Atos 4

ikz (IKZ) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Hanʉ Peetero na Yoohana bhaarɨ bhakɨɨrɨ bharabharaganʼya abhaatʉ bharya ɨngʼana ya Mungu, abhakuhaani na abhariibhi bha rihekaaru na Abhasadukaayo bhanʉ bhaarɨ hayo, bhakahika.
1 Enquanto falavam ao povo, Pedro e João foram confrontados pelos sacerdotes, pelo capitão da guarda do templo e por alguns saduceus.
2 Abhakʉrʉ bhayo bhakiigatana bhʉkʉngʼu, kʉ kʉbha Peetero na Yoohana bhaarɨ bhariija abhaatʉ na kʉbharwazɨra kʉbha, kʉrɨngʼaana nu ukuryʉka kwa Yɨɨsu, abhaku bhararyʉka.
2 Os líderes estavam muito perturbados porque Pedro e João ensinavam ao povo que em Jesus há ressurreição dos mortos.
3 Bhakagwata Peetero na Yoohana, bhakatuurwa mokebhoho kuhika tabhʉʉri waho, kʉ kʉbha yaarɨ rigoroobha.
3 Eles os prenderam e, como já anoitecia, os colocaram na prisão até a manhã seguinte.
4 Nawe abhaaru bhanʉ bhiigwirɨ amangʼana ga Peetero na Yoohana bhakiisirirya, ne endengo ya abhasubhɨ abheene bhaarɨ bhariisemera ɨbhɨkwɨ bhɨtaanʉ.
4 Muitos que tinham ouvido a mensagem creram, totalizando, agora, cerca de cinco mil homens.
5 Tabhʉʉri waho, abhakangati, abhakaruka na abhiija bhi imigirʉ, nebho bhiibhiringirɨ Yɨrusarɨɨmu hayo.
5 No dia seguinte, o conselho das autoridades, dos líderes do povo e dos mestres da lei se reuniu em Jerusalém.
6 Kwiribhita riyo, bhaarɨmu Anaasi wʉnʉ aarɨ kuhaani ʉmʉkʉrʉ, hamwɨmwɨ na Kayaafa, Yoohana, Arɨkizanda na abhandɨ bhanʉ bhaarɨ abhahiiri bha Anaasi.
6 Estavam ali Anás, o sumo sacerdote, e também Caifás, João, Alexandre e outros parentes do sumo sacerdote.
7 Bhakatʉmanʼya Peetero na Yoohana bhareetwe, bhakabhiimiirirya mʉbhʉtangɨ bhwabhʉ kuchandarʉ, bhakabhabhuurya, “Ganʉ mʉgakʉrirɨ kwa ngurukɨ na kuriina rya wɨɨwɨ?”
7 Mandaram trazer Pedro e João e os interrogaram: “Com que poder, ou em nome de quem, vocês fizeram isso?”.
8 Hayo Peetero aarɨ izwirwɨ Ekoro Ɨndɨndu, akabhabhʉʉrɨra, “Abhakangati na abhakaruka bha abhaatʉ bha Iziraɨri,
8 Cheio do Espírito Santo, Pedro lhes respondeu: “Autoridades e líderes do povo,
9 reero mʉratubhuurya igʉrʉ wa amangʼana amazʉmu ganʉ twakʉrɨɨrɨ omorema na chɨmbu aahʉriibhwɨ.
9 estamos sendo interrogados hoje porque realizamos uma boa ação em favor de um aleijado, e os senhores querem saber como ele foi curado.
10 Imwɨ na Abhiiziraɨri abhandɨ bhʉʉsi, nereenda emenyekanɨ kʉbha, ʉmʉʉtʉ wʉnʉ ariimɨɨrɨra mʉbhʉtangɨ bhwanyu reero, nɨ‑mʉhʉru kʉbhʉnaja bhwi iriina rya Yɨɨsu Kiriisitʉ wa Nazarɨɨti. Newe wʉnʉ imwɨ mwitirɨ kʉmʉsarabha, nawe Mungu akamuryʉra kurwa mʉbhaku.
