Mateus 10

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 12 komo yanyekye hatà, Txesusu. Tànhananàhrà ro komo rma yanyekye hatà, tàhyaka. Onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Rano me ryhe ehonomnà me manatxhe, owyanye worokyamo yowtoho me, owyanye teheryankemàtho komo yonyhoryetxho me xarha, enyhoruhnutho komo rma yonyhoryetxho me, kekon hatà, 12 komo wya, tànànyaknyàr komo wya.
1 Jesu ana bai’ufununayah etei 12 eaf ayuwih hina, sawow yumatah ta ta, feher yumatah ta ta, sabuw biyahimaim baiyawasih isan fair itih naatu igegewasinih.
2 Nyamoro yosotà rma, onà wyaro nehxakon hatà. Wahorono Semawu. Petru rma noro ha, esot yowtà rma. Anaro Antrye. Semaw yowtà rma noro ha. Anaro xarha Txaku. Sekmeknew muru rma noro ha. Anaro xarha Xowawu. Txaku yowtà rma noro ha.
2 Naatu iti i bai’ufununayah nah 12 wabih, wantoro’ot i Simon wabin ta Peter tufuturan Andrew hairi, James tufuturan John hairi, orot Zebedee natunatun.
3 Anaro xarha Feryepe. Anaro xarha Bahtormewu. Anaro xarha Tome. Anaro xarha Matewsà. Tkayaryet komo txenyerun yahosnye rotho rma noro ha. Anaro xarha Txaku. Awfew muru rma noro ha. Anaro xarha Taknewu.
3 Philip, Bartholomew hairi, kabay onayan wabin Matthew i Thomas hairi, naatu Alpheus natun James i Thaddeus hairi,
4 Anaro xarha Semawu. Serotes komo yakoronotho rma noro ha. Anaro xarha Xuknasà Eskaryotesà. Txesusu yahohsonye rma noro ha, anhà komo wya.
4 tafaram kafafarayan orot wabin Simon. Jesu ana yanuwayan orot Judas Iscariot hairi.
5 12 komo nyakye hatà, Txesusu. Tàwya ànyakhera ronye rma haka, onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Xuknewyanahnà komo hyaka àtohra ro mak ehtxok hampànà, kekon hatà. Samaryayana yowto kom hona xarha àtohra ro mak ehtxok hampànà.
5 Orot nah 12 Jesu iyunih hititit iuwih eo, “Ufun Sabuw hai tafaramamaim men kwanan naatu Samaria sabuw hai bar hai meraramaim men kwanarun.
6 Ehsayewyana komo hyaka marma àtotxoko. Nyamoro rma, okno àwaymamxemo komo wyaro natxow hamà, Khoryenkomo hutwahra tesnàr kom ke. Àro ke, àhyakanye àtotxoko, kekon hatà.
6 Baise kwanan Israel sabuw bobaituw na’atube hikasiy tema’am biyahimaim kwanarun kwaniyawasih.
7 Otonàr kom me ekarymatxoko. Onà wyaro rma katxoko, toto komo wya. Kàkayaryet kom me Khoryenkomo nànyaketxho ryhe, omohsah me naha, katxoko, àwyanye, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
7 Kwanan iti tur i kwanabinan, Mar ana aiwob i na iyubinaka.
8 Ekehàtho komo enyhoryetxoko, kekon xarha tà. Àwayehxemotho komo anàmtxoko. Hunmata ymo yawonotho komo enyhoryetxok xarha. Worokyamo towtxok xarha, toto komo hyaye, kekon hatà. Ehematxoko, amna wya oyonyhoryetxho komo, kahra ro mak ehtxoko, toto komo wya. Àsok tawro hana. Rano me ryhe ehonomnà me manatxow hamà. Ehonomnà me oyehtxoho komo rma yehemahra manatxow hamà, rowya. Àro ke, ehematxoko kahra ro mak ehtxoko, anar komo wya, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
8 Sawusawuwih kwaniyawasih, murumurubih kwanao hinamisir, sabuw iyab biyah kokom ani’anih kwaniyawasih naatu demon kakafih kwananunih hinatit. Sawar ana baiyan en kwabaib, imih kwanabow ana baiyan en.
9 Onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Akorohra rma àtotxoko, kekon hatà. Otxenyerun komo yarhàra ehtxoko.
