Mateus 25
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NTLH
1 Kuknonano me rma rha nekarymay xarha tà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya. Àsok hana akayaryet kom me nay ha, Khoryenkom ha, kekon hatà. Toto me Enusaho yomoknàtoko, akayaryet kom me harha nay hamà. Noro yomohtoho rma, onà wyaro nay hamà. Àhehtaxe toto yomohtoho wyaro nay hamà, kekon hatà. Àhehtaxe noro yomoknàtoko, ehoso totxownà hatà, omaso komo, àhetxe yanoto komo. 10 komo rma nyamoro hatà, omaso komo. Noro yohoso tàtontokonye rma, namparyena yatxownà hatà, kekon hatà, Txesusu.
1 Jesus disse:
2 — ausente —
2 Cinco eram sem juízo, e cinco eram ajuizadas.
3 — ausente —
3 As moças sem juízo pegaram as suas lamparinas, mas não levaram óleo de reserva.
4 — ausente —
4 As ajuizadas levaram vasilhas com óleo para as suas lamparinas.
5 Nàramamyakon mak hatà, toto, àhehtaxe tomohsomà. Àro ke nànàhtxownà hatà, omaso komo, omeroro, kekon hatà.
5 Como o noivo estava demorando, as dez moças começaram a cochilar e pegaram no sono.
6 Kohsa rakatawo nomokye hatà, noro. Àhehtaxe nomokyan hatà, ketxkon hatà, toto komo. Noro ehotatxko, omaso komo y, ketxkon hatà, kekon hatà, Txesusu.
6 — À meia-noite se ouviu este grito: “O noivo está chegando! Venham se encontrar com ele!”
7 Tàwyanye enytxatxhe rma, hakatxownà hatà, omaso komo, omeroro. Tweyur komo hotuhtotxownà hatà, kekon hatà.
7 — Então as dez moças acordaram e acenderam as suas lamparinas.
8 Onà wyaro nketxkon hatà, akàhpàn komo, takàhsom komo wya. Amna namparyenanàtho newehno, ketxkon hatà. Okerosenyen kom hoye tàmtxoko, amna wya, amna namparyenan yaràrà, ketxkon hatà, akàhpàn komo, kekon hatà.
8 Aí as moças sem juízo disseram às outras: “Deem um pouco de óleo para nós, pois as nossas lamparinas estão se apagando.”
9 Àna matà, ketxkon mak hatà, takàhsom komo. Tàmpàra amna nay hamà. Àwararohra nay hana, kerosenà. Ehekahtatxko ha, kerosen yàmnye ro komo hyaka, ketxkon hatà, takàhsom komo, kekon hatà, Txesusu.
9 — “De jeito nenhum”, responderam as moças ajuizadas. “O óleo que nós temos não dá para nós e para vocês. Se vocês querem óleo, vão comprar!”
10 Àro ke, ehekahso totxownà hatà, akàhpàn komo, kekon xarha tà. Àyaràhnawonye rma nomokye haxa hatà, toto. Àhehtaxe toy hatà, nàmno yaka, kekon hatà. Noro yakoro totxownà hatà, omaso komo, takàhsom komo. Noro yakoro asahxemtoso totxownà hatà, takàhso tesnàr kom ke, thona ro rma haxa tesnàr kom ke, kekon hatà, Txesusu. Owomàtxhenye rma, tahuso harha nexey hatà, àmàn hotar komo.
10 — Então as moças sem juízo saíram para comprar óleo, e, enquanto estavam fora, o noivo chegou. As cinco moças que estavam com as lamparinas prontas entraram com ele para a festa do casamento, e a porta foi trancada.
11 Amnye nomohtxownà harha tà, anar komo, akàhpàn komo rma. Amna yohà y, amna yohà y, ahurmakako, amna yowomtoho me, ketxkon hatà.
11 — Mais tarde as outras chegaram e começaram a gritar: “Senhor, senhor, nos deixe entrar!”