10 Saibam os senhores e todo o povo de Israel que ele foi curado pelo nome de Jesus Cristo, o nazareno, a quem os senhores crucificaram, mas a quem Deus ressuscitou dos mortos.
11 Wʉnʉ newe Amaandɨkʉ Amarɨndu garagamba igʉrʉ waazɨ,
11 Pois é a respeito desse Jesus que se diz: ‘A pedra que vocês, os construtores, rejeitaram se tornou a pedra angular’.
12 Bhʉtareeho bhutuurya kurwa kwa wʉndɨ wʉwʉʉsi, kʉ kʉbha rɨtareeho iriina ɨrɨndɨ mʉʉsɨ mʉnʉ ryʉ ʉbhʉnaja bhu ukututuurya itwɨ kʉhɨtɨra kwaryo!”
12 Não há salvação em nenhum outro! Não há nenhum outro nome debaixo do céu, em toda a humanidade, por meio do qual devamos ser salvos”.
13 Abhakʉrʉ bhayo bhaaza korora kʉbha, Peetero na Yoohana bhagambirɨ kwa bhʉkararu, no okomenya kʉbha bhayo, nɨ‑bhaatʉ bhanʉ bhaarɨ bhataasʉmirɨ, bhakarʉgʉʉra bhʉkʉngʼu. Bhakoobhoora kʉbha Peetero na Yoohana bhaarɨ hamwɨmwɨ na Yɨɨsu.
13 Quando os membros do conselho viram a coragem de Pedro e João, ficaram admirados, pois perceberam que eram homens comuns, sem instrução religiosa formal. Reconheceram também que eles haviam estado com Jesus.
14 Abhakʉrʉ bhayo bhataarɨ ni‑ngʼana ryʉryʉsi ryʉ ʉkʉgamba, kʉ kʉbha bhakarora umusubhɨ wʉnʉ ahʉriibhwɨ imiiriirɨ hamwɨmwɨ na Peetero na Yoohana.
14 Mas não havia nada que pudessem fazer, pois o homem que tinha sido curado estava ali diante deles.
15 Bhakabhaswaja Peetero na Yoohana bhahʉrʉkɨ muchandarʉ murya. Ebho bhakasaaga bharagambana abheene,
15 Assim, ordenaram que Pedro e João fossem retirados da sala do conselho e começaram a discutir entre si.
16 bharabhuga, “Tokorebhwɨ na abhaatʉ bhanʉ? Abhiikari bhʉʉsi bha Yɨrusarɨɨmu hanʉ, bhɨɨzɨ kʉbha bhakʉrirɨ ikitiika ɨkɨkʉrʉ kɨnʉ tʉtakʉtʉra kʉchanga.
16 “Que faremos com esses homens?”, perguntavam uns aos outros. “Não podemos negar que realizaram um sinal, como todos em Jerusalém sabem.
17 Kuriribhɨra ringʼana rɨnʉ rɨtasanza kʉbhaatʉ, tʉbhareche bhatigɨ kʉgambana nʉ ʉmʉʉtʉ wʉwʉʉsi igʉrʉ wa Yɨɨsu.”
17 Mas, para evitar que espalhem sua mensagem, devemos adverti-los de que não falem nesse nome a mais ninguém.”
18 Akʉmara abhakʉrʉ bhayo bhakabhabhɨrɨkɨra naatu muchandarʉ Peetero na Yoohana. Bhakabhahama kwa bhʉhaari, bhatiija nʉʉrʉ kʉgamba naatu kuriina riyo.
18 Então os chamaram de volta e ordenaram que nunca mais falassem nem ensinassem em nome de Jesus.
19 Nawe Peetero na Yoohana bhakabhagarukirya, “Mʉrarora imubheene, arɨɨbhɨ nɨ‑bhwaheene mʉbhʉtangɨ bhwa Mungu, kubhiitegeerera imwɨ kʉkɨra kwitegeerera Mungu umwene.
