Mateus 17
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NAA
1 Àro wyaro nekarymay hatà, Txesusu. Taa. 6 me enmahàtxhe, toy hatà, àhà ymo hona. Petru yarày hatà. Txaku xarha yarày hatà. Xowaw xarha yarày hatà. Txaku yowtà rma noro ha. Nyamoro marma yarày hatà. Àhà ymo hona natxownà hatà, kawono ymo hona.
1 Seis dias depois, Jesus tomou consigo Pedro e os irmãos Tiago e João e os levou, em particular, a um alto monte.
2 Anar me tonyxem me harha nexey hatà, Txesusu. Anar me harha nehxakon hatà, empatarà, kamàm yawasànà wyaro. Àwomun xarha, tàkrokromuknye harha nehxakon hatà. Awasànà ymo wyaro nenkahxatxkon hatà, àwomunu.
2 E Jesus foi transfigurado diante deles. O seu rosto resplandecia como o sol, e as suas roupas se tornaram brancas como a luz.
3 Àtoko rma nosonyhotxownà hatà, asakon komo, Moyses heno rma hatà, Eryeyas heno xarha hatà, àwyanye. Nàrwonatxkon hatà, Txesus yakoro.
3 E eis que lhes apareceram Moisés e Elias, falando com Jesus.
4 Onà wyaro nkekon hatà, Petru, Txesusu wya. Amna yohà y, tan kehtxoho komo ohxe nay hamà, kekon hatà. Wato hak wexe, osorwawo, omàn komo, Moyses màn xarha, Eryeyas màn xarha. Txenyàr xehra kat manaye, rowya, kekon hatà, Petru.
4 Então Pedro, tomando a palavra, disse a Jesus: — Senhor, bom é estarmos aqui. Se o senhor quiser, farei aqui três tendas: uma para o senhor, outra para Moisés e outra para Elias.
5 Àro wyaro Petru wya tatoko rma, nomokye hatà, kahrutunu, ehokosonye. Tawasnye ymo nehxakon hatà, kahrutunu. Àro wawono rwonà yonytxatxownà hatà. Romuru mosonà, kay hatà. Ronàhnàn xaxa mosonà. Àhoko rma teryehorye rma haxa wehxaha. Noro enytxatxoko, kay hatà.
5 Falava ele ainda, quando uma nuvem luminosa os envolveu; e eis, vindo da nuvem, uma voz que dizia: — Este é o meu Filho amado, em quem me agrado; escutem o que ele diz!
6 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, tano me ronye rma nehurkatxownà hatà, Petru komo, yukryeka hona, thenyehra toseryehrà kom ke mak hatà.
6 Ao ouvirem aquela voz, os discípulos caíram de bruços, tomados de grande medo.
7 Àhyakany haxa nomokye hatà, Txesusu. Nahetxownà hatà. Asanàmtxok harha, kekon hatà, àwyanye. Asanàmtxok harha. Oseryehpàra ehtxoko, kekon hatà.
7 Jesus aproximou-se e tocou neles, dizendo:
8 Nosompohtxownà hatà, Petru komo. Tosompotàtxhenye, Txesus marma yonytxownà hatà. Anar komo ehxera harha nehxatxkon hatà.
8 Então eles, levantando os olhos, não viram mais ninguém, a não ser Jesus.
9 Àhà ymo yonàhtotxownà hatà, Txesus komo. Enàhtonàr me rma, onà wyaro nkekon hatà, Txesusu, Petru komo wya. Onenyetxhàyamo yokarymahra xaxa mpànà ehtxok ha, toto komo wya, kekon hatà. Àwayehxemo kom waye rasanàmàtxhe, mekarymetxhe ha, Toto me Enusaho yasanàmàtxhe rma, kekon hatà. Rasanàmpàra ro rma haka, ekarymahra rma ehtxok hampànà, kekon hatà, Txesusu, àwyanye.
9 Ao descerem do monte, Jesus lhes ordenou:
10 Onà wyaro nketxhe, àyweronàhyamano ynye ro komo, ketxkon hatà, Petru komo. Kryestu yomokhàra ro rma haka, nomokyan hatà, Eryeyas heno, ketxhe. Àsok tawro àro wyaro nketxowà, ketxkon hatà.
