Mateus 25
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI
1 Kuknonano me rma rha nekarymay xarha tà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya. Àsok hana akayaryet kom me nay ha, Khoryenkom ha, kekon hatà. Toto me Enusaho yomoknàtoko, akayaryet kom me harha nay hamà. Noro yomohtoho rma, onà wyaro nay hamà. Àhehtaxe toto yomohtoho wyaro nay hamà, kekon hatà. Àhehtaxe noro yomoknàtoko, ehoso totxownà hatà, omaso komo, àhetxe yanoto komo. 10 komo rma nyamoro hatà, omaso komo. Noro yohoso tàtontokonye rma, namparyena yatxownà hatà, kekon hatà, Txesusu.
1 “Nati ana veya’amaim mar ana aiwob itinin i boro baibitar nah ten biyah numin tabin boubun itinamih hai ramef hibow hinan na’atube.
2 — ausente —
2 Baibitar five i not wairafih, naatu baibitar five i men not wairafih.
3 — ausente —
3 Baibitar men not wairafih hai ramef hibow, baise karisin men ta hirirabar hibaimih.
4 — ausente —
4 Baibitar five not wairafih hai ramef hibow naatu kibubumaim karisin hirirbaren hibow auman hin.
5 Nàramamyakon mak hatà, toto, àhehtaxe tomohsomà. Àro ke nànàhtxownà hatà, omaso komo, omeroro, kekon hatà.
5 Tabin boubun ana orot men saise na, baibitar isan hima hikakaif matah fot hi’inurir hi’in.”
6 Kohsa rakatawo nomokye hatà, noro. Àhehtaxe nomokyan hatà, ketxkon hatà, toto komo. Noro ehotatxko, omaso komo y, ketxkon hatà, kekon hatà, Txesusu.
6 “Fainaiwan sabuw fanah sibisib hinowar, ‘Tabin boubun ana orot enan kwana kwa’itin.’”
7 Tàwyanye enytxatxhe rma, hakatxownà hatà, omaso komo, omeroro. Tweyur komo hotuhtotxownà hatà, kekon hatà.
7 “Imaibo baibitar ten hi’inu’in himisir, hai ramef matah hibobaituturen naatu hito’aben.
8 Onà wyaro nketxkon hatà, akàhpàn komo, takàhsom komo wya. Amna namparyenanàtho newehno, ketxkon hatà. Okerosenyen kom hoye tàmtxoko, amna wya, amna namparyenan yaràrà, ketxkon hatà, akàhpàn komo, kekon hatà.
8 Baibitar men not wairafih turahinah not wairafih isah hio, ‘A karisin turin kwaibaisi, aki ai ramef temomorob.’”
9 Àna matà, ketxkon mak hatà, takàhsom komo. Tàmpàra amna nay hamà. Àwararohra nay hana, kerosenà. Ehekahtatxko ha, kerosen yàmnye ro komo hyaka, ketxkon hatà, takàhsom komo, kekon hatà, Txesusu.
9 “Baise baibitar five not wairafih hiyafutih hio, ‘Men karam boro kwa turin anit naatu aki turin anab. Gewasin boro kwanan sabuw biyahimaim kwabo isa kwanatobon.’”
10 Àro ke, ehekahso totxownà hatà, akàhpàn komo, kekon xarha tà. Àyaràhnawonye rma nomokye haxa hatà, toto. Àhehtaxe toy hatà, nàmno yaka, kekon hatà. Noro yakoro totxownà hatà, omaso komo, takàhsom komo. Noro yakoro asahxemtoso totxownà hatà, takàhso tesnàr kom ke, thona ro rma haxa tesnàr kom ke, kekon hatà, Txesusu. Owomàtxhenye rma, tahuso harha nexey hatà, àmàn hotar komo.
10 “Basit baibitar karisin tobonamih hinan ufut, tabin boubun ana orot natit, baibitar five hibobuna hima’am bairi hin tabin ana yasisir wanawanan hirun etawan hitufabon.”
11 Amnye nomohtxownà harha tà, anar komo, akàhpàn komo rma. Amna yohà y, amna yohà y, ahurmakako, amna yowomtoho me, ketxkon hatà.
11 “Men manin baibitar five hina hitit hi’afririy ‘Regah, Regah, etawan kubotawiy arun!’”
12 Àna matà, kekon mak hatà, noro ha, àwyanye. Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye. Oywenyekenye wehxaha, kekon hatà, àwyanye, kekon hatà, Txesusu.
