Lucas 14
Tẹsitamenti Ikne n'Ọnu Ikwere (IKWNT) vs ACF
1 Ọ dụ otu Ọbochi Ozukwa Inwe, nga Jizọsi zị n'ọro otu nye Farisi be marnụ rẹwhna a neeri wiri, ele badnụ zị needne a.
1 Aconteceu num sábado que, entrando ele em casa de um dos principais dos fariseus para comer pão, eles o estavam observando.
2 Otu nwerukna ọchi a lawụru nụ aka a zarụ aza zị nụ ruwhnu a.
2 E eis que estava ali diante dele um certo homem hidrópico.
3 Jizọsi sịkwa ele Farisi wam nụ ele zni iwu, “Ọ bụru ọma n'iwu ọ gwọ nrịria n'Ọbochi Ozukwa Inwe, sọbu ọ bụ́o ọma?”
3 E Jesus, tomando a palavra, falou aos doutores da lei, e aos fariseus, dizendo: É lícito curar no sábado?
4 Kọvu be kpusnirni ọnu be. Jizọsi nwụgwu nwerukna wam n'aka gwọ a nrịria wam, zihala a.
4 Eles, porém, calaram-se. E, tomando-o, o curou e despediu.
5 Jizọsi sịkwa be, “Ọ bụru nụ i nwernu nnwọ rukna mọbu ehni ke dnabnarnụ ọmi n'Ọbochi Ozukwa Inwe, anụ jéegwehịa a n'Ọbochi Ozukwa Inwe?”
5 E respondendo-lhes disse: Qual será de vós o que, caindo-lhe num poço, em dia de sábado, o jumento ou o boi, o não tire logo?
6 Ọ zá nhne be sarụ a.
6 E nada lhe podiam replicar sobre isto.
7 Nga Jizọsi whnụrnu kpa ele be sukwuru nọohoru risi ngadna be jaadazị, ọ tnụnu be elulu ka,
7 E disse aos convidados uma parábola, reparando como escolhiam os primeiros assentos, dizendo-lhes:
8 “Nga badnụ ọbula sukwuru ị ikwu iriri ọlulu nnwerne, ị dázị nụ risi ngadna, kwnornu nụ nye nwernu igwugwu kakwo i nwernu rikne va.
8 Quando por alguém fores convidado às bodas, não te assentes no primeiro lugar; não aconteça que esteja convidado outro mais digno do que tu;
9 Ọ bụru kpam, nye sukwuru anụ lawụru jaavakwnusi i, kanụ i, ‘Nyee nwerukna ka ngadna ị.’ Ige wam i jeeji iwhnerne dazịri nụ ngadna ke zị ẹli ẹli.
9 E, vindo o que te convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este; e então, com vergonha, tenhas de tomar o derradeiro lugar.
10 Kọvu nga be sukwuru i, dazịri ẹli nụ ngadna ke zị ẹli ẹli. Nye wam ke sukwuru i jaavakwnusi i, kanụ ị, ‘Enyi m, zne nụ ngadna ke ka mma.’ Ige wam i jeenwe igwugwu nụ ruwhnu ele varụ pịi.
10 Mas, quando fores convidado, vai, e assenta-te no derradeiro lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, sobe mais para cima. Então terás honra diante dos que estiverem contigo à mesa.
11 Kwnornu nụ be jeegwedna nye ọbula ke gwelizọru ẹhni a olu, nye ọbula ke gwednarnụ ẹhni a ẹli, be jeegwelizọ a.”
11 Porquanto qualquer que a si mesmo se exaltar será humilhado, e aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
12 Jizọsi kanụ nye wam sukwuru a, “Nga i siri wiri ọsisi mọbu ke anyasnu, i síkwu ele enyi i kpọi, nụ rụmu nwene i mọbu ele ibne i ele eze, i mee kpam, be jeesi wiri sukwu kwno i, ige wam be kwụlam jị ọgwo.
12 E dizia também ao que o tinha convidado: Quando deres um jantar, ou uma ceia, não chames os teus amigos, nem os teus irmãos, nem os teus parentes, nem vizinhos ricos, para que não suceda que também eles te tornem a convidar, e te seja isso recompensado.
13 Kọvu nga i mernu iriri, sukwu ele mboni, nụ ele ọru, nụ ele mgwọro nụ ele isni,
13 Mas, quando fizeres convite, chama os pobres, aleijados, mancos e cegos,
14 be jọogozi i. Ọ bụ n'ezi nụ be nwée rikne kwụ ị ọgwo, kọvu Chiokike jọokwuhnata ị nga ele ọma jeehi n'ẹnwu lizọ.”
14 E serás bem-aventurado; porque eles não têm com que to recompensar; mas recompensado te será na ressurreição dos justos.
15 Nga otu nye dazị neeri wiri nụrnu a, ọ kanụ Jizọsi, “Ọwa ọma zịnu nye jeeri wiri n'ẹli-eze Chiokike.”
15 E, ouvindo isto, um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado o que comer pão no reino de Deus.
16 Jizọsi sarụ a, “Otu nwerukna siri okne iriri sukwu agịda ele badnụ.
16 Porém, ele lhe disse: Um certo homem fez uma grande ceia, e convidou a muitos.
17 N'ige iriri wam, o zihala nye izi a, ọ kanụ ele be sukwuru, ‘Vaa, be mekwolem kpakara nhne.’
17 E à hora da ceia mandou o seu servo dizer aos convidados: Vinde, que já tudo está preparado.
18 “Kọvu kpakara be n'otu bete nọorio be gharụ be. Nye ke mbọm kaa, ‘M zụru m ẹli ẹkwu, m jeezne lekwa a, bikno gwnụsi m n'ele ị gharụru.’
