, ʉmʉkangati wa rirwazɨrʉ akiigatana. Akabhabhʉʉrɨra abhaatʉ bhanʉ bhaarɨ mwirwazɨrʉ, “Zinyuma zʉʉsi, zisikʉ zo okokora emeremo ni‑saasabha. Nangʉ! Muuzɨ mʉhʉribhwɨ muzisikʉ ziyo, nawe mʉtaaza kʉhʉribhwa urusikʉ rwʉ ʉbhʉtʉʉrʉ!”
14 Mas o chefe da sinagoga ficou zangado porque Jesus havia feito uma cura no sábado. Por isso disse ao povo: — Há seis dias para trabalhar. Pois venham nesses dias para serem curados, mas, no sábado, não!
15 Nawe Ʉmʉkʉrʉ akamʉgarukirya, “Imwɨ abhabhɨɨhi! Nɨ‑wɨɨwɨ wʉnʉ atahaazɨtazʉra zengʼombe zaazɨ hamwɨ zɨtɨkɨrɨ zaazɨ kurwa mwibhanza, kuzihira kunywa amanzi, yangabha ni‑rusikʉ rwʉ ʉbhʉtʉʉrʉ?
15 Então o Senhor respondeu:
16 Ndora ʉmʉkari wʉnʉ, wi ikishoko cha Abhurahaamu, amarirɨ imyaka ikumi nɨ ɨnaanɨ abhʉhirwɨ na Shɨtaani. Nangʉ wʉʉsi atakwenderwa kwigurirwa urusikʉ rwʉ ʉbhʉtʉʉrʉ?”
16 E agora está aqui uma descendente de Abraão que Satanás prendeu durante dezoito anos. Por que é que no sábado ela não devia ficar livre dessa doença?
17 Hanʉ Yɨɨsu aagambirɨ gayo, abhabhisa bhaazɨ bhʉʉsi bhakarora zɨsʉni. Nawe abhandɨ bhakazomerwa bhʉkʉngʼu, igʉrʉ wa amahocha amazʉmu gu ukuruguurya ganʉ Yɨɨsu aarɨ arakora.
17 Os inimigos de Jesus ficaram envergonhados com essa resposta, mas toda a multidão ficou alegre com as coisas maravilhosas que ele fazia.
18 Akʉmara Yɨɨsu akabhuurya, “Ʉbhʉtɨmi bhwa Mungu nɨ‑bhwa teemwakɨ? Nɨrabhutuubhanʼya nakɨ?
18 Jesus disse:
19 Bhutuubhɨɨnɨ ne endetere isuuhu yɨ ɨharadaari, yɨnʉ ʉmʉʉtʉ aahambirɨ mʉmʉgʉndʉ gwazɨ. Endetere yiyo ɨkamera na kʉbha mʉtɨ mʉkʉrʉ, ni ibhinyunyi bhɨhaaza na kwikara kubhisha bhyaku.”
19 Ele é como uma semente de mostarda que um homem pega e planta na sua horta. A planta cresce e fica uma árvore, e os passarinhos fazem ninhos nos seus ramos.
20 Yɨɨsu akabhuurya naatu, “Nɨrabhutuubhanʼya ʉbhʉtɨmi bhwa Mungu nakɨ?
20 Jesus continuou:
21 Bhutuubhɨɨnɨ nu ubhutunduuru bhʉnʉ ʉmʉkari akogega na kʉsanginʼya nu ubhutu bhwɨ ɨnganʉ mʉbhɨgʉzi bhɨtatʉ. Ubhutunduuru bhuyo bhʉragirya ubhutu bhwɨ ɨnganʉ bhwʉsi bhʉtʉndʉʉrɨ.”
21 Ele é como o fermento que uma mulher pega e mistura em três medidas de farinha, até que ele se espalhe por toda a massa.
22 Yɨɨsu aarɨ morogendo kuja Yɨrusarɨɨmu. Mʉnzɨra, aarɨ ariija abhaatʉ bhi imijɨ ɨmɨkʉrʉ ni imisuuhu.
22 Jesus atravessava cidades e povoados, ensinando na sua viagem para Jerusalém.
23 Rusikʉ rʉmwɨ, ʉmʉʉtʉ akamubhuurya, “Ʉmʉkʉrʉ, abhaatʉ bhanʉ bhakʉsabhurwa, bharabha nɨ‑bharenge?”
23 Alguém perguntou: — Senhor, são poucos os que vão ser salvos? Jesus respondeu:
24 “Mwikongʼeererye kusikɨra kwa kʉhɨtɨra ikisikʉ ikigutɨ. Nɨrabhabhʉʉrɨra kʉbha, bhaaru bharagema kusikɨra, nawe bharatamwa.
24 — Façam tudo para entrar pela porta estreita. Pois eu afirmo a vocês que muitos vão querer entrar, mas não poderão.
25 Hanʉ wi inyumba araamarɨ kwigara ikisikʉ, muriimɨɨrɨra igʉtʉ, imwɨ muriimɨɨrɨra na kuhuna ikisikʉ na kubhuga, ‘Tʉrasabha, utwigʉrɨrɨ!’
