Mateus 10
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NTLH
1 12 komo yanyekye hatà, Txesusu. Tànhananàhrà ro komo rma yanyekye hatà, tàhyaka. Onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Rano me ryhe ehonomnà me manatxhe, owyanye worokyamo yowtoho me, owyanye teheryankemàtho komo yonyhoryetxho me xarha, enyhoruhnutho komo rma yonyhoryetxho me, kekon hatà, 12 komo wya, tànànyaknyàr komo wya.
1 Jesus chamou os seus doze discípulos e lhes deu autoridade para expulsar espíritos maus e curar todas as enfermidades e doenças graves.
2 Nyamoro yosotà rma, onà wyaro nehxakon hatà. Wahorono Semawu. Petru rma noro ha, esot yowtà rma. Anaro Antrye. Semaw yowtà rma noro ha. Anaro xarha Txaku. Sekmeknew muru rma noro ha. Anaro xarha Xowawu. Txaku yowtà rma noro ha.
2 São estes os nomes dos doze apóstolos : primeiro, Simão, chamado Pedro, e o seu irmão André; Tiago e o seu irmão João, filhos de Zebedeu;
3 Anaro xarha Feryepe. Anaro xarha Bahtormewu. Anaro xarha Tome. Anaro xarha Matewsà. Tkayaryet komo txenyerun yahosnye rotho rma noro ha. Anaro xarha Txaku. Awfew muru rma noro ha. Anaro xarha Taknewu.
3 Filipe, Bartolomeu, Tomé e Mateus, o cobrador de impostos; Tiago, filho de Alfeu; Tadeu
4 Anaro xarha Semawu. Serotes komo yakoronotho rma noro ha. Anaro xarha Xuknasà Eskaryotesà. Txesusu yahohsonye rma noro ha, anhà komo wya.
4 e Simão, o nacionalista; e Judas Iscariotes, que traiu Jesus.
5 12 komo nyakye hatà, Txesusu. Tàwya ànyakhera ronye rma haka, onà wyaro nkekon hatà, àwyanye. Xuknewyanahnà komo hyaka àtohra ro mak ehtxok hampànà, kekon hatà. Samaryayana yowto kom hona xarha àtohra ro mak ehtxok hampànà.
5 Jesus enviou esses doze homens, dando-lhes a seguinte ordem:
6 Ehsayewyana komo hyaka marma àtotxoko. Nyamoro rma, okno àwaymamxemo komo wyaro natxow hamà, Khoryenkomo hutwahra tesnàr kom ke. Àro ke, àhyakanye àtotxoko, kekon hatà.
6 Pelo contrário, procurem as ovelhas perdidas do povo de Israel.
7 Otonàr kom me ekarymatxoko. Onà wyaro rma katxoko, toto komo wya. Kàkayaryet kom me Khoryenkomo nànyaketxho ryhe, omohsah me naha, katxoko, àwyanye, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
7 Vão e anunciem isto: “O
8 Ekehàtho komo enyhoryetxoko, kekon xarha tà. Àwayehxemotho komo anàmtxoko. Hunmata ymo yawonotho komo enyhoryetxok xarha. Worokyamo towtxok xarha, toto komo hyaye, kekon hatà. Ehematxoko, amna wya oyonyhoryetxho komo, kahra ro mak ehtxoko, toto komo wya. Àsok tawro hana. Rano me ryhe ehonomnà me manatxow hamà. Ehonomnà me oyehtxoho komo rma yehemahra manatxow hamà, rowya. Àro ke, ehematxoko kahra ro mak ehtxoko, anar komo wya, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
8 Curem os leprosos e outros doentes, ressuscitem os mortos e expulsem os demônios. Vocês receberam sem pagar; portanto, deem sem cobrar.
9 Onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Akorohra rma àtotxoko, kekon hatà. Otxenyerun komo yarhàra ehtxoko.
