Mateus 22

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Kuknonano me rma rha nàrwonàmye xarha tà, Txesusu. Onà wyaro nkekon hatà, toto komo wya.
1 Naatu Jesu iban maiye oroubon tabo sabuw hai tur eowen eo,
2 Àsok hana akayaryet kom me nay ha, Khoryenkom ha, kekon hatà. Àsok hana wekarymen ha, owyanye. Kuknonano me wekarymen hamà. Onà wyaro nay hamà, kekon hatà. Buru yahxemtoy hatà, horykomo, toto kayaryet komo. Thetx yahohsakon hatà, umuru. Àro ke nahxemtekon hatà, àyàmà. Nyahà ymo yeryey hatà, kekon hatà, Txesusu.
2 “Mar ana Aiwob ana itinin i boro iti na’atube. Ana veya ta aiwob orot natun tabin isan ana hiyuw bogaigiwas.
3 Tasahxemtotho komo hahnok ehtoko, tanoto komo nyakye hatà, àmàtmatxhàyamo hyaka. Omohtxok hatà, tasahxemtetxow haxa hatà, ketxkon hatà, anoto komo, àwyanye. Àtohra mak nehxatxkon hatà, nyamoro ha, kekon hatà, Txesusu.
3 Naatu ana akir wairafih iyunih kob hin sabuw iyabowat hiyuw aamih hibowabow isah, baise etei’imak hikwahir hima.
4 Anaro tanoto komo xarha nyakye hatà. Onà wyaro katxoko, àmàtmatxhàyamo wya, kekon hatà, tanoto komo wya. Nyahà ymo yonyhoryetxehkan haxa hatà, horykomo, katxoko, kekon hatà. Woto xarha yonyhoryetxehkan haxa hatà, fakatho rma hatà, faka mxekàtho xarha hatà, ehsuryexahotho rma hatà, katxoko, àwyanye. Àna hatà, omohtxok hatà, tasahxemtetxow haxa hatà, katxoko, àwyanye, kekon hatà, horykomo, tanoto komo wya, kekon hatà, Txesusu.
4 “Imih aiwob orot iban maiye ana akir wairafih afa’abo iyunih eo, ‘Kwanan sabuw iyabowat na hiyuw aamih au’uwih hai tur kwana’owen, masanuw etei arauw hitab, naatu hiyuw etei abogaigiwas sawar, imih kwanan tabin ana hiyuw tanaa.’
5 Àsok hana nehxatxkon ha, nyah màtmatxhàyamo. Atxke rma haxa nehxatxkon hatà. Tàtonàr komo xehra mak nehxatxkon hatà. Nosownohyatxkon mak hatà, kekon hatà, Txesusu. Bararàn kom hoko rma nehxatxkon hatà, anar komo. Warawantetxkonà rma hatà, anar komo, kekon hatà.
5 “Baise hin hi’o, sabuw hiyuw aayah tur men hinowar, hai kokomaim hire nanabin hin. Orot ta au masaw in, orot ta re ana sitow bowamih in.
6 Anar komo ryhe, horykomo yanoto heno komo yahohtxownà hatà, txom txom txom. Atxke rma haxa netxownà hatà. Netahatxownà hatà. Bo, wayehtxownà hatà, anoto heno komo, kekon hatà, Txesusu.
6 Naatu sabuw afa akir wairafih hibow hirouw, afa hi’asbunubunuw himorob.
7 Àro ke, ewakhàra harha nehxakon hatà, horykomo. Waha komo nyakye hatà. Tanoto heno yotahanyenhàyam heno yotahahoy hatà, waha komo wya. Ewto heno komo xarha yaknyohpoy hatà, àwyanye, kekon hatà, Txesusu.
7 Aiwob orot anababatun yan so’ar, basit ana baiyowayah iyafarih hin sabuw ana akir wairafih hi’asbunubunuw etei hibow hirouw himorob naatu hai bar etei hi’afusar.
8 Onà wyaro nkekon hatà, horykomo, tanoto komo wya. Amnye rma hehtehe haxa ha, romuru, kekon hatà. Tasahxemtetxow hamà. Asahxemtohra mak natxow hamà, àmàtmatxhàyam heno, kekon hatà, àwyanye.
8 “Imaibo aiwob orot ana akir wairafih afa’abo eaf hina iuwih eo, ‘Tabin ana hiyuw i abogaigiwas sawar, baise sabuw au’uwih men yait ta namih.