19 Pedro e João, porém, responderam: “Os senhores acreditam que Deus quer que obedeçamos a vocês, e não a ele?
20 Nawe itwɨ tʉtakʉtʉra kutiga kʉgamba igʉrʉ wa amangʼana ganʉ twarʉʉzɨ nu ukwigwa!”
20 Não podemos deixar de falar do que vimos e ouvimos!”.
21 Hanʉ abhakʉrʉ bhayo bhaamarirɨ kʉbhakanga Peetero na Yoohana kwa bhʉhaari, bhakabhatigʉrʉkɨra. Bhataabhwɨnɨ nzɨra yʉ ʉkʉbhatema, kʉ kʉbha abhaatʉ bhʉʉsi bhaarɨ bharakumya Mungu bhʉkʉngʼu igʉrʉ wi ikitiika kiyo.
21 Os membros do conselho fizeram novas ameaças, mas, por fim, os soltaram. Não sabiam como castigá-los sem provocar um tumulto, visto que todos louvavam a Deus pelo ocorrido,
22 Ʉmʉʉtʉ wʉnʉ ahʉriibhwɨ, aarɨ morema kwɨma kwibhurwa kwazɨ ni imyaka jazɨ jarɨ gihitiiriirɨ merongo ene.
22 pois o aleijado que havia sido curado milagrosamente tinha mais de quarenta anos de idade.
23 Hanʉ Peetero na Yoohana bhaatigurukiirwɨ, bhakagarʉka kubhiisirirya abhakɨndichabhʉ. Bhakabhaha ikiina chʉsi kɨnʉ bhaabhuuriirwɨ na abhakʉrʉ bha abhakuhaani na abhakaruka bha Abhayaahudi.
23 Assim que foram libertos, Pedro e João voltaram ao lugar onde estavam os outros irmãos e lhes contaram o que os principais sacerdotes e líderes tinham dito.
24 Hanʉ bhiigwirɨ amangʼana gayo, bhʉʉsi bhakoongera riraka kʉsabha Mungu, “Ʉmʉkʉrʉ wʉ Ʉbhʉnaja, awɨ naawɨ Mungu, naawɨ watɨɨmirɨ risaarʉ, ɨɨsɨ, ɨnyanza na bhyʉsi bhɨnʉ bhirimu.
24 Ao ouvir o relato, todos os presentes levantaram juntos a voz e oraram a Deus: “Ó Soberano Senhor, Criador dos céus e da terra, do mar e de tudo que neles há,
25 Awɨ ʉkagamba kʉhɨtɨra umunywa gwa sʉʉkʉrʉ wɨɨtʉ Daudi omohocha waazʉ, na koKoro Ɨndɨndu ʉkabhuga,
25 falaste muito tempo atrás pelo Espírito Santo, nas palavras de nosso antepassado Davi, teu servo: ‘Por que as nações se enfureceram tanto? Por que perderam tempo com planos inúteis?
26 Abhatɨmi bhɨ ɨɨsɨ na abhakangati, bhariibhiringa hamwɨmwɨ,
26 Os reis da terra se prepararam para guerrear; os governantes se uniram contra o Senhor e contra seu Cristo’.
27 “Ganʉ nɨ‑maheene, kʉ kʉbha Heroode Antipaasi na Pʉntiyʉ Piraato na abhaatʉ bha mubhyarʉ ɨbhɨndɨ na Abhiiziraɨri, bhakahunana hamwɨmwɨ mʉrʉbhɨri rʉnʉ korereke bhaangɨ Yɨɨsu, omohocha waazʉ ʉmʉrɨndu wʉnʉ wamʉhakirɨ amaguta.
27 “De fato, isso aconteceu aqui, nesta cidade, pois Herodes Antipas, o governador Pôncio Pilatos, os gentios e o povo de Israel se uniram contra Jesus, teu santo Servo, a quem ungiste.