10 Mas os discípulos perguntaram a Jesus: — Por que, então, os escribas dizem ser necessário que Elias venha primeiro?
11 Yaworo nketxhe, kekon hatà, Txesusu, àwyanye. Tomohsom me nehxakonà, Eryeyas heno wyarono. Onyhoryetxehkano yxe tomohsom me nehxakonà, kekon hatà.
11 Jesus respondeu:
12 Onà wyaro haxa àkehe, owyanye. Omohsah me rma naha, noro ha. Àywenyeke mak nehxatxkonà, toto komo, kekon hatà. Noro heno mak yeryewhamnohtxownà, tano me ronye rma. Àro wyaro rma rha ranàhnohyatxhe hampànà. Toto me Enusaho rma yeryewhamnohyatxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu.
12 Eu, porém, lhes digo que Elias já veio, e não o reconheceram; pelo contrário, fizeram com ele tudo o que quiseram. Assim também o Filho do Homem irá sofrer nas mãos deles.
13 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, hutwatxownà harha tà, Petru komo. Xowaw heno hoko ryhe, àro wyaro nkan hamà, aymomno ynye ro heno hoko rma, ketxkon hatà, tàwyanye rma.
13 Então os discípulos entenderam que ele estava se referindo a João Batista.
14 Toto komo hyaka nomohtxownà hatà, Txesus komo, ohsamnohxemo komo hyaka. Omokàtxhenye rma, Txesusu hyaka nomokye hatà, toto. Akrataka rma neryewtay hatà, tosoknar ho.
14 Quando eles chegaram para junto da multidão, um homem se aproximou de Jesus, ajoelhou-se e disse:
15 Rohà y, kekon hatà, Txesusu wya. Romuru hnàn yawo nyhe txko exko. Tàrohsomà ro me naha, kekon hatà. Thenyehra neryewhamyaha. Yake ro nehurkaye, weheto waka, tuna kwaka xarha. Àro ke noro akoronomako, kekon hatà.
15 — Senhor, tenha pena do meu filho, porque ele tem convulsões e sofre muito; pois muitas vezes cai no fogo e outras tantas cai na água.
16 Wekno rma haryhe, onhananàhrà ro komo hyaka, moxamo hyaka. Romurunho txko enyhoryetxoko, àkano rma haryhe, àwyanye. Onyhoryeno ynyehnà ro mak moxam hamà, kekon hatà.
16 Apresentei-o aos seus discípulos, mas eles não puderam curá-lo.
17 Onà wyaro haxa nkekon hatà, Txesusu. Àsok hana manatxow ha, omnyam ha, amnyeno rma komo, kekon hatà. Khoryenkom hona xenyehnà omnyam hamà. Noro yanweknye rma omnyam hamà, kekon hatà. Mexe rma haxa ehxah me wehxaha, awawonye. Khoryenkom yahoxetà hutwahra rma manatxhe, kekon hatà. Mexe rma rha kramamyan hamà, awawonye rma. Khoryenkom yahoxetà hutwahra rma oyehtxoho komo wenàmyano rye rma hamà, tano, kekon hatà, Txesusu.
17 Jesus exclamou:
18 Worokyamo yoyey hatà. Notowye hatà, worokyamo, noro hyaye. Àtoko rma ohxe harha nehxakon hatà, bàryekomo.
18 E Jesus repreendeu o demônio, e este saiu do menino; e, desde aquela hora, o menino ficou curado.
19 Taa. Toto komo totxhe rma, Txesusu hyawo rma nehxatxkon hatà, ànhananàhrà ro komo, nyamoro rye rma. Onà wyaro nketxkon hatà, àwya. Àsok tawro towhàra amna nahko harha, ketxkon hatà. Àsok tawro towhàra amna nahko harha.
19 Então os discípulos, aproximando-se de Jesus, perguntaram em particular: — Por que motivo nós não pudemos expulsá-lo?
20 Khoryenkom yahoxet hona xenyhera mahtxoko, kekon hatà, Txesusu, àwyanye. Towhàra mahtxoko, noro hona xenyhera oyesnàr kom ke. Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye, kekon hatà. Anatoko Khoryenkom hona menyatxow hana, atxke txko rma, natà txko wyaro rma, mostakna nathàrà txko wyaro rma. Atxke txko noro hona owyanye xenyetoko rma, eryehokano meryatxhe rma, noro yano me mak ha, kekon hatà. Oyoyukyatxhe hampànà, àhà ymo, moro ymo. Owyanye meya ohtakako katxhe rma, oyoyukyatxhe hampànà, Khoryenkom hona owyanye xenyàr ke mak ha, kekon hatà. Àro wyaro rma eryehokano meryatxhe. Àsok maken kom hoko, ehnyahnà ro me xaxa mpànà manatxhe ha, Khoryenkom hona owyanye xenyàr ke, kekon hatà, Txesusu.