9 Àro ke àtotxoko, owto horye, anaro rha asama yarye, kekon hatà. Tasahxemtosom komo anyehtxatxko ha, onenyetxhàyamo rma, àsok maken komo rma, omeroro, kekon hatà, horykomo, tanoto komo wya, kekon hatà, Txesusu.
9 Imih kwanatit kwanan ef gagamih yahimaim sabuw kwana’i’itih etei kwana’uwih hinan tabin ana hiyuwamaim hinarun.’
10 Àro ke totxownà hatà, anoto komo, owto horye, anaro rha asama yarye. Tànenyetxhàyamo yanyehtxownà hatà. Atxke natxhe moxamo katxho komo rma yanyehtxownà hatà, kekon hatà. Ohxe natxhe moxamo katxho komo xarha yanyehtxownà hatà. Omohtxok hatà, tasahxemtotxe, ketxkon hatà, àwyanye, omeroron komo wya. Àro ke nomohtàkatxownà hatà. Tanohke ro rma haxa nehxakon hatà, nàmno ymo, ahxemtono ytxoho, hehtano ytxoho, kekon hatà, Txesusu.
10 Basit akir wairafih hitit hin ef gagamih yahimaim orot babin hi’itih etei hibow, kakafin, gewasin etei hiteten hinatabin ana efanamaim hitit.
11 Ehonomtoxaho nehxatxkon hatà, nyamoro ha, tasahxemtosom komo rma. Osonyhoryexaho rma nehxatxkon hatà, thetx yahosnye hyawo tesnàr kom ke. Ukukur kom haxa ryhe, àhonomra ro mak nehxakon hatà. Noro rma yonyey hatà, horykomo. Nàmno ymo yaka towomàtxhe rma, àhonomnà rma yonyey hatà, kekon hatà, Txesusu.
11 “Aiwob orot na nanawan hai merar yi ibabatiyih inan, basit orot ta tabin ana faifuw usina’e na ma’am itin.
12 Hoymo y, kekon hatà, horykomo, àwya. Àsok tawro ryhe àhonomra mowomno, xaro, kekon hatà, àwya. Eyukhura mak nexey hatà, toto. Àrwomra ro mak nehxakon hatà, kekon hatà, Txesusu.
12 Naatu ibatiy eo, ‘Au begon, o mi’itube’emih tabin ana faifuw usina’e ina irun kuma’am, etawan menane irun?’ Baise orot men tur ta eo.
13 Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, horykomo, tanoto komo wya. Mosonàtho ymo asohtotxoko, kekon hatà. Àhrowomtxok xarha. On yaye arymatxoko, awarànà ymo waka, kekon hatà, horykomo, tanoto komo wya, kekon hatà, Txesusu. Àro wyaro rma rha tanàhnohsom me natxhe hampànà, osonyhoryehnàtho komo. Tarymaxem me natxhe hampànà, nyamoro heno, anàhnohno ytxoho ro na. Àton heno komo rma nàratetxhe hxak hampànà, teryewhamnohrà kom ke, kekon hatà, Txesusu.
13 “Basit aiwob orot ana akir wairafih iuwih eo, ‘Orot an uman kwafatum kwabai kwan ufun kwaisaroun ere gugumin wanawanan nama, narerey wan nitarfofor naso’ob.’”
14 Khoryenkom yowto hona anyehxemotho komo ryhe, thenyehra natxhe. Towomsom kom haxa ryhe, yakehra natxhe, Khoryenkomo nwahanonkatxho komo rma, kekon hatà, Txesusu.
14 Naatu Jesu ana tur yomaninamaim eo, “Sabuw moumurih na’in God ea’afih, baise matan ta’amo boro narubinih.”
15 Osonytxaxe nohsamnohtxownà hatà, Farysew komo. Àsoke ryhe mokà ymo tahohsatxowà, ketxkon hatà, Txesus hoko. Atxke àrwonàmàtxhe rma, tahohsatxow hamà. Atxke àwya koyuhtoho kom hoye ro tahohsatxow hamà. Noro yakoro tosonytxatxe, kàwyanye atxke màkehe, yaworohra mak màkehe, katxho me, ketxkon hatà, Farysew komo.