28 Ganʉ bhakʉrirɨ bhayo, nego ganʉ wɨɨndirɨ gakorwe kwɨma ʉbhʉtangɨ na gakakorwa kumiisɨɨgi gaazʉ.
28 Tudo que fizeram, porém, havia sido decidido de antemão pela tua vontade.
29 Nangʉ Ʉmʉkʉrʉ, rora amakango gaabhʉ, tohe ʉbhʉnaja itwɨ abhahocha bhaazʉ, tʉraganʼyɨ ɨngʼana yaazʉ kwa bhʉkararu bhwʉsi.
29 E agora, Senhor, ouve as ameaças deles e concede a teus servos coragem para anunciar tua palavra.
30 Ʉraagorore okobhoko kwazʉ, kohorya abhaatʉ, ibhyɨrɨkɨnʼyʉ na amateemo bhekorwe kʉnzɨra yi iriina rya Yɨɨsu, omohocha waazʉ ʉmʉrɨndu!”
30 Estende tua mão com poder para curar, e que sinais e maravilhas sejam realizados por meio do nome de teu santo Servo Jesus”.
31 Hanʉ bhaamarirɨ kʉsabha Mungu, ahagero hanʉ bhaarɨ bhiibhiringiirɨ, hakasingishwa. Bhʉʉsi bhayo bhakiizuribhwa ne Ekoro Ɨndɨndu, bhakarwaza ɨngʼana ya Mungu kwa bhʉkararu.
31 Depois dessa oração, o lugar onde estavam reunidos tremeu, e todos ficaram cheios do Espírito Santo e pregavam corajosamente a palavra de Deus.
32 Abhiisirirya bhʉʉsi bhaarɨ nu umwʉyʉ gʉmwɨ nʉ ʉbhʉkararu bhʉmwɨ. Ataarɨ areho mʉʉtʉ wʉwʉʉsi we ebhegero bhyazɨ, wʉnʉ akʉrirɨ kʉbha ibhyazɨ umwene, nawe bhaarɨ bhariimɨɨrɨrɨra ebhegero bhyʉsi kwa hamwɨmwɨ.
32 Todos os que creram estavam unidos em coração e mente. Não se consideravam donos de seus bens, de modo que compartilhavam tudo que tinham.
33 Neho abhatumwa bha Yɨɨsu bhakamenyeekererya abhaatʉ kʉmanaga gu ukuryʉka kʉMʉkʉrʉ Yɨɨsu, Mungu wʉʉsi akabhaha ʉrʉbhangʉ.
33 Com grande poder, os apóstolos davam testemunho da ressurreição do Senhor Jesus, e sobre todos eles havia grande graça.
34 Ataareho ʉmʉʉtʉ wʉwʉʉsi gatɨ waabhʉ wʉnʉ akwenda, kʉ kʉbha abhaatʉ bhanʉ bhaarɨ kʉbha nɨ ɨmɨgʉndʉ hamwɨ zinyumba, bhakabhigurya na koreeta zimpirya ziyo.
34 Entre eles não havia necessitados, pois quem possuía terras ou casas vendia o que era seu
35 Bhakazereeta, bhakazɨhaana kʉbhatumwa, bhʉʉsi bhakasondya abhaatʉ kʉrɨngʼaana nu ubhwɨndi bhwabhʉ.
35 e levava o dinheiro aos apóstolos, para que dessem aos que precisavam de ajuda.
36 Aarɨ areho Ʉmʉraawi wʉmwɨ, arabhirikirwa Yuusufu, umwibhurwa wa mucharʉ cha Kipurʉ, wʉnʉ abhatumwa bha Yɨɨsu bhaamʉhɨɨrɨ iriina Bharinaabha, enzobhooro yaku ni mwana wʉ ʉmʉhaani wu umwʉyʉ.
36 José, a quem os apóstolos deram o nome Barnabé, que significa “Filho do encorajamento”, era da tribo de Levi e tinha nascido na ilha de Chipre.
37 Aarɨ nʉ ʉmʉgʉndʉ, akagugurya, akareeta zimpirya akazɨhaana kʉbhatumwa.
37 Ele vendeu um campo que possuía e entregou o dinheiro aos apóstolos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.