12 Àna matà, kekon mak hatà, noro ha, àwyanye. Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye. Oywenyekenye wehxaha, kekon hatà, àwyanye, kekon hatà, Txesusu.
12 — O noivo respondeu: “Eu afirmo a vocês que isto é verdade: eu não sei quem são vocês!”
13 Àro wyaro rma rha nomokyaha hampànà, Toto me Enusaho, kekon xarha tà. Noro yomohtoho yawasànà ywenyek mak manatxhe. Àro ke, thona ro mpànà ehtxok ha, takàhsom komo wyaro, akàhpàn komo wyarohra mak ha, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya.
13 E Jesus terminou, dizendo:
14 Àsok hana nay ha, Toto me Enusaho yomohtoho, kekon xarha tà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya. Onà wyaro nay hamà. Mox tàtonàr xe nehxakon hatà, horykomo. Àro ke, tanoto komo yanyekye hatà. Tàtxenyerun yoh me harha netxownà hatà, kekon hatà, Txesusu.
14 Jesus continuou:
15 Àwarawantanàr komo xe nehxakon hatà, tàtxenyerun ke. Thenyehra nàmye hatà, anaro wya, tàywero rma haxa esnàr ke hatà, kekon hatà. Àro ke, 5 meryaw txenyeru yàmye hatà, àwya, thenyehra hatà. Noro yosnaka tàywero nehxakon hatà, anaro, anoto xarha. Àro ke, esnaka rma rha txenyeru yàmye hatà, àwya. 2 meryaw yàmye hatà, àwya, kekon hatà. Noro yosnaka rma haxa tàywero nehxakon hatà, anaro, anoto xarha. Àro ke, esnaka rma rha txenyeru yàmye hatà, àwya. 1 meryaw marma yàmye hatà, àwya. Àro wyaro tàwya tàmtàhkatxhe rma, toy hatà, horykomo, kekon hatà, Txesusu.
15 E lhes deu dinheiro de acordo com a capacidade de cada um: ao primeiro deu quinhentas moedas de ouro; ao segundo deu duzentas; e ao terceiro deu cem. Então foi viajar.
16 5 meryaw yahosnyenhàrà ryhe, amamehra warawantay hatà. Twarawantatho hoye ro 5 meryawu rma rha yahosày hatà, kekon hatà.
16 O empregado que tinha recebido quinhentas moedas saiu logo, fez negócios com o dinheiro e conseguiu outras quinhentas.
17 Àro wyaro rma rha, 2 meryaw yahosnyenhàrà xarha, 2 meryawu rma rha yahosày hatà, twarawantanàr ke, kekon hatà, Txesusu.
17 Do mesmo modo, o que havia recebido duzentas moedas conseguiu outras duzentas.
18 1 meryaw yahosnyenhàr haxa ryhe, àwarawantahra ro mak nehxakon hatà. Txenyerutho yonamye hatà, yukryeka waka. Tanotomanye nàmàthàràtho rma yonamye hatà, kekon hatà.
18 Mas o que tinha recebido cem moedas saiu, fez um buraco na terra e escondeu o dinheiro do patrão.
19 Mexe rma haxa ehxah me nomokye harha tà, horykomo, anotomanyenhàyamo, kekon hatà. Àwarawantathàyamotho hutwanàr xe nehxakon hatà. Àro ke nanyehtxownà hatà, tàhyaka, kekon hatà, Txesusu.
19 — Depois de muito tempo, o patrão voltou e fez um acerto de contas com eles.
20 5 meryaw yahosnyenhàrà htxero nomokye hatà. 5 meryaw xarha txenyeru yokye hatà, horykomo hyaka. Rohà y, kekon hatà, àwya. 5 meryaw txenyeru màmye, rowya. Rowarawantatho hoye ro 5 meryawu rma rha wahohsako, otxenyerunu, kekon hatà, noro ha, kekon hatà, Txesusu.
20 O empregado que havia recebido quinhentas moedas chegou e entregou mais quinhentas, dizendo: “O senhor me deu quinhentas moedas. Veja! Aqui estão mais quinhentas que consegui ganhar.”