25 — O dono da casa vai se levantar e fechar a porta. Então vocês ficarão do lado de fora, batendo na porta e dizendo: “Senhor, nos deixe entrar!” E ele responderá: “Não sei de onde são vocês.”
26 “Niimwɨ mʉrabhuga, ‘Tʉkarya na kunywa hamwɨmwɨ na naawɨ! Na ʉkatwija mʉzɨmbɨri zɨɨtʉ!’
26 Aí vocês dirão: “Nós comemos e bebemos com o senhor. O senhor ensinou na nossa cidade.”
27 “Newe arabhabhʉʉrɨra, ‘Nɨmarirɨ kʉbhabhʉʉrɨra, nɨtabhɨɨzɨ na nɨtɨɨzɨ muruurɨ hayi! Murwɨ kwa niinyɨ, imwɨ abhakʉri bha amabhɨ!’
27 Mas ele responderá: “Não sei de onde são vocês. Afastem-se de mim, vocês que só fazem o mal.”
28 “Neho mʉkʉrɨra na kokepeha, kʉ kʉbha, mʉrarora Abhurahaamu, Iisaka na Yaakobho, na abharʉʉtɨrɨri bhʉʉsi bharɨ mʉbhʉtɨmi bhwa Mungu, nawe imwɨ mʉrabha mʉrɨkɨɨrwɨ igʉtʉ!
28 Quando vocês virem Abraão, Isaque, Jacó e todos os
29 Abhaatʉ bharaaza kurwa rʉgʉrʉ na nyanza, kurwa maamu na rangɨ, bharyɨ ɨnyangi mʉbhʉtɨmi bhwa Mungu.
29 Muitos virão do Leste e do Oeste, do Norte e do Sul e vão sentar-se à mesa no Reino de Deus.
30 “Mwitegeerere! Abhaatʉ bhaaru bhanʉ bhakusuukwa ribhaga rɨnʉ, bhatakusuukwa ribhaga rɨnʉ rikuuza. Na bhanʉ bhatakusuukwa ribhaga rɨnʉ, bharasuukwa ribhaga rɨnʉ rikuuza.”
30 E os que agora são os últimos serão os primeiros, e os primeiros serão os últimos.
31 Ribhaga riyoriyo, Abhafarisaayo abharebhe bhakatuna Yɨɨsu bhakamʉbhʉʉrɨra, “Nuurwɨ hanʉ, ujɨ ahagero ahandɨ, kʉ kʉbha Heroode areenda kukwita.”
31 Naquele momento alguns fariseus chegaram perto de Jesus e disseram: — Vá embora daqui, porque Herodes quer matá-lo.
32 Yɨɨsu akabhagarukirya, “Heroode aangɨ nyamubhwɨ mʉhaari! Mujɨ mʉmʉbhʉʉrɨrɨ, ‘Reero na tabhʉʉri, nɨraheebha amasambwa kurwa kʉbhaatʉ, na kʉbhahorya abharwɨrɨ, nu urusikʉ rwa katatʉ, nɨramara emeremo janɨ gɨnʉ niizirɨ kokora.’
32 Jesus respondeu:
33 Na ɨranyenda nengʼehe no orogendo rwanɨ rwu ukuja Yɨrusarɨɨmu reero, tabhʉʉri, na bhasiirya kuhika nihikɨ, kʉ kʉbha ereenderwa abharʉʉtɨrɨri bhʉʉsi bhakwɨrɨ Yɨrusarɨɨmu, ɨtarɨ hagero handɨ!
33 E Jesus continuou:
34 “Awɨ Yɨrusarɨɨmu, Yɨrusarɨɨmu! Uriita abharʉʉtɨrɨri na kʉbhatema amabhwɨ bhanʉ bhaatumirwɨ kwa niimwɨ. Niigʉmbirɨ manga kaaru kukumɨnga abhaatʉ bhaazʉ, chɨmbu engoko ɨhaakumɨnga ibhizuri bhyayo mʉmapapa, nawe mʉtɨɨndirɨ.
34 — Jerusalém, Jerusalém, que mata os profetas e apedreja os mensageiros que Deus lhe manda! Quantas vezes eu quis abraçar todo o seu povo, assim como a galinha ajunta os seus pintinhos debaixo das suas asas, mas vocês não quiseram!
35 Mwangarɨrɨ! Nangʉ Mungu aratiga umujɨ gwanyu! Nɨrabhabhʉʉrɨra, mʉtakondora naatu, kuhika hanʉ mukubhuga, ‘Anʉ ʉrʉbhangʉ wʉnʉ akuuza kuriina ryʉ Ʉmʉkʉrʉ Mungu!’”
35 Agora a casa de vocês ficará completamente abandonada. Eu afirmo que vocês não me verão mais, até chegar o tempo em que dirão: “Deus abençoe aquele que vem em nome do Senhor!”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.