Mateus 10
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs VC
1 12 komo yanyekye hatà, Txesusu. Tànhananàhrà ro komo rma yanyekye hatà, tàhyaka. Onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Rano me ryhe ehonomnà me manatxhe, owyanye worokyamo yowtoho me, owyanye teheryankemàtho komo yonyhoryetxho me xarha, enyhoruhnutho komo rma yonyhoryetxho me, kekon hatà, 12 komo wya, tànànyaknyàr komo wya.
1 Jesus reuniu seus doze discípulos. Conferiu-lhes o poder de expulsar os espíritos imundos e de curar todo mal e toda enfermidade.
2 Nyamoro yosotà rma, onà wyaro nehxakon hatà. Wahorono Semawu. Petru rma noro ha, esot yowtà rma. Anaro Antrye. Semaw yowtà rma noro ha. Anaro xarha Txaku. Sekmeknew muru rma noro ha. Anaro xarha Xowawu. Txaku yowtà rma noro ha.
2 Eis os nomes dos doze apóstolos: o primeiro, Simão, chamado Pedro; depois André, seu irmão. Tiago, filho de Zebedeu, e João, seu irmão.
3 Anaro xarha Feryepe. Anaro xarha Bahtormewu. Anaro xarha Tome. Anaro xarha Matewsà. Tkayaryet komo txenyerun yahosnye rotho rma noro ha. Anaro xarha Txaku. Awfew muru rma noro ha. Anaro xarha Taknewu.
3 Filipe e Bartolomeu. Tomé e Mateus, o publicano. Tiago, filho de Alfeu, e Tadeu.
4 Anaro xarha Semawu. Serotes komo yakoronotho rma noro ha. Anaro xarha Xuknasà Eskaryotesà. Txesusu yahohsonye rma noro ha, anhà komo wya.
4 Simão, o cananeu, e Judas Iscariotes, que foi o traidor.
5 12 komo nyakye hatà, Txesusu. Tàwya ànyakhera ronye rma haka, onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Xuknewyanahnà komo hyaka àtohra ro mak ehtxok hampànà, kekon hatà. Samaryayana yowto kom hona xarha àtohra ro mak ehtxok hampànà.
5 Estes são os Doze que Jesus enviou em missão, após lhes ter dado as seguintes instruções: Não ireis ao meio dos gentios nem entrareis em Samaria;
6 Ehsayewyana komo hyaka marma àtotxoko. Nyamoro rma, okno àwaymamxemo komo wyaro natxow hamà, Khoryenkomo hutwahra tesnàr kom ke. Àro ke, àhyakanye àtotxoko, kekon hatà.
6 ide antes às ovelhas que se perderam da casa de Israel.
7 Otonàr kom me ekarymatxoko. Onà wyaro rma katxoko, toto komo wya. Kàkayaryet kom me Khoryenkomo nànyaketxho ryhe, omohsah me naha, katxoko, àwyanye, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
7 Por onde andardes, anunciai que o Reino dos céus está próximo.
8 Ekehàtho komo enyhoryetxoko, kekon xarha tà. Àwayehxemotho komo anàmtxoko. Hunmata ymo yawonotho komo enyhoryetxok xarha. Worokyamo towtxok xarha, toto komo hyaye, kekon hatà. Ehematxoko, amna wya oyonyhoryetxho komo, kahra ro mak ehtxoko, toto komo wya. Àsok tawro hana. Rano me ryhe ehonomnà me manatxow hamà. Ehonomnà me oyehtxoho komo rma yehemahra manatxow hamà, rowya. Àro ke, ehematxoko kahra ro mak ehtxoko, anar komo wya, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
8 Curai os doentes, ressuscitai os mortos, purificai os leprosos, expulsai os demônios. Recebestes de graça, de graça dai!
9 Onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Akorohra rma àtotxoko, kekon hatà. Otxenyerun komo yarhàra ehtxoko.