20 Jesus respondeu:
21 Onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Khoryenkom yakoro àrwomra oyehtokonye, otowhànà ro me rma naha hampànà, worokyamo, kekon hatà. Khoryenkom hoko atahyehnomahra rma oyehtokonye, otowhàn me rma naha, kekon hatà, Txesusu, tànhananàhrà ro komo wya.
21 [Mas esse tipo de demônio só pode ser expulso por meio de oração e jejum.]
22 Karyeryeya yamtar ho harha tehtokonye, Txesusu hyaka nohsamnohtxownà hatà, ànhananàhrà ro komo. Onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Tahohsosom me naha hampànà, Toto me Enusaho, toto komo wya, anhà komo wya, kekon hatà.
22 Quando eles estavam reunidos na Galileia, Jesus lhes disse:
23 Nyamoro rma namoyathohetxhe, yahkotohen hona. Twayhàtxhe, nasanàmyaha harha hampànà. Osorwawo ro enmahàtxhe, nasanàmyaha harha hampànà, kekon hatà, Txesusu. Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, nekhokatxownà hatà, ànhananàhrà ro komo, thenyehra rma haxa mak hatà.
23 e estes o matarão; mas, ao terceiro dia, ressuscitará. Então os discípulos ficaram muito tristes.
24 Taa. Kafahnaw hona nahatakatxownà hatà. Ahatakatxhenye, Petru hyaka nomohtxownà hatà, toto komo. Txenyeru yahosnye ro komo rma mokyam nehxatxkon hatà, Khoryenkom màn yonyhoryetxho rma yahosnye ro kom hatà. Onà wyaro nketxkon hatà, Petru wya. Txenyeru yàmpàra naye, ahananàhnye komo, ketxkon hatà. Khoryenkom màn yonyhoryetxho rma yàmpàra naye, ketxkon hatà, àwya.
24 Quando Jesus e os discípulos chegaram a Cafarnaum, os que cobravam o imposto das duas dracmas se dirigiram a Pedro e perguntaram: — O Mestre de vocês não paga as duas dracmas?
25 Àhà, nàmyaha, kekon hatà, Petru, àwyanye.
25 Pedro respondeu: — Claro que paga! Quando Pedro estava entrando em casa, Jesus se adiantou, dizendo:
26 Anaro ro komo wya ryhe àro wyaro nketxow hamà, kekon hatà, Petru. Owto yoh txenyerun komo yàmyatxow hamà, anaro ro komo, ànarymatxhàyamo, kekon hatà. Àna hamà, kekon hatà, Txesusu. Àro ke, txenyeru yàmpàra natxhe, àmryenon komo, owto yoh komo wya. Àro wyaro rma rha, txenyeru tàmko, romàn yonyhoryetxho, kahra naha, royàmà, rowya, kekon hatà, Txesusu.
26 Quando Pedro respondeu: “Dos estranhos”, Jesus lhe disse:
27 Wàmyan mak hamà, àwyanye, atxke manaha tawro hona. Àro ke, txenyeru tàmtaha, ronàmrà rma, onàmrà xarha, àwyanye, kekon hatà, Petru wya. Onà wyaro ryhe ehorko. Tuna ymo yohokoso àtoko. Musu marymehe ha, tuna kwaka, kekon hatà. Owya kana yanàmàtxhe rma, towenyxa anàmàtxhe rma, àmtarà menyaha ha. Àmtawo rma menyaha, txenyeru, 2 me, ronàmrà rma, onàmrà xarha, kekon hatà. Àrotho rma màmyaha ha, txenyeru yahosnye ro komo wya, kekon hatà, Txesusu, Petru wya.
27 Mas, para que não os escandalizemos, vá ao mar, jogue o anzol e puxe o primeiro peixe que fisgar. Ao abrir a boca do peixe, você encontrará uma moeda. Pegue essa moeda e entregue aos cobradores, para pagar o meu imposto e o seu.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.