18 E todos à uma começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um campo, e importa ir vê-lo; rogo-te que me hajas por escusado.
19 “Nye berere kaa, ‘M zụru m nri ehni be knekọtaru ẹbo ẹbo, m neezne ọ tụle be, bikno gwnụsi m n'ele ị gharụru.’
19 E outro disse: Comprei cinco juntas de bois, e vou experimentá-los; rogo-te que me hajas por escusado.
20 “Nye berere kaa, ‘M lụru m nnwerne ikne, m jéenwe rikne va.’
20 E outro disse: Casei, e portanto não posso ir.
21 “Nye izi wam hiehna kanụ nda a kwu kpakara nhne ka. Ige wam ovu weru nda nwe ọro wam ẹhni, ọ kanụ nye izi a, ‘Wara wara, zne nụ ngeri apna nụ kpakara apna ke ẹli-ọhna kwubnanya ele mboni, nụ ele ọru nụ ele isni nụ ele mgwọro.’
21 E, voltando aquele servo, anunciou estas coisas ao seu senhor. Então o pai de família, indignado, disse ao seu servo: Sai depressa pelas ruas e bairros da cidade, e traze aqui os pobres, e aleijados, e mancos e cegos.
22 “Nye izi wam zne, hiehna, kaa, ‘Nda-aị-kwu, m mene m nhne ị karụ me mee, kọvu oghere zị kọriri.’
22 E disse o servo: Senhor, feito está como mandaste; e ainda há lugar.
23 “Nda a kwu kanụ a, ‘Zne n'apna ma nụ ẹkwu, kwnagidne ele badnụ ma be bnanya, ma ele badnụ jihịa n'ọro m.’
23 E disse o senhor ao servo: Sai pelos caminhos e valados, e força-os a entrar, para que a minha casa se encha.
24 Me kanụ i, kpakara ele wam me sukwuru ikwu nụ mbọm, ọ zá otu badnụ nụ rime be ke jeeri iriri m.”
24 Porque eu vos digo que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.
25 Agịda ele badnụ sno Jizọsi neezne, ọ tụhnasna kanụ be,
25 Ora, ia com ele uma grande multidão; e, voltando-se, disse-lhe:
26 “Ọ bụru nye ọbula vakwnusiri m, kọvu o snóne nda a nụ nne a, nụ nnwerne a, nụ rụmu a, nụ rụmu nne a rukna nụ rụmu nne a rinya irno, ma bụdnu ke a masị, ọ jọ́obuli nye sno apna m.
26 Se alguém vier a mim, e não aborrecer a seu pai, e mãe, e mulher, e filhos, e irmãos, e irmãs, e ainda também a sua própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Nye ọbula ke vúrule ọgba a sno m, jọ́obuli nye sno apna m.
27 E qualquer que não levar a sua cruz, e não vier após mim, não pode ser meu discípulo.
28 “Ndaa otu badnụ n'esilawụru anụ ke noopio o wu ọro olu, o jéebe ọsno dazịri ẹli gwnụ nhne o jeegwe a, ma o nwernu ịwai o jeeji wukwo a?
28 Pois qual de vós, querendo edificar uma torre, não se assenta primeiro a fazer as contas dos gastos, para ver se tem com que a acabar?
29 Kwnornu nụ ọ bụru nụ ọ wa ẹli, kọvu o nwée rikne wukwo a, nye ọbula ke whnụrnu a jọomu a rụmu,
29 Para que não aconteça que, depois de haver posto os alicerces, e não a podendo acabar, todos os que a virem comecem a escarnecer dele,
30 kaa, ‘Nwerukna ka panịzoru o wu ọro, kọvu o nwée rikne wukwo a.’
30 Dizendo: Este homem começou a edificar e não pôde acabar.
31 “Mọbu ndaa eze ke neezne ọgwnu megidne eze berere, ke jéebe ọsno dazịri ẹli tule ma o nwernu rikne gweru nri pokwu ele ọgwnu gwuzogidne nye chị nri pokwu lawụru megidne a?
31 Ou qual é o rei que, indo à guerra a pelejar contra outro rei, não se assenta primeiro a tomar conselho sobre se com dez mil pode sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 Ọ bụru nụ o nwée rikne, nga nye wam zị ikere, o jeezizne ele izi rịo nhne udno.
32 De outra maneira, estando o outro ainda longe, manda embaixadores, e pede condições de paz.
33 Kpam masị, ọ zá nye ọbula nụ rime anụ ke jọobu nye sno apna m, ọ bụru nụ ọ gharụla kpakara nhne o nwernu.
33 Assim, pois, qualquer de vós, que não renuncia a tudo quanto tem, não pode ser meu discípulo.
34 “Arụa bụru ọma, kọvu ọ bụru arụa tuwhu ọso n'ọnu a, be jeeji kịni mee a ọ sọ n'ọnu?
34 Bom é o sal; mas, se o sal degenerar, com que se há de salgar?
35 Ọ bụ́ma ọma n'ẹli mọbu nụ mkpomkpo. Be jootuwhu a n'ederezi.
35 Nem presta para a terra, nem para o monturo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.