9 Men kabay ta kwanab a koukut kwaniwan, naiw a kikiramaim kwanarobere auman kwananamih.
10 Ayamatan komo xarha yarhàra ehtxoko. Asako owomun komo yarhàra ehtxoko, kekon hatà. Asako ohrorà womun komo xarha yarhàra ehtxoko. Ayahoso komo xarha yarhàra ehtxoko, kekon hatà. Àsok tawro hana. Akorohra rma otontokonye, towakryexem me rma manatxhe ha, ranoto me oyesnàr kom ke mak ha. Tànyahmaxem me rma manatxhe ha. Àsok tawro hana. Kàhyakanye tatamoketxhenye, towakryexem me natxow hamà, toto komo, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
10 Remor isan men hafoy ta kwanab, men biya baibiyon ta, a baibiyon ta, tu ta, kwanabow auman kwananamih. anayabin bowayah abis kikimin tibitin boro nakaram.
11 Anaro rha owto hona àtotxoko, kekon xarha tà. Owto hona ayahatakatxhenye rma, enyhoru komo ehotxoko. Oyonytxanàr xan komo rma ehotxoko. Nyamoro rma màn yaka àtotxoko, kekon hatà. Àto rye rma hak oyonmahyatxhe ha. Owto hoye otohra ronye rma haka, àro rye yawo rma oyonmahyatxhe ha, kekon hatà.
11 “Kwanan bar merar kikimin o bar merar gagamin kwanarur, sabuw iyab merarayow wairafih kwananuwihih, naatu i hai baremaim kwanama, a bowabow kwanisawar imaibo kwihamiyih kwanan.
12 Àmàn kom yaka oyowomàtxhenye rma, onà wyaro htxero katxoko, àton komo wya. Teryehorye hak oytxowà, Khoryenkomo, katxoko, àwyanye.
12 Naatu bar runamih sabuw a merarayow kwanitih.
13 Teryehorye texem me ehtokonye, neryehoryetxow hamà, Khoryenkomo. Teryehorye texem mehra haxa ehtokonye, eryehoryehrany nay hamà, kekon hatà.
13 Naatu sabuw bar wanawanan tufuw ana merarayow hinabaib, basit a merarayow kwanihamiy nati baremaim nama, baise men hinabaib a tufuw ana merarayow kwanabosair kwanab maiye.
14 Oyonytxahranye rma ehtokonye, onà wyaro ehtxoko, anhàn komo hutwamohsonàr horà. Àmàn kom yaye otontokonye, ewto kom hoye rma otontokonye, ehtahpunkatxoko, kekon hatà.
14 Orot babin yait a merar men nay naatu a tur men nanonowar, kwanamisir ura kwanarutatab efan nati kwanihamiy kwanan efan ta.
15 Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye, nyamoro hoko. Amnye, Khoryenkomo wya wahanonkano ytxoho ro ho haxa, atxke rma haxa natxhe hampànà, àton komo, oyonytxanyehnànhàyamotho. Soknoma hon heno komo yoho rma haxa, atxke natxhe hampànà. Komoha hon heno komo yoho rma haxa, atxke natxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
15 Anababatun a tur ao’owen, baibatebat ana veya God Sodom, Gomorah sabuw boro nakabibirih, baise nati bar merar sabuw hai baimakiy i boro God tafan nayara’ah gagamin na’in hinab.
16 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, 12 komo wya. Àsok hana nay ha, kahneru ha, kekon hatà. Kamara wawo tehtoko, osowyomahra nay hamà. Àro wyaro rma rha manatxhe hampànà. Toto komo hyaka mpànà dyakyatxhe ha, kamara wyaron komo hyaka rma, kekon hatà. Àro ke, ohxe mpànà ehtxoko. Àsok hana nay ha, okoy ha. Twero nay hamà. Okoye wyaro rma rha twero ehtxoko, kekon hatà. Àsok hana nay ha, watkuku ha. Towahke nay hamà. Watkuku wyaro rma rha towahke ehtxoko, toto kom hoko, kekon hatà, Txesusu.
16 “Kwananowar, kwa i bobaituw sheep na’atube haru fairih wanawanahimaim abiyuni kwanatit kwananamih, imih kok na’atube kwanakakaf naatu mamu imak na’atube kwananutanub.
17 Toto kom hona mpànà xenytxoko, kekon xarha tà. Àsok hana oyeryewhamnohyatxow ha. Oyeryewhamnohyatxow hamà. Ayaryatxhe hampànà, horykomo komo hyaka, tosonytxaxemà ro komo hyaka. Tohsamnohtoho kom yawo ohpokyatxhe hampànà, kekon hatà.
