Lucas 10

ikz (IKZ) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Mmbe, akʉmara Ʉmʉkʉrʉ Yɨɨsu akarobhora abhɨɨga abhandɨ merongo muhungatɨ na bhabhɨrɨ. Akabhatʉma bhabhɨrɨ bhabhɨrɨ, bhamʉkangatɨrɨ kuja zɨmbɨri zʉʉsi na ahagero hʉʉsi, hanʉ ɨɨndirɨ kuhika umwene.
1 Depois disso o Senhor escolheu mais setenta e dois dos seus seguidores e os enviou de dois em dois a fim de que fossem adiante dele para cada cidade e lugar aonde ele tinha de ir.
2 Yɨɨsu akabhabhʉʉrɨra, “Amagesa maaru, nawe abhahocha, nɨ‑bhasuuhu. Mmbe mʉsabhɨ Mungu newe umwene mʉgʉndʉ, korereke atʉmɨ abhahocha mʉmʉgʉndʉ gwazɨ, bhagese.
2 Antes de os enviar, ele disse:
3 Imwɨ mujɨ, nawe, nɨrabhatʉma ncha zɨngʼʉndu gatɨ wa zisuuzɨ.
3 Vão! Eu estou mandando vocês como ovelhas para o meio de lobos.
4 Mʉtagega ɨkɨgʉzi cha zimpirya, ɨsakwa, hamwɨ ibhikwɨra, na mʉrɨɨbhɨ mʉnzɨra, mʉtakeerya mʉʉtʉ wʉwʉʉsi.
4 Não levem bolsa, nem sacola, nem sandálias. E não parem no caminho para cumprimentar ninguém.
5 “Hanʉ mʉraasikɨrɨ munyumba mokeerye abhaatʉ bhaamu, ‘Mʉbhɨ no omorembe!’
5 Quando entrarem numa casa, façam primeiro esta saudação: “Que a paz esteja nesta casa!”
6 Arɨɨbhɨ ʉmʉʉtʉ wʉnʉ amɨnyirɨ muyo, nɨ‑mʉsɨɨgi wo omorembe, omorembe gʉrasaaga hamwɨmwɨ neewe. Nawe, arɨɨbhɨ atariimu ʉmʉʉtʉ wo omorembe, omorembe gwanyu gʉrabhagarʉkɨra.
6 Se um homem de paz morar ali, deixem a saudação com ele; mas, se o homem não for de paz, retirem a saudação.
7 Mʉtabha mʉraja kuhindɨra nyumba yɨndɨ, mwikarɨ mumujɨ gʉnʉ mwasikiirɨ, muryɨ na kunywa bhɨnʉ bhakʉbhaha, kʉ kʉbha omohocha areenderwa kurihwa amarihi gaazɨ.
7 Fiquem na mesma casa e comam e bebam o que lhes oferecerem, pois o trabalhador merece o seu salário. Não fiquem mudando de uma casa para outra.
8 “Hanʉ mʉraasikɨrɨ mumujɨ na bhaamu bhabhaginihyɨ, muryɨ ibhyakurya bhɨnʉ bharɨɨbhahɨ.
8 — Quando entrarem numa cidade e forem bem-recebidos, comam a comida que derem a vocês.
9 Mohorye abharwɨrɨ bhaamu, mʉbhabhʉʉrɨrɨ, ‘Ʉbhʉtɨmi bhwa Mungu bhʉraariirɨ!’
9 Curem os doentes daquela cidade e digam ao povo dali: “O
10 Nawe, mʉraasikɨrɨ mumujɨ na bhaamu bhatabhaginihya, mʉhɨtɨ mʉzɨmbɨri, mʉrabhuga,
10 Porém, quando entrarem numa cidade e não forem bem-recebidos, vão pelas ruas, dizendo:
11 ‘Naabha urutu rwʉ ʉrʉbhɨri rwanyu rʉnʉ rugwatirɨ kʉmagʉrʉ gɨɨtʉ, tʉrakʉngʼʉta, ɨbhɨ ekerenjo kʉbhaniimwɨ.’ Nawe, momenye, ʉbhʉtɨmi bhwa Mungu bhʉraariirɨ!
11 “Até a poeira desta cidade que grudou nos nossos pés nós sacudimos contra vocês! Mas lembrem disto: o Reino de Deus chegou até vocês.”