21 Ohxe mehxak hamà, kekon hatà, horykomo, àwya. Ranoto me yaworo mehxak hamà, rotxenyerun hoko, yakenohnà hoko rma. Thenyenohnà haxa yoh me harha keryaha, kekon hatà. Ohoko teryehorye wehxaha. Àro ke, rowyaro rma rha teryehorye exko, omoro xarha, kekon hatà, horykomo, àwya, kekon hatà, Txesusu.
21 — “Muito bem, empregado bom e fiel”, disse o patrão. “Você foi fiel negociando com pouco dinheiro, e por isso vou pôr você para negociar com muito. Venha festejar comigo!”
22 2 meryaw yahosnyenhàrà xarha nomokye hatà. Rohà y, kekon hatà. 2 meryaw txenyeru màmye, rowya. Rowarawantatho hoye ro 2 meryawu rma rha wahohsako, otxenyerunu, kekon hatà, noro ha, kekon hatà, Txesusu.
22 — Então o empregado que havia recebido duzentas moedas chegou e disse: “O senhor me deu duzentas moedas. Veja! Aqui estão mais duzentas que consegui ganhar.”
23 Ohxe mehxak hamà, kekon hatà, horykomo, àwya. Ranoto me yaworo mehxak hamà, rotxenyerun hoko, yakenohnà hoko rma. Thenyenohnà haxa yoh me harha keryaha, kekon hatà. Ohoko teryehorye wehxaha. Àro ke, rowyaro rma rha teryehorye exko, omoro xarha, kekon hatà, horykomo, àwya, kekon hatà, Txesusu.
23 — “Muito bem, empregado bom e fiel”, disse o patrão. “Você foi fiel negociando com pouco dinheiro, e por isso vou pôr você para negociar com muito. Venha festejar comigo!”
24 1 meryaw yahosnyenhàrà xarha nomokye hatà. Onà wyaro haxa nkekon hatà, horykomo wya. Rohà y, onà wyaro khutweknano, kekon hatà. Tanàhnohso ro amna manotomehe. Ohoye rohra, amna hoye ro haxa, anyahtehe, kekon hatà.
24 — Aí o empregado que havia recebido cem moedas chegou e disse: “Eu sei que o senhor é um homem duro, que colhe onde não plantou e junta onde não semeou.
25 Àro ke koseryehyako, ohona. Otxenyerunuthuru wenamyako, yukryeka waka. On harha otxenyerunuthuru, onàmàthàràtho rma, kekon hatà, horykomo wya, kekon hatà, Txesusu.
25 Fiquei com medo e por isso escondi o seu dinheiro na terra. Veja! Aqui está o seu dinheiro.”
26 Onà wyaro haxa neyukye hatà, horykomo. Atxke mehxak hamà, owya ranweknàr ke, kekon hatà, tanoto wya. Wenyhe mehxak hamà. Àwarawantahra mehxak hamà, kekon hatà. Ohoye rohra, amna hoye ro haxa, anyahtehe, màkano, rohoko, kekon hatà. Àro wyaro rohutwanye me manay hamà, kekon hatà, horykomo, tanoto wya, kekon hatà, Txesusu.
26 — “Empregado mau e preguiçoso!”, disse o patrão. “Você sabia que colho onde não plantei e junto onde não semeei.
27 Àro ke, tàmporye nehxak haryhe, rotxenyerunu, txenyeru hokono ro komo wya, kekon hatà, horykomo. Txenyeru yehetho yàmnye ro me natxow hamà, nyamoro, kekon hatà. Tàhyawonye rotxenyerunu yehtok haxa, rowya harha tàmràtho haryhe àwyanye, eho nyhe tàmràtho haryhe àwyanye, romokàtxhe harha, kekon hatà, horykomo, noro wya, tanototho wya, kekon hatà, Txesusu.