17 “Mata toniwa’an sabuw isah, anayabin boro hinabuw hinafatumi kwanan kanisel nahimaim hibabatiy, naatu Kou’ay Baremaim boro hinaborabirabi.
18 Tkayaryet komo hyaka ayaryatxhe hampànà, kofehnakno komo hyaka, romryenon me oyesnàr kom ke mak ha. Àwyanye ayanàhnohrà kom horà ayaryatxhe hampànà. Àwyanye rma uro mekarymetxhe ha. Xuknewyanahnà komo wya xarha uro mekarymetxhe ha, omeroron komo wya, kekon hatà, Txesusu.
18 Ayu wabu’umaim kwabowabow isan boro aiwob sabuw naatu gawan orot gagamih na’atube Ufun Sabuw nahimaim Tur Gewasin kurereb nowar isan boro hinarab hinataini.
19 — ausente —
19 Baise hinafatum hinabuw baibabatiyimih kwanan men kwaniyababan tur isan, o tur o isan, hinabibatiy ana veya’amaim tur boro imaim natit kwanao.
20 — ausente —
20 Anayabin nati tur i men o a notamaim tit kuo’omih, baise Tamat Anunin o iwani awa rukirir kuo.
21 Oyowtà komo rma ayahohsetxhe hampànà, axanhàn komo wya, awayehkanàr kom horà. Oyàm komo rma, ohokyam xarha, ayahohsetxhe hampànà, àwyanye awayehkanàr kom horà, kekon hatà.
21 “Orot ain boro tain baban nao namorob, regah boro natun nifa’ifa’i baban nao namorob, na’atube kek boro hinah tamah hinifa’ifa’ih babah hinao hinamorob.
22 Oxehranye rma haxa natxhe hampànà, toto komo, omeroro, romryenon me oyesnàr kom ke mak ha. Enàmtxok mak hampànà. Enàmtàhkanyenhàrà rma, karyhe roro harha manatxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu.
22 Ayu wabu’umaim kwabowabow isan sabuw boro hinifa’ifa’i, baise orot yait nabat kikin nabowabow yomaninamaim boro yawas natita’ur.
23 Anaro owto hon komo wya oyeryewhamnohnàtokonye, anaro owto hona oyokahtàmtxoko, kekon xarha tà. Anaro rha owto hona àtotxoko, Ehsayewyana yowto kom hona rma. Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye. Omeroro owto hona otohra ronye rma haka, nomokyaha harha hampànà, Toto me Enusaho, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya, tànànyaknyàr komo wya.
23 Bar merar ta’amaim hinarukoukuw kwanabia’akir, kwanabihir kwanan bar merar ta, anababatun a tur ao’owen, Israel wanawanan bar merar etei boro men kwanabow kwanisawaribo Orot Natun namatabir maiye nanamih.
24 Onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Àsok hana natxow ha, thananàhsom kom ha, kekon hatà. Rohananàhnye yoho rma haxa ohxe wehxaha, uro, kahra natxow hamà. Àro wyaro rma rha natxow hamà, tanotomaxem komo xarha. Ranotomany yoho rma haxa wehxaha kahra natxow hamà, kekon hatà.
24 “Kirum kek boro men ana bai’obaiyen orot na natabirimih, na’atube akir wairafin boro men ana orot ukwarin na natabirimih.
25 Thananàhnye komo wyaro rma rha tehtokonye, teryehorye natxow hamà, thananàhsom komo. Àro wyaro rma rha, tanotomany komo wyaro tehtokonye, teryehorye rma rha natxow hamà, tanotomaxem komo xarha, kekon hatà. Ayanotomany kom me wehxan hamà, uro. Àro ke, rowyaro oyehtokonye, teryehorye rma ehtxoko. Bewsekmu moson hamà, ketxhe rma haryhe, toto komo, rohoko, rowàràhyakanàr horà, kekon hatà. Àro ke, owàràhyaketxhe xarha, thenyehra rma haxa, ranoto me oyesnàr kom ke. Teryehorye rma ehtxoko, rowyaro rma rha oyesnàr kom ke mak ha, kekon hatà, Txesusu.
25 Baise kirum kek na kok ana bai’obaiyen orot na’atube mataramih, basit i ukwarin na rerekab na kirum gewas, na’atube akir wairafin nabow gewas ana orot ukwarin boro nayara’ah ibe namatar, baise bar matuwan orot isan Beelzebul hinarouw hinao na’at, i ana akir wairafin isah boro tur kakafin maiyow hina’uwih wabih hini’a’afiy.