12 “Baise orot efatait eo, ‘Anababatun a tur ao’owen, ayu men aso’ob kwa iyab.’”
13 Àro wyaro rma rha nomokyaha hampànà, Toto me Enusaho, kekon xarha tà. Noro yomohtoho yawasànà ywenyek mak manatxhe. Àro ke, thona ro mpànà ehtxok ha, takàhsom komo wyaro, akàhpàn komo wyarohra mak ha, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya.
13 “Isan imih mata to niwa’an kwanama, anayabin veya o sumar men kwa so’ob, mar biy boro iti sawar hinamatar.”
14 Àsok hana nay ha, Toto me Enusaho yomohtoho, kekon xarha tà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya. Onà wyaro nay hamà. Mox tàtonàr xe nehxakon hatà, horykomo. Àro ke, tanoto komo yanyekye hatà. Tàtxenyerun yoh me harha netxownà hatà, kekon hatà, Txesusu.
14 “Maramaim mar ana aiwob itinin ta i iti na’atube. Orot ef yok bainanawan isan bobobunabuna ana veya; ana akir wairafih e’afih hina ana sawar kaifen isan faramih.
15 Àwarawantanàr komo xe nehxakon hatà, tàtxenyerun ke. Thenyehra nàmye hatà, anaro wya, tàywero rma haxa esnàr ke hatà, kekon hatà. Àro ke, 5 meryaw txenyeru yàmye hatà, àwya, thenyehra hatà. Noro yosnaka tàywero nehxakon hatà, anaro, anoto xarha. Àro ke, esnaka rma rha txenyeru yàmye hatà, àwya. 2 meryaw yàmye hatà, àwya, kekon hatà. Noro yosnaka rma haxa tàywero nehxakon hatà, anaro, anoto xarha. Àro ke, esnaka rma rha txenyeru yàmye hatà, àwya. 1 meryaw marma yàmye hatà, àwya. Àro wyaro tàwya tàmtàhkatxhe rma, toy hatà, horykomo, kekon hatà, Txesusu.
15 Hai so’ob ana fofoninamaim orot ta ana kabay 5,000 itin, orot ta 2,000, orot ta 1,000. Imaibo i ana nanawan busuruf in.
16 5 meryaw yahosnyenhàrà ryhe, amamehra warawantay hatà. Twarawantatho hoye ro 5 meryawu rma rha yahosày hatà, kekon hatà.
16 Akir wairafin 5,000 baib in banikamaim yari’iy in bowabow, 5,000 tafan hiya’abar bai.
17 Àro wyaro rma rha, 2 meryaw yahosnyenhàrà xarha, 2 meryawu rma rha yahosày hatà, twarawantanàr ke, kekon hatà, Txesusu.
17 Akir wairafin bairou’abin i na’atube sinaf. Kabay 2,000 bai in imaim ma bikukumiyaw 2,000 tafan hiya’abar bai.
18 1 meryaw yahosnyenhàr haxa ryhe, àwarawantahra ro mak nehxakon hatà. Txenyerutho yonamye hatà, yukryeka waka. Tanotomanye nàmàthàràtho rma yonamye hatà, kekon hatà.
18 Baise akir wairafin ta ana kabay 1,000 baib i mutufor in hub bai regah ana kabay hub iwan taunafut in.
19 Mexe rma haxa ehxah me nomokye harha tà, horykomo, anotomanyenhàyamo, kekon hatà. Àwarawantathàyamotho hutwanàr xe nehxakon hatà. Àro ke nanyehtxownà hatà, tàhyaka, kekon hatà, Txesusu.
19 “Hima manin maiyow, imaibo akir wairafih hai orot ukwarin matabir na tit, naatu hai bowabow nuteteyan itah.
20 5 meryaw yahosnyenhàrà htxero nomokye hatà. 5 meryaw xarha txenyeru yokye hatà, horykomo hyaka. Rohà y, kekon hatà, àwya. 5 meryaw txenyeru màmye, rowya. Rowarawantatho hoye ro 5 meryawu rma rha wahohsako, otxenyerunu, kekon hatà, noro ha, kekon hatà, Txesusu.
20 Naatu akir wairafin kabay 5,000 baib na run ana regah nanamaim eo, ‘Regah o 5,000 itu, baise ayu abowabow tafanamaim 5,000 abaib i iti kubai.’”