9 Não leveis nem ouro, nem prata, nem dinheiro em vossos cintos,
10 Ayamatan komo xarha yarhàra ehtxoko. Asako owomun komo yarhàra ehtxoko, kekon hatà. Asako ohrorà womun komo xarha yarhàra ehtxoko. Ayahoso komo xarha yarhàra ehtxoko, kekon hatà. Àsok tawro hana. Akorohra rma otontokonye, towakryexem me rma manatxhe ha, ranoto me oyesnàr kom ke mak ha. Tànyahmaxem me rma manatxhe ha. Àsok tawro hana. Kàhyakanye tatamoketxhenye, towakryexem me natxow hamà, toto komo, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
10 nem mochila para a viagem, nem duas túnicas, nem calçados, nem bastão; pois o operário merece o seu sustento.
11 Anaro rha owto hona àtotxoko, kekon xarha tà. Owto hona ayahatakatxhenye rma, enyhoru komo ehotxoko. Oyonytxanàr xan komo rma ehotxoko. Nyamoro rma màn yaka àtotxoko, kekon hatà. Àto rye rma hak oyonmahyatxhe ha. Owto hoye otohra ronye rma haka, àro rye yawo rma oyonmahyatxhe ha, kekon hatà.
11 Nas cidades ou aldeias onde entrardes, informai-vos se há alguém ali digno de vos receber; ficai ali até a vossa partida.
12 Àmàn kom yaka oyowomàtxhenye rma, onà wyaro htxero katxoko, àton komo wya. Teryehorye hak oytxowà, Khoryenkomo, katxoko, àwyanye.
12 Entrando numa casa, saudai-a: Paz a esta casa.
13 Teryehorye texem me ehtokonye, neryehoryetxow hamà, Khoryenkomo. Teryehorye texem mehra haxa ehtokonye, eryehoryehrany nay hamà, kekon hatà.
13 Se aquela casa for digna, descerá sobre ela vossa paz; se, porém, não o for, vosso voto de paz retornará a vós.
14 Oyonytxahranye rma ehtokonye, onà wyaro ehtxoko, anhàn komo hutwamohsonàr horà. Àmàn kom yaye otontokonye, ewto kom hoye rma otontokonye, ehtahpunkatxoko, kekon hatà.
14 Se não vos receberem e não ouvirem vossas palavras, quando sairdes daquela casa ou daquela cidade, sacudi até mesmo o pó de vossos pés.
15 Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye, nyamoro hoko. Amnye, Khoryenkomo wya wahanonkano ytxoho ro ho haxa, atxke rma haxa natxhe hampànà, àton komo, oyonytxanyehnànhàyamotho. Soknoma hon heno komo yoho rma haxa, atxke natxhe hampànà. Komoha hon heno komo yoho rma haxa, atxke natxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
15 Em verdade vos digo: no dia do juízo haverá mais indulgência com Sodoma e Gomorra que com aquela cidade.
16 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, 12 komo wya. Àsok hana nay ha, kahneru ha, kekon hatà. Kamara wawo tehtoko, osowyomahra nay hamà. Àro wyaro rma rha manatxhe hampànà. Toto komo hyaka mpànà dyakyatxhe ha, kamara wyaron komo hyaka rma, kekon hatà. Àro ke, ohxe mpànà ehtxoko. Àsok hana nay ha, okoy ha. Twero nay hamà. Okoye wyaro rma rha twero ehtxoko, kekon hatà. Àsok hana nay ha, watkuku ha. Towahke nay hamà. Watkuku wyaro rma rha towahke ehtxoko, toto kom hoko, kekon hatà, Txesusu.
16 Eu vos envio como ovelhas no meio de lobos. Sede, pois, prudentes como as serpentes, mas simples como as pombas.
17 Toto kom hona mpànà xenytxoko, kekon xarha tà. Àsok hana oyeryewhamnohyatxow ha. Oyeryewhamnohyatxow hamà. Ayaryatxhe hampànà, horykomo komo hyaka, tosonytxaxemà ro komo hyaka. Tohsamnohtoho kom yawo ohpokyatxhe hampànà, kekon hatà.