27 Por isso você devia ter depositado o meu dinheiro no banco, e, quando eu voltasse, o receberia com juros.”
28 Àro ke, onà wyaro nkekon xarha tà, horykomo, àton komo wya, anaro tanoto komo wya, kekon hatà, Txesusu. Rotxenyerunutho atxok ha, noro hyaye, anhàtho hyaye, kekon hatà, àwyanye. Anaro wya ryhe tàmtxok harha. 10 meryawu yahosnyenhàrà wya rma tàmtxoko, kekon hatà, horykomo, tanoto komo wya, kekon hatà, Txesusu.
28 “Tirem dele o dinheiro e deem ao que tem mil moedas.
29 Onà wyaro nkekon xarha tà, horykomo, tanoto komo wya. Tkatxhonke rma oyehtokonye, thenyehra nyhe mahohsatxhe xarha, akatxho komo xarha, kekon hatà. Àkatxhomra oyehtokony haxa, ahohsàra ro mak manatxhe hampànà. Akatxhothàyamo rma, yakenohnàtho txko rma, natarymatxehkehe hampànà, kekon hatà, horykomo, tanoto komo wya, kekon hatà, Txesusu. Àro wyaro rma rha, towakryexem me xarha natxhe, Khoryenkomo newakryetxho komo, noro yoyuknyenhàyamo. Àro wyaro rma rha, ewakryehnà me rma natxhe hampànà, ewakryehnàtho komo, noro yoyuknyehnànhàyamotho, kekon hatà, Txesusu.
29 Porque aquele que tem muito receberá mais e assim terá mais ainda; mas quem não tem, até o pouco que tem será tirado dele.
30 Onà wyaro nkekon xarha tà, horykomo, tanoto komo wya, kekon xarha tà, Txesusu. Ranototho arymatxok ha, romàn yaye, awarànà ymo waka, kekon hatà, horykomo, àwyanye, kekon hatà, Txesusu. Àro wyaro rma rha tanàhnohsom me natxhe hampànà, Khoryenkomo yoyuknyehnànhàyamotho. Tarymaxem me natxhe hampànà, nyamoro heno, anàhnohno ytxoho ro na. Àton heno komo rma nàratetxhe hxak hampànà, teryewhamnohrà kom ke, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya.
30 E joguem fora, na escuridão, o empregado inútil. Ali ele vai chorar e ranger os dentes de desespero.”
31 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya. Amnye komokyaha harha hampànà, Toto me Enusah kaxe, kekon hatà. Ehonomnà me xaxa komokyaha hampànà. Rakoro nomokyatxhe xarha, kahe yawon komo, Khoryenkom yanoto komo, kekon hatà. Romokàtxhe rma, ehonomnà me xaxa keryewtehe hampànà, rahonà ymo hona. Toto komo kayaryet me harha keryewtehe hampànà, kekon hatà.
31 Jesus terminou, dizendo:
32 Rohyaka nohsamnohtàketxhe hampànà, toto komo, anaro rha yana komo, omeroro. Àtoko wahanonkano weryaha hampànà, kekon hatà. Àsok hana toknà komo wahanonketxow ha, okno yonye ro kom ha. Onà wyaro nwahanonketxow hamà. Kahneru komo wahanonketxhe. Kakmàryetu xarha wahanonketxhe, kekon hatà, Txesusu.
32 Todos os povos da terra se reunirão diante dele, e ele separará as pessoas umas das outras, assim como o pastor separa as ovelhas das cabras.
33 Kahneru komo yeryatxhe, thanakanye, howehehra. Howehe haxa ryhe kakmàryetu komo yeryatxhe. Àro wyaro nwahanonketxow hamà, okno yonye ro komo, kekon hatà. Àro wyaro rma rha wahanonkano weryaha hampànà. Ohxe ehxemo komo weryaha, rohanaka, howehehra. Atxke ehxemotho kom haxa ryhe weryaha, howehe, kekon hatà, Txesusu.