26 Àro ke, oseryehpàra ehtxoko, toto kom hona, kekon xarha tà, Txesusu, 12 komo wya. Amnye rma, ekayhera rma owàràhyaketxow hana, toto komo. Àwyanye owàràhyakatxhàyamotho rma, tonytxaxem me harha mpànà naha ha, amnye ha, kekon hatà.
26 “Baise sabuw isah men kwanabir, anayabin abisa sum wanawanan wa’iwa’irin inu’in boro hina botait nirereb, naatu sawar baibunuwenamaim ti’inu’in etei boro hinatit hinibebeyan sabuw etei hinaso’ob.
27 Toto komo nenytxahtor me rma kàrwonaha, ayakoronye. Amnye rorwonà rma mekarymetxhe ha, toto komo wya, omeroron komo wya. Omnyam marma onenytxatxhàyamotho rma, mekarymetxhe ha, omeroron komo nenytxanàr me, kekon hatà.
27 Abisa wa’iwa’iramaim ao kwanonowar sabuw etei nahimaim kwanao hinanowar, naatu abisa akisimo ao kwanonowar, kwanayen gem tafahimaim kwanabat kwanabinan sabuw etei hinanowar.
28 Awayehkany kom hona oseryehpàra ehtxoko. Àsok tawro hana. Tàwyanye awayehkatxhenye, oyeryewhamnohpàrany harha natxow hamà. Karyhe roro oyehtxoho komo yowhàra ro mak natxow hamà, nyamoro ha, kekon hatà. Khoryenkom hona haxa oseryehtxoko. Wayehkano ynye me naha, noro ha. Arymano ynye me xarha naha, eryewhamnohno ytxoho ro na. Noro hona rma oseryehtxoko, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
28 Sabuw biya te’a’asabun isan men kwanabirumih, anayabin anun boro men hina’asabunimih, baise God isan i kwanabir, anayabin i boro biya naatu anun hairi’ika na’asbunuwen hinamorob.
29 Onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Àsok hana nay ha, torono yehetho ha, kekon hatà. Ehetàhpenyehra nay hamà, torono. 2 torono txko yehetho rma, 1 kruseyru me marma nay hamà. Ehetàhpenyenohnàtho txko rma hutwehe, oyàmkomo, kekon hatà. Toronotho txko wayehrà rma hutwehe, noro ha. Noro nhutwanàr me rma wayehyaha, torono, kekon hatà.
29 Mamu kwikwik rou’ab hai baiyan i one toea’maim boro inatubun, baise mamu ta boro men Tamat so’oba’e namorob haw nare’emih.
30 — ausente —
30 Naatu kwa ukwarimaim arib i etei God iyab sawar.
31 — ausente —
31 Imih men kwanabir, Tamat ana yabow kwa isa i ra’at men mamu kwikwik na’atube’emih.
32 Txesusu mryenon uro kanye ro me ehtxoko, toto komo nenytxanàr me, oseryehpàra ro mak ha, kekon xarha tà. Àro wyaro kanye ro me oyehtokonye, amnye onà wyaro àkehe xarha, uro ha, owyanye, kekon hatà. Romryenon omoro àkehe hampànà, royàm nenytxanàr me, kahe yawono rma nenytxanàr me, kekon hatà.
32 “Orot yait sabuw etei nahimaim ayu isou eo’orereb, ayu auman boro maramaim na’atube ana sinaf Tamai nanamaim.
33 Àsok haxa hana màketxow ha. Txesusu mryenonàhnà uro, màketxow hana, toto komo nenytxanàr me, àhonanye oyoseryehrà kom ke mak ha, kekon hatà. Àro wyaro owyanye tatoko, amnye onà wyaro àkehe xarha, uro ha, owyanye. Romryenonàhnà omoro àkehe hampànà, royàm nenytxanàr me, kahe yawono rma nenytxanàr me, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
33 Baise orot babin yait sabuw etei nahimaim ayu ekwakwahiru, ayu auman mar Tamai nanamaim boro ibo anakwahir.
34 Àsok hana màketxow ha, rohoko, kekon xarha tà, Txesusu, 12 komo wya. Onà wyaro màketxow hana. Yukryeka hona nomokye hamà, osohtahahra harha toto komo yehtxoho me, màketxow hana. Àro wyaro ehutwahra ehtxoko, rohoko, kekon hatà. Onà wyaro haxa àkehe, owyanye. Nosohtahetxhe xaxa mak hampànà, toto komo, yukryeka hona romoknàr ke mak ha, kekon hatà.
34 “Men kwananot ayu i tufuw abai tafaramamaim anan, En. Ayu i men tufuw abai ananamih, baise kauseb abai anan.
