João 10
Fhe Bakɨmen Kaman Kameŋ (GEB) vs NAA
1 Zisas mbe nzua vov wom khaŋ nzuai, “Gu guigira nde nzuai, guma, ana sipsivi ki bɨna thɨmkamani mbugum vhen veri fhu, ana harigi ŋanen bɨna kharav vhen veri, mba khesharigi guma, ana kɨɨi guma gum harigi gumgi shogap, mbe bigi ndi guma ma.
1 — Em verdade, em verdade lhes digo: quem não entra no curral das ovelhas pela porta, mas sobe por outro lugar, esse é ladrão e salteador.
2 Guma thɨmkamani mbugum bɨna vhen veri, ana mba sipsivi gari guma ma.
2 Aquele, porém, que entra pela porta, esse é o pastor das ovelhas.
3 Mba thɨmkamani gari guma, ana mba guma ga nzuav thɨma fhɨri. Mba sipsivi anan kamthooŋ kaŋgiap ana mbararagi. Ana won sipsivi bevbevira mben zɨri zitav, mbe kov kɨrar hi.
3 Para este o porteiro abre, as ovelhas ouvem a sua voz, ele chama as suas próprias ovelhas pelo nome e as conduz para fora.
4 Ana won sipsivir kov za kɨrar hegap, ana mben nɨma thɨgap fharigi. Ana sipsivi anan kamthooŋ kaŋgi, mbe maaŋ muuŋgiap ana zɨn vui.
4 Depois de levar para fora todas as que lhe pertencem, vai na frente delas, e elas o seguem, porque reconhecem a voz dele.
5 Mbe harigi guma zɨn vui fhu. Zakɨra fhuvara! Harigi guma the mben kamɨnga, mba sipsivi ana kamthooŋ mbararagip, mbe rɨv ŋgɨrga. Ne khaŋ muuŋgi, mbe harigi guma kamthooŋ kaŋgi fhuvara.”
5 Mas de modo nenhum seguirão o estranho; pelo contrário, fugirão dele, porque não conhecem a voz dos estranhos.
6 Zisas mba bunen vhunama daav mbe nzuaim, mbe ana mba vhunama daav mbe nzuai buna nɨɨeŋ, mbe ne kaŋgi fhuvara.
6 Jesus fez esta comparação, mas eles não compreenderam o sentido daquilo que ele falava.
7 Zisas mbara wom khaŋ mbe nzuai, “Gu guigira nde nzuai, gu nduara mba sipsivi bɨna vhen veri thɨmkamani ma.
7 Então Jesus disse mais uma vez:
8 Mba na nɨma thɨgap fhara zɨgi gumgi, mbe kɨɨi gumgi gum harigi gumgir shogap, mbe bigi ndi gumgi ma. Maaŋ muuŋgiap, mba sipsivi mben kaathoori mbararagi fhuvara.
8 Todos os que vieram antes de mim são ladrões e salteadores, mas as ovelhas não lhes deram ouvidos.
9 Gu nduara, gu thɨmkamani ma. Guma the zɨv nan hɨgɨp, ŋgɨp bɨna vhen ŋgɨrgɨrga, Fhe Bakɨme taagip ana ndigɨrga. Ana vhen kɨv kɨrar hɨv, taagi vhen ŋgirɨrga. Ana maaŋ muuŋv mbur ŋgɨp khar zɨv, mba ndirga.
9 Eu sou a porta. Se alguém entrar por mim, será salvo; entrará, sairá e achará pastagem.
10 “Kɨɨi guma, ana harigi bigen muun za zi fhuvara. Zakɨra fhuvara! Ana sipsivi kɨmɨv, mben farfav, mbe shogɨrim, mbe vhɨzɨr zav zi. Gu mbe zazera mbara muuŋgiap ki bɨɨŋbɨɨŋ ndir zav gu zɨgi. Mbe maaŋ muuŋgip, mbe guigira mpirmpirɨga vhuun muuŋgirga.
10 O ladrão vem somente para roubar, matar e destruir; eu vim para que tenham vida e a tenham em abundância.
11 Gu nduara sipsivi gari guman vhuuŋ ma. Sipsivi gari guman vhuuŋ, ana won sipsivir kurkurar zav won tuma fekhɨngiap won sipsivir kurkurigi.
11 — Eu sou o bom pastor. O bom pastor dá a vida pelas ovelhas.
12 Guma ŋkɨɨra nzuav ŋgari, ana vhɨra sipsivi gari guman vhuuŋ fhu, ana vhɨra mba sipsivir vuavi fhuvara. Ana maaŋ muuŋgip ruaŋruaŋgi fiaŋ ganɨrim, ana zɨrga, ana mba sipsivi thav rɨv ŋgɨgɨrga. Mba ruaŋruaŋgi fiaŋ sipsiva the shogɨrim, mba harigi sipsivi mbe rɨv tamtam ŋgegɨrga.
12 O mercenário, que não é pastor, a quem não pertencem as ovelhas, vê o lobo chegando, abandona as ovelhas e foge; então o lobo as arrebata e dispersa.