9 Não levem guardados no cinto nem ouro, nem prata, nem moedas de cobre.
10 Ayamatan komo xarha yarhàra ehtxoko. Asako owomun komo yarhàra ehtxoko, kekon hatà. Asako ohrorà womun komo xarha yarhàra ehtxoko. Ayahoso komo xarha yarhàra ehtxoko, kekon hatà. Àsok tawro hana. Akorohra rma otontokonye, towakryexem me rma manatxhe ha, ranoto me oyesnàr kom ke mak ha. Tànyahmaxem me rma manatxhe ha. Àsok tawro hana. Kàhyakanye tatamoketxhenye, towakryexem me natxow hamà, toto komo, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
10 Nesta viagem não levem sacola, nem uma
11 Anaro rha owto hona àtotxoko, kekon xarha tà. Owto hona ayahatakatxhenye rma, enyhoru komo ehotxoko. Oyonytxanàr xan komo rma ehotxoko. Nyamoro rma màn yaka àtotxoko, kekon hatà. Àto rye rma hak oyonmahyatxhe ha. Owto hoye otohra ronye rma haka, àro rye yawo rma oyonmahyatxhe ha, kekon hatà.
11 — Quando entrarem numa cidade ou povoado, procurem alguém que queira recebê-los e fiquem hospedados na casa dessa pessoa até irem embora daquele lugar.
12 Àmàn kom yaka oyowomàtxhenye rma, onà wyaro htxero katxoko, àton komo wya. Teryehorye hak oytxowà, Khoryenkomo, katxoko, àwyanye.
12 Quando entrarem numa casa, digam: “Que a paz esteja nesta casa!”
13 Teryehorye texem me ehtokonye, neryehoryetxow hamà, Khoryenkomo. Teryehorye texem mehra haxa ehtokonye, eryehoryehrany nay hamà, kekon hatà.
13 Se as pessoas daquela casa receberem vocês bem, que a saudação de paz fique com elas. Mas, se não os receberem bem, retirem a saudação.
14 Oyonytxahranye rma ehtokonye, onà wyaro ehtxoko, anhàn komo hutwamohsonàr horà. Àmàn kom yaye otontokonye, ewto kom hoye rma otontokonye, ehtahpunkatxoko, kekon hatà.
14 E, se em alguma casa ou cidade as pessoas não quiserem recebê-los, nem ouvi-los, saiam daquele lugar. E na saída sacudam o pó das suas sandálias, como sinal de protesto contra aquela gente.
15 Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye, nyamoro hoko. Amnye, Khoryenkomo wya wahanonkano ytxoho ro ho haxa, atxke rma haxa natxhe hampànà, àton komo, oyonytxanyehnànhàyamotho. Soknoma hon heno komo yoho rma haxa, atxke natxhe hampànà. Komoha hon heno komo yoho rma haxa, atxke natxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
15 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: no Dia do Juízo, Deus terá mais pena das cidades de Sodoma e de Gomorra do que daquela cidade.
16 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, 12 komo wya. Àsok hana nay ha, kahneru ha, kekon hatà. Kamara wawo tehtoko, osowyomahra nay hamà. Àro wyaro rma rha manatxhe hampànà. Toto komo hyaka mpànà dyakyatxhe ha, kamara wyaron komo hyaka rma, kekon hatà. Àro ke, ohxe mpànà ehtxoko. Àsok hana nay ha, okoy ha. Twero nay hamà. Okoye wyaro rma rha twero ehtxoko, kekon hatà. Àsok hana nay ha, watkuku ha. Towahke nay hamà. Watkuku wyaro rma rha towahke ehtxoko, toto kom hoko, kekon hatà, Txesusu.
16 — Escutem! Eu estou mandando vocês como ovelhas para o meio de lobos. Sejam espertos como as cobras e sem maldade como as pombas.
17 Toto kom hona mpànà xenytxoko, kekon xarha tà. Àsok hana oyeryewhamnohyatxow ha. Oyeryewhamnohyatxow hamà. Ayaryatxhe hampànà, horykomo komo hyaka, tosonytxaxemà ro komo hyaka. Tohsamnohtoho kom yawo ohpokyatxhe hampànà, kekon hatà.