12 Nɨrabhabhʉʉrɨra, urusikʉ rʉnʉ Mungu akʉtɨnɨra abhaatʉ bha kʉʉsɨ, aratɨnɨra abhaatʉ bhʉ ʉrʉbhɨri ruyo kʉkɨra chɨmbu aabhatiniirɨ abhaatʉ bha Sodoma!
12 E Jesus disse mais isto:
13 “Horeera imwɨ abhaatʉ bha Korazini! Horeera imwɨ bha Bhɨtɨsaida! Angabhɨɨrɨ ɨbhɨsɨgʉ bhɨnʉ bhyakʉriibhwɨ kwa niimwɨ, bhyangakʉrirwɨ mʉzɨmbɨri za abhasarya bha Tiiro na Sidʉʉni, bhaarɨ bharatiga ʉbhʉbhɨ bhwabhʉ kukwibhoha amagonera na kwihaka riibhu.
13 Jesus continuou:
14 Nawe urusikʉ rwɨ ɨtɨnɨrʉ, Mungu arabhatɨnɨra imwɨ kʉkɨra abhaatʉ bha Tiiro na Sidʉʉni!
14 No Dia do Juízo, Deus terá mais pena de Tiro e de Sidom do que de vocês, Corazim e Betsaida!
15 “Na niimwɨ, abhaatʉ bha Kapɨrinaumu, muriiseega mʉratiiribhwa kuhika mwisaarʉ? Zɨyi! Nawe muriikibhwa kuhika nyaari!”
15 E você, cidade de Cafarnaum, acha que vai subir até o céu? Pois será jogada no
16 Akʉmara, Yɨɨsu akabhabhʉʉrɨra, “Ʉmʉʉtʉ wʉnʉ araabhiitegeerere imwɨ, anyiitegeerere inyɨ, nʉ ʉmʉʉtʉ wʉnʉ araabhaangɨ imwɨ, anyangirɨ inyɨ, na wʉnʉ araanyangɨ, amwangirɨ wʉnʉ antumirɨ.”
16 Então disse aos discípulos:
17 Akʉmara, abhɨɨga bhayo merongo muhungatɨ na bhabhɨrɨ bhakagarʉka, bhazʉmɨɨrwɨ. Bhakabhʉʉrɨra Yɨɨsu, “Ʉmʉkʉrʉ wɨɨtʉ, nʉʉrʉ amasambwa gatusuukirɨ, hanʉ twarɨ tʉragaheebha kuriina ryazʉ!”
17 Os setenta e dois voltaram muito alegres e disseram a Jesus: — Até os demônios nos obedeciam quando, pelo poder do nome do senhor, nós mandávamos que saíssem das pessoas!
18 Akabhagarukirya, “Nɨkarora Shɨtaani ariika kurwa mwisaarʉ chʉ ʉrʉkʉbha.
18 Jesus respondeu:
19 Nangʉ momenye kʉbha, nɨbhahɨɨrɨ ʉbhʉnaja igʉrʉ wa zinguru zʉʉsi zu umubhisa wuyo, na mʉranaja kogenda gatɨ wa zenzoka nɨ ɨbhɨtʉngʉʉri na kʉbhɨtaza. Kɨtareeho kegero chʉchʉsi kɨnʉ kɨkʉbhanyahaara.
19 Escutem! Eu dei a vocês poder para pisar cobras e escorpiões e para, sem sofrer nenhum mal, vencer a força do inimigo.
20 “Nʉʉrʉbhu mʉtazomerwa, kʉ kʉbha amasambwa garabhasʉʉka, nawe mozomerwe kʉbha amariina gaanyu gaandikirwɨ mwisaarʉ.”
20 Porém não fiquem alegres porque os espíritos maus lhes obedecem, mas sim porque o nome de cada um de vocês está escrito no céu.
21 Ribhaga riyo, Yɨɨsu akazomerwa bhʉkʉngʼu kʉbhʉnaja bhwe Ekoro Ɨndɨndu, akabhuga, “Bhaabha, Ʉmʉkʉrʉ wa risaarʉ nɨ ɨɨsɨ, ʉzʉmiryɨ, kʉ kʉbha amangʼana ganʉ, ʉbhabhisirɨ bha amangʼɨɨni na abhasʉmi, ʉkagatʉʉra habhwɨrʉ kʉbhanʉ bhanu ubhwisirirya ncha abhaana abhasuuhu. Ɨbhu nɨmbu yakʉzʉmɨɨrɨ.”