21 Ohxe mehxak hamà, kekon hatà, horykomo, àwya. Ranoto me yaworo mehxak hamà, rotxenyerun hoko, yakenohnà hoko rma. Thenyenohnà haxa yoh me harha keryaha, kekon hatà. Ohoko teryehorye wehxaha. Àro ke, rowyaro rma rha teryehorye exko, omoro xarha, kekon hatà, horykomo, àwya, kekon hatà, Txesusu.
21 “Regah iya’afut eo, ‘A merar ayiy, o i bowayan orot gewas naatu bosunusunubayan, bowabow gidigidih ibosunusunub kukakaifen gewas, imih boro anayara’ahi inayen sawar gagamih inakaifen. Kuna kurun au yasisir turin kubai!’
22 2 meryaw yahosnyenhàrà xarha nomokye hatà. Rohà y, kekon hatà. 2 meryaw txenyeru màmye, rowya. Rowarawantatho hoye ro 2 meryawu rma rha wahohsako, otxenyerunu, kekon hatà, noro ha, kekon hatà, Txesusu.
22 “Naatu akir wairafin bairou’abin kabay 2,000 baib na run eo, ‘Regah o a kabay 2,000 ibitu i iti, naatu abowabow tafanamaim 2,000 abaib i iti kubai.’
23 Ohxe mehxak hamà, kekon hatà, horykomo, àwya. Ranoto me yaworo mehxak hamà, rotxenyerun hoko, yakenohnà hoko rma. Thenyenohnà haxa yoh me harha keryaha, kekon hatà. Ohoko teryehorye wehxaha. Àro ke, rowyaro rma rha teryehorye exko, omoro xarha, kekon hatà, horykomo, àwya, kekon hatà, Txesusu.
23 “Regah eo, ‘A merar ayiyi, o i bowayan orot gewas naatu bosunusunubayan, sawar matan ta ibosunusunub kukakaifen gewas. Imih boro anayara’ahi inayen sawar moumurihika inakaifen. Kuna kurun au yasisir turin kubai.’
24 1 meryaw yahosnyenhàrà xarha nomokye hatà. Onà wyaro haxa nkekon hatà, horykomo wya. Rohà y, onà wyaro khutweknano, kekon hatà. Tanàhnohso ro amna manotomehe. Ohoye rohra, amna hoye ro haxa, anyahtehe, kekon hatà.
24 “Imaibo akir wairafin baitonin kabay 1,000 baib na run eo, ‘Regah ayu aso’ob, o i a tur fokarin, turanah hai masaw o aribe kufafaur naatu turanah nowah o kutatanumabe kutaratar.
25 Àro ke koseryehyako, ohona. Otxenyerunuthuru wenamyako, yukryeka waka. On harha otxenyerunuthuru, onàmàthàràtho rma, kekon hatà, horykomo wya, kekon hatà, Txesusu.
25 Imih ayu o isa abir. A kabay abai an hub agais aibun inu’in, iti abai ana abit maiye kwitin.’
26 Onà wyaro haxa neyukye hatà, horykomo. Atxke mehxak hamà, owya ranweknàr ke, kekon hatà, tanoto wya. Wenyhe mehxak hamà. Àwarawantahra mehxak hamà, kekon hatà. Ohoye rohra, amna hoye ro haxa, anyahtehe, màkano, rohoko, kekon hatà. Àro wyaro rohutwanye me manay hamà, kekon hatà, horykomo, tanoto wya, kekon hatà, Txesusu.
26 “Ana Regah iya’afut eo, ‘O i orot kakaf nokonokow anababatun! O iso’ob, ayu i tebob nonowatih afafour naatu tetatanum nonowatih ataratar.
27 Àro ke, tàmporye nehxak haryhe, rotxenyerunu, txenyeru hokono ro komo wya, kekon hatà, horykomo. Txenyeru yehetho yàmnye ro me natxow hamà, nyamoro, kekon hatà. Tàhyawonye rotxenyerunu yehtok haxa, rowya harha tàmràtho haryhe àwyanye, eho nyhe tàmràtho haryhe àwyanye, romokàtxhe harha, kekon hatà, horykomo, noro wya, tanototho wya, kekon hatà, Txesusu.