35 — ausente —
35 Ayu anan anayabin
36 — ausente —
36 Imih orot ana kamabiy anababatun i boro i taiyuwin ana rara.’
37 Okukur komo hnànàytxoho yoho rma haxa rox ehtxok hampànà, oyàm komo hnànàytxoho yoho rma haxa mak ha, oyon komo hnànàytxoho yoho rma haxa mak ha, ohokyamo hnànàytxoho yoho rma haxa mak ha, kekon hatà. Rohnànàytxoho yoho nyhe nyamoro xe oyehtokony haxa, romryenon mehra ro mak manatxhe ha, kekon hatà.
37 “Orot yait ana yabow ayu isou ikikimin naatu hinah tamah isah ebiyabow kwanekwan i men karam boro ni’ufnunu, na’atube orot yait ana yabow ayu isou ikikimin naatu i natun orot naatu babitai isah ebiyabow kwanekwan, i men karam boro ni’ufnunu.
38 Oyeryewhamnohtoho komo enàmtxok hampànà. Àro wyaro enàmnye rma rakoro àtotxok hampànà, romryenon me oyehtxoho menye, kekon hatà. Oyeryewhamnohtoho komo yonàmpàra oyehtokony haxa, romryenon mehra ro mak manatxhe ha, kekon hatà.
38 Naatu orot babin yait ana onaf men na’abar ayu nabi’ufnunu i men karam boro ayu airi ani’of.
39 Àsok hana manatxow ha. Oyekrunhonàr xe manatxow hana, awayehrà kom hona. Oyekrunhonàr xano rma, awayehyatxhe xak mak hampànà, kekon hatà. Àsok haxa hana manatxow ha. Mosoxanomkahnohyatxow haxa hana, twayehso ro, rox oyesnàr kom ke mak ha. Àro wyaro tosoxanomkahnohsomà rma, mekrunhetxhe harha. Karyhe roro harha manatxhe ha, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
39 Orot babin yait taiyuwin ana yawas enunuwih boro ana yawas nikasiy, baise orot babin yait ana yawas isou ebi’inuw boro natita’ur.
40 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, àwyanye. Àsok hana natxow ha, oyonytxany kom ha, kekon hatà. Tàwyanye oyonytxantokonye rma, uro rma ronytxetxhe. Tàwyanye ronytxantoko rma, ronyaknyenhàrà rma yonytxetxhe, kekon hatà.
40 “Orot yait kwa a merar eyiyi, ayu au merar eyiyi, naatu orot yait ayu au merar eyiyi, i orot yait ayu iyunu anan i ana merar eyiyi.
41 Khoryenkomo rwonà yokarymany komo yonytxahra natxhe, anar komo, kekon hatà. Anar kom haxa ryhe nenytxetxhe mak ha. Khoryenkomo rwonà yokarymanye moson hamà, wenytxen hamà, ketxhe. Nyamoro rma, towakryexem me rma haxa natxhe hampànà, kekon hatà. Towakryexem me ekarymany komo yehtxoho wyaro rma rha, towakryexem me natxhe, enytxany komo. Enyhoru moson hamà, wenytxen hamà, kany komo xarha, towakryexem me natxhe hampànà. Towakryexem me enyhoru komo yehtxoho wyaro rma rha, towakryexem me natxhe, enytxany komo, kekon hatà, Txesusu.
41 Orot babin yait dinab orot ana merar eyiyi, anayabin i dinab orot, nati orot boro dinab orot ana baiyan turin nab. Naatu orot yait, orot ana yawas mutufurin ana merar eyiy, anayabin i orot ana yawas mutufurin boro orot ana yawas mutufurin ana baiyan turin nab.
42 Àsok hana natxow ha, romryenon kom ha. Anatoko norohnàtho wyaro natxow hana, bàryekomo txko wyaro, moxamo txko wyaro, kekon hatà. Norohnàtho rma akoronomatxoko, romryenon me esnàr kom ke mak ha. Akoronomany komo rma, towakryexem me natxhe hampànà, kekon hatà. Tuna marma txko yàmyatxow hana, àwokru kom me. Tuna yàmnyenhàrà rma, towakryexem me rma haxa natxhe hampànà, tàwyanye romryenon komo yakoronomanàr ke mak ha. Àro wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
42 Naatu orot babin yait kek kikimin harewawat hun itin etomatom, anayabin i ayu au bai’ufununayan, anababatun a tur ao’owen i ana baiyan boro nab.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.