21 Naquele momento, pelo poder do Espírito Santo, Jesus ficou muito alegre e disse:
22 Akʉmara akabhabhʉʉrɨra, “Bhaabha angʼɨɨrɨ bhyʉsi. Atareeho wʉnʉ ɨɨzɨ Umwana, kuruushaku Bhaabha umwene. Na atareeho wʉnʉ ɨɨzɨ Bhaabha, kuruushaku Umwana, na wʉwʉʉsi wʉnʉ Umwana areende kumwerecha.”
22 — O meu Pai me deu todas as coisas. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e também aqueles a quem o Filho quiser mostrar quem o Pai é.
23 Neho Yɨɨsu akarora abhɨɨga bhaazɨ, akabhabhʉʉrɨra abheene, “Hakɨrɨku imwɨ, kʉ kʉbha mʉrarora amangʼana ganʉ na amɨɨsʉ gaanyu!
23 Então Jesus virou-se para os discípulos e disse só para eles:
24 Nɨrabhabhʉʉrɨra, abharʉʉtɨrɨri bhaaru na abhatɨmi bhaarɨ bhariigomba korora ganʉ mokorora, nawe bhataagarʉʉzɨ, na kwigwa ganʉ imwɨ mukwigwa, nawe bhataagigwirɨ.”
24 Eu afirmo a vocês que muitos
25 Rusikʉ rʉmwɨ, umwija wʉmwɨ wi imigirʉ ja Musa akiimɨɨrɨra, akabhuurya Yɨɨsu ribhuurya ryo okomogema, akabhuga, “Umwija, nekore ingʼanakɨ korereke nɨgabhɨ ʉbhʉhʉru bhwa kemerano?”
25 Um mestre da Lei se levantou e, querendo encontrar alguma prova contra Jesus, perguntou: — Mestre, o que devo fazer para conseguir a vida eterna?
26 Yɨɨsu akamʉgarukirya, “Yandikirwɨbhwɨ mumigirʉ? Orobhoorabhwɨ?”
26 Jesus respondeu:
27 Akamʉgarukirya, “Jandikirwɨ, ‘Ʉmʉsɨɨgɨ Ʉmʉkʉrʉ Mungu waazʉ kumwʉyʉ gwazʉ gwʉsi, kokoro yaazʉ yʉʉsi, kʉmanaga gaazʉ gʉʉsi, na kʉmangʼɨɨni gaazʉ gʉʉsi.’ Na ‘Ʉmʉsɨɨgɨ nyarʉbhɨri waazʉ chɨmbu wisɨɨgirɨ aumwene.’”
27 O homem respondeu: — “Ame o Senhor, seu Deus, com todo o coração, com toda a alma, com todas as forças e com toda a mente. E ame o seu próximo como você ama a você mesmo.”
28 Yɨɨsu akamʉbhʉʉrɨra, “Ʉgarukiiryɨ bhwaheene! Korabhu, ʉrabhona ʉbhʉhʉru.”
28 — A sua resposta está certa! — disse Jesus. — Faça isso e você viverá.
29 Nawe, umwija wi imigirʉ wuyo, aarɨ areenda kwerecha ne‑we eheene mʉbhʉtangɨ bhwa Mungu, necho chagiriryɨ akabhuurya Yɨɨsu, “Na nyarʉbhɨri waanɨ, nɨ‑wɨɨwɨ?”
29 Porém o mestre da Lei, querendo se desculpar, perguntou: — Mas quem é o meu próximo?
30 Akamʉgarukirya, “Ʉmʉʉtʉ wʉmwɨ, aarɨ ararwa Yɨrusarɨɨmu, araja Yɨriko. Mʉnzɨra, akarumana na abhiibhi. Abhiibhi bhayo, bhakamotema bhʉkʉngʼu, bhakamʉnyahaara, bhakamwibhɨra amiibhoho, bhakamutiga areenda kutinʼya.
30 Jesus respondeu assim:
31 “Mmbe, ʉbhʉzʉmu kʉnzɨra yiyo, kuhaani wʉmwɨ aarɨ arahɨta. Hanʉ aamʉrʉʉzɨ ʉmʉʉtʉ wuyo, akahɨta rusizʉ wɨ ɨnzɨra.
31 Acontece que um sacerdote estava descendo por aquele mesmo caminho. Quando viu o homem, tratou de passar pelo outro lado da estrada.