17 Tenham cuidado, pois vocês serão presos, e levados ao tribunal, e serão chicoteados nas
18 Tkayaryet komo hyaka ayaryatxhe hampànà, kofehnakno komo hyaka, romryenon me oyesnàr kom ke mak ha. Àwyanye ayanàhnohrà kom horà ayaryatxhe hampànà. Àwyanye rma uro mekarymetxhe ha. Xuknewyanahnà komo wya xarha uro mekarymetxhe ha, omeroron komo wya, kekon hatà, Txesusu.
18 Por serem meus seguidores, vocês serão levados aos governadores e reis para serem julgados e falarão a eles e aos não judeus sobre o
19 — ausente —
19 Quando levarem vocês para serem julgados, não fiquem preocupados com o que deverão dizer ou como irão falar. Quando chegar o momento, Deus dará a vocês o que devem falar.
20 — ausente —
20 Porque as palavras que disserem não serão de vocês mesmos, mas virão do Espírito do Pai de vocês, que fala por meio de vocês.
21 Oyowtà komo rma ayahohsetxhe hampànà, axanhàn komo wya, awayehkanàr kom horà. Oyàm komo rma, ohokyam xarha, ayahohsetxhe hampànà, àwyanye awayehkanàr kom horà, kekon hatà.
21 — Muitos entregarão os seus próprios irmãos para serem mortos, e os pais entregarão os filhos. Os filhos ficarão contra os pais e os matarão.
22 Oxehranye rma haxa natxhe hampànà, toto komo, omeroro, romryenon me oyesnàr kom ke mak ha. Enàmtxok mak hampànà. Enàmtàhkanyenhàrà rma, karyhe roro harha manatxhe hampànà, kekon hatà, Txesusu.
22 Todos odiarão vocês por serem meus seguidores. Mas quem ficar firme até o fim será salvo.
23 Anaro owto hon komo wya oyeryewhamnohnàtokonye, anaro owto hona oyokahtàmtxoko, kekon xarha tà. Anaro rha owto hona àtotxoko, Ehsayewyana yowto kom hona rma. Onà wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye. Omeroro owto hona otohra ronye rma haka, nomokyaha harha hampànà, Toto me Enusaho, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya, tànànyaknyàr komo wya.
23 Quando vocês forem perseguidos numa cidade, fujam para outra. Eu afirmo a vocês que isto é verdade: vocês não acabarão o seu trabalho em todas as cidades de Israel antes que venha o
24 Onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Àsok hana natxow ha, thananàhsom kom ha, kekon hatà. Rohananàhnye yoho rma haxa ohxe wehxaha, uro, kahra natxow hamà. Àro wyaro rma rha natxow hamà, tanotomaxem komo xarha. Ranotomany yoho rma haxa wehxaha kahra natxow hamà, kekon hatà.
24 — Nenhum aluno é mais importante do que o seu professor, e nenhum empregado é mais importante do que o seu patrão.
25 Thananàhnye komo wyaro rma rha tehtokonye, teryehorye natxow hamà, thananàhsom komo. Àro wyaro rma rha, tanotomany komo wyaro tehtokonye, teryehorye rma rha natxow hamà, tanotomaxem komo xarha, kekon hatà. Ayanotomany kom me wehxan hamà, uro. Àro ke, rowyaro oyehtokonye, teryehorye rma ehtxoko. Bewsekmu moson hamà, ketxhe rma haryhe, toto komo, rohoko, rowàràhyakanàr horà, kekon hatà. Àro ke, owàràhyaketxhe xarha, thenyehra rma haxa, ranoto me oyesnàr kom ke. Teryehorye rma ehtxoko, rowyaro rma rha oyesnàr kom ke mak ha, kekon hatà, Txesusu.
25 Portanto, o aluno deve ficar satisfeito em ser como o seu professor, e o empregado, em ser como o seu patrão. Se o chefe da família é chamado de
26 Àro ke, oseryehpàra ehtxoko, toto kom hona, kekon xarha tà, Txesusu, 12 komo wya. Amnye rma, ekayhera rma owàràhyaketxow hana, toto komo. Àwyanye owàràhyakatxhàyamotho rma, tonytxaxem me harha mpànà naha ha, amnye ha, kekon hatà.