15 Basit Ofafar Bai’obaiyenayah afa hin sa’ab akisihimo hiku’ay Jesu baikubibiruwin isan hiyakitifuw.
16 Àro ke tànhananàhrà komo nyahtxownà hatà, Txesusu hyaka. Eroknes kukur komo xarha nyahtxownà hatà. Onà wyaro nketxkonà rma haryhe tà, ànyahxemo komo, Txesusu wya. Khananàhnye y, yaworo rma haxa manaha, amna wya, ketxkonà rma haryhe tà. Yaworo xaxa hananàhno meryaha, amna wya. Àme yohà rma haxa manaha, toto kom hoko. Owya àhananàhnàtokonye, oseryehpàra ro mak manaha, toto kom hona, ketxkonà rma haryhe tà. Àhyahampàra ro mak manaha, toto kom hona. Yaworo xaxa Khoryenkomo muhutwamohsehe, amna wya, ketxkon hatà.
16 Imaibo hai bai’ufununayah afa naatu Herod ana kou’ay sabuw afa hin Jesu biyan hitit hio, “Bai’obaiyenayan, aki aso’ob. O i anababatun turamaim kuo, God ana sabuw isah abisa ekokokomaim kubi’obaiyih, abisa sabuw tenotanot isan men kubiyababan, anayabin o men orot babin ufuhine ku’i’itin.
17 Àro ke uhutwamohsoko, amna wya, ketxkonà rma haryhe tà. Txenyerun kom hoye tàmporye naye, Sesa wya, Homayana komo kayaryetà wya. Tàmporyehra kat naye, owya, ketxkonà rma haryhe tà.
17 Imih kuo anowar. Caesar isan kabay tanabibaiyan boro ata ofafar tana’astu’ub, ai en? O mi’itube kunotanot?”
18 Tàxehra ehtxoho komo hutwekon mak hatà, Txesusu. Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Yaworonohnà ro mak omnyamo, kekon hatà. Rokukmanàr xe manatxow hamà, ronkukmanàr horà.
18 Jesu mar ta’imon hio hai tur naniyan bai uwih eo, “Kwa i wanawan rerekabih! Aisim ayu kwabikubibiruwu?
19 Txenyeru txko xenyhotxoko, rowya, kekon hatà. Àro ke nehtxownà hatà, àhyaka.
19 Kabay kwabai kwana kwai’obaiyu aitin.” Naatu kabay hibai hina hitin.
20 Onok kuknonà mosonà, onok yosotà onà àmenhosaho, kekon hatà, txenyeru txko hoko.
20 Itin sawar imaibo eo, “Iti kabayamaim i yait ayubin naatu wabin tema’am?”
21 Hàà, Sesa hamà, ketxkon hatà. Hàà, yaworo màketxow hamà, kekon hatà, Txesusu. Noro katxho me nay hamà, onà, kekon hatà. Àro ke noro ewakryetxoko, owyanye àkatxho yàmrà ke mak ha, kekon hatà. Àro wyaro rma rha Khoryenkomo xarha ewakryetxoko, owyanye eyuknur ke mak ha, kekon hatà, Txesusu.
21 Hiya’afut hio, “Caesar.” Basit Jesu iuwih eo, “Abisa Caesar nowan Caesar kwanitin, naatu abisa God nowan God kwanitin.”
22 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, noseryehoketxkon hatà, ànyahxemo komo. Koo, ohxe rma haxa koyuhtxow hamà, ketxkon hatà, tàwyanye rma. Àro ke totxownà hatà, Txesusu hyaye.
22 Iti na’at eo hinonowar ana maramaim hifofor men kafaita. Naatu hihamiy himatabir maiye hin.
23 Àro rma ho nomohtxownà hatà, Saknusew kukur komo, Txesusu hyaka. Kwayhàtxhenye asanàmpàra ro mak tehxatxhe kany komo rma nyamoro ha.
23 Nati veya ta’imon kau’ay ta wabin Sadducee hai sabuw afa hina Jesu biyan hitit hio, “Sabuw morobone boro men hinayawas maiye.”
24 Khananàhnye y, ketxkon hatà, àwya. Onà wyaro nmenhoy hatà, Moyses heno, kàyweronàhyamanye ro heno komo.
24 Naatu hio maiye, “Bai’obaiyenayan Moses eo tautabin orot ain natun en namomorob tain boro tuwah ana kwafur ni’aawan, saise hairi hina’in kek hinatufuw tuwah efanin.
25 Àro ke enytxako. Tànyonye wos yexetxhàrànhàrà amna nekarymehe, owya, ketxkon hatà. 7 me nehxatxkonà, toto heno komo, ewtà rye komo rma. Amna kukur me rma nehxatxkonà, nyamoro heno, ketxkon hatà. Wahoto heno wos yahosàye. Bo, wayehye, noro heno. Àhokhura rma wayehye, ketxkon hatà. Àhonanotho heno ryhe, towàt heno hetxenho yahosàye.