17 Cuidai-vos dos homens. Eles vos levarão aos seus tribunais e açoitar-vos-ão com varas nas suas sinagogas.
18 Tkayaryet komo hyaka ayaryatxhe hampànà, kofehnakno komo hyaka, romryenon me oyesnàr kom ke mak ha. Àwyanye ayanàhnohrà kom horà ayaryatxhe hampànà. Àwyanye rma uro mekarymetxhe ha. Xuknewyanahnà komo wya xarha uro mekarymetxhe ha, omeroron komo wya, kekon hatà, Txesusu.
18 Sereis por minha causa levados diante dos governadores e dos reis: servireis assim de testemunho para eles e para os pagãos.
19 — ausente —
19 Quando fordes presos, não vos preocupeis nem pela maneira com que haveis de falar, nem pelo que haveis de dizer: naquele momento ser-vos-á inspirado o que haveis de dizer.
20 — ausente —
20 Porque não sereis vós que falareis, mas é o Espírito de vosso Pai que falará em vós.
21 Oyowtà komo rma ayahohsetxhe hampànà, axanhàn komo wya, awayehkanàr kom horà. Oyàm komo rma, ohokyam xarha, ayahohsetxhe hampànà, àwyanye awayehkanàr kom horà, kekon hatà.
21 O irmão entregará seu irmão à morte. O pai, seu filho. Os filhos levantar-se-ão contra seus pais e os matarão.
22 Oxehranye rma haxa natxhe hampànà, toto komo, omeroro, romryenon me oyesnàr kom ke mak ha. Enàmtxok mak hampànà. Enàmtàhkanyenhàrà rma, karyhe roro harha manatxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu.
22 Sereis odiados de todos por causa de meu nome, mas aquele que perseverar até o fim será salvo.
23 Anaro owto hon komo wya oyeryewhamnohnàtokonye, anaro owto hona oyokahtàmtxoko, kekon xarha tà. Anaro rha owto hona àtotxoko, Ehsayewyana yowto kom hona rma. Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye. Omeroro owto hona otohra ronye rma haka, nomokyaha harha hampànà, Toto me Enusaho, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya, tànànyaknyàr komo wya.
23 Se vos perseguirem numa cidade, fugi para uma outra. Em verdade vos digo: não acabareis de percorrer as cidades de Israel antes que volte o Filho do Homem.
24 Onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Àsok hana natxow ha, thananàhsom kom ha, kekon hatà. Rohananàhnye yoho rma haxa ohxe wehxaha, uro, kahra natxow hamà. Àro wyaro rma rha natxow hamà, tanotomaxem komo xarha. Ranotomany yoho rma haxa wehxaha kahra natxow hamà, kekon hatà.
24 O discípulo não é mais que o mestre, o servidor não é mais que o patrão.
25 Thananàhnye komo wyaro rma rha tehtokonye, teryehorye natxow hamà, thananàhsom komo. Àro wyaro rma rha, tanotomany komo wyaro tehtokonye, teryehorye rma rha natxow hamà, tanotomaxem komo xarha, kekon hatà. Ayanotomany kom me wehxan hamà, uro. Àro ke, rowyaro oyehtokonye, teryehorye rma ehtxoko. Bewsekmu moson hamà, ketxhe rma haryhe, toto komo, rohoko, rowàràhyakanàr horà, kekon hatà. Àro ke, owàràhyaketxhe xarha, thenyehra rma haxa, ranoto me oyesnàr kom ke. Teryehorye rma ehtxoko, rowyaro rma rha oyesnàr kom ke mak ha, kekon hatà, Txesusu.
25 Basta ao discípulo ser tratado como seu mestre, e ao servidor como seu patrão. Se chamaram de Beelzebul ao pai de família, quanto mais o farão às pessoas de sua casa!