13 Mba guma rɨv ŋgɨrga ne khaŋ muuŋgi, mba guma ana vhezara nzuav ŋgari. Ana guigira mba sipsivi ga ndɨkndɨgi fhuvara.
13 O mercenário foge, porque é mercenário e não se importa com as ovelhas.
14 — ausente —
14 Eu sou o bom pastor. Conheço as minhas ovelhas, e elas me conhecem,
15 — ausente —
15 assim como o Pai me conhece, e eu conheço o Pai; e dou a minha vida pelas ovelhas.
16 Gu vhɨra harigi sipsivi ki, mbe kha bɨna ntɨɨri fhuvara. Gu mba sipsivi, gu vhɨra nta ndigip zɨrga. Nta vhɨra na kamthooŋ mbarararga. Maaŋ muuŋgirga, nta za wari tɨgɨp na sipsivira kɨrga, nta gari guma bavira kɨrga.
16 Ainda tenho outras ovelhas, não deste aprisco. Preciso trazer também estas. Elas ouvirão a minha voz e, então, haverá um só rebanho e um só pastor.
17 Dara guigira na vuzvugi, ne khaŋ muuŋgi. Gu won tuma fekhɨngip, gu maaŋ muuŋgip taagi ana ndigɨrga.
17 Por isso, o Pai me ama, porque eu dou a minha vida para recebê-la outra vez.
18 Guma the za nan tuma vhɨzgirga tuktɨgi fhuvara. Zakɨra fhuvara! Gu wo vuzvugara, gu won tuma fekhɨngirga. Gu won tuma fekhɨngirga ŋkasŋka ki. Gu vhɨra taagi ana ndirga ŋkasŋka ki. Nan Ndia maaŋ muun zav na suaŋgim, gu maaŋ mbui.”
18 Ninguém tira a minha vida; pelo contrário, eu espontaneamente a dou. Tenho autoridade para entregá-la e também para reavê-la. Este mandato recebi de meu Pai.
19 Ana maaŋ nzuaim, mba Zudaiŋ ne mbararagiap, mbe taagia rɨgɨra wari shɨrigi.
19 Por causa dessas palavras, houve nova divisão entre os judeus.
20 Mbe gumgi vhɨrvera khaŋ nzuai, “Ŋina mbatɨk ana vhen kim, ana ŋanŋani. Nde thaŋ nzuav khuarir ana buni ga tɨgi?”
20 Muitos deles diziam: — Ele tem demônio e enlouqueceu. Por que vocês ouvem o que ele diz?
21 Mbe mbari khaŋ nzuai, “Khe ŋina mbatɨk vhen ki guma nzuai buni mbure fhuvara. Ee, ŋina mbatɨk rɨmani mbatɨgi guma then muuŋgirim, ana rɨmani taagi nzerarie?”
21 Outros diziam: — Este modo de falar não é de endemoniado. Será que um demônio pode abrir os olhos aos cegos?
22 Mba tugera mbe rotu mbui tuga bakɨ mbe Zerusareman ki. Mba rotu mbui tuga bakɨme, mbe Fhe Bakɨme Phena muuŋgim, ana guigira Fhe Bakɨme Phen ki. Mba rotu mbui tuga bakɨme, mbe rugahi tugen mba rotu mbui.
22 Celebrava-se em Jerusalém a Festa da Dedicação. Era inverno.
23 Zisas mba Fhe Bakɨme phena bɨna vhen Soromon vunkamen thɨva ruav ki.
23 Jesus passeava no templo, no Pórtico de Salomão.
24 Mbe Zudaiŋ zav, za ana behuigia thivgiap kha nzambaren ana muuŋgi, “Ndu rasɨn wo bun nza suaŋrie, ndu the guarara? Ndu mba Fhe Bakɨme taagip wo gumgi gu mbigi ndir zav farasarigi guma, ndu tuituigip nza suaŋ.”
24 Então os judeus o rodearam e disseram: — Até quando você nos deixará nesse suspense? Se você é o Cristo, diga francamente.
25 Zisas mbe ŋgarkarav khaŋ nzuai, “Gu nde suaŋgi, nde na khothɨgi fhu. Gu won Ndiar zɨn panan mbui ŋaari, nde mba ŋaari garav, nde na kaŋgi.
25 Jesus respondeu:
26 Nde na sipsivi fhuvara. Maaŋ muuŋgiap, nde na khothɨgi fhuvara.
26 Mas vocês não creem, porque não são das minhas ovelhas.
27 Nan sipsivi nan kamthooŋ kaŋgim, gu vhɨra mbe kaŋgi, mbe na zɨn vui.
27 As minhas ovelhas ouvem a minha voz; eu as conheço, e elas me seguem.
28 Gu zazera mbara muuŋgiap ki bɨɨŋbɨɨn mbe ndɨɨi, mbe fhɨrgirɨgɨp, ŋgu mbatɨgar ŋgegɨrga fhu. Zakɨra fhuvara! Guma the na farve tɨn mbe vhararga tuktɨgi fhuvara.