33 Ele porá os bons à sua direita e os outros, à esquerda.
34 Onà wyaro àkehe hampànà, ohxe ehxemo komo wya, howehenohnà komo wya, àkayaryet komo kaxe. Omohtxoko, rowto hona, Khoryenkom yowto hona, àkehe hampànà, àwyanye, kekon hatà. Royàm newakryetxho me manatxhe, omnyamo. Noro yowto hon me harha manatxhe, àkehe hampànà, àwyanye. Àsok tawro hana. Tàwya akàhtono yeryetxhe rma, onà wyaro kanyenhàr me nehxakonà, Khoryenkomo, àkehe hampànà, àwyanye. Romryenon komo ryhe, rowto hon me harha natxhe hampànà, kanyenhàr me nehxakonà, Khoryenkomo. Àro wyaro àwya katxhàrànhàrà yawo ro manatxhe, omnyamo, àkehe hampànà, ohxe ehxemo komo wya, kekon hatà, Txesusu.
34 Então o Rei dirá aos que estiverem à sua direita: “Venham, vocês que são abençoados pelo meu Pai! Venham e recebam o
35 Àsok tawro hana. Rahyehnàtoko, uro mànyahmetxkonà, àkehe xarha, àwyanye. Twohtxahke ryehtoko, uro màwokhetxkonà, àkehe xarha, àwyanye. Hawana me ohyakanye romoknàtoko, uro mewakryetxkonà, àkehe xarha, àwyanye, kekon hatà, Txesusu.
35 Pois eu estava com fome, e vocês me deram comida; estava com sede, e me deram água. Era estrangeiro, e me receberam na sua casa.
36 Anyempera ryehtoko, uro manyempetetxkonà, àkehe xarha, àwyanye. Ekeh me ryehtoko, rakoronomaxe momokyatxkonà, àkehe xarha, àwyanye. Watxa ymo yawo ahryemxah me ryehtoko, rowakryexe momokyatxkonà, àkehe xarha, àwyanye, ohxe ehxemo komo wya, kekon hatà, Txesusu.
36 Estava sem roupa, e me vestiram; estava doente, e cuidaram de mim. Estava na cadeia, e foram me visitar.”
37 Onà wyaro nketxhe hampànà, nyamoro, enyhoru komo rma, rowya, kekon xarha tà. Amna yohà y, ayahyehrà hutwahra mak amna nehxakonà, àro ke anyahmahra amna nehxakon hamà, ketxhe hampànà, rowya. Twohtxahke oyehtxoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, àro ke owokhahra amna nehxakon hamà, ketxhe xarha, rowya.
37 — Então os bons perguntarão: “Senhor, quando foi que o vimos com fome e lhe demos comida ou com sede e lhe demos água?
38 Hawana me oyomohtoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, àro ke oyowakryehra amna nehxakon hamà, ketxhe xarha, rowya. Anyempera oyehtxoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, àro ke ayanyempetohra amna nehxakon hamà, ketxhe xarha, rowya.
38 Quando foi que vimos o senhor como estrangeiro e o recebemos na nossa casa ou sem roupa e o vestimos?
39 Ekeh me oyehtxoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, watxa ymo yawo ahryemxah me oyehtxoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, àro ke ayakoronomaxe àtohra amna nehxakon hamà, ketxhe xarha, ohxe ehxemo komo, rowya, kekon hatà, Txesusu.
39 Quando foi que vimos o senhor doente ou na cadeia e fomos visitá-lo?”
40 Àro wyaro àwyanye katxhe rma, onà wyaro haxa àkehe hampànà, àwyanye, kekon xarha tà. Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye, àkehe hampànà. Rowtà komo ryhe makoronometxkonà, omnyamo, àkehe hampànà, àwyanye. Norohnàtho komo rma makoronometxkonà. Nyamoro yakoronomanye rma, uro haxa makoronometxkonà, àkehe hampànà, ohxe ehxemo komo wya. Àro wyaro àkehe, uro, àkayaryet komo rma, àwyanye, kekon hatà, Txesusu.