26 Àro ke, oseryehpàra ehtxoko, toto kom hona, kekon xarha tà, Txesusu, 12 komo wya. Amnye rma, ekayhera rma owàràhyaketxow hana, toto komo. Àwyanye owàràhyakatxhàyamotho rma, tonytxaxem me harha mpànà naha ha, amnye ha, kekon hatà.
26 Não os temais, pois; porque nada há de escondido que não venha à luz, nada de secreto que não se venha a saber.
27 Toto komo nenytxahtor me rma kàrwonaha, ayakoronye. Amnye rorwonà rma mekarymetxhe ha, toto komo wya, omeroron komo wya. Omnyam marma onenytxatxhàyamotho rma, mekarymetxhe ha, omeroron komo nenytxanàr me, kekon hatà.
27 O que vos digo na escuridão, dizei-o às claras. O que vos é dito ao ouvido, publicai-o de cima dos telhados.
28 Awayehkany kom hona oseryehpàra ehtxoko. Àsok tawro hana. Tàwyanye awayehkatxhenye, oyeryewhamnohpàrany harha natxow hamà. Karyhe roro oyehtxoho komo yowhàra ro mak natxow hamà, nyamoro ha, kekon hatà. Khoryenkom hona haxa oseryehtxoko. Wayehkano ynye me naha, noro ha. Arymano ynye me xarha naha, eryewhamnohno ytxoho ro na. Noro hona rma oseryehtxoko, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
28 Não temais aqueles que matam o corpo, mas não podem matar a alma; temei antes aquele que pode precipitar a alma e o corpo na geena.
29 Onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Àsok hana nay ha, torono yehetho ha, kekon hatà. Ehetàhpenyehra nay hamà, torono. 2 torono txko yehetho rma, 1 kruseyru me marma nay hamà. Ehetàhpenyenohnàtho txko rma hutwehe, oyàmkomo, kekon hatà. Toronotho txko wayehrà rma hutwehe, noro ha. Noro nhutwanàr me rma wayehyaha, torono, kekon hatà.
29 Não se vendem dois passarinhos por um asse? No entanto, nenhum cai por terra sem a vontade de vosso Pai.
30 — ausente —
30 Até os cabelos de vossa cabeça estão todos contados.
31 — ausente —
31 Não temais, pois! Bem mais que os pássaros valeis vós.
32 Txesusu mryenon uro kanye ro me ehtxoko, toto komo nenytxanàr me, oseryehpàra ro mak ha, kekon xarha tà. Àro wyaro kanye ro me oyehtokonye, amnye onà wyaro àkehe xarha, uro ha, owyanye, kekon hatà. Romryenon omoro àkehe hampànà, royàm nenytxanàr me, kahe yawono rma nenytxanàr me, kekon hatà.
32 Portanto, quem der testemunho de mim diante dos homens, também eu darei testemunho dele diante de meu Pai que está nos céus.
33 Àsok haxa hana màketxow ha. Txesusu mryenonàhnà uro, màketxow hana, toto komo nenytxanàr me, àhonanye oyoseryehrà kom ke mak ha, kekon hatà. Àro wyaro owyanye tatoko, amnye onà wyaro àkehe xarha, uro ha, owyanye. Romryenonàhnà omoro àkehe hampànà, royàm nenytxanàr me, kahe yawono rma nenytxanàr me, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
33 Aquele, porém, que me negar diante dos homens, também eu o negarei diante de meu Pai que está nos céus.
34 Àsok hana màketxow ha, rohoko, kekon xarha tà, Txesusu, 12 komo wya. Onà wyaro màketxow hana. Yukryeka hona nomokye hamà, osohtahahra harha toto komo yehtxoho me, màketxow hana. Àro wyaro ehutwahra ehtxoko, rohoko, kekon hatà. Onà wyaro haxa àkehe, owyanye. Nosohtahetxhe xaxa mak hampànà, toto komo, yukryeka hona romoknàr ke mak ha, kekon hatà.