26 — Portanto, não tenham medo de ninguém. Tudo o que está coberto vai ser descoberto; e tudo o que está escondido será conhecido.
27 Toto komo nenytxahtor me rma kàrwonaha, ayakoronye. Amnye rorwonà rma mekarymetxhe ha, toto komo wya, omeroron komo wya. Omnyam marma onenytxatxhàyamotho rma, mekarymetxhe ha, omeroron komo nenytxanàr me, kekon hatà.
27 O que estou dizendo a vocês na escuridão repitam na luz do dia. E o que vocês ouviram em segredo anunciem abertamente.
28 Awayehkany kom hona oseryehpàra ehtxoko. Àsok tawro hana. Tàwyanye awayehkatxhenye, oyeryewhamnohpàrany harha natxow hamà. Karyhe roro oyehtxoho komo yowhàra ro mak natxow hamà, nyamoro ha, kekon hatà. Khoryenkom hona haxa oseryehtxoko. Wayehkano ynye me naha, noro ha. Arymano ynye me xarha naha, eryewhamnohno ytxoho ro na. Noro hona rma oseryehtxoko, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
28 Não tenham medo daqueles que matam o corpo, mas não podem matar a alma. Porém tenham medo de Deus, que pode destruir no inferno tanto a alma como o corpo.
29 Onà wyaro nkekon xarha tà, àwyanye. Àsok hana nay ha, torono yehetho ha, kekon hatà. Ehetàhpenyehra nay hamà, torono. 2 torono txko yehetho rma, 1 kruseyru me marma nay hamà. Ehetàhpenyenohnàtho txko rma hutwehe, oyàmkomo, kekon hatà. Toronotho txko wayehrà rma hutwehe, noro ha. Noro nhutwanàr me rma wayehyaha, torono, kekon hatà.
29 Por acaso não é verdade que dois passarinhos são vendidos por algumas moedinhas? Porém nenhum deles cai no chão se o Pai de vocês não deixar que isso aconteça.
30 — ausente —
30 Quanto a vocês, até os fios dos seus cabelos estão todos contados.
31 — ausente —
31 Portanto, não tenham medo, pois vocês valem mais do que muitos passarinhos.
32 Txesusu mryenon uro kanye ro me ehtxoko, toto komo nenytxanàr me, oseryehpàra ro mak ha, kekon xarha tà. Àro wyaro kanye ro me oyehtokonye, amnye onà wyaro àkehe xarha, uro ha, owyanye, kekon hatà. Romryenon omoro àkehe hampànà, royàm nenytxanàr me, kahe yawono rma nenytxanàr me, kekon hatà.
32 — Se uma pessoa afirmar publicamente que pertence a mim, eu também, no Dia do Juízo, afirmarei diante do meu Pai, que está no céu, que ela pertence a mim.
33 Àsok haxa hana màketxow ha. Txesusu mryenonàhnà uro, màketxow hana, toto komo nenytxanàr me, àhonanye oyoseryehrà kom ke mak ha, kekon hatà. Àro wyaro owyanye tatoko, amnye onà wyaro àkehe xarha, uro ha, owyanye. Romryenonàhnà omoro àkehe hampànà, royàm nenytxanàr me, kahe yawono rma nenytxanàr me, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
33 Mas, se uma pessoa disser publicamente que não pertence a mim, eu também, no Dia do Juízo, direi diante do meu Pai, que está no céu, que ela não pertence a mim.
34 Àsok hana màketxow ha, rohoko, kekon xarha tà, Txesusu, 12 komo wya. Onà wyaro màketxow hana. Yukryeka hona nomokye hamà, osohtahahra harha toto komo yehtxoho me, màketxow hana. Àro wyaro ehutwahra ehtxoko, rohoko, kekon hatà. Onà wyaro haxa àkehe, owyanye. Nosohtahetxhe xaxa mak hampànà, toto komo, yukryeka hona romoknàr ke mak ha, kekon hatà.
34 — Não pensem que eu vim trazer paz ao mundo. Não vim trazer a paz, mas a espada.