32 Akʉmara akahɨta Ʉmʉraawi wʉmwɨ, hanʉ aamʉrʉʉzɨ, wʉʉsi akahɨta rusizʉ wɨ ɨnzɨra.
32 Também um
33 “Akʉmara akaaza Ʉmʉsamaariya wʉmwɨ, wʉnʉ aarɨ morogendo. Hanʉ aamʉrʉʉzɨ, akamororera ɨbhɨgʉngi.
33 Mas um
34 Akamujaku, akamʉragʉra amagaati gaazɨ kwa kʉgatʉʉrɨra idivaayi na amaguta, akagabhoha. Akʉmara akamutiirya kʉtɨkɨrɨ yaazɨ, akamuhira munyumba ya abhagini, akamurwarya muyo. Ʉmʉsamaariya umwerya we ekoro|alt="Msamaria mwema" src="GT00071b.tif" size="col" loc="LUK 10:34" copy="Gordon Thompson © 2012 Wycliffe Bible Translators, Inc." ref="10:32-34"
34 Então chegou perto dele, limpou os seus ferimentos com azeite e vinho e em seguida os enfaixou. Depois disso, o samaritano colocou-o no seu próprio animal e o levou para uma pensão, onde cuidou dele.
35 “Tabhʉʉri waho, akahurucha zidinaari ibhɨrɨ, akamoha wi inyumba, akamʉbhʉʉrɨra, ‘Murwaryɨ ʉmʉʉtʉ wʉnʉ, na amarihi ganʉ gareenderwe igʉrʉ waazɨ, hanʉ nɨraagarʉkɨ nɨrakʉrɨha.’ ”
35 No dia seguinte, entregou duas moedas de prata ao dono da pensão, dizendo:
36 Neho Yɨɨsu akabhuurya umwija wi migirʉ wuyo, “Ʉrakina nɨ‑wahɨ gatɨ wa bhatatʉ bhayo, nɨ‑nyarʉbhɨri wʉ ʉmʉʉtʉ wʉnʉ aatɨmirwɨ na abhiibhi?”
36 Então Jesus perguntou ao mestre da Lei:
37 Akamʉgarukirya, “Wʉnʉ aamʉrʉrɨɨrɨ ɨbhɨgʉngi.”
37 — Aquele que o socorreu! — respondeu o mestre da Lei. E Jesus disse:
38 Yɨɨsu na abhɨɨga bhaazɨ, bhaarɨ morogendo, bhakasikɨra mʉrʉbhɨri rʉmwɨ. Mʉrʉbhɨri muyo, kwarɨ nʉ ʉmʉkari wʉmwɨ, iriina ryazɨ Maarita, akabhaginihya yɨɨka waazɨ.
38 Jesus e os seus discípulos continuaram a sua viagem e chegaram a um povoado. Ali uma mulher chamada Marta o recebeu na casa dela.
39 Ʉmʉkari wuyo, aarɨ na umwabhʉ, arabhirikirwa Mariyamu. Ewe akiikara haguhɨ na amagʉrʉ ga Yɨɨsu, aramwitegeerera.
39 Maria, a sua irmã, sentou-se aos pés do Senhor e ficou ouvindo o que ele ensinava.
40 Maarita, akabha aranyaaka ne emeremo myaru, neho akaja kwa Yɨɨsu, akamʉbhʉʉrɨra, “Ʉmʉkʉrʉ wɨɨtʉ, ʉtakʉdɨɨrɨɨra korora umwɨtʉ antigiire emeremo inyimwene? Nɨrasabha ʉmʉbhʉʉrɨrɨ ansakiryɨ!”
40 Marta estava ocupada com todo o trabalho da casa. Então chegou perto de Jesus e perguntou: — O senhor não se importa que a minha irmã me deixe sozinha com todo este trabalho? Mande que ela venha me ajudar.
41 Yɨɨsu akamʉgarukirya, “Maarita, Maarita. Ʉranyaaka igʉrʉ wa amangʼana maaru.
41 Aí o Senhor respondeu:
42 Nawe rereenderwa rɨmwɨbhu, na Mariyamu arʉbhwɨrɨ ingʼana izʉmu, rɨnʉ atareeho wa kumuruusha.”
42 mas apenas uma é necessária! Maria escolheu a melhor de todas, e esta ninguém vai tomar dela.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.