34 Não julgueis que vim trazer a paz à terra. Vim trazer não a paz, mas a espada.
35 — ausente —
35 Eu vim trazer a divisão entre o filho e o pai, entre a filha e a mãe, entre a nora e a sogra,
36 — ausente —
36 e os inimigos do homem serão as pessoas de sua própria casa.
37 Okukur komo hnànàytxoho yoho rma haxa rox ehtxok hampànà, oyàm komo hnànàytxoho yoho rma haxa mak ha, oyon komo hnànàytxoho yoho rma haxa mak ha, ohokyamo hnànàytxoho yoho rma haxa mak ha, kekon hatà. Rohnànàytxoho yoho nyhe nyamoro xe oyehtokony haxa, romryenon mehra ro mak manatxhe ha, kekon hatà.
37 Quem ama seu pai ou sua mãe mais que a mim, não é digno de mim. Quem ama seu filho mais que a mim, não é digno de mim.
38 Oyeryewhamnohtoho komo enàmtxok hampànà. Àro wyaro enàmnye rma rakoro àtotxok hampànà, romryenon me oyehtxoho menye, kekon hatà. Oyeryewhamnohtoho komo yonàmpàra oyehtokony haxa, romryenon mehra ro mak manatxhe ha, kekon hatà.
38 Quem não toma a sua cruz e não me segue, não é digno de mim.
39 Àsok hana manatxow ha. Oyekrunhonàr xe manatxow hana, awayehrà kom hona. Oyekrunhonàr xano rma, awayehyatxhe xak mak hampànà, kekon hatà. Àsok haxa hana manatxow ha. Mosoxanomkahnohyatxow haxa hana, twayehso ro, rox oyesnàr kom ke mak ha. Àro wyaro tosoxanomkahnohsomà rma, mekrunhetxhe harha. Karyhe roro harha manatxhe ha, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
39 Aquele que tentar salvar a sua vida, perdê-la-á. Aquele que a perder, por minha causa, reencontrá-la-á.
40 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, àwyanye. Àsok hana natxow ha, oyonytxany kom ha, kekon hatà. Tàwyanye oyonytxantokonye rma, uro rma ronytxetxhe. Tàwyanye ronytxantoko rma, ronyaknyenhàrà rma yonytxetxhe, kekon hatà.
40 Quem vos recebe, a mim recebe. E quem me recebe, recebe aquele que me enviou.
41 Khoryenkomo rwonà yokarymany komo yonytxahra natxhe, anar komo, kekon hatà. Anar kom haxa ryhe nenytxetxhe mak ha. Khoryenkomo rwonà yokarymanye moson hamà, wenytxen hamà, ketxhe. Nyamoro rma, towakryexem me rma haxa natxhe hampànà, kekon hatà. Towakryexem me ekarymany komo yehtxoho wyaro rma rha, towakryexem me natxhe, enytxany komo. Enyhoru moson hamà, wenytxen hamà, kany komo xarha, towakryexem me natxhe hampànà. Towakryexem me enyhoru komo yehtxoho wyaro rma rha, towakryexem me natxhe, enytxany komo, kekon hatà, Txesusu.
41 Aquele que recebe um profeta, na qualidade de profeta, receberá uma recompensa de profeta. Aquele que recebe um justo, na qualidade de justo, receberá uma recompensa de justo.
42 Àsok hana natxow ha, romryenon kom ha. Anatoko norohnàtho wyaro natxow hana, bàryekomo txko wyaro, moxamo txko wyaro, kekon hatà. Norohnàtho rma akoronomatxoko, romryenon me esnàr kom ke mak ha. Akoronomany komo rma, towakryexem me natxhe hampànà, kekon hatà. Tuna marma txko yàmyatxow hana, àwokru kom me. Tuna yàmnyenhàrà rma, towakryexem me rma haxa natxhe hampànà, tàwyanye romryenon komo yakoronomanàr ke mak ha. Àro wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
42 Todo aquele que der ainda que seja somente um copo de água fresca a um destes pequeninos, porque é meu discípulo, em verdade eu vos digo: não perderá sua recompensa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.