25 Imih marasika orot, ain uf nah etei seven hima’am, basit orot ain tabin naatu kek en morob. Ana kwafur tain i’aawan.
26 Tàwya ahosàtxhe, wayehye, noro heno xarha, àhokhura rma rha, ketxkon hatà. Àro wyaro rma rha nexeye, àhonanotho heno xarha. Àro wyaro rma rha nehtxownà, 7 heno komo, omeroro, ketxkon hatà. Tàwyanye wos yahosàtxhe, wayehtàkatxownà. Àhohtahra rye rma wayehtàkatxownà, ketxkon hatà.
26 I auman kek en morob. Naatu tain ta bo kwafur i’aawan maiye. Kek en morob ef ta’imon na’atube hisinaf re in yomanin hi’asa’ub.
27 Amnye wos heno xarha wayehye, ketxkon hatà.
27 Uf toro’ot, babin morob.
28 Àsok natxowà àro ke, owya, ketxkon hatà, Txesusu wya. Kwayhàtxhenye tasanàmyatxhe harha màkehe hawe, omoro. Onok hetx me ryhe naye, wosà, tasanàmàtxhenye, ketxkon hatà. Onok hetx me ryhe naye, amnye ha. Tano rma hak tehtoko, 7 kom hetx me nehxakon hamà, ketxkon hatà, Saknusew komo, Txesusu wya.
28 Orot etei i babin ta’imon hi’aawan, imih ana maramaim morobone hinamimisir maiye, babin i boro menatan ni’aawan?”
29 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu, àwyanye. Àna matà, ayawexenatxow hamà, omnyamo, kekon hatà. Owyanye, asanàmpàra ro mak tehxatxhe tatoko rma, ayawexenatxow hamà. Khoryenkom karyehtanà hutwahra ro mak manatxow hamà. Khoryenkom yahoxet xarha hutwahra rma rha manatxow hamà. Àro ke ayawexenatxhe ro mak ha, kekon hatà, Txesusu.
29 Jesu iyafutih eo, “Kwa i a not hikwaris. Anayabin Buk Atamanin men kwaso’ob, naatu God ana fair auman men kwaso’ob.
30 Tasanàmàtxhenye, àhehtahra ro mak natxhe ha, àwayehxemonhàr komo. Ànyontahra ro mak natxhe xarha. Kahe yawon komo wyaro rma natxhe ha, Khoryenkom yanoto komo wyaro rma, kekon hatà, Txesusu.
30 Anayabin morobone hinamimisir ana veya tounamatar maramaim tabina’e tema’am na’atube bairi boro hinama.
31 Tanàmsom me xaxa mpànà natxhe ha, àwayehxemotho komo, kekon xarha tà, àwyanye. Khoryenkom karyehtanà hutwahra kat manatxowà. Àro yawo rma, onà wyaro nkekon hatà, Khoryenkomo.
31 Naatu morobone hinamisir maiye isan God eo Buk Atamaninamaim hikirum inu’in kwaiyab kwa’itin ei en? God iti na’atube eo,
32 Akmaraw horyenà rma uro ha, kekon hatà. Esake horyenà rma uro ha, Xako horyenà rma uro ha, kekon xarha tà, Khoryenkomo. Noro ryhe, ehxen kom horyen mehra ro mak naha ha. Tehxemà rma kom haxa horyen me naha. Àro ke, àwayehxemotho komo yanàmnye me nay hamà, kekon hatà, Txesusu, Saknusew komo wya.
32 ‘Ayu i Abraham ana God, Isaac ana God, naatu Jacob ana God.’ Nati God i sabuw yawasih hai God men sabuw murubih hai Godamih.”
33 Nenytxetxkon xarha tà, toto komo, ohsamnohxemo komo. Tàwyanye enytxatxhe rma, noseryehoketxkon hatà. Koo, ohxe rma haxa khananàhyatxow hamà, mosonà, ketxkon hatà.
33 Sabuw rou’ay gagamin iti tur hinonowar, hifofor men kafaita, anayabin abisa bi’obaiyih i tur anababatun.
34 Onà wyaro tawro yonytxatxownà hatà, Farysew komo. Txesusu yameryekahra harha natxhe, Saknusew komo, ohxe àwya toyuknur kom ke, tawro yonytxatxownà hatà, toto komo wya. Àro ke, Txesusu hyaka nohsamnohtxownà hatà, Farysew komo.