28 Eu lhes dou a vida eterna; jamais perecerão, e ninguém as arrebatará da minha mão.
29 Na Dara mben na nɨɨŋgi. Ana guigira fhara guarara kav, ana zɨ za kha bigi kharav, guigira vu guarara ki. Maaŋ muuŋgiap, guma the na farve tɨn mbe vhɨrarga tuktɨgi fhuvara.
29 Aquilo que meu Pai me deu é maior do que tudo, e da mão do Pai ninguém pode arrebatar.
30 Gu won Ndiar kov, ŋka wani tɨgap ŋka bavira ki.”
30 Eu e o Pai somos um.
31 Mbe Zudaiŋ ne mbararagiap, mbe wom ŋkɨɨa ana sɨrim, ana rɨmɨn za mbui.
31 Os judeus mais uma vez pegaram pedras com a intenção de apedrejá-lo.
32 Zisas mbaram khaŋ mbe nzuai, “Gu Darar ŋaarir vhuuiŋ vhɨrver nde khɨvigi. Nde maaŋgi ŋaara ndɨkndɨgap, ŋkɨɨar na sɨr za mbui?”
32 Mas Jesus lhes disse:
33 Mbe Zudaiŋ ana ŋgarkarav khaŋ nzuai, “Nza ndu muuŋgi ŋaara vhuuŋ the ndɨkndɨgap ŋkɨɨar ndu sɨr za mbui fhuvara. Zakɨra fhuvara! Ndu Fhe Bakɨme zɨn farfav, ana ŋana ndir za mbuim, nza ne nzuav, ŋkɨɨar ndu sɨr za mbui. Ndu guma khɨn ma, ndu fhura khaŋ nzuai, ‘Gu nduara Fhe Bakɨme ma.’ ”
33 Os judeus responderam: — Não é por obra boa que queremos apedrejá-lo, e sim por causa da blasfêmia. Pois, sendo você apenas um homem, está se fazendo de Deus.
34 Zisas mbe ŋgarkarav khaŋ nzuai, “Fhe Bakɨme won ŋaarir muuŋv, wo buni mbari bun suan zav zɨ bakɨme nde nɨɨŋgi. Maaŋ muuŋgiap, Fhe Bakɨme buni vhuuiŋ ki gavar kama mueŋ khaŋ nzuai, ‘Nde Fhe Bakɨme fara muuŋgi.’
34 Jesus disse:
35 Fhum Fhe Bakɨme kha kamen gumgi ga nzuav khaŋ nzuai, ‘Fhe Bakɨme fara muuŋgi.’ Fhe Bakɨme buni vhuuiŋ ki gavar ki buni, nta zazera mbara muuŋgiap ki buni guari ma.
35 Se ele chamou deuses àqueles a quem foi dirigida a palavra de Deus — e a Escritura não pode falhar —,
36 Gu, Dara nduara na farasarav, na sarigim, gu kha nuianan zergi. Maaŋ muuŋgiap, gu khaŋ nzuai, ‘Gu Fhe Bakɨme Kam ma,’ gu maaŋ nzuaim, nde thaŋ nzuav, khaŋ nzuai, ‘Ndu Fhe Bakɨme zɨn farfav, ana ŋana ndir za mbui’?
36 então como vocês dizem que aquele que o Pai santificou e enviou ao mundo está blasfemando, só porque declarei que sou Filho de Deus?
37 “Gu won Ndiar ŋaarar muunga fhu, nde maaŋ muuŋgip na khothɨgɨrga fhu.
37 Se não faço as obras do meu Pai, não acreditem em mim.
38 Gu ana ŋaara mbui. Nde na buni khothivɨ thagi, nde gu mbui ŋaari, nde nta khothɨgɨri. Maaŋ muuŋgip, nde ndɨkndɨgi vhuuiŋ kaŋgip, kha ndɨkndɨgar muuŋri, Dara nan han kim, gu Dara han ki. Ŋka wani tɨgap guma bavira.”
38 Mas, se faço, e vocês não creem em mim, creiam pelo menos nas obras, para que vocês possam saber e compreender que o Pai está em mim e que eu estou no Pai.
39 Mbe taagip ana suigɨr za mbuim, ana mben vhevge rɨgap vugi.
39 Então tentaram outra vez prendê-lo, mas ele se livrou das mãos deles.
40 Zisas taagia vov Zordan mbɨ thugap, mueŋ nderen hɨgi. Ana vov Zon Gumgi Ruai Guma fhum gumgi gu mbigi ruagi ŋanen vugap mba ŋanen ki.
40 Novamente Jesus se retirou para além do Jordão, para o lugar onde João batizava no início; e ali permaneceu.
41 Ana kim, gumgi gu mbigi vhɨrve ana han zi. Mbe zav khaŋ ana nzuai, “Khueŋ guigi guarara, Zon wo buni havhari mirikora havhara the muuŋgi fhuvara. Zon kha guma ga nzuav suaŋgi buni, nta guigira buni guari ma.”
41 E muitos iam até ele e diziam: — João não fez nenhum sinal, mas tudo o que ele disse a respeito deste homem era verdade.
42 Zisas maaŋ ki tugivigen, gumgi gu mbigi vhɨrvera ana khothɨgi.
42 E naquele lugar muitos creram nele.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.