35 — ausente —
35 Eu vim para pôr os filhos contra os pais, as filhas contra as mães e as noras contra as sogras.
36 — ausente —
36 E assim os piores inimigos de uma pessoa serão os seus próprios parentes.
37 Okukur komo hnànàytxoho yoho rma haxa rox ehtxok hampànà, oyàm komo hnànàytxoho yoho rma haxa mak ha, oyon komo hnànàytxoho yoho rma haxa mak ha, ohokyamo hnànàytxoho yoho rma haxa mak ha, kekon hatà. Rohnànàytxoho yoho nyhe nyamoro xe oyehtokony haxa, romryenon mehra ro mak manatxhe ha, kekon hatà.
37 — Quem ama o seu pai ou a sua mãe mais do que ama a mim não merece ser meu seguidor. Quem ama o seu filho ou a sua filha mais do que ama a mim não merece ser meu seguidor.
38 Oyeryewhamnohtoho komo enàmtxok hampànà. Àro wyaro enàmnye rma rakoro àtotxok hampànà, romryenon me oyehtxoho menye, kekon hatà. Oyeryewhamnohtoho komo yonàmpàra oyehtokony haxa, romryenon mehra ro mak manatxhe ha, kekon hatà.
38 Não serve para ser meu seguidor quem não estiver pronto para morrer como eu vou morrer e me acompanhar.
39 Àsok hana manatxow ha. Oyekrunhonàr xe manatxow hana, awayehrà kom hona. Oyekrunhonàr xano rma, awayehyatxhe xak mak hampànà, kekon hatà. Àsok haxa hana manatxow ha. Mosoxanomkahnohyatxow haxa hana, twayehso ro, rox oyesnàr kom ke mak ha. Àro wyaro tosoxanomkahnohsomà rma, mekrunhetxhe harha. Karyhe roro harha manatxhe ha, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
39 Quem procura os seus próprios interesses nunca terá a vida verdadeira; mas quem esquece a si mesmo, porque é meu seguidor, terá a vida verdadeira.
40 Onà wyaro nkekon xarha tà, Txesusu, àwyanye. Àsok hana natxow ha, oyonytxany kom ha, kekon hatà. Tàwyanye oyonytxantokonye rma, uro rma ronytxetxhe. Tàwyanye ronytxantoko rma, ronyaknyenhàrà rma yonytxetxhe, kekon hatà.
40 — Quem recebe vocês está recebendo a mim; e quem me recebe está recebendo aquele que me enviou.
41 Khoryenkomo rwonà yokarymany komo yonytxahra natxhe, anar komo, kekon hatà. Anar kom haxa ryhe nenytxetxhe mak ha. Khoryenkomo rwonà yokarymanye moson hamà, wenytxen hamà, ketxhe. Nyamoro rma, towakryexem me rma haxa natxhe hampànà, kekon hatà. Towakryexem me ekarymany komo yehtxoho wyaro rma rha, towakryexem me natxhe, enytxany komo. Enyhoru moson hamà, wenytxen hamà, kany komo xarha, towakryexem me natxhe hampànà. Towakryexem me enyhoru komo yehtxoho wyaro rma rha, towakryexem me natxhe, enytxany komo, kekon hatà, Txesusu.
41 Quem receber um
42 Àsok hana natxow ha, romryenon kom ha. Anatoko norohnàtho wyaro natxow hana, bàryekomo txko wyaro, moxamo txko wyaro, kekon hatà. Norohnàtho rma akoronomatxoko, romryenon me esnàr kom ke mak ha. Akoronomany komo rma, towakryexem me natxhe hampànà, kekon hatà. Tuna marma txko yàmyatxow hana, àwokru kom me. Tuna yàmnyenhàrà rma, towakryexem me rma haxa natxhe hampànà, tàwyanye romryenon komo yakoronomanàr ke mak ha. Àro wyaro yaworo xaxa àkehe, owyanye, kekon hatà, Txesusu, 12 komo wya.
42 — Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem, apenas por ser meu seguidor, der ainda que seja um copo de água fria ao menor dos meus seguidores, certamente receberá a sua recompensa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.