34 Jesu tur eo Sadducee sabuw hai tur etei rabirab ana maramaim Pharisee sabuw hi’itin. Basit etei hina hita’imon.
35 Ukukur komo rma, Txesusu kukmanàr xe nehxakon haryhe tà, enkukmanàr horà. Àyweronàhyamano ynye ro rma mok nehxakon hatà. Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, àwya.
35 Wanawanahimaim ofafar so’obayan orot ta na Jesu ikubibiruw eo,
36 Khananàhnye y, thenyehra nay hamà, Moyses heno nmenhotho, kàyweronàhyamatxho komo, kekon hatà. Thenyehra mak nay hamà. Àsok katxho ryhe, anar komo yoho nyhe naye, owya, kekon hatà.
36 “Bai’obaiyenayan, obaiyunen tur menatan i gagamin ofafar etei wanawanahimaim?”
37 — ausente —
37 Jesu iya’afut eo, “Regah, a God isan dogor tutufin etei, a not tutufin etei, naatu biya tutufin etei iniyabuw.
38 — ausente —
38 Iti ofafar i gagamin naatu ofafar ana ukwarin.
39 Àhonan xarha, onà wyaro katxho rma, ohxe rma rha naha.
39 Naatu ofafar bairou’abin i iti. ‘Taituwa isah iniyabow o taiyuw isa kubiyabow na’atube.’
40 Àro wyaro katxho kom hoye ro, anaro rha hoko kàyeronàhyamatxownà, Moyses heno komo, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno komo xarha, kekon hatà, Txesusu, àwya.
40 Moses ana ofafar tutufin etei naatu God ana dinab oro’orot hai bai’obaiyen etei i iti ofafar rou’ab tebi’ukwarih.”
41 Tohsamnohso rma hak ehtokonye, onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
41 Pharisee sabuw hiru’ay hita’imon, basit Jesu ibatiyih
42 Àsoke ryhe Kryestu muhutwetxowà, kekon hatà. Àsoke ryhe Kryestu muhutwetxowà. Onok heno yohamàtho me naye, owyanye, kekon hatà, àwyanye. Dafe heno yohamàtho me nay hatà, Kryestu, Khoryenkomo nànyaknyàrà rma, ketxkon hatà, Farysew komo.
42 eo, “Kwa a notamaim Keriso isan mi’itube kwanotanot? I boro orot yait natun?” Naatu i hiya’afut hio, “Keriso i boro David ana agirane nan.”
43 Rohà ryhe noro kekon mak hatà, Dafe heno, Kryestu hoko, kekon hatà, Txesusu. Noro hoko rma, onà wyaro nkay heno hatà, Khoryenkom yokato yano me mak hatà.
43 Naatu Jesu ibatiyih eo, “Bo aisim Anun Kakafiyin ana fairamaim David iwanasum, Regah isan eo,
44 Onà wyaro nken hatà, Kohkomo, rohà wya. Ehonomnà me xaxa eryewtako, rohanaka, ken hatà. Howehehra eryewtako, ken hatà. Tan oyehtoko rma haka, onà wyaro kany me axanhàn komo weryaha hampànà. Ehonomnà me xaxa manaha kany me weryatxhe hampànà, ohoko, ken hatà, Kohkomo, rohà wya.
44 ‘Regah au Regah isan eo, Umau au asukwafune kumare inama’am. Ana maramaim ayu boro anatit a kamabiy sabuw anabow babamaim anaya.’
45 Tohamrà rma yotakyakonà, toh me. Àsok tawro ryhe, ehamàthàrà me harha nexeye, ehà rma, owyanye, kekon hatà, Txesusu, Farysew komo wya.
45 “David Roubininenayan orot isan i ana Regah rauw eo, imih men karam Roubininenayan orot i David ana agir narauw nao.”
46 Eyukhura mak nehxatxkon hatà. Eyuknyehnà ro me nehxatxkon hatà, toto komo, omeroro. Àro wyaro Txesusu wya katxhe rma, àrwomra harha nehxatxkon hatà. Àsok naye, owya, kahra harha nehxatxkon hatà, towankaranàmrà komo ke hatà.
46 Men yait ta Jesu ana tur wan yimih. Nati ana veya’amaim men yait ta baibat afa bow na Jesu ibatiyimih.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.