40 — Aí o Rei responderá: “Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quando vocês fizeram isso ao mais humilde dos meus irmãos, foi a mim que fizeram.”
41 Onà wyaro haxa àkehe hampànà, anar komo wya, atxke ehxemotho komo wya, howehenotho komo wya, kekon xarha tà. Àtotxok ha, rohyaye, àkehe hampànà, àwyanye. Tanàhnohsomà ro me manatxhe hampànà. Àtotxok ha, eryewhamnohno ytxoho ro na, weheto ymo wyarono rma hona, ewehpànà ro ymo wyaron hona, àkehe hampànà, àwyanye. Àro hoko rma, onà wyaro kanyenhàr me nehxakonà, Khoryenkomo. Eryewhamnohno ytxoho ro hon me natxhe hampànà, worokyamo yohà ymo heno, anoto heno komo xarha, kanyenhàr me nehxakonà, Khoryenkomo, àkehe hampànà, àwyanye, atxke ehxemo komo wya, kekon hatà, Txesusu.
41 — Depois ele dirá aos que estiverem à sua esquerda: “Afastem-se de mim, vocês que estão debaixo da maldição de Deus! Vão para o fogo eterno, preparado para o Diabo e os seus anjos!
42 Àsok tawro hana. Rahyehnàtoko, ronyahmahra mehxatxkonà, omnyamo, àkehe xarha, àwyanye. Twohtxahke ryehtoko, rowokhahra mehxatxkonà, àkehe xarha, àwyanye.
42 Pois eu estava com fome, e vocês não me deram comida; estava com sede, e não me deram água.
43 Hawana me ohyakanye romoknàtoko, rowakryehra mehxatxkonà, àkehe xarha, àwyanye. Anyempera ryehtoko, ranyempetohra mehxatxkonà, àkehe xarha, àwyanye. Ekeh me ryehtoko, rakoronomaxe omokhàra mehxatxkonà, àkehe xarha, àwyanye. Watxa ymo yawo ahryemxah me ryehtoko, rowakryexe omokhàra mehxatxkonà, àkehe xarha, àwyanye, atxke ehxemotho komo wya, kekon hatà, Txesusu.
43 Era estrangeiro, e não me receberam na sua casa; estava sem roupa, e não me vestiram. Estava doente e na cadeia, e vocês não cuidaram de mim.”
44 Onà wyaro nketxhe hampànà, nyamoro, rowya, kekon xarha tà. Amna yohà y, ayahyehrà hutwahra mak amna nehxakonà, twohtxahke oyehtxoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, ketxhe hampànà, rowya. Hawana me oyomohtoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, anyempera oyehtxoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, ketxhe xarha, rowya. Ekeh me oyehtxoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, watxa ymo yawo ahryemxah me oyehtxoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, àro ke ayakoronomahra amna nehxakon hamà, ketxhe xarha, atxke ehxemotho komo, rowya, kekon hatà, Txesusu.
44 — Então eles perguntarão: “Senhor, quando foi que vimos o senhor com fome, ou com sede, ou como estrangeiro, ou sem roupa, ou doente, ou na cadeia e não o ajudamos?”
45 Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye, àkehe hampànà, àwyanye, kekon xarha tà. Ohxehra rowtà komo yehtxoho muhutwetxkonà, àkehe hampànà, àwyanye. Nyamoro yakoronomahra mak mehxatxkonà. Nyamoro yakoronomanyehnà rma, uro haxa rakoronomahra mehxatxkonà, àkehe hampànà, àwyanye, kekon hatà, Txesusu.
45 — O Rei responderá: “Eu afirmo a vocês que isto é verdade: todas as vezes que vocês deixaram de ajudar uma destas pessoas mais humildes, foi a mim que deixaram de ajudar.”
46 Tanàhnohso roro natxhe hampànà, nyamoro ha, atxke ehxemotho komo. Anàhnohno ytxoho ro na tasom me natxhe hampànà. Enyhoru kom haxa ryhe, karyhe roro natxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya.
46 E Jesus terminou assim:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.