27 Gewasin au kabay banikamaim itayi ta’in tabowabow, ayu atanan, saise tafan hitaya’abar auman hitutu atab.’
28 Àro ke, onà wyaro nkekon xarha tà, horykomo, àton komo wya, anaro tanoto komo wya, kekon hatà, Txesusu. Rotxenyerunutho atxok ha, noro hyaye, anhàtho hyaye, kekon hatà, àwyanye. Anaro wya ryhe tàmtxok harha. 10 meryawu yahosnyenhàrà wya rma tàmtxoko, kekon hatà, horykomo, tanoto komo wya, kekon hatà, Txesusu.
28 “Naatu orot ukwarin eo, ‘Kabay iti orot umanamaim kwabosair kwabai kwan akir wairafin kabay 10,000 baib i kwaitin.
29 Onà wyaro nkekon xarha tà, horykomo, tanoto komo wya. Tkatxhonke rma oyehtokonye, thenyehra nyhe mahohsatxhe xarha, akatxho komo xarha, kekon hatà. Àkatxhomra oyehtokony haxa, ahohsàra ro mak manatxhe hampànà. Akatxhothàyamo rma, yakenohnàtho txko rma, natarymatxehkehe hampànà, kekon hatà, horykomo, tanoto komo wya, kekon hatà, Txesusu. Àro wyaro rma rha, towakryexem me xarha natxhe, Khoryenkomo newakryetxho komo, noro yoyuknyenhàyamo. Àro wyaro rma rha, ewakryehnà me rma natxhe hampànà, ewakryehnàtho komo, noro yoyuknyehnànhàyamotho, kekon hatà, Txesusu.
29 Anayabin orot yait uman ebi’e’etaw boro sawar tafan hinaya’abar moumurihika nabow isan nakaram. Baise orot yait uman nutanub ema’am biyanamaim sawar etei’imak boro hinabosairen.
30 Onà wyaro nkekon xarha tà, horykomo, tanoto komo wya, kekon xarha tà, Txesusu. Ranototho arymatxok ha, romàn yaye, awarànà ymo waka, kekon hatà, horykomo, àwyanye, kekon hatà, Txesusu. Àro wyaro rma rha tanàhnohsom me natxhe hampànà, Khoryenkomo yoyuknyehnànhàyamotho. Tarymaxem me natxhe hampànà, nyamoro heno, anàhnohno ytxoho ro na. Àton heno komo rma nàratetxhe hxak hampànà, teryewhamnohrà kom ke, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya.
30 Imih iti akir wairafin nukunukuwin kwabai kwan kwarauw ufun gugumin wanawanan ere, nati imaim nama narerey wan nayob nitafofofor.’
31 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya. Amnye komokyaha harha hampànà, Toto me Enusah kaxe, kekon hatà. Ehonomnà me xaxa komokyaha hampànà. Rakoro nomokyatxhe xarha, kahe yawon komo, Khoryenkom yanoto komo, kekon hatà. Romokàtxhe rma, ehonomnà me xaxa keryewtehe hampànà, rahonà ymo hona. Toto komo kayaryet me harha keryewtehe hampànà, kekon hatà.
31 “Orot Natun ni’aiwob nanan ana maramaim ana tounamatar kakafiyih boro bairi hinan ana urama’am bonamanamarin tafan namare.
32 Rohyaka nohsamnohtàketxhe hampànà, toto komo, anaro rha yana komo, omeroro. Àtoko wahanonkano weryaha hampànà, kekon hatà. Àsok hana toknà komo wahanonketxow ha, okno yonye ro kom ha. Onà wyaro nwahanonketxow hamà. Kahneru komo wahanonketxhe. Kakmàryetu xarha wahanonketxhe, kekon hatà, Txesusu.
32 Naatu tafaram wanawanan sabuw tutufin etei boro hinaru’ay Jesu nanamaim hinabat. Imaibo i boro sabuw nakusib rou’ab hinamatar, nabatanenayan sheep naatu goat bairi ekukusibih na’atube.
33 Kahneru komo yeryatxhe, thanakanye, howehehra. Howehe haxa ryhe kakmàryetu komo yeryatxhe. Àro wyaro nwahanonketxow hamà, okno yonye ro komo, kekon hatà. Àro wyaro rma rha wahanonkano weryaha hampànà. Ohxe ehxemo komo weryaha, rohanaka, howehehra. Atxke ehxemotho kom haxa ryhe weryaha, howehe, kekon hatà, Txesusu.
33 Sheep i boro uman ana asukwafune hinabat naatu goat boro uman ana beyawane hinabat.”
34 Onà wyaro àkehe hampànà, ohxe ehxemo komo wya, howehenohnà komo wya, àkayaryet komo kaxe. Omohtxoko, rowto hona, Khoryenkom yowto hona, àkehe hampànà, àwyanye, kekon hatà. Royàm newakryetxho me manatxhe, omnyamo. Noro yowto hon me harha manatxhe, àkehe hampànà, àwyanye. Àsok tawro hana. Tàwya akàhtono yeryetxhe rma, onà wyaro kanyenhàr me nehxakonà, Khoryenkomo, àkehe hampànà, àwyanye. Romryenon komo ryhe, rowto hon me harha natxhe hampànà, kanyenhàr me nehxakonà, Khoryenkomo. Àro wyaro àwya katxhàrànhàrà yawo ro manatxhe, omnyamo, àkehe hampànà, ohxe ehxemo komo wya, kekon hatà, Txesusu.
34 “Imaibo aiwob orot boro sabuw uman ana asukwafune isah nao, ‘Kwa i Tamai ebigegewasini, kwana mar ana aiwob nowamih kwabai. Anayabin tafaram matara’e ana veya God kwa isa yabuna.
35 Àsok tawro hana. Rahyehnàtoko, uro mànyahmetxkonà, àkehe xarha, àwyanye. Twohtxahke ryehtoko, uro màwokhetxkonà, àkehe xarha, àwyanye. Hawana me ohyakanye romoknàtoko, uro mewakryetxkonà, àkehe xarha, àwyanye, kekon hatà, Txesusu.
35 Ayu bayumih amomorob bay kwaitu, sikau mamamah harew kwaitu atom, abinanawan au merar kwayi a baremaim ama ra’at ama.
36 Anyempera ryehtoko, uro manyempetetxkonà, àkehe xarha, àwyanye. Ekeh me ryehtoko, rakoronomaxe momokyatxkonà, àkehe xarha, àwyanye. Watxa ymo yawo ahryemxah me ryehtoko, rowakryexe momokyatxkonà, àkehe xarha, àwyanye, ohxe ehxemo komo wya, kekon hatà, Txesusu.
36 Segar ama’am faifuw kwaitu aus, asawow ainu’in, kwakaifu naatu dibur bar ama’am kwana kwainanawanu.’”
37 Onà wyaro nketxhe hampànà, nyamoro, enyhoru komo rma, rowya, kekon xarha tà. Amna yohà y, ayahyehrà hutwahra mak amna nehxakonà, àro ke anyahmahra amna nehxakon hamà, ketxhe hampànà, rowya. Twohtxahke oyehtxoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, àro ke owokhahra amna nehxakon hamà, ketxhe xarha, rowya.
37 “Sabuw gewasih boro hiniya’afut hinao, ‘Regah mar biyika bayumih imomorob ai’it bay ait, o sika mamamah harew ait itom?
38 Hawana me oyomohtoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, àro ke oyowakryehra amna nehxakon hamà, ketxhe xarha, rowya. Anyempera oyehtxoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, àro ke ayanyempetohra amna nehxakon hamà, ketxhe xarha, rowya.
38 Naatu biyika inanawan inan ai’it a merar ayiy abuwi ai sebomaim imara’at? O segar ima’am faifuw ait ius?
39 Ekeh me oyehtxoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, watxa ymo yawo ahryemxah me oyehtxoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, àro ke ayakoronomaxe àtohra amna nehxakon hamà, ketxhe xarha, ohxe ehxemo komo, rowya, kekon hatà, Txesusu.
39 Naatu mar biyika isawow inu’in akaifi, o dibur bar ima’ama ainanawani?’”
40 Àro wyaro àwyanye katxhe rma, onà wyaro haxa àkehe hampànà, àwyanye, kekon xarha tà. Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye, àkehe hampànà. Rowtà komo ryhe makoronometxkonà, omnyamo, àkehe hampànà, àwyanye. Norohnàtho komo rma makoronometxkonà. Nyamoro yakoronomanye rma, uro haxa makoronometxkonà, àkehe hampànà, ohxe ehxemo komo wya. Àro wyaro àkehe, uro, àkayaryet komo rma, àwyanye, kekon hatà, Txesusu.
40 “Aiwob orot boro niyafutih nao, ‘Anababatun au’uwi, nati ana veya’amaim ayu taitu gidigidih isah kwasisinaf, i ayu isau kwasinaf.’”
41 Onà wyaro haxa àkehe hampànà, anar komo wya, atxke ehxemotho komo wya, howehenotho komo wya, kekon xarha tà. Àtotxok ha, rohyaye, àkehe hampànà, àwyanye. Tanàhnohsomà ro me manatxhe hampànà. Àtotxok ha, eryewhamnohno ytxoho ro na, weheto ymo wyarono rma hona, ewehpànà ro ymo wyaron hona, àkehe hampànà, àwyanye. Àro hoko rma, onà wyaro kanyenhàr me nehxakonà, Khoryenkomo. Eryewhamnohno ytxoho ro hon me natxhe hampànà, worokyamo yohà ymo heno, anoto heno komo xarha, kanyenhàr me nehxakonà, Khoryenkomo, àkehe hampànà, àwyanye, atxke ehxemo komo wya, kekon hatà, Txesusu.
41 “Imaibo sabuw ana beyawane hinabatabat isah boro nao, ‘Biyau’umaim kwatit sa’ab kwan. Kwa i orarafen wanawanan kwarun, Demon Mowan ana tounamatar bairi isah wairaf wanatowan hibobogaigiwas kwan imaim kwarun bairi e’arahi.
42 Àsok tawro hana. Rahyehnàtoko, ronyahmahra mehxatxkonà, omnyamo, àkehe xarha, àwyanye. Twohtxahke ryehtoko, rowokhahra mehxatxkonà, àkehe xarha, àwyanye.
42 Ayu aa amomorob, men abisa ta kwaitu aan, sikau mamamah harew men kwaitu atom.
43 Hawana me ohyakanye romoknàtoko, rowakryehra mehxatxkonà, àkehe xarha, àwyanye. Anyempera ryehtoko, ranyempetohra mehxatxkonà, àkehe xarha, àwyanye. Ekeh me ryehtoko, rakoronomaxe omokhàra mehxatxkonà, àkehe xarha, àwyanye. Watxa ymo yawo ahryemxah me ryehtoko, rowakryexe omokhàra mehxatxkonà, àkehe xarha, àwyanye, atxke ehxemotho komo wya, kekon hatà, Txesusu.
43 Ai nanawan anan men au merar kwayi a sebomaim amara’at. Segar ama’am faifuw men kwaitu ausimih, a sawow ainu’in, o dibur baremaim ama’am men kwana kwainanawanu.’”
44 Onà wyaro nketxhe hampànà, nyamoro, rowya, kekon xarha tà. Amna yohà y, ayahyehrà hutwahra mak amna nehxakonà, twohtxahke oyehtxoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, ketxhe hampànà, rowya. Hawana me oyomohtoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, anyempera oyehtxoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, ketxhe xarha, rowya. Ekeh me oyehtxoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, watxa ymo yawo ahryemxah me oyehtxoho hutwahra rma rha amna nehxakonà, àro ke ayakoronomahra amna nehxakon hamà, ketxhe xarha, atxke ehxemotho komo, rowya, kekon hatà, Txesusu.
44 “Naatu i boro hiniya’afut hinao, ‘Regah, mar biyika o aa imomorob, o harewamih sika mamamah, o ibinanawan, o segar ima’am, o isawow inu’in, o dibur bar ima’am men aibaisimih?’”
45 Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye, àkehe hampànà, àwyanye, kekon xarha tà. Ohxehra rowtà komo yehtxoho muhutwetxkonà, àkehe hampànà, àwyanye. Nyamoro yakoronomahra mak mehxatxkonà. Nyamoro yakoronomanyehnà rma, uro haxa rakoronomahra mehxatxkonà, àkehe hampànà, àwyanye, kekon hatà, Txesusu.
45 “Imaibo i boro niyafutih nao, ‘Anababatun a tur ao’owen, ayu taitu gidigidih men kwabibaisih, nati i men kwakok ayu kwatibaisu.’”
46 Tanàhnohso roro natxhe hampànà, nyamoro ha, atxke ehxemotho komo. Anàhnohno ytxoho ro na tasom me natxhe hampànà. Enyhoru kom haxa ryhe, karyhe roro natxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya.
46 “Naatu nati sabuw i boro hinan ma’ama wanatowan ana baimakiy hinab. Baise sabuw gewasih boro hinan yawas ma’ama wanatowan hinab hinama